Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-105-2014.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu V.. V. C., T.. XX. XX. XXXX, U.. D. XX, XXX XX H. H., právne zast. JUDr. Ján Krištof, advokát, Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Lešenia, s. r. o., so sídlom Tajovského 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 173, právne zast. JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 3 050,96 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 8 969,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia a zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,66 %.
Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.
V konaní o vzájomnej žalobe m á žalobca proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 05. 05. 2014, v spojení s podaním zo dňa 29. 05. 2014, uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 3 050,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 032,76 Eur od 15. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1 018,20 Eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia a zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca pracoval pre žalovaného na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011 ako vedúci skupiny lešenárskych pracovníkov. Odmenu dostával percentuálne podľa zisku, pričom mesačne dostával ako zálohu 1 000,-- Eur. V bode VI. ods. 2 Zmluvy bolo dohodnuté ukončenie mandátnej zmluvy ku koncu kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Žalovaný doručil žalobcovi ukončenie Mandátnej zmluvy 10. 12. 2013, takže k jej ukončeniu malo dôjsť k 31. 01. 2014. Žalovaný však žalobcovi neuhradil faktúry za 11 a 12 mesiac 2013, ani za január 2014, a to napriek upomienkam a pokusu o zmier.
2. Súd vydal vo veci dňa 30. 05. 2014 platobný rozkaz č. k. 60Rob 153/2014-28, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že odmena za výkon činnosti bola dohodnutá v článku 3 Mandátnej zmluvy percentuálnou odmenou zo zisku vytvorené v zúčtovacom období, ktorá bola podrobne stanovená tabuľkou v zmysle prílohy zmluvy. Prílohu Mandátnej zmluvy za
účelom výpočtu odmeny pre mandatára upravovala interná smernica zo dňa 01. 04. 2009, podľa ktorej celková odmena mandatára sa vypočítava ako 17 % podiel na hrubom zisku „požičovne fasádneho lešenia“ spoločnosti žalovaného. Hrubý zisk požičovne sa stanoví ako rozdiel skutočných výdajov a príjmov požičovne z činnosti, ktorú mandatár vykonával. V záverečných ustanoveniach smernice je obsiahnuté obdobie pre výpočet odmeny mandatár atak, že hrubý zisk spoločnosti je možné vyčísliť 1x ročne (február až marec) nasledujúceho roka. Z tohto dôvodu bude podiel na zisku vyplácaný v preddavkoch v sume 1 000,-- Eur za každý odpracovaný mesiac. Takto stanovený výpočet odmeny je platný medzi účastníkmi od 01. 05. 2011. Vyúčtovaním odmeny pre mandatára za rok 2013, ktorú vykonal žalovaný, bolo zistené, že v roku 2013 mandatár svojou činnosťou nevytvoril hrubý zisk, pretože náklady presiahli príjmy o sumu 34 683,93 Eur. preddavkovo bolo mandatárovi - žalobcovi vyplatených na zálohách suma 12 020,33 Eur. V zmysle Mandátnej zmluvy a smernice pre výpočet odmeny mandatára nenáležala žalobcovi odmena za výkon činnosti, pretože nedosiahol žiadny zisk, ale stratu. Na základe uvedených skutočností žalobca nepreukázal žiadny právny titul na zaplatenie žalovanej sumy. Naopak, je povinný vrátiť sumu 12 020,33 Eur na základe vykonaného vyúčtovania za rok 2013.
3. Súd považoval v konaní za zistené, že dňa 01. 04. 2011 žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant uzatvorili v písomnej forme podľa § 566 Obchodného zákonníka Mandátnu zmluvu. Článok I. Zmluvy upravoval Predmet zmluvy, keď podľa článku I. bod 1 predmetom zmluvy je úprava vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou žalovaného a vedúcim skupiny Lešenárskych pracovníkov pri riadení skupiny a plnení pracovných povinností a podľa článku I. bod 2 zmluvou sa mandatár zaväzuje vykonávať pre mandanta funkciu vedúceho skupiny lešenárskych pracovníkov v rozsahu práv a povinností, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Článok II. Zmluvy upravoval Lehotu plnenia, článok III. Odmenu tak, že mandatárovi za jeho činnosť prislúcha percentuálna odmena zo zisku vytvoreného v zúčtovacom období a percentuálna výška odmeny je stanovená tabuľkou, ktorá tvorí prílohu zmluvy. Článok IV. Zmluvy upravoval povinnosti mandanta, článok V. Povinnosti mandatára a článok VI. Skončenie zmluvy, keď podľa článku VI. bod 2 mandant môže ukončiť mandátnu zmluvu výpoveďou s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Článok VII. Zmluvy upravoval Iné dojednania a článok VIII. Záverečné ustanovenia.
4. Z Internej smernice - odmena pre mandatára - V.. V. C. súd zistil, že Smernica bola popisom výpočtu odmeny pre mandatára na pozícii „vedúci Lešenárskych skupín“. Platnosť bola od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011. V Internej smernici je uvedené, že celková odmena je vypočítaná ako 17 % podiel na hrubom zisku, požičovne fasádneho lešenia, spoločnosti žalovaného podľa nižšie uvedeného mechanizmu. Hrubý zisk požičovne je vypočítaná hodnota ako rozdiel skutočných výdajov a príjmov požičovne. V závere je uvedené, že hrubý zisk spoločnosti je možné vyčísliť 1x ročne približne v období február/marec nasledujúceho roka. Preto bude podiel na zisku vyplácaný v preddavkoch stanovených pre rok 2011 na 1 000,-- Eur za každý odpracovaný mesiac. V prípade dlhodobej neprítomnosti na pracovisku (7 dní) bude preddavok krátený v pomere k počtu dní v mesiaci. V rovnakom pomere bude krátená celková odmena v pomere ku kalendárnemu roku. Výška preddavku pre rok 2012 a nasl. budú prepočítané vždy podľa dosiahnutých výsledkov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Celý výpočet odmeny podľa popísaného mechanizmu je platný od 01. 05. 2011. Odmena za apríl 2011 je stanovená samostatne dohodou. Smernica bola spracovaná dňa 01. 04. 2009 a bola podpísaná žalovaným ako mandantom a bola daná na vedomie žalobcovi.
5. Daňovým dokladom - faktúrou č. 2013012 zo dňa 07. 12. 2013, dátum splatnosti 14. 12. 2013, žalobca fakturoval žalovanému za vykonané práce podľa zmluvy zo dňa 01. 04. 2011 za obdobie 01. 11. - 30. 11. 2013 sumu 1 032,76 Eur, daňovým dokladom - faktúrou č. 2013013 zo dňa 07. 01. 2014, dátum splatnosti 14. 01. 2014, za obdobie 01. 12. - 31. 12. 2013 sumu 1 018,20 Eur a daňovým dokladom - faktúrou č. 2014001 zo dňa 07. 02. 2014, dátum splatnosti 14. 02. 2014, za obdobie 01. 01. - 31. 01. 2014 sumu 1 000,-- Eur.
6. Ako listinný dôkaz v konaní žalovaný predložil listinu aj označenú ako Vyúčtovanie odmeny pre mandatára za rok 2013, na ktorej je žalovaný označený ako mandant a žalobca ako mandatár a sú na nej v tabuľkovom spracovaní uvedené výdaje bez DPH v sume 165 229,63 Eur, príjmy bez DPH v sume 130 545,70 Eur, hrubý zisk, t.j. príjmy mínus výdaje v sume -34 683,93 Eur, odmena 17 % z hrubého zisku -5 896,27 Eur, vyplatené preddavky mandatárovi v sume 12 020,33 Eur a vyúčtovanie v sume -17 916,60 Eur a ako dôkazy žalovaný predložil aj účtovníctvo žalovaného za rok 2013.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
7. V konaní nebolo sporné, že dňa 01. 04. 2011 žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant uzatvorili v písomnej forme Mandátnu zmluvu, ktorou sa žalobca ako mandatár zaviazal vykonávať pre žalovaného ako mandanta funkciu vedúceho skupiny lešenárskych pracovníkov, keď zmluvu žalobca uzatváral ako podnikateľ - fyzická osoba.
8. Základným pojmovým znakom mandátnej zmluvy je aj odplatnosť, teda uzatvorením mandátnej zmluvy sa nielen mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi určitú obchodnú záležitosť, ale tento záväzok mu vzniká za odplatu, teda uzatvorením mandátnej zmluvy sa aj mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi za jeho činnosť odplatu (§ 566 ods. 1 Obchodného zákonníka). Výška odplaty a vznik nároku na odplatu môžu byť zmluvnými stranami dohodnuté, pričom ak výška odplaty nie je určená v zmluve, podľa zákonnej úpravy je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti (§ 571 ods. 1 Obchodného zákonníka) a ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, podľa zákonnej úpravy vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie (§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka).
9. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia odplaty mandanta za mesiac november 2013 až január 2014.
10. V konaní nebolo sporné, že odmenu žalobcu ako mandatára upravoval článok III. Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011, podľa ktorého žalobcovi ako mandatárovi za jeho činnosť prislúchala percentuálna odmena zo zisku vytvoreného v zúčtovacom období a percentuálna výška odmeny bola stanovená tabuľkou, ktorá tvorila prílohu zmluvy. Ako prílohu zmluvy sporové strany doložili Internú smernicu zo dňa 01. 04. 2009.
11. Z internej smernice zo dňa 01. 04. 2009 súd považoval za zistené, že jej platnosť bola od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011. Na základe žiadosti súdu, aby sporové strany doložili Internú smernicu pre odmenu žalobcu platnú a účinnú v období november 2013 až január 2014, keďže predložená Interná smernica mala platnosť od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011, sporové strany zhodne uviedli, že iná smernica sporovými stranami podpísaná nebola.
12. Vychádzajúc z Internej smernice zo dňa 01. 04. 2009 považoval súd za preukázané, že celková odmena žalobcu mala byť vypočítaná ako 17 % podiel na hrubom zisku „požičovne fasádneho lešenia“ spoločnosti žalovaného, keď hrubý zisk bol vypočítavaný ako rozdiel skutočných výdajov a príjmov požičovne. Ďalej súd z Internej smernice zo dňa 01. 04. 2009 považoval za preukázané, že sporové strany dohodli vyplácanie odmeny tak, že žalobcovi budú vyplácané mesačné preddavky, ktoré boli stanovené pre rok 2011 na 1 000,-- Eur za každý odpracovaný mesiac. Súčasne bolo v Internej smernici zo dňa 01. 04. 2009 dohodnuté, že výška preddavku pre rok 2012 a nasledujúce bude prepočítaná vždy podľa dosiahnutých výsledkov v predchádzajúcom kalendárnom roku.
13. S poukazom na zákonnú úpravu § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
14. Súd považoval v konaní za preukázanú dohodu sporových strán obsiahnutú v článku VIII. Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011, že všetky prípadné zmeny zmluvy sa uskutočnia len v písomnej forme po vzájomnej dohode zmluvných strán. Keďže Interná smernica zo dňa 01. 04. 2009 tvorila prílohu Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011, je potrebné prijať záver, že dohoda sporových strán, že všetky zmeny Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011 sa uskutočnia len v písomnej forme, sa vzťahovala aj na Internú smernicu zo dňa 01. 04. 2009 ako prílohu Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011.
15. Hoci žalovaný v konaní tvrdil, že pre rok 2013 mala byť výška preddavku 356,25 Eur mesačne, žalovaný platnú dohodu sporových strán o takejto výške mesačného preddavku, teda dohodu uzatvorenú v písomnej forme, v konaní nepreukázal.
16. Vychádzajúc potom zo zhodného tvrdenia sporových strán, že Interná smernica zo dňa 01. 04. 2009 sa uplatňovala až do ukončenia činnosti žalobcu pre žalovaného, ku čomu došlo ku dňu 31. 01. 2014 a vychádzajúc zo skutočnosti, že k písomnej dohode o zmene Internej smernice zo dňa 01. 04. 2009 v časti výšky mesačného preddavku nedošlo, bolo zmluvne dohodnutou povinnosťou žalovaného vyplácať žalobcovi mesačne sumu 1 000,-- Eur ako preddavok na odmenu aj v období november 2013 až január 2014. Súd preto posúdil nárok žalobcu v časti o zaplatenie odmeny 1 000,-- Eur mesačne ako dôvodný, teda za obdobie november 2013 až január 2014 išlo spolu o sumu 3 000,-- Eur.
17. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že aj pre prípad, že by vyhodnotil, že v rozhodnom období nebola platná žiadna Interná smernica upravujúca výšku odmeny žalobcu, keďže Interná smernica zo dňa 01. 04. 2009 mala mať časovú platnosť od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011, a teda by súd vyhodnotil, že výška odplaty nebola v rozhodnom období zmluvne dohodnutá, keďže počas celého trvania záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami bola žalobcovi za jeho činnosť pre žalovaného vyplácaná odmena v sume 1 000,-- Eur mesačne, vyhodnotil by súd takúto sumu ako obvyklú odplatu s poukazom na § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda opätovne by vyhodnotil dôvodnosť nároku žalobcu na sumu 3 000,-- Eur.
18. Pokiaľ si žalobca v rámci mesačnej odmeny uplatnil aj tzv. stravné, žalobca na takýto nárok neoznačil, ani nepredložil žiadne dôkazy, išlo len o ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu. V súdnom konaní však bez splnenia povinnosti tvrdenia a bez unesenia dôkazného bremena, nie je možné priznať dôvodnosť nároku.
19. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú v časti o zaplatenie 3 000,-- Eur istiny a v tejto časti istiny súd posúdil ako dôvodný nárok žalobcu aj na zákonný úrok z omeškania, keďže žalovaný nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok (§ 365 a § 369 Obchodného zákonníka), pričom právo na úrok z omeškania si žalobca uplatnil od dňa nasledujúceho po dni splatnosti daňových dokladov - faktúr.
20. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že má proti žalobcovi pohľadávku vo výške 12 020,33 Eur, ktorá suma bola žalobcovi v roku 2013 preddavkovo vyplatená na zálohách, ale žalobcovi odmena nenáležala, pretože nedosiahol žiadny zisk, ale stratu.
21. Prejav žalovaného v súdnom konaní, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, je vzájomnou žalobou len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, teda ho posudzuje ako započítaciu námietku (§ 147 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, resp. § 98 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016).
22. Aj v zmysle vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2014, súd prejav žalovaného, že má proti žalobcovi pohľadávku v sume 12 020,33 Eur, do výšky sumy 3 050,96 Eur posudzoval ako započítaciu námietku, v zostávajúcej časti ako vzájomnú žalobu.
23. Pri posudzovaní započítacej námietky a v konaní o vzájomnej žalobe, sa v súdnom konaní postupuje primerane ako pri uplatňovaní nároku žalobcu žalobou, teda žalovaný musí preukázať, že má proti žalobcovi tvrdenú pohľadávku.
24. Bolo preto dôkaznou povinnosťou žalovaného v konaní preukázať, že proti žalobcovi má pohľadávku v sume 12 020,33 Eur.
25. Ako už bolo konštatované, odmena žalobcu ako mandatára bola dohodnutá v článku III. Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011 ako percentuálna odmena zo zisku vytvoreného v zúčtovacom období, keď percentuálna výška odmeny bola stanovená v Internej smernici zo dňa 01. 04. 2009, ktorá tvorila prílohu zmluvy, ako 17% podiel na hrubom zisku „požičovne fasádneho lešenia“ spoločnosti žalovaného. Interná smernica zo dňa 01. 04. 2009 teda v kontexte článku III. Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011
upravovala výšku celkovej odmeny žalobcu, resp. postup jej výpočtu s tým, že základom pre určenie celkovej výšky odmeny žalobcu bol vytvorený zisk. Zo žiadneho ustanovenia Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011, ani Internej smernice zo dňa 01. 04. 2009 ako jej prílohy, však nevyplýva, že žalobca ako mandatár sa mal podieľať aj na prípadnej strate spoločnosti žalovaného. Ako už bolo konštatované, základným zákonným znakom mandátnej zmluvy je jej odplatnosť, teda mandatár musí dostať za svoju činnosť odplatu. Ak by sa však žalobca ako mandatár mal podieľať na strate spoločnosti žalovaného alebo dokonca po uplynutí hospodárskeho roku vracať preddavkovo poskytnutú odmenu, stratil by sa základný pojmový znak mandátnej zmluvy, a to odplatnosť.
26. Aj s poukazom na základnú zákonnú úpravu odmeny mandatára, mandatárovi vzniká nárok na odmenu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či jeho činnosť priniesla alebo nepriniesla očakávaný výsledok (§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal, žeby žalobca pre neho v roku 2013 nevykonával činnosť podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2011. Skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období nevykázal zisk, nezakladá jeho právo nezaplatiť žalobcovi ako mandatárovi odmenu a nezakladá ani povinnosť žalovaného preddavkovo vyplatenú odmenu vrátiť, resp. akokoľvek inak sa podieľať na strate spoločnosti žalovaného.
27. Samotné konštatovanie žalovaného, že v roku 2013 „požičovňa fasádneho lešenia“, nevykázala zisk, ale stratu, pričom toto tvrdenie mienil preukázať aj znaleckým dokazovaním, nie je postačujúce na priznanie nároku žalovaného, keďže žalovaný nepreukázal, že medzi sporovými stranami existovala dohoda, že žalobca sa bude podieľať na strate žalovaného.
28. Žalovaný teda nepreukázal, že je daný zmluvný alebo zákonný základ, aby sa žalobca podieľať na strate spoločnosti žalovaného, a teda aby žalobca žalovanému platil podiel na strate žalovaného, resp. aby žalobca vracal vyplatenú odmenu mandatára.
29. Keďže žalovaný nepreukázal, že má proti žalobcovi pohľadávku v sume 12 020,33 Eur z titulu podielu na strate, čím nepreukázal, že nárok žalobcu, ktorý súd v tomto súdnom konaní posúdil ako dôvodný, zanikol z titulu kompenzačnej námietky, súd v konaní o žalobe žalobcu rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia a zo sumy 1 000,-- Eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol a vzájomnú žalobu žalovaného súd zamietol v celom rozsahu.
30. O trovách konania o žalobe žalobcu súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 3 000,-- Eur s príslušenstvom, čo v pomere k celému uplatnenému nároku žalobcu v sume 3 050,96 Eur predstavuje 98,33 %, teda v tejto časti mal v konaní o žalobe žalobcu úspech žalobca. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, v pomere k celému uplatnenému nároku išlo o 1,67 %, teda v tejto časti mal v konaní o žalobe žalobcu úspech žalovaný. Porovnaním pomeru úspechu mal v konaní o žalobe žalobcu čistý úspech žalobca v rozsahu 96,66 % (98,33 % - 1,67 %), teda súd priznal žalobcovi v konaní o žalobe žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,66 %.
31. O trovách konania o vzájomnej žalobe žalovaného súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní o vzájomnej žalobe plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
32. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.