Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12P-23-2016.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/23/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. T., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. N. XXXX/XX, I., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: W. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, K. K. a otca: Ľ. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. N. XXXX/XX, I., za účasti starých rodičov maloletého dieťaťa: 1. K. T., nar. XX.X.XXXX, 2. Ľ.B. T., nar. XX.X.XXXX, obidvaja bytom Ľ.. N. XXXX/XX, I., o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa sa zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, manželov T., K. a Ľ., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.
II. Matka maloletého dieťaťa je povinná platiť na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu 50,- Eur mesačne, kde výživné u oboch rodičov je splatné počnúc dňom 11.10.2016, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd uznesením č. k. 12P/23/2016-1 zo dňa 26.1.2016 začal konanie o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, manželom K. a Ľ. T..
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Predvolanie na pojednávanie si preukázateľne prevzala dňa 11.5.2016. Svoju neúčasť ospravedlnila písomne, podaním zo dňa 10.10.2016 z dôvodu svojej práceneschopnosti, o čom súdu predložila aj lekárske potvrdenie. O odročenie pojednávania nepožiadala.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom starých rodičov maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/389/2015, listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené. Ani jeden z rodičov sa o maloleté dieťa v súčasnosti osobne nestará.
5. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/389/2015-19 zo dňa 15.12.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté dieťa až do právoplatného skončenia konania o zverení maloletého do osobnej starostlivosti starých rodičov ponechal v starostlivosti starých rodičov a rodičom maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého, každému z rodičov, mesačne sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa z dôvodu, že rodičia maloletého nemali vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého. Otec maloletého sa v čase rozhodovania nachádzal vo väzbe a nemohol osobne vykonávať starostlivosť o maloletého. Voči matke sa tiež viedlo trestné stíhanie a z dôvodu užívania psychotropných látok nebola schopná dieťa vychovávať.
6. Starý otec na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedol, že o maloletého sa starajú od 30.11.2015, kedy jeho matka odišla bez ohlásenia, nevrátila sa a nekontaktovala maloletého, čo trvá doposiaľ. Maloletému sa u nich darí, je spokojný, veselý, v škole prosperuje. Majú vybudovaný pekný vzťah. Maloletý má u nich všetko zabezpečené. Na výživnom od rodičov im nezáleží, jeho výšku nech určí súd. Je živnostník, vykonáva vodoinštalatérske práce. Jeho príjem je do 1.000,- Eur netto. Žije v rodinnom dome v Seredi, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, svokrou, ktorú opatruje jeho manželka, maloletým vnukom a plnoletou slobodnou bezdetnou dcérou, ktorá aktuálne nepracuje. Výdavky na domácnosť sú hradené z jeho príjmu a príjmu jeho manželky. V prístavbe rodinného domu žije aj ich syn - otec maloletého, ktorý sa v apríli vrátil z väzby. Maloletý s ním má vybudovaný pekný vzťah. Keďže trestné konanie vo vzťahu k nemu ešte nie je ukončené, nie je isté, dokedy s nimi bude bývať. So svojou matkou sa maloletý nechce stretávať. Stratil k nej dôveru, keďže matka ho nosievala ku kamarátkam, na rôzne miesta a riadne sa o neho nestarala. Podľa jeho vedomostí sa matke maloletého pred mesiacom narodilo druhé dieťa.
7. Stará matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedla, že o maloletého sa starali aj pred vydaním predbežného opatrenia. Maloletý sa stále sťažoval, že sa nechce vrátiť do domácnosti matky. Maloletý žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, jeho otec sa však potom dostal do väzby. Maloletý k nim chodil na víkendy a odmietal sa vrátiť domov k matke. Trápil sa. Dosiahli, aby sa matka s maloletým presťahovali k nim. Postupne zistili, že jej starostlivosť o maloletého nie je dobrá. Matka sa dostala do nevhodnej spoločnosti a stále menej sa venovala výchove maloletého. Matka brávala maloletého aj nasilu, z čoho začal mať psychické problémy a museli navštíviť aj psychiatričku. Následne matka maloletého opustila a odvtedy sa o neho starajú. Od novembra minulého roka matka maloletého vôbec nekontaktovala. Maloletý sa u nich adaptoval, je spokojnejší a to najmä od návratu jeho otca z väzby. Zlepšili sa výsledky maloletého v škole. Po vydaní predbežného opatrenia sa maloletý veľmi tešil, že zostal v ich opatere. Bola by veľmi rada, keby to tak aj zostalo, lebo mu to očividne prospieva. Ide jej o blaho maloletého. Chcú, aby im bol vnuk zverený, napriek tomu, že so svojím otcom má veľmi pekný vzťah, pretože nevedia, ako u neho dopadne súd a nechcú, aby maloletý zostal bez starostlivosti.
8. Otec maloletého na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedol, že pred jeho uväznením žili usporiadaný rodinný život spolu s maloletým a družkou. Bývali v rodinnom dome. Po jeho uväznení si družka nasťahovala do domu sestru narkomanku. Začala drogovať a všetko bolo pre ňu dôležitejšie ako starostlivosť o maloletého. S maloletým má veľmi pekný vzťah, ale nakoľko nemá svoju trestnú vec ukončenú, súhlasí, aby bol maloletý zverený do náhradnej starostlivosti jeho rodičov. Momentálne žije z prenájmu rodinného domu v Seredi, ktorý je jeho vlastníctvom. Jeho príjem pozostáva výlučne z tohto nájomného, čo je asi 500,- Eur. Je mu jedno, koľko mu súd určí výživné, aj tak všetky peniaze dáva maloletému. Navrhuje minimálnu sumu výživného. Po dohovore kolíznej opatrovníčky, aby súhlasil s výživným na maloletého aspoň vo výške 50,- Eur, s takouto výškou súhlasil. Obchodná spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a zaoberala sa špedíciou, prestala vykonávať svoju činnosť v čase, keď sa dostal do väzby.
9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní vo veci uviedla, že náhradná osobná starostlivosť u starých rodičov pre maloletého bude v jeho prospech. V domácnosti starých rodičov je maloletý obklopený láskou a oporou. Má zabezpečené všetky podmienky pre svoj zdravý psychický a fyzický rast. Poukazuje na správu pediatričky, ktorá s poukazom na riadnu starostlivosť starých rodičov taktiež odporúča, aby maloletý bol zverený do ich starostlivosti. Zo strany otca navrhuje výživné vo výške 50,- Eur a vzhľadom na to, že na strane matky nie sú známe jej majetkové, príjmové a sociálne pomery, aby bola zaviazaná na platenie minimálneho výživného.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
11. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť).
13. Podľa § 44 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
15. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
16. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
17. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
18. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
19. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
20. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR SR č. 186/2013 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 1.7.2013 suma 27,13 Eur.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté dieťa sa toho času nachádza v starostlivosti svojich starých rodičov, ktorým bol dočasne zverený na základe predbežného opatrenia súdu dňa 15.12.2015, nakoľko rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o dieťa. Matka maloletého opustila v novembri 2015 a odvtedy o neho neprejavuje žiadny záujem. Otec má s maloletým vytvorený pekný vzťah, je však voči nemu vedené trestné konanie, v ktorom mu môže byť uložený trest odňatia slobody a nie je teda isté, že sa v budúcnosti bude môcť starať o maloletého. Z tohto dôvodu otec súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti jeho starých rodičov. Starí rodičia majú s maloletým dieťaťom vytvorený veľmi dobrý vzťah a majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa, so stabilným rodinným prostredím. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti rodičov navrhuje aj kolízna opatrovníčka maloletého. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme dieťaťa a zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, keďže majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a spĺňajú morálne, osobnostné, aj zdravotné podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Súčasne súd určil, ako majú rodičia prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom pri určení výšky výživného zo strany matky súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery matky, ktoré súdu nie sú známe s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal z výšky jeho príjmu 500,- Eur, ktorý dostáva za prenájom nehnuteľnosti. Takúto výšku výživného navrhuje aj kolízna opatrovníčka a otec s ňou súhlasí. Takto určené výživné sú rodičia povinní poukazovať po právoplatnosti uznesenia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nemôžu podať odvolanie otec maloletého, starý otec maloletého, stará matka maloletého a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto uzneseniu môže matka maloletého podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorému uznesenie smeruje (§ 355 ods. 2 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.