Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu: X./. V.. S. D., T.. XX.XX.XXXX, H.: Š. XX, G. N., Š. B.: G., X./. V.. N. D., T.. XX.XX.XXXX, H.: Š. XX, G. N., štátne občianstvo: SR, obaja žalobcovia zastúpení Mgr. Miroslav Golianom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie: Budatínska 16, Bratislava, IČO: 30 853 168 proti žalovaným: X./. V.. I. W., T.. XX.XX.XXXX, H.: Š. XX, G. N., Š. B.: G., X./. I..Y. W., T.. XX.XX.XXXX, H.: Š. XX, G. N., štátne občianstvo: SR, obaja žalobcovia zastúpení advokátskou kanceláriou BDM Legal s. r. o., so sídlom: Tallerova 4, Bratislava, IČO: 36 857 823, o určenie práva čerpania vody zo studne nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných parcele č. XXXX/XX a jej odvádzanie cez vodovodné potrubie právom vedené v prospech žalobcov cez pozemok žalovaných parcela č. XXXX/XX a nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

r o z h o d o l

Súd návrh zamieta.

Súd priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

O d ô v od n e n i e

1] Žalobcovia sa žalobou doručenou na súd dňa 2.9.2014 domáhali, aby súd určil, že žalobcom ako vlastníkom parcely registra C č. XXXX/XX katastrálne územie Svätý Jur, zapísanej na W. XXXX patrí právo čerpania vody zo studne nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných parcely č. XXXX/XX pre katastrálne územie Svätý Jur zapísané na LV XXXX a jej odvádzania cez vodovodné potrubie právom vedené v prospech žalobcom cez pozemok žalovaných parcely registra C XXXX/XX. V priebehu konania žiadali o rozšírenie návrhu alternatívne o nahradenie prejavu vôle žalovaných v I. a II. rade, že ako bezpodielový spoluvlastníci pozemku parcely č. XXXX/XX, na ktorom leží studňa uzatvárajú so žalovanými ako bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcele č. XXXX/XX Z. XXXX/XX zmluvu o zriadení vecných bremien zodpovedajúcich právu čerpania vody zo studne ako i právu vedenia vodovodného potrubia cez pozemok parcely č. XXXX/XX, v zmysle tak ako o tom rozhodol súd uznesením zo dňa 4.5.2016.

2] Žalobcovia v žalobe poukazovali na to, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parcela č. XXXX/ XX o výmere 175 m2 a parcely č. XXXX/XX vo výmere 229 m2 ako i domu súpisné číslo XXX pričom ich spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/1. Uvedené nehnuteľnosti žalobcovia kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2007. Od predávajúcich spoluvlastníkov a to M. Y., W. Y., V. Y., I. C., S. Y., V. Y., Z. S. Z. I. H., ktorí uvedené nehnuteľnosti vlastnili v podiele 1/8.

3] Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to rodinného domu súpisné čislo XXX postaveného na parcele č. XXXX/XX ako i pozemkov parcela č. XXXX/XX vo výmere 229 m2 a parcele č. XXXX/XX vo výmere 175 m 2 zapísaných na LV č. XXXX. Uvedené nehnuteľnosti žalovaní nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 8.11.2004 od predávajúcich Ing. I. W. Z. M. Q. ako podielových spoluvlastníkov v podiele každého v jednej polovici.

4] Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložka č. 2538 pre obec Svätý Jur oba pozemky ako rodinný dom boli nadobudnuté ako jedna, resp. dve nehnuteľnosti a to pozemok parcela XXXX/XX záhrada vo výmere 350 m2 a rodinný dom súpisné číslo 339 vo Svätom Jure, postavené na parcele XXXX/XX vo veľkosti 458 m2.

5] Ďalej v žalobe poukazovali na to, že v roku 1927 bol do pozemkovo knižnej vložky vložený zápis vlastníckeho práva z titulu kúpy pozemku na piatich spoluvlastníkov a to súrodencov Š.. Podľa ohlasovacieho hárku č. XXX/X/XX a k nemu pripojené snímky mapy, rodinný dom č. 543. Dňa 5.11.1933 sa vlastníkmi nehnuteľnosti v 1 stali I. Y., rodená Š. Z. B. Š. rovnako v 1. Následne podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle ONV v Bratislave č. 87/46 zo dňa 8.8.1946 z rozhodnutia Pôdohospodárskeho odboru rady ONV Bratislava - okolie v Bratislave č. pôd - XXXX/XXXX z 15.9.1955 na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. bolo do pozemkovej knihy vložené vlastnícke právo Československý štát v správe MNV vo Svätom Jure ako následok konfiškovania 1 nehnuteľnosti patriacej Márii Kaiser. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.4.1956 a príslušného rozhodnutia ONV Bratislava

- okolie zo dňa 29.8.1956 sa vlastníkmi nehnuteľnosti žalobcov stali manželia Y. a teda M. Z. I., M. M., každý v podiele 1.

6] Podľa identifikácie parciel vyhotovenej dňa 20.6.2006 katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra Pezinok, nehnuteľnosti patriace účastníkom konania predstavovali dve nehnuteľnosti a to pozemky č. XXXX/XX záhrada o výmere 350 m2 a parcela č. XXXX/XX, na ktorej je postavený dom o výmere 450 m2. Tieto pozemky boli rozdelené na 4 nehnuteľnosti a to podľa geometrického plánu č. XX-XX/XX zo dňa 3.8.1993, ktorým sa vytvorili nové pozemky a to parcelné čísla ako pre žalobcov, tak i žalovaných, čo potvrdzuje uvádzaná identifikácia.

7] V tejto súvislosti poukazovali, že nehnuteľnosti tak ako ich vlastnia strany v konaní pôvodne tvorili jednu nehnuteľnosť, ktorá bola v spoluvlastníctve na pozemku XXXX/XX je vybudovaná studňa a táto studňa bola na tomto pozemku vybudovaná ešte v čase, keď rodinný dom spolu s pozemkami patril spoluvlastnícky súrodencom Š.. Uvedená studňa slúžila celému rodinnému domu a jej obyvateľom. Tento stav pretrvával až do tohto času, keď vodu zo studne čerpali právny predchodcovia žalobcov ako aj žalovaných. Vodu zo studne čerpali i právny predchodcovia žalobcov a to rodina Kuglerovcov. V tejto súvislosti poukazovali na to, že ich právnych predchodcovia manželia Y. Z. U. I. Y. a M. Y. nadobudol pozemok v roku 1956 pritom na základe kúpnej zmluvy nadobudli každý po 1 z pôvodných nehnuteľností XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX. Žalobcovia čerpali vodu zo studne až do začiatku roka 2014, kedy im žalovaný zabránili čerpať vodu zo studne. Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že studňa, aj keď sa nachádza na pozemku patriacom žalovaným mala byť v spoluvlastníctve účastníkov konania, ktorá skutočnosť vyplýva z vlastníckych vzťahov nadobudnutých ešte v roku 1956 manželmi Y., ktorí nadobudli do spoluvlastníctva každý v ideálnej štvrtine i pozemok, na ktorom sa studňa nachádzala, z čoho je možné sa domnievať, že studňa má rovnaký status ako nadobudnuté pozemky a teda mala byť v spoluvlastníctve manželov Y. v podiele 1. Právne žalobcovia opierali svoje nárok o ustanovenie § 151 písm. 1 ods. 1 Občianskeho zákona, keď poukazovali na to, že došlo k vydržania práva čerpania vody zo studne. Následne v priebehu konania žalobcovia poukazovali na to, že k rozdeleniu pozemkov došlo až geometrickým plánom č. XX-XX z 5.8.1993, kedy sa právna predchodkyňa žalovaných stala výlučnou vlastníčkou pozemkov, ktoré previedla na žalovaných a práve od tohto obdobia treba počítať plynutie vydržacej lehoty, keď potom vydržacia lehota uplynula dňa 6.8.2003. Ďalej poukazovali na to, že právny predchodcovia žalobcov a to rodina Y. čerpala vodu zo studne bez toho, že by boli akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný a v tomto výkone práva im nebolo bránené. Vecné bremeno právo čerpania vody zo studne teda vzniklo 6.8.2003.

8] Žalovaní sa k veci písomne vyjadrili dňa 18.8.2015, vo svojom písomnom vyjadrení žiadali návrh zamietnuť. Poukazovali na to, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX ako i rodinného domu súpisné číslo 339 zapísaných na W. XXXX na základne kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2004

uzavretej s V.. I. W. a pani M. Q.. Podľa kúpnej zmluvy súčasťou prevodu bolo i príslušenstvo k rodinnému domu, ktoré tvorí aj studňa nachádzajúca sa na pozemku parcely č. XXXX/XX.

9] Ďalej poukazovali na to, že po nadobudnutí nehnuteľnosti umožnili žalobcom využívať vodu z ich studne do času, kým si žalobcovia nevybudujú vlastnú studňu, čo sa však ku dňu vyjadrenia nestalo a kapacita studne nestačí na pokrytie spotreby tak žalobcov ako i žalovaných. Poukázali na to, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by mal žalobca právo čerpať vodu zo studne. Žalovaní namietli, že by mohlo dôjsť k vzniku spoluvlastníctva na studni, nakoľko studňu nadobudli do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Ak by aj teoreticky pripustili možnosť, že žalovaní nenadobudli vlastnícke právo k studni na základe kúpnej zmluvy v súlade s § 134 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. sa stali vlastníkmi uvedenej studne, nakoľko ju majú nepretržite v držbe od roku 2004 na základe kúpnej zmluvy. Ďalej poukazovali na to, že v zmysle ustanovenia § 151o Občianskeho zákona vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe rozhodnutia súdu iba v prípade neoprávnených stavieb podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákona, resp. zriadenia práva cesty vlastníkovej stavby podľa § 151o, ods. 3 Občianskeho zákona a pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a v danom prípade nejde ani o jeden z týchto prípadov a preto súd nie je oprávnený zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcov. Ďalej žalovaní poukazovali na to, že žalobcovia nepreukázali ani splnenie podmienok pre vydržanie vecného bremena a to najmä dobromyseľnosť výkonu práva zodpovedajúcemu právu čerpania vody zo studne, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Poukazovali na samotnú výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že keď kupoval nehnuteľnosť od rodiny Y., títo ho síce uistili , že súčasťou nehnuteľnosti je i studňa, avšak zmienka o studni sa v kúpnej zmluve nenachádza. Žalobcovia museli vedieť, že studňa nie je súčasťou kúpnej zmluvy pozemkov a rodinného domu. Pokiaľ žalovaní poukazujú na to, že právo čerpania vody zo studne odvíjajú od času vyhotovenia geometrického plánu v roku 1993, tak namietajú existenciu tejto skutočnosti, nakoľko v tomto čase neexistovalo žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu medzi účastníkmi a takéto právo nebolo nikde upravené. Na vznik práva vecného bremena nepostačuje subjektívna predstava držiteľov o tom, že mu vec alebo právo patrí, ale je potrebné, aby bol držiteľom v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

10] Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov Marty Polákovej - právnej nástupkyne M. Z. I. Y. a svedka V.. I. W. - právneho nástupcu pôvodnej vlastníčky Zuzany Lisej. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to výpisom z W. XXXX, rozhodnutím mesta Svätý Jur o určení popisného čísla zo dňa 16.1.2007, osvedčením o dedičstve po I. Y. XXD/XX/XXXX, kúpnou zmluvou medzi Ing. I. W. Z. M. Q. a V.. I. W. Z. Y. W. z roku 2004, kúpnou zmluvou medzi M. Y. Z. G. ako predávajúcimi a Ing. S. D. Z. Y.T. D. zo dňa 19.9.2007, dodatkom ku kúpnej zmluve z 1.10.2007, uznesením Ludového súdu zo dňa 15.10.1956 č. S., identifikáciou parciel pozemkovo knižnej vložky. č XXXX zo dňa 20.6.2006, výpisom z W. XXXX, výpisom z PK vložky č. XXXX Svätý Jur, výkazom výmer o deľbe parciel XXXX/XX Z. XXXX/XX, potvrdením Okresného úradu Pezinok z 12.1.2006 súčasťou ktorého je osvedčenie o dedičstve XXD/XXX/XXXX, geometrickým plánom z 5.8.1993 o reálnej deľbe pozemkov, oznámením Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 1.12.2016, historickým výpisom z W. XXXX, výmerom povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy o pridelení spornej nehnuteľnosti F. W., M. Q.j zo dňa 10.3.1949, prídelovou listinou zo dňa 27.9.1958, potvrdením MNV zo dňa 8.10.1955 - C., kúpnou zmluvou zo dňa 21.4.1956 uzavretou medzi M. Y. Z. I. Y., rodenou M. a Československým štátom, potvrdením Odboru vodného hospodárstva okresu Bratislava

- vidiek z roku 1963o vyporiadaní prídelu pre F. W. F. XX.X.XXXX, zápisnicou spísanou na MNV vo Svätom Juri.

11] Žalobca v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2007 kúpili od Y. rodinný dom so záhradou, v čase, keď tento rodinný dom kupovali, tak už bol rozdelený tak, že v katastrálnej mape boli zapísané hranice pozemkov, ktoré kupovali, tieto išli stredom podbránia, pričom nehnuteľnosť, ktorú oni kupovali sa nachádzala na pravej strane. V čase, keď kupovali nehnuteľnosť, vlastníci druhej časti, ktorá sa nachádzala na ľavej strane, boli žalovaní. V čase kúpy nehnuteľnosti ich predávajúci Y. uisťovali, že súčasťou nehnuteľnosť je spoločná studňa, ktorá sa nachádza na pozemku žalovaných. Pravda, že v kúpnej zmluve sa zmienka o studni nenachádzala. Bezprostredne po vzniku vlastníckeho práva začali nehnuteľnosti postupne rekonštruovať a zároveň začali užívať i studňu, nakoľko túto považovali za spoločnú pre oba pozemky. Ich právny predchodcovia užívali studňu spoločne, pričom v ich nehnuteľnosti bývala pani I. Y. Z. M. Y. spolu s deťmi a v druhej nehnuteľnosti bývala pani W. so synom, pričom celá nehnuteľnosť bola v tom čase v spoluvlastníctve. Začiatkom roku 2014 začali problémy, kedy ich žalovaní vyzvali, aby si odpojili prípojku zo studne.

12] Žalovaný v I. rade uviedol, že nehnuteľnosť kúpili v roku 2004 od pani Lisej a jej dvoch detí, v tom čase bola nehnuteľnosť rozdelená ako v dnešnom stave. V čase, keď kupovali nehnuteľnosť, tak druhú časť nehnuteľnosti užívali pán Y. G. C. Y. a ich deťmi. V čase, keď kupovali nehnuteľnosť, tak predmetom kúpnej zmluvy bola i sporná studňa, čo bolo uvedené v kúpnej zmluve, pričom v katastri nehnuteľnosti neboli na uvedenú nehnuteľnosť zavedené žiadne vecné bremená. Po kúpe studňu používali na polievanie a umožnili jej používanie aj rodine Y.. Pričom s Y. nemali uzatvorenú žiadnu dohodu. Nenamietali ako vlastníci studne, aby Y. si zo studne polievali záhradu. Technické zariadenie za účelom polievania mali Y. zabudované v dome. Jednalo sa o potrubie podkopané cez pozemok, ktoré bolo vyústené do pivnice žalobcov. Keď vstúpili do vlastníctva žalobcovia, tak vtedy žalobcom vravel, že môžu užívať vodu zo studne do doby, kým si vystavia svoju studňu.

13] Žalovaná v II. rade vo výpovedi uviedla, že studňu nadobudli do vlastníctva na základe riadnej kúpnej zmluvy, pričom nebolo v tom čase k studni zriadené žiadne vecné bremeno.

14] Svedkyňa C., dcéra M. Z. I. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedenej nehnuteľnosti býva niekedy od roku 1953 spolu so svojimi rodičmi. Uviedla, že rodičia kúpili nehnuteľnosť od Národného výboru a čo sa týka minulosti, tak má vedomosť, že pred tým v tom čase žili Nemci. Čo sa týka užívania, tak uviedla, že rodičia vždy užívali pravú stranu domu spolu so záhradou a ľavú stranu domu užívali S., ovšem nevie z akého právneho titulu. Neskôr niekedy od 70. rokov užívala dom pani Lisá, ktorá si ho vyžiadala. Keď vtedy bývali v dome, tak dvor bol bez plotu, pričom záhrada v tom čase bola už oplotená. Studňa sa nachádzala v ľavej polovici záhrady na strane pani Lisej, pričom odjakživa studňu užívali oni, aj pani W.. V tom čase, keď tam bývali S. ako aj v čase, keď sa do domu nasťahovala pani W.Á., vždy brali vodu zo studne. Rovnako uviedla, že keď sa do domu nasťahovali žalovaní, tak v tom čase dom užívali iba jej bratia pán M. Y. Z. V. Y., pričom má vedomosť, že v rovnako užívali vodu zo spornej studne na polievanie záhrady. Na otázku, z akého právneho titulu užívali vodu zo studne, svedkyňa uviedla: Bolo to asi na základe vzájomnej dohody. Svedkyňa to vnímala tak, že považovala studňu za spoločnú, pričom túto skutočnosť odvodzovala od toho, že mohli z tejto studne čerpať vodu. Ďalej svedkyňa vo svojej výpovedi uvádzala, že ona bola sprostredkovaná svojimi bratmi na predaj domu žalobcom. Pri predaji domu sa o studni vôbec nerozprávali, ani nebola vôbec reč o vodárni, ktorá sa nachádzala v pivnici domu. Uviedla, že iba ona bola v kontakte so žalobcami pri predaji domu, nakoľko zastupovala súrodencov. Na otázku, či svedkyňa má vedomosť, kedy došlo k reálnej deľbe pozemkov, svedkyňa uviedla, že v čase, keď ona prišla bývať do nehnuteľnosti, tak táto bola už reálne rozdelená.

15] Svedok V.. I. W., právny nástupca, resp. vnuk pani Zuzany Lisej uviedol, že jeho stará mama získala dom niekedy v roku 1960 prídelom. Svedok sa nevedel vyjadriť, či má vedomosť o nejakej dohode medzi pôvodnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, teda medzi jeho starou matkou a manželmi Y. ohľadne čerpania vody zo studne. Uviedol, že vzťahy medzi jeho starou mamou a Y. boli štandardné a nebol žiaden dôvod brániť Y., aby si čerpali vodu zo studne, hoc, táto sa nachádzala na ich strane pozemku. Uviedol, že studňa sa nachádzala v dvorovej časti, pričom dvor nebol rozdelený plotom, dvor bol rozdelený prirodzenou hranicou - jarkom, pričom Y. mali svoju časť vybetónovanú. Na otázku, kto znášal náklady na údržbu studne, uviedol, že v tomto sme sa pýtal matky, ktorá mu uviedla, že čo sa týka samotnej pumpy, tak jej údržbu robila ona, lebo vychádzali z toho, že studňa je ich, nakoľko sa nachádzala na ich strane pozemku. V tejto súvislosti mu povedala, že poslednú pumpu, ktorá sa nachádzala na studni, tú kupovala stará mama pani F. W..

16] Podľa §129 ods. 1 Občianskeho zákona, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

17] Podľa §129 ods. 2 Občianskeho zákona, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

18] Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19] Podľa § 151n, ods. 1 Občianskeho zákona, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

20] Podľa § 151n, ods. 2 Občianskeho zákona, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

21] Podľa § 151o, ods. 1 Občianskeho zákona, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušných orgánov alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22] Podľa § 151o, ods. 2 Občianskeho zákona, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákona nedáva toto právo aj ďalším osobám.

23] V danom prípade žalobca odvodzoval svoje právo čerpať vodu zo studne nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných (parcela č. XXXX/XX) od vydržania, pričom vydržacia lehota začala plynúť právnym predchodcom žalobcov pani I. Y. a M. Y. a to odo dňa 6.8.1993 kedy bol vypracovaný geometrický plán na reálnu deľbu pozemkov a táto uplynula 6.8.2003. Poukazoval na to, že počas celej tejto doby ich právny predchodca manželia Y. užívali studňu a čerpali z tejto studne vodu bez obmedzenia.

24] Súd v danom prípade poukazuje na to, že práva odpovedajúcemu vecnému bremenu môžu vzniknúť i vydržaním (§ 151o, ods. 1 Občianskeho zákona) pričom ustanovenie § 134 Občianskeho zákona tu platí obdobne. Pri vydržaní vecného bremena sa vyžaduje 10 rokov nepretržitej držby, nakoľko sa toto právo vzťahuje k nehnuteľnosti. Podkladom vzniku vydržania práva je výkon tohto práva nepretržite po dobu 10 rokov, pričom vykonávateľ tohto práva musí byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu toto právo patrí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zaužívanú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že k vykonaniu práva odpovedajúceho vecnému bremenu nestačí iba fakticky výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť dobromyseľný, že mu toto právo i patrí. Vykonávateľ tohto práva musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že toto právo má, pričom táto dobrá viera nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí tu byť i nejaký právny dôvod, od ktorého vznik tohto vecného bremena odvádza.

25] Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu ČR XCdon XXX/XX, pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym prehlásením predávajúceho, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené i právo odpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam o dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri normálnej opatrnosti by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorú mal za následok jeho vznik, overil. Súd poukazuje i na to, že existencia dobrej viery stojí na princípe objektívneho hľadiska a pri skúmaní existencie dobrej viery zaužívaná súdna prax trvá na požiadavke, aby držiteľ, resp. vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné na ňom požadovať, nemohol mať pochybnosti, že mu v danom prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží.

26] Žalobcovia vstúpili do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2007. Bezprostredne po vstupe do vlastníckeho práva začali užívať i vodu zo studne, ktorá sa nachádzala na pozemku susednom a toto právo vykonávali nerušene tým, že čerpali vodu zo studne až do roku 2014, kedy im vlastníci susedného pozemku zabránili čerpať vodu zo studne. V danom prípade žalobcovia nepreukázali ani skutočnosť, že dobromyseľne vstúpili do práva čerpať vodu zo studne, ktorá sa nachádzala na susednom pozemku, nakoľko ak by toto svoje právo odvodzovali iba od uistenia predávajúcich, tak v zmysel zaužívanej súdnej praxe takýto postup nemožno kvalifikovať ako dobromyseľný výkon práva. Na základe takéhoto uistenia sa nemohli domnievať, že im takéto právo patrí bez toho, aby si toto právo riadne overili. Okrem toho od vstupu do výkonu tohto práva neuplynula zákonná lehota 10 rokov. Právny predchodcovia žalobcov, od ktorých žalobcovia spornú nehnuteľnosti kupovali boli M. Y., W. Y., V. Y., I. C., S. Y., V. Y., Z. S. Z. I. H., ktorí nadobudli svoje právo k sporným nehnuteľnostiam súhrnne v 1 od M. Y., ktorý zomrel dňa 5.4.2006, keď dedičské konanie bolo prejednané na Okresnom súd e Bratislava III sp. zn. XXD XXX/XXXX a súhrnne v druhej polovici po I. Y., ktorá

zomrela dňa 6.11.2006, keď dedičské konanie bolo prejednané v konaní XXD XX/XXXX. Z obsahu oboch dedičských rozhodnutí je zrejmé, že predmetom dedičstva boli pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 175 m2 a parcela č. XXXX/XX o výmere 229 m2. V dedičských rozhodnutiach nebola zmienka o vecnom bremene, ktoré by sa vzťahovalo k právu čerpania vody zo studne, ktorá sa nachádzala na par. č. XXXX/XX v prospech vlastníkov pozemkov, ktoré boli predmetom dedičského konania a teda z týchto dedičských rozhodnutí nemôžu uvedení právny predchodcovia žalobcov sa odvolávať na dobromyseľnosť k vzniku práva vecného bremena. Právnymi predchodcami M. Y., W. Y., V. Y., I. C., S. Y., I. H., Z. S. Z. V. Y. boli manželia M. Y. Z. I. Y. na základe kúpnej zmluvy z roku 1956. Práve žalobcovia v konaní tvrdili a poukazovali na to, že právo čerpania vody zo studne vydržali pán M. Y. a I. Y. výkonom tohto práva, pričom do oprávnenej držby vstúpili v súvislosti s vykonaním geometrického plánu 29-75/93 dňa 5.8.1993 a toto právo vydržali dňom 5.8.2003. žalobcovia poukazovali na to, že práve týmto geometrickým plánom došlo k reálnej deľbe sporných pozemkov.

27] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodcovia žalobcov čerpali vodu studne na základe vzájomnej dohody s právnymi predchodcami žalovaných, najmä z pani Lisou, ale od roku 2004 i na základe vzájomnej dohody so žalovanými. Zároveň však bolo povinnosťou žalobcov preukázať dobromyseľnosť výkonu tohto práva, teda bolo povinnosťou preukázať, že právny predchodcovia žalobcov čerpali vodu zo studne nie na základe záväzkovo právneho vzťahu na základe dohody s právnymi predchodcami žalovaných, ale bolo povinnosťou preukázať, že čerpali vodu zo studne na základe práva zodpovedajúcemu právu vecného bremena, ktoré patrí priamo im, teda na základe putatívneho právneho titulu, od ktorého sa mohli domnievať, že takéto právo právnych predchodcom žalobcov patrí.

28] Žalobcovia svoje právo čerpať vodu zo studne odvodzovali z práva vecného bremena, ktoré vzniklo právnym predchodcom a to I. Y. a M. Y. výkonom tohto práva v období po vyporiadaní spoluvlastníctva geometrickým plánom č. 29-75/93 zo dňa 5.8.1993, keď vydržacia lehota plynula od 6.8.1993 do 6.8.2003. V tejto súvislosti poukazovali na dovtedajšie spoluvlastníctvo ich právnych predchodcov a pozemku par. č. XXXX/XX o výmere 485 m2 manželov Y., ktoré odvíjali od kúpnej zmluvy z roku 1956, ktorá bola titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva.

29] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodne boli sporné pozemky zapísané v pozemkovej knihe číslo vložky 2538, pričom pôvodní vlastníci týchto pozemkov, konkrétne parcely č. 5071/20 vo výmere 350 m2 a parcely č. 5071/39 vo výmere 458 m2 boli od roku 1933 pani I. Y. v 1 a pán Z. Š. rovnako v 1. Studňa sa nachádzala na pozemku 5071/39 a tento bol rozdelený na parc. č. XXXX/XX o výmere 229 m2 a č. XXXX/XX o výmere 229 m2. Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uvedená sporná studňa bola na uvedenom pozemku vybudovaná niekedy v čase, keď uvedené pozemky boli v spoluvlastníctve I. Y. a Z. Š.. Pričom teda aj sporná studňa musela byť v spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že menovaní boli občania nemeckej národnosti, vzťahovalo sa na nich nariadenie 104/1945 Zb., na základe ktorého im uvedené pozemky boli konfiškované. Túto skutočnosť vo vzťahu k I. Y. mal súd preukázanú z výpisu z pozemkovej knihy č. XXXX pod bodom 7. A v konaní mal ďalej túto skutočnosť za preukázanú nepriamo vo vzťahu k Andrejovi Š. z výmeru o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, z ktorého mal za preukázané, že pozemok zapísaný v PK vložka č. XXXX, bol výmerom pridelený a to parcela č. XXXX/ XX vo výmere 175 m2 a parcela č. XXXX/XX dom súpisné číslo XXX a dvor vo výmere 229 m2 F. W. a to dňa 10.3.1949.

30] Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že konfiškácia majetku podľa nariadenia XXX/XXXX sa vykonala ku dňu 1.3.1945, kedy zaniklo vlastnícke právo k uvedeným pozemkom pôvodným vlastníkom I. Y. Z. Z. Š..

31] Následne podľa nariadenia 104/1945 Zb. bol konfiškovaný majetok prideľovaný v zmysle § 6 ods. 1 a nasledovného citovaného nariadenia. Prideľovanie pozemkov sa vykonávalo na základe prídelových plánov v zmysle § 13 citovaného nariadenia. V danom prípade konfiškáciou parciel č. XXXX/XX vo výmere 350 m2 a parcely č. XXXX/XX vo výmere 458 m2 pôvodným podielovým spoluvlastníkom I. Y. Z. Z. Š. a následné pridelenie časti týchto pozemkov výmerom o vlastníctve pôdy a to parcely č. XXXX/XX vo výmere 175 m2 a parcely č. XXXX/XX o výmere 229 m2 do výlučného vlastníctva F. W. došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a k vzniku výlučného vlastníctva k citovaným pozemkom

v prospech F. W.. Práve sporná studňa sa nachádza na pozemku č. XXXX/XX, ktorý bol pridelený do výlučného vlastníctva F. W. Z. F. W. sa týmto výmerom stala výlučnou vlastníčkou tohto pozemku a zároveň aj výlučnou vlastníčkou studne, ktorú je potrebné kvalifikovať ako súčasť pozemku. Vlastníkom zvyšnej časti pozemku zostal Československý štát v správe MNV vo Svätom Jury, čo vyplynulo i z výpisu z pozemkovej knihy pod bodom 7. V dôsledku však nedokonalosti zápisov do pozemkovej knihy v tomto čase, najmä neúplnosti zápisov výmerov do pozemkových kníh vznikali chyby v zápisoch, v danom prípade sa jednalo o chybu, keď Československý štát bol vedený ako podielový spoluvlastník pozemku parcela č. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/XX v 1 a to aj v čase, keď uvedené pozemky v 1 prevádzal kúpnou zmluvou na manželov Y.. Vzhľadom na výmer zo dňa 10.3.1949 však spoluvlastníctvo k týmto pozemkom bolo zrušené práve týmto výmerom. Výmer ako taký je samostatným právnym titulom vzniku vlastníckeho práva a je zapísateľný i do evidencie nehnuteľností ako podklad vzniku vlastníckeho práva.

32] Súd v danom prípade poukazuje na to, že geometrickým plánom z roku 1993 nedošlo k reálnej deľbe pozemku vo vzťahu k vlastníctvu, nakoľko tento bol vlastnícky rozdelený už výmerom zo dňa 10.3.1949. Súd poukazuje na to, že geometrický plán ani nemôže byť právnym titulom k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Uvedený geometrický plán len konštatoval užívanie nehnuteľnosti tak ako vyplynulo z výmeru z 10.3.1949, keď Zuzana Lisá sa uchopila držby pozemku, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve a to parcely č. XXXX/XX Z. C. Č.. XXXX/XX a rodina Y. rovnako i pred tým Československý štát držal a užíval pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXX/XX Z. C. Č.. XXXX/XX. Toto vyplynulo i z výpovedi svedkov pani Polákovej a pána W., keď pani Poláková ako dcéra manželov Y., ktorí uvedený pozemok získali kúpnou zmluvou z roku 1956 uviedla, že ona uvedený pozemok užívala spolu s jej rodičmi už od roku 1953, pričom tento už v tomto čase bol reálne rozdelený tak, že jej rodičia manželia Y. užívali pravú časť domu ako i pravú časť dvoru a záhrady a pani W., resp. terajší nájomcovia užívali ľavú časť domu ako i ľavú časť dvoru a záhrady. Pričom záhrada bola rozdelená už plotom a na dvore sa nachádzala iba prirodzená hranica - jarok. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok W., pričom studňa sa nachádzala na ľavej časti, na pozemku č. XXXX/XX vlastníčkou a užívateľkou od samotného počiatku bola F. W. a jej právny nástupcovia.

33] Súd mal v konaní za preukázané aj to, že žalobcovia od kúpy pozemku od roku 2007 do roku 2014 ako aj ich právny predchodcovia manželia Y. a následne ich deti užívali a čerpali vodu zo studne, avšak túto užívali na základe vzájomnej dohody, ktorá vyplynula i z toho, že pôvodne bola studňa vybudovaná v spoluvlastníctve pre v súčasnosti všetky pozemky, avšak toto spoluvlastníctvo bolo zrušené výmerom o vlastníctve pôdy z 10.3.1949, pričom ani jeden z účastníkov nebol účastný tohto spoluvlastníctva, lebo účastní spoluvlastníctva boli pani I. Y. a pán B. Š., ktorým bol pozemok vrátané studne skonfiškovaný. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodcovia manželia Y. mohli oprávnene, bez akýchkoľvek pochybnosti domnievať, že im patrí právo čerpať vodu zo studne odvodené od právneho titulu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, keď ako bolo preukázané od samotného počiatku užívali iba pravú časť nehnuteľnosti, pričom je nesporné, že studňa sa nachádzala v ľavej časti nehnuteľnosti na pozemkoch právnych predchodcov žalovaných. Takúto skutočnosť nepreukazuje ani vytvorenie geometrického plánu v roku 1993, ktorý iba konštatoval i predchádzajúci právny stav. Geometrický plán nemohol vytvoriť dobromyseľnú držbu v práve čerpania vody zo studne, ktorú by eventuálne právny predchodcovia žalobcov odvodzovali od spoluvlastníctva k studni. Práve naopak, týmto geometrickým plánom sa jednoznačne poukázalo na zosúladenie faktického stavu zo stavom právnym. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt na tom, že manželia Y., keď kupovali nehnuteľnosť od štátu, tak v kúpnej zmluve kupovali 1 celej parcely č. XXXX/XX a 1 celej parcely č. XXXX/XX. Štát však už nevlastnil v tom čase 1 týchto parciel, nakoľko časť tejto nehnuteľnosti výmerom do výlučného vlastníctva pridelil F. W. tak, ako bolo vyššie uvedené. Pričom manželia Y.i vstúpili do držby pozemku, ktorý toho času je vedený ako č. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/XX pričom sporná studňa sa nachádzala na pozemku č. XXXX/XX, ktorý vlastnícky od roku 1949 patril pani F. W.. Pričom od samotného počiatku pozemky zodpovedajúce súčasným pozemkom č. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/XX vrátane domu v pravej časti užívali ako výluční vlastníci.

34] Pokiaľ by sa aj právny predchodcovia žalobcov I. Y. Z. M. Y. domnievali, že sú spoluvlastníci pôvodného pozemku parcely č. XXXX/XX o výmere 458 m2, na ktorom bola postavená studňa, tak potom svoje právo čerpať vodu zo studne odvádzali od tohto spoluvlastníckeho práva a z tohto dôvodu nemohli byť dobromyseľní k vzniku vecného bremena práva čerpania vody zo studne. V konaní žiadna iná dohoda, z ktorej by bolo možné odvodiť vecné právo nebola ani tvrdená, a ani preukázaná. Jedine od čoho by bolo možné odvádzať právo čerpania vody zo studne by bolo právo spoluvlastnícke k studni, ale

toto právo žalobcom ani ich právnym predchodcom nesvedčilo ako bolo vyššie poukázané v odôvodnení rozhodnutia a ani z takéhoto putatívneho práva nemohlo vzniknúť právo vecného bremena vydržaním.

35] Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných na zmluve o vzniku práva vecného bremena zodpovedajúceho právu čerpania vody zo studne a právu vedenia vodovodného potrubia cez pozemok parcela Č.. XXXX/XX, tak súd tento alternatívny petit zamietol, nakoľko súd nie je oprávnený vstupovať do zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania z jedinou výnimkou a to pre prípad uzavretia zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákona, avšak v danom prípade nejde o tento prípad.

36] Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a to navrhovaný výsluch svedkov V. Y., Z. S.Š. Z. I. H. na okolnosti čerpania vody zo studne a či im bolo bránené v čerpaní. Súd na základe už vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželom Y. a ani ostatným právnych predchodcom žalobcov nebolo bránené v čerpaní vody zo studne počas celého ich užívania nehnuteľnosti.

37] O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu, nakoľko v plnom rozsahu bol úspešný.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p. a môže byť dôvodené iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 C.s.p.