Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-18-2015.pdf
PDF · 136.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcov 1) M. I.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, XXX XX T., 2) I. I., nar. X.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, XXX XX T., právne zast. STEHURA & partners v.o.s., Advokátska kancelária F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47246863, proti žalovaným 1) O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX, XXX XX D., 2) I. C., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Anna Mozolíková, advokátka, Advokátska kancelária Palárikova 1449, 022 01 Čadca, v zaplatenie 848,99 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v rade 1 a 2 p r i z n á v a nárok voči žalobcom v rade 1 a 2 na náhradu trov konania v rozsahu 46,20 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2015 sa žalobcovia voči žalovaný domáhali rozhodnutia, ktorým bude uložená povinnosť uhradiť žalovaným každému samostatne zaplatiť v prospech žalobcov sumu 429,49 € spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 424,49 € od podania návrhu do zaplatenia ako i povinnosť uhradiť žalobcom trovy konania z titulu súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia.
2. Podanie žaloby žalobcovia v rade 1 a 2 prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade Čadca kat. odbor, Obce T., na LV č. XXX ako parcela CKN XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2, parcela CKN XXXX trvalý trávny porast o výmere 346 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele CKN XXXX v podiele 1/2. Žalovaný v l./ rade O. C. je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1 a žalovaná v 2./ rade I. C. je spoluvlastníčkou nehnuteľností taktiež v podiele 1. Žalovaní v 1./ a 2./ rade nadobudli spoluvlastníctvo k citovaným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy, ktorou žalobcovia v rade 1 a 2 darovali polovicu rodinného domu a priľahlých pozemkov v roku 2002 žalovaným v rade 1 a 2, ktorí užívali prvé nadzemné podlažie rodinného domu č. XXX. Poukázali na to, že s vlastníctvom rodinného domu vznikajú nemalé náklady na údržbu, bežný chod, opravy a investície, so žalovanými boli dohodnutí na spoločnej úhrade nákladov za nehnuteľnosť, ktorej sú vlastníkmi. Žalovaní od roku do rodinného domu nič neinvestovali, neprispievali na nevyhnutné náklady na údržbu rodinného domu, aj keď sa tak dohodli.
3. Nárok žalovaní špecifikovali tak, že náklady na rodinnom dome vznikli za pripojenie a dodávku elektrickej energie, mesačne 6 EUR a 0,65 EUR bez DPH, celkovo 7,98 EUR mesačne. Nakoľko zriadená prípojka na elektrickú energiu je zriadená stále, je ju potrebné uhrádzať. Voči žalovaným si uplatňovali 1 nákladov vo výške 3,99 EUR mesačne za 3 roky spätne, t. j. 3,99 x 36 (12x3) = 143,64 EUR,
pričom nežiadali úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu. Ďalej uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť je potrebné vykurovať, teda aj časť, ktorú užívajú žalovaní. Náklady na vykurovanie za posledné 2 roky predstavujú sumu 1805,20 EUR (náklady na drevnú hmotu a uhlie; v konaní si neuplatňovali náklady na uskladnenie a spracovanie drevnej hmoty a uhlia, ako aj ich manipuláciu). Náklady na vykurovanie určili v zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v platnom znení. V konaní si uplatnili v zmysle vyhlášky MH SR 1 z fixných nákladov na vykurovanie, čo predstavuje 30% z celkových nákladov na vykurovanie pripadajúcich na oboch žalovaných spoločne a to vo výške 541,56 EUR. Na nehnuteľnosti-rodinnom dome č. XXX sa v roku 2015 vykonal náter a obnova strechy, pričom náklady na realizáciu obnovy strechy a náteru predstavujú sumu 241,62 EUR (hodnota materiálu). V konaní požadovali 1 z nákladov na materiál a to v sume 120,81 EUR. Nehnuteľnosť je poistená a náklady na ročné poistenie nehnuteľnosti predstavujú sumu 148,79 EUR. Polovica z nákladov predstavuje sumu 74,39 EUR. V konaní si uplatnili nárok za úhradu poistného za rok 2014 a rok 2015 vo výške 148,79 EUR. K nehnuteľnosti prináleží aj záhrada, ktorú je potrebné niekoľkokrát do roka kosiť. Uvedené kosenie vykonáva žalobca v 2.rade a to morovou kosačkou, do ktorej je potrebné kúpiť benzín, prípadne olej. Náklady na benzín ročne predstavujú sumu okolo 15,- EUR. V konaní si uplatnili náklady za kosenie za posledné 2 roky a to vo výške 1 z nákladov v celkovej sume 15 EUR na oboch žalovaných. Celkovo tak žalobcovia uhradili za obdobie posledných troch rokov od podania návrhu náklady vo výške 848,99 EUR, pričom tieto žiadali nahradiť od žalovaných podľa výšky ich podielu, teda suma pripadajúca na každého predstavuje sumu 424,49 EUR.
4. Na preukázanie nároku žalobcovia ako dôkazy predložili kópiu poistnej zmluvy č. 8507937784 na ročné poistné 144,48 €, faktúry SSE za dodávku a distribúciu elektriny č. 70887460040 za obdobie od 16.10.2014 do 6.10.2015, č. 7088746036 zo obdobie od 13.10.2012 do 12.10.2013, č. 7088746039 za obdobie od 13.10.2013 do 15.10.2014 doklady o úhradách paliva a spotrebného materiálu na náter strechy ( č.l. 8 spisu), výzvu zo dňa 21.5.2015.
5. Žalovaní v rade 1) a 2) prostredníctvom právnej zástupkyne doručili súdu dňa 8.2.2016 vyjadrenie k podanej žalobe v ktorom vyjadrení uviedli, že návrh je nedôvodný, nie je daný právny základ žalovaného nároku, ani preukázaná jeho výška, ktorú by mali žalobcom podľa ich názoru platiť. Takýto požadovaný nárok je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že majú onkologicky chorého syna, ktorého stav si vyžaduje značné finančné náklady, ktoré sú stým spojené. Žalobcovia, ktorí sú rodičmi žalovanej v rade 2/ im bránia v užívaní domu č. 691, na ktorého náklady žiadajú prispieť. Do uvedeného domu nemajú prístup, zámky sú "vymenené a navrhovatelia nám neumožňujú tento dom využívať“. Tento dom neužívajú žalovaní vôbec, bývajú vo vlastnom dome č.s. XXX v D.. Za daných okolností (neužívania nehnuteľnosti) nie je možné bez ďalšieho zaviazať ich na úhradu 1 -ice nákladov, spojených predovšetkým s užívaním nehnuteľnosti žalobcami, nepochybne výška nákladov na kúrenie je odlišná, ak je kúrenie využívané na udržiavanie nehnuteľnosti od prípadu, ak je nehnuteľnosť využívaná nimi. Oni sú z užívania vylúčení, preto namietajú požadovanú sumu, ktorá má predstavovať ich povinnosť podieľať sa na kladoch domu čs. XXl, T..
6. Taktiež uviedli, že spochybňujú výšku nákladov za pripojenie a dodávku elektriny ako nepreukázanú a odmietajú úhradu spätne 3 roky ako požadujú žalobcovia z dôvodu nemožnosti užívať predmetný dom čs. XXl v T.. Žalovaní podľa ich domnienok aj porušujú záujem chránený Trestným zákonom a porušujú ich práva. Elektromer je zazmluvnený výlučne na žalobcov. Taktiež namietali náklady na kúrenie, nakoľko mali zato, že palivo je možné kúpiť lacnejšie a kúpili ho predražené. Je evidentné, že v roku 2015 kupovali žalobcovia viac uhlia než po predchádzajúce roky 2013, pričom nič sa zásadne nezmenilo na okolnostiach využívania domu. Preto nie je možné požadovať, aby platili aj za väčšie množstvo paliva, než je potrebné. Namietali tiež výpočet, pretože dom je vykurovaný celý, žalobcovia ho využívajú celý, pričom v prípade, že by ho mohli užívať aj oni, túto časť by stačilo len temperovať. Náklady na vykurovanie celého domu na teplotu aká je potrebná na jeho bývanie v ňom, by si mali znášať žalobcovia v plnom rozsahu, pretože žalovaní majú svoje bývanie zabezpečené inde a nepotrebujú ho vykurovať na teplotu, ktorá je potrebná na bývanie v ňom. Namietali aj náklady za náter a „obnovu strechy“, pretože v minulosti pokiaľ strechu natierali, keď tam ešte bývali, tak boli náklady maximálne l00,00 EUR. Žalobcovia nepreukázali, že všetok zakúpený materiál farbu a iné, skutočne minuli na náter strechy. Nepreukázali, či náter vôbec vykonali a v akom rozsahu a nie je ani zrejmé, či tento náter na „obnovu strechy“ bol potrebný, vzhľadom na skutočný stav strechy po predchádzajúcom nátere. Čo sa
týka platenia poistky namietali jej výšku, pretože dom mali poistený na ich meno, avšak po ich odchode z uvedeného domu túto poistku zrušili. Poistka, ktorú mali bola oveľa nižšia cca 83,- EUR. Poistka na dom je zbytočne neprimeť vysoká, čo odmietali znášať. Ku koseniu záhrady uviedli toľko, že túto chceli kosiť, ale žalobcovia im neumožňujú prístup, a preto odmietajú uhradiť náklady za toto kosenie. Zároveň poukázali na to, že platia ročnú daň z nehnuteľnosti na čo im žalobcovia taktiež neprispeli.
7. Na preukázanie tvrdení predložili ako doklady poistku č. 6530264502 zo dňa 21.6.2003 na poistenie domu v T. č. XXX na ročné poistné 2498,- Sk, doklad o zaplatení dane z nehnuteľností za rok 2013 a rozhodnutie č. 93/2015 o vyrubení dane za rok 2015 žalovanej v rade 2) vo výške 8,73 €.
8. Právny zástupca žalovaných vzniesol na pojednávaní dňa7.7.2016 do zápisnice kompenzačnú námietku, ktorú odôvodnil písomne v podaní doručenom súdu dňa 21.7.2016 v ktorej uviedol, že predloženými dôkazmi preukázali žalovaní užívanie domu žalobcami, a to aj časti, ktorú užívali žalovaní pred svojím odchodom a odsťahovaním sa z domu. Nemôžu na jednej strane žalovaní O. C. a I. C. s onkologicky chorým synom zodpovedať žalobcom M. I. a I. I. ako rodičom žalovanej I. C.. čo je okrem iných námietok vznesených proti žalovanému aj v rozpore s dobrými mravmi, a na druhej strane žalobcovia M. I.Š. a I. I. môžu brániť žalovaným v prístupe do domu č.s. XXX a užívať domovú nehnuteľnosť aj vo vydelenej časti žalovaných bez povinnosti zaplatiť náhradu žalobcom za užívanie celého domu vo výške trhového nájomného; to je len nezákonné, neprípustné a právne nemožná predstava žalobcov M. I. a I. I.. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcov analogicky poukázali na rozhodovaciu prax Okresného súdu Čadca č. k. 7C/93/2013. Žalovaní pri odsťahovaní sa z rodinného domu č. XXX, k. ú. T. si všetky svoje veci, vrátane zariadenia, odniesli do nového domu, kde toho času bývajú (rodinný dom č. 379, k.ú. D.) a zanechali byt v stave holobytu. Avšak podľa fotografií predložených na pojednávaní dňa 07.07.2016 a z ďalších fotografií je zrejmé, že žalobcovia si do prázdnych miestností, ktoré užívali žalovaní nasťahovali vlastný nábytok a iné svoje veci a nehnuteľnosť užívajú aj v časti žalovaných. Žalobcovia M. I.M. a I. I. bez právneho dôvodu užívajú vyššie špecifikovanú nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, resp. väčší spoluvlastnícky podiel, než im patrí, a tým sa obohacujú na úkor žalovaných ako podielových spoluvlastníkov. Žalovaným preto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcom v sume 844,29 EUR, nakoľko neuzavreli so žalobcami žiadnu nájomnú zmluvu, ktorá by ich oprávňovala na užívanie celej nehnuteľnosti, i časti, ktorú užívali do odsťahovania žalovaní O. C. a I. C.. Protinárok voči žalobcom vypočítali za obdobie 2 rokov spätne odo dňa podania kompenzačnej námietky, pričom vychádzali z cien nájmu nehnuteľnosti v danej lokalite. Nájomné za 1 m2 obecného nájomného bytu v T. sa pohybuje na úrovni 1,67 EUR / m2. Byty v T. 1+1 s výmerou 44,53 m2 sa prenajímajú za nájomné 80,00 EUR mesačne (80 EUR : 44,53 EUR = 1,80 EUR za m2) a 3+1 s výmerou 53 m2 sa prenajímajú za nájomné 82,00 EUR mesačne (82 EUR : 53 m2 = 1,55 EUR za m2). priemerné nájomné za 1 m2 je teda 1,80 EUR + 1,55 EUR = 3,35 EUR; 3,35 EUR : 2 = 1,67 EUR m2. Časť domovej nehnuteľnosti č.5. XXX, T. byt, ktorý užívali žalovaní (na základe ústnej dohody žalovaných a žalobcov o faktickom rozdelení a užívaní nehnuteľnosti) má výmeru 97,48 m2 (bez výmery schodišťa a loggie), pričom žalobcovia užívajú spálňu a obývačku, spolu o výmere 42,13 m2 (spálňa 17,42 m2 + obývačka 24,71 m2). Výpočet: 42,13 m2 x 1,67 EUR x 24 mesiacov = 1.688,57 EUR 1.688,57 EUR : 2 (žalovaný l/ a žalovaná 2/, t.j. každému) = 844,29 EUR. Rovnako žalovaná 2/ I. C. má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcom v sume 844,29 EUR z rovnakého titulu ako jej manžel žalovaný 1/ O. C.. Žalovaní poukázali tiež na to, že vo vyčíslení ich nároku voči žalobcom nie je zohľadnené užívanie parciel C-KN č. XXXX a XXXX, k. ú. T. žalobcami v plnom rozsahu.
9. Na preukázanie tvrdení predložili žalovaní ako dôkazy fotografie zo dňa 07.07.2016 znalecký posudok č. 82/2002 zo dňa 02.05.2002 vypracovaný Ing. G. E. a na preukázanie ceny za prenájom email zo dňa 06.07.2016 od W.. I. J. a Obecného úradu T., ďalej ponuku na prenájom bytov na Y. (webová stránka obce T.) a ponuku na prenájom bytov T. (webová stránka).
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie na ktorom z výpovede žalovanej v rade 1), žalovaných v rade 1 a 2 a listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
11. Právny zástupca žalobkyne vo svojich prednesoch zotrval na písomných dôvodoch uvedených v podanej žalobe v celom rozsahu. Vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke preložil na pojednávaní súdu fotografie, ktoré mali preukazovať, že naďalej je nehnuteľnosť užívaná žalovanými, nakoľko na fotografii je zachytený kočík, plienky, čiže veci, ktoré patria žalovaným a tieto doklady svedčia
o tom, že túto nehnuteľnosť naďalej užívajú. Vo výpovedi doplnil vo vzťahu k výpočtu nároku na elektrinu, že vychádzal z toho, že žalobcovia sú napojení na systém D2, kde sadzba za elektrické hodiny je 7,98 € a 50% predstavuje 3,99 €. Uviedol, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosť od žalobcov darom. Nepodieľajú sa na uhrádzaní nákladov, ktoré súvisia s vlastníctvom tohto rodinného domu. Paušálne uplatňujú iba náklady na hodiny, nie spotrebovanú elektrickú energiu. Náklady na vykurovanie, nakoľko izby žalovaných je potrebné temperovať z hygienických ale i bezpečnostných dôvodov, okrem toho sa odvolával i na uplatnenie nákladov za opravné a rekonštrukčné práce. Uviedol, že žalovaní sami priznali, že majú kľúče od rodinného domu, môžu tam kedykoľvek vstúpiť, ak sa stane, že kľúč je v zámku môžu použiť zvonček, zabúchať na okno, zatelefonovať a bude im vstup umožnený. Môžu tento dom využívať ich a nárok je preto dôvodný.
12. Žalobkyňa v rade 1) vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že keď sa jej dcéra vydala (žalovaná v rade 2) darovali jej a jej manželovi, ktorého si veľmi obľúbili 1 rodinného domu na radu advokáta, nakoľko pôvodne im chceli s manželom darovať celý dom. Nemala vedomosť o dôvodoch prečo sa žalovaní odsťahovali, až od jednej známej sa dozvedela, kde bývajú. Žalovaní bývali s mini v jednom dome desať rokov, všetky náklady hradili na polovicu, na tomto sa ústne dohodli, všetky náklady ktoré si takto delili boli teda na základe ich dohody. V rodinnom dome je iba jeden spoločný vchod, pričom vrchné poschodie obývali žalovaní. Ona s manželom obývala prízemie, kde sú dve izby, kúpeľňa, WC, a žalovaní naviac užívali aj garáž, pivnicu, špajzu a miesto na palivo. Čo sa týkalo vstupu do domu, najskôr prebiehala medzi nimi taká komunikácia, že ak chcela prísť žalovaná do domu, napísala jej správu, potom to vzal do rúk jej manžel (manžel žalovanej) a potom už správu nepísali. V tejto veci boli aj na polícii. Ide o veľký dom, v ktorom sa ona bála a preto sa zamykala. V roku 2012 kúpili nové dvere, ktoré stáli 1200,- € na ktoré žalovaní nijako neprispeli. Uviedla, že kľúč od nových dverí jeden dala žalovaným a jeden dala svojej dcére do Ostravy a jeden manželovi. Kľúče nechávali žalovaní vo dverách a tento kľúč tam aj ostal. Uviedla, že boli riešení na Obecnom úrade, kde však starosta im hovoril, že žalovaný v rade 1) môže byť rád, že mu dala svokra polovicu domu. Uviedla, že chcela pre nich dobre a takto sa jej odplatili. Stalo sa, že žalovaný jeden krát natrel strechu, plot však nenatieral vôbec, čo sa týka poistky túto im žalovaný nenechal a preto ona zriadila poistku novú v ČSOB, kde má stavebné sporenie.
13. Žalobca v rade 2) zostal okrem podania žaloby v ďalšom konaní nečinným.
14. Žalovaná v rade 2) vo výpovedi uviedla, že bývali so žalobcami ako jej rodičmi v spoločnej domácnosti, všetko uhrádzali na jednu polovicu, odišli však z domácnosti z dôvodu psychického nátlaku. Chcela zachrániť svoju rodinu a preto sa odsťahovala, bolo to pre šikanovanie, neustále kontrolovanie a preto opustili s mužom tento dom. V tom čase im ochorel syn, matka - žalobkyňa im vykríkala, že za to môžu oni, že sú za to vinní. Po odchode bývali u manželovej babky, neskôr si našli bývanie v súčasnom dome. Potvrdila, že nehnuteľnosť užívali tak, ako uviedla žalobkyňa - jej matka. Uviedla ďalej, že nehnuteľnosť užíva aj jej sestra, keď tam chodí s dieťaťom, má o tom vedomosť od manžela, ktorý keď tam bo, tak tam mali nasťahované nábytky, čiže žalobcovia užívajú aj túto časť nehnuteľnosti. Opakovane sa nemohli dostať do domu, čo sa týka posielania správ matke, tak toto považovala za hlúposť, aby písala matke, že príde a chce sa dostať do domu.
15. Žalovaný v rade 1) vo výpovedi na pojednávaní potvrdil výpoveď manželky, poistku chcel prenechať žalobcom, pričom oni tieto ponuky všetky odmietali. Pôvodne chceli založiť nehnuteľnosť na výstavbu novej s tým, že keď bude postavená nová nehnuteľnosť, záložné právo prejde na novú a túto starú im vrátia, s týmto taktiež žalobcovia nesúhlasili. Žalobcovia sa domáhali vrátenia daru prostredníctvom advokáta JUDr. Varmusa, s čím súhlasili, avšak chceli, aby im boli vrátené investície, ktoré vynaložili na rekonštrukciu rodinného domu, čo taktiež stroskotalo. Tretí krát boli u advokáta JUDr. Stehuru, kde uviedol, že sú ochotní podieľať sa na nákladoch, ale nie spätne, nakoľko nemajú finančné prostriedky, pričom poukázal na to, že nehnuteľnosť vôbec neužívali, taktiež aj oni by mohli žiadať nájom za to, že celú nehnuteľnosť užívajú žalobcovia. Dohoda ktorú uzatvorili v kancelárii JUDr. Stehuru čakala len na podpis žalobcov a táto opäť nebola podpísaná a preto sa stretli až na súde. Uviedol, že v tejto dohode bolo dohodnuté sa budú podieľať na nákladoch striedavo, raz natrú strechu oni, druhý krát žalobcovia. Vo vzťahu k predloženým fotografiám od žalobkyne, ktoré mali preukazovať užívanie uviedol, že nehnuteľnosť neužívajú, veci ako kočík, plienky zachytené na fotografiách patria sestre žalovanej a nie žalovaným
16. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žaloba dôvodná nie je, preukázané bolo, že v čase, kedy žalovaní nehnuteľnosť užívali sa podieľali na všetkých úhradách s údržbou nehnuteľnosti, viac ako štyri roky v nehnuteľnosti so žalobcami už nežijú. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaní s onkologicky chorým dieťaťom znášali náklady žalobcov, ich vlastné náklady, ktoré majú ísť na ich ťarchu. Žalovaní neužívajú nehnuteľnosť. Pokiaľ by súd uznal nárok žalobcov v časti za dôvodný poukázala na kompenzačnú námietku a žiadala, aby súd na ňu prihliadol a rozhodol v súlade ňou. Žalobcovia bránili v užívaní nehnuteľnosti žalovaným.
17. Žalobcovia na preukázanie tvrdenia, že im bolo a je bránené v užívaní domu predložili potvrdenie z OR PZ obvodné oddelenie P. z ktorého je zrejmé, že bolo vedené konanie pod č. ORP-P-255/OPP- Tka-2012, ktoré sa týkalo priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde oznamovateľom bol O. C., ktorý oznámil, že svokrovci nechali vo dverách domu kľúč, týmto mu bránia v užívaní spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome (skutok z 22.5.2012), ktoré konanie bolo postúpení na Okresný úrad Čadca ako priestupok. Ďalšie oznámenie o nevpustení do domu bolo podané žalovaným v rade 2) na obvodné oddelenie PZ dňa 6.7.2016.
18. Na základe výpovedí strán konania a z listinných dôkazov súd na daný právny vzťah aplikoval nižšie uvedené zákonné ustanovenia z ktorých vyvodil nasledovné právne závery:
19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
K uplatnenému nároku žalobcov v rade 1 a 2:
20. V danom prípade uplatnili nárok žalobcovia ktorým z titulu podielového spoluvlastníctva so žalovanými svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby, nakoľko uhradili náklady na predmet podielového spoluvlastníctva a svojho nároku sa domáhajú v nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenia. Na základe vykonaného dokazovania z predloženého listu vlastníctva mal súd za preukázané, že žalovaní spoločne so žalobcami sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti evidovaných na Okresnom úrade Čadca kat. územie Obce T. na LV XXX ako parcela CKN XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2, parcela CKN 2769 trvalý trávny porast o výmere 346 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele CKN XXXX. Žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1 a žalobcovia v podiele 1.
21. Žalovaní odišli z domu v roku 2012 po nezhodách, kedy žalovaní v záujme zachovania manželstva si našli iné bývanie. Do tohto momentu užívali nehnuteľnosť tak, že žalobcovia užívali bytovú jednotku na prízemí a žalovaní na poschodí. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Od doby nadobudnutia vlastníctva (darom od žalobcov ako rodičov žalovanej v rade 2) žalovaní so žalobcami mali ústnu nepísanú dohodu o tom, že všetky náklady hradili na polovicu. Súd teda má zato, že ústnou, konkludentnou formou došlo medzi stranami k uzavretiu dohody o užívaní nehnuteľnosti (§ 51 OZ) a o hradení nákladov, ktoré boli hradené do doby odsťahovania sa žalovaných z nehnuteľnosti. Vzájomný vzťah spoluvlastníkov je upravený v ust. § 139 ods. 2 OZ. Tu je na mieste nutné uviesť, že vlastníctvo zaväzuje. Pokiaľ medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o spoločnom hospodárení čo i len konkludentne, táto žalovaných zaväzuje a preto súd dospel k záveru, že žalovaní majú povinnosť podieľať sa na nákladoch v pomere ich spoluvlastníckeho podielu, ktoré preukázateľne vznikli. V tomto prípade nárok na náklady súvisiace s hospodárením s bežnou vecou vzniká ich vynaložením a nie až pri zániku podielového spoluvlastníctva.
22. Medzi stranami nebolo sporné, že sa žalovaní odsťahovali v roku 2012. Od tohto okamihu prestali teda hradiť akékoľvek náklady, ktoré vznikali v súvislosti s nehnuteľnosťou (opravy, kosenie, náklady na elektrinu a vykurovanie). Nárok žalobcov voči žalovaným pozostával z čiastkových nárokov a to za : a) pripojenie a dodávku elektrickej energie, mesačne 7.98 EUR uplatnený nárok 50% za 3 roky spätne, t. j. 3,99 x 36 = 143,64 EUR, ktorý nárok predstavuje pevnú sadzbu za elektrické hodiny. Tieto náklady žalobcovia preukazovali faktúrami Stredoslovenskej energetiky a to faktúrou č. 7088746040 za obdobie od 16.10.2014 do 6.10.2015 ( č.l. 5), kde súd mal preukázané, že touto faktúrou bola vyúčtovaná za odberné miesto platba v celkovej sume 5,98 € ( za obdobie od 16.10.2014 do 31.12.2014) + 55,18 € ( za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015), celkom teda za tieto náklady v období uhradili žalovaní sumu predstavovala sumu 61,16 €. Faktúrou č. 7088746038 za obdobie od 30.10.2012 do 12.10.2013 ( č.l. 6), kde súd mal preukázané, že touto faktúrou bola vyúčtovaná za odberné miesto platba v sume 1,84 € ( za obdobie od 13.10.2012 do 31.12.2012) + 57,59 € ( za obdobie od 1.1.2013 do 12.10.2013), celkom teda za tieto náklady v období uhradili žalovaní sumu predstavovala sumu 59,43 €. Faktúrou č. 7088746039 za obdobie od 13.10.2013 do 15.10.2014 ( č.l. 7), bola vyúčtovaná za odberné miesto platba v sume 1,71 € ( za obdobie od 13.10.2013 do 31.12.2013) + 56,96 € ( za obdobie od 1.1.2014 do 15.10.2014), celkom teda za tieto náklady v období uhradili žalovaní sumu predstavovala sumu 58,67 €. Celkovo uhradili žalovaní za obdobie od 13.10.2012 do 30.6.2015 sumu 179,26 € ( 61,16+59,43 +58,67) bez DPH. Po pripočítaní 20% sumy DPH (35,85 €) uhradili preukázateľne sumu 215,11 € a nie sumu uvádzané v žalobe 287,28 € (polovica ktorá mala pripadať na podiel žalovaných 143,64 €). b) náklady na vykurovanie za posledné 2 roky predstavujú sumu 1805,20 EUR. Na preukázanie tvrdení predložili žalobcovia doklady preukazujúce zaplatenie paliva - 10.7.2015 suma za uhlie 420,56 €, 15.4.2015 suma za uhlie 349,23 €, 9.6.2014 suma za uhlie 310,83 €, faktúra č. 001304 B za uhlie zo dňa 23.4.2013 na sumu 573,38 €. Všetky doklady vystavené od dodávateľa C. T. - C.S. č. XXX. Ďalší doklad preukazujúci zakúpenie paliva - dreva predložili od P. K. V. zo dňa 23.4.2015 na sumu 151,20 €. Celkom na palive podľa predložených dokladov uhradili žalobcovia sumu 1805,20 €. V konaní si uplatnili v zmysle vyhlášky MH SR 1 z fixných nákladov na vykurovanie, čo predstavuje 30% z celkových nákladov na vykurovanie pripadajúcich na oboch žalovaných spoločne a to vo výške 541,56 EUR. c) náklady na náter a obnovu strechy, pričom náklady na realizáciu obnovy strechy a náteru preukazovali dokladmi o zakúpení v spoločnosti J. D. s.r.o a C.. I. C. farby laky v celkovej sume 241,62 EUR ( č. l. 8 z.s.). V konaní požadovali 1 z nákladov na materiál a to v sume 120,81 EUR. d) náklady na ročné poistenie nehnuteľnosti, ktoré mali predstavovať sumu 148,79 EUR. A polovica z nákladov predstavuje sumu 74,39 EUR. V konaní si uplatnili nárok za úhradu poistného za rok 2014 a rok 2015 vo výške 148,79 EUR. Doklad o zaplatení nebol predložený žiadny iba fotokópia poistnej zmluvy č. 8507937784 na ročné poistné v sume 144,48 €, so začiatkom poistenia 16.7.2014. e) náklady na kosenie morovou kosačkou, - kde náklady na benzín ročne predstavujú sumu okolo 15 EUR. V konaní si uplatnili náklady za kosenie za posledné 2 roky a to vo výške 1 z nákladov v celkovej sume 15 EUR na oboch žalovaných.
23. Pokiaľ ide o samotné uplatnené nárok je potrebné uviesť, že žalovaní nebývajú v dome od roku 2012, kedy sa odsťahovali z dôvodu narušeného spolužitia so žalobcami v rade 1 a 2. Podľa názoru súdu vznikol preukázateľne podľa predložených faktúr a poplatkov v nich uvedených žalobcom v rade 1 a 2 nárok na zaplatenie polovice nákladov za pevnú sadzbu elektrických hodín, teda v sume 107,56 € (215,11: 2), nakoľko na týchto nákladoch sa podieľali už predtým počas ich spolužitia na základe vzájomnej dohody. Z rovnakého dôvodu súd priznal náklady v rozsahu 50% aj za vynaložený materiál na
náter strechy t. j. sumu 120,81 €, nakoľko zo strany žalovaných neboli vznesené návrhy na dokazovanie, ktoré by preukázali, že táto suma nezodpovedá nákladom. Konštatovanie, že ide o sumu neprimeranú samo o sebe nepostačuje a súd v danom prípade nevykonáva dôkazy z úradnej moci, ale na návrh s prihliadnutím na zásady CSP. Zároveň poukazuje súd i na samotné vyjadrenie žalovaného, ktorý potvrdil, že chceli uzatvoriť dohodu o tom, že raz natrie strehu jeden a raz druhý (v štádiu riešenia pred podaním žaloby) s tým, že toto bude riešenie do budúcnosti, ale nechcel hradiť náklady, ktoré už vznikli.
24. Čo sa týka nákladov za poistku v tomto smere súd nemal žiadnym dokladom preukázané, že by reálne žalobcovia požadovanú sumu uhradili. Na preukázanie tohto nároku predložili iba kópiu poistnej zmluvy, ktorá sama o sebe neznamená, že došlo reálne aj k zaplateniu a teda vzniku nákladov samotným žalobcom a preto tento nárok z dôvodu neunesenia dôkazného bremena nemohol byť priznaný, nakoľko iné dôkazy produkované o zaplatení produkované v konaní neboli pokiaľ súd tieto mal tieto náklady medzi stranami za sporné. Rovnako tak paušálne zavedenie nákladov 15,- € ako pomernej časti za kosenie nebolo v konaní preukázané či už špecifikáciou, matematickým vyjadrením, cenou paliva. Pokiaľ v konaní žalobcovia si uplatnili nárok na náklady za nákup paliva (uhlie, drevo) súd tento nárok žalobcom v rade 1 a 2 nepriznal, nakoľko žalovaní preukázateľne od roku 2012 dom neužívali, nemali potrebu vykurovania horného poschodia pre ich vlastnú potrebu a preto im ani nevznikla povinnosť hradiť uplatnenú pomernú časť nákladov za palivo, nakoľko výkon a priznanie tohto práva súd považuje v zmysle § 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka za rozpor s dobrými mravmi (úžitky mali výlučne žalobcovia, ktorí naviac užívajú horné poschodie žalovaných) a preto súd žalobcom tento nárok nepriznal. Súd považuje za spravodlivé, aby tieto náklady znášali žalobcovia v rade 1 a 2, ktorým podľa dokladov tieto náklady vznikli ako osobám, ktoré užívali nehnuteľnosť v rozhodnom období od roku 2012 výlučne sami. Žalobcovia tak s poukazom na vyššie uvedené uniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na zaplatenie pomernej časti nákladov za mesačnú pevnú sadzbu elektriny z pôvodne uplatneného nároku 143,64 € len čo do sumy 107,56 € a vo vzťahu k pomernej časti nákladov za náter strechy v sume 120,81 €, ktoré suma zodpovedá 50% nákladov na materiál, celkom teda v sume 228,37 € vo zvyšnej časti im nárok uplatnený žalobou neprináleží.
K vznesenej kompenzačnej námietke žalovanými v rade 1 a 2:
25. Žalovaní v rade 1 a 2 v konaní v rámci obrany uplatnil kompenzačnú námietku, t. j. svoje vzájomné pohľadávky voči predmetnej pohľadávke žalobcov v rade 1 a 2. do výšky súdom priznaného nároku, pričom výslovne uviedli, že nepodávajú vzájomný návrh. Kompenzačnú námietku podali z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalobcov, ktorí užívajú nehnuteľnosť nad rámec ich podielu. Súd v rámci právneho posúdenia sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou žalovanými. Podielové spoluvlastníctvo je charakteristické tým, že práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov k spoločnej veci zodpovedajú veľkosti ich podielov, pričom vlastníctvo sa nevzťahuje na konkrétnu časť spoločnej veci, ale každý spoluvlastník je ideálnym vlastníkom celej veci. Rozdielna je iba miera práv a povinností k spoločnej veci. Tu je na mieste potrebné však aj uviesť, že spoluvlastník, ktorý neužíva spoločnú vec, má právo na náhradu za to, že ju neužíva vôbec, alebo v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu podielu a ten spoluvlastník, ktorý ju užíva nad rámec spoluvlastníckeho podielu zodpovedá tomu, na úkor koho toto obohatenie získal. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že vec neužíva v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a pokiaľ ako je tomu i v tomto prípade mu je bránené v realizácii tohto práva, patrí mu zodpovedajúca náhrada, pričom súd pri stanovovaní vychádzal z toho, čo by žalovaní v rade 1 a 2 ako spoluvlastníci pri užívaní veci získali. Ide o nárok - majetkové právo vyplývajúce z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ (uznesenie NS SR 4Cdo/298/2008).
26. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní sa odsťahovali v roku 2012, po čase si zakúpili vlastný rodinný dom v Obci Staškov a rodinný dom v Obci Korňa viac neužívali. Opakovane pri vstupe do rodinného domu im bolo znemožňované vstúpiť, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tomu bolo naopak. Súd sa nestotožnil s vyjadreniami žalobkyne, že pokiaľ chceli vstúpiť do domu mali jej poslať správu alebo zatelefonovať, takýto stav je v rozpore so zákonom a či už úmyselne ponechaním kľúča v zámke, alebo iným konaním zo strany žalobkyne nemohli vstúpiť žalovaní do nehnuteľnosti. Medzi stranami konania mal súd preukázaný konfliktný vzťah, ktorý však nie je predmetom samotného konania. Iba na dokreslenie ich vzťahu môže svedčať záznam v správe o objasňovaní priestupku zo spisu oboznámeného v priebehu súdneho konania z ktorého vyplýva, že bol podaný podnet žalovaným v rade 1 na žalobkyňu v rade 1 dňa 4.6.2015 o tom, že žalobkyňa mala
písať listy na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny na žalovaných v rade 1 a 2 o tom, ako zanedbávajú starostlivosť o maloleté dieťa P. C. (myslela si, že dieťa týrajú) tým, že písala nepravdy o starostlivosti o menovaného, zároveň v podanom oznámení uviedol žalovaný v rade 1, že má problém dostať sa k svojmu majetku v obci T.. Všetky podnety boli však neopodstatnené. Priamo v zápisnici sa však žalobkyňa vyjadrila cit „za toto čo na mňa podali im to ešte osladím“. Tieto skutočnosti však môžu svedčať o charaktere žalobkyne.
27. Žalovaní uviedli, že nehnuteľnosť opustili tak, že dom - horné poschodie zostal ako „holobyt“. Žalovaní preukázali, že podávali podnet na príslušné oddelenie polície v P. o tom, že nemôžu vstúpiť do domu č. 691. V tomto smere pokiaľ navrhol žalovaný v rade1) vykonať dôkaz prehraním nahrávky v mobile o tom, že mu nebolo umožnené vstúpiť do domu, túto nahrávku považoval súd za nadbytočnú a preto návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že hradí daň a na tejto sa nepodieľa taktiež žalobkyňa v tomto smere z predloženého rozhodnutia o vyrubení dane mal súd ukázané, že uhradí daň iba za 72 m2, čo predstavuje podiel, ktorý má s manželom v danom rodinnom dome a z podielu na pozemkoch.
28. Žalobcovia čestnými prehláseniami č. l. 90,91 spisu vyhlásili, že neužívajú nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu tak, ako sú evidovaní na príslušnom liste vlastníctva v období rokov 2012 doposiaľ. Je však potrebné uviesť to, že užívanie spoluvlastníckeho podielu nemožno stotožniť s každodenných zdržiavaním sa v nehnuteľnosti, resp. jej časti. Z fotografií predložených žalovanými na č. l. 59 - dátum vyhotovenia 31.3.2012 je zrejmé že tieto izby boli zariadené (žalovanými) na bežné každodenné užívanie. Z ďalších fotografií (č. l. 58 spisu) dátum na fotografiách je 10.1.2014 a 7.7.2016 ( č.l. 72-74) je zrejmé, že na týchto sú zachytené totožné miestnosti označené ako obývačka, spálňa, kuchyňa obývačka, ktoré miestnosti s výnimkou kuchyne so zariadené nábytkom, posteľami, pričom ide o iný nábytok ako na pôvodných fotografiách, ktoré fotografie neboli zo strany žalobcov spochybňované. Tieto skutočnosti teda nasvedčujú tomu, že žalobcovia po odchode žalovaných minimálne užívajú priestory horného poschodia v tom smere, že tam skladujú nábytok, a tieto priestory slúžia minimálne za účelom prespania návštevy. Pokiaľ predložili aj žalobcovia fotografie č. l. 100-101 spisu na týchto fotografiách nie je žiadny dátum o čase zhotovenia a zachytávajú iba potreby pre malé dieťa - chodítko, plienky, nie však konkrétne priestory poschodia rodinného domu, čo samo o sebe nemôže znamenať, že užívajú žalovaní naďalej tieto priestory a súd preto na tieto fotografie neprihliadol a dospel k záveru, že žalobcovia užívajú po odsťahovaní sa žalovaných aj poschodie rodinného domu, ktoré v rámci dohody o užívaní pôvodne užívali žalovaní. V rámci kompenzačnej námietky si uplatnili žalovaní nárok za užívanie nehnuteľnosti ako je obývačka a spálňa, ktoré boli preukázateľne zariadené nábytkom. Podľa znaleckého posudku č. 82/2002 (č. l. 78-81 spisu) predloženého žalovanými mal súd preukázané, že horné poschodie rodinného domu tvoria obývačka a spálňa, ktoré miestnosti majú celkovú výmeru Z nákresu plánu rodinného domu (č. l. 85 a 86 spisu) mal súd preukázané, že horné poschodie rodinného domu tvoria spálňa o výmere 17,42 m2 a obývačka o výmere 24,71 m2, ktoré miestnosti označili žalovaní ako tie, ktoré užívajú rodičia, teda žalobcovia v rade 1a 2 celkový výmera je 42,13 m2 (17,42 m2 + 24,71 m2). V znaleckom posudku W.. E. je stanovená cena 1,90 m2 (ide však o cenu pozemku. Cena nájmu v Obci T. podľa oznámenia W.. J. predstavuje za 44,53 m2 obytnej plochy mesačné nájomné 80,- € + zálohu na energie 50,- €. Podľa internetovej stránky Obce T. ponuka pri ponuke bytom v časti Y. obec zverejnila cenu obvyklého mesačného nájmu 2,34 € za m2. V tomto smere súd preto dospel k záveru, že pri užívaní predmetných v dome strán konania - pri výmere izieb horného poschodia v rozsahu 42,13 m2 mesačná nájomné pri priemernej cene metra štvorcového nájmu za byt 1,67 € (ako cene porovnateľnej v mieste kde sa nehnuteľnosť nachádza) zodpovedá sume 70,36 €, pokiaľ by v takomto stave zariadenia miestností užívali žalobcovia nehnuteľnosť čo i len 24 mesiacov hodnota náhrady by predstavovala sumu 1688,57 € ( 42,13 * 1,67 *12).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal preukázané, že žaloba žalobcov v rade 1 a 2 je dôvodná v časti o zaplatenie 228,36 € avšak s prihliadnutím na vznesenú kompenzačnú námietku (uplatnenú žalovanými v rade 1 a 2), ktorým by patril nárok na náhradu nákladov minimálne v rozsahu 1688,57 € (náhrada za 24 mesiacov užívania časti nehnuteľnosti žalobcami ) a ktorí si uplatnili kompenzačnú námietku len čo do rozsahu súdom priznaného nároku, súd po započítaní tohto nároku žalobu žalobcov zamietol.
30. Na záver súd iba uvádza, že v danom prípade je na stranách konania, aby v záujme predchádzania sporom sa v budúcnosti s definitívnou platnosťou vyriešilo ich už nateraz problémové podielové
spoluvlastníctvo, nakoľko udržiavanie takéhoto stavu by mohlo mať za následok ešte väčšie narušenie vzťahov a udržiavanie už i tak neudržateľného stavu nie je po vykonanom dokazovaní v záujme ani jednej zo strán konania, pričom napriek opakovaným tvrdeným snahám či už o vrátenie daru, alebo o vyporiadanie spoluvlastníctva k zrušeniu podielového spoluvlastníctva ku dňu rozhodovania nedošlo zrejmým zavinením žalobcov.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 848,99 €, úspešní boli v konaní o zaplatenie 228,37 € (pred zápočtom pohľadávky žalovaných), čo predstavuje pri percentuálnom pomere úspech 26,90 %. Žalovaní boli v konaní úspešní v časti o zaplatenie 620,62 € čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 73,10%. Čistý úspech žalovaných v rade 1 a 2 pri odpočítaní úspechu žalobcov tak predstavuje 46,20% ( 73,10 - 26,90) v ktorom pomeru percent súd priznal žalovaným v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania pri aplikácii v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.