Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-27-2016.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/27/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. 9, G., za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 712,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C 163/2014
- 74 zo dňa 27.11.2015 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 343 828 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 614,80 eura s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.12.2011 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 35,96 eura od 18.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 30,42 eura od 18.10.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 30,94 eura od 18.11.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Stranám sporu a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ (ktoré do 30.06.2016 malo postavenie vedľajšieho účastníka) náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku za návrh vo výške 19,30 Eur prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 614,80 eura s príslušenstvom zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. V časti o zaplatenie sumy 97,32 eura s príslušenstvom súd žalobe vyhovel, lebo mal preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb je dôvodný. Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ (ďalej tiež „združenie“) odôvodnil ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Poukázal, že združenie vo svojom podaní zo dňa 15.12.2015 (v rozpore s obsahom predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstupuje len čo sa týka zmluvných pokút vo výške 614,80 eura, avšak okrem toho, že predmetom konania ako ho vymedzil žalobca, bolo zaplatenie ceny za poskytnuté služby, procesné predpisy v ust. § 93 ods. 2 O. s. p. neumožňovali vedľajším účastníkom vstup do konania iba ohľadom časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu jeho postavenia. Pri posudzovaní účelnosti uplatnených trov združenia súd prvej inštancie prihliadal na celkový predmet konania, postavenie konajúcich subjektov a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovaného a k priebehu a výsledku konania. Je samozrejmé, že každý účastník má v konaní právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo však nemožno spájať automaticky s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia.
Uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, s princípom proporcionality, právnej istoty a predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy, nemôže ale predvídať vstup vedľajších účastníkov, regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzeným a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti Občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Uvedené sa potom premieta do dôkladného posudzovania úkonov vedľajších účastníkov či boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva a zároveň aj potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci, či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento účel aj efektívne (účelne) vynaložené. Súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za vynaložené účelne lebo súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, predmetom konania, podľa toho ako ho v návrhu skutkovo vymedzil žalobca, bola cena za služby (a nie zmluvné pokuty), vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo všeobecné, neurčité a bez významu k predmetu konania, platí zásada iura novit curia (súd pozná právo) a z obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že sa týkalo a bolo vypracované a uplatňované hromadne vo viacerých obdobných prípadoch.
2. V zákonom stanovenej lehote podalo proti rozsudku - výroku o trovách konania, odvolanie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Uviedli, že v žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky. Jedným je nárok na tzv. hovorné, druhým je nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Združenie vstúpilo do konania na podporu spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované jeho spotrebiteľské práva. Ak sú v žalobe spojené viaceré skutkovo a právne samostatné nároky, nič by nemalo brániť tomu, aby združenie vstúpilo do konania len vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, v rozpore so spotrebiteľským právom. Nárok za neuhradené služby združenie považovalo za dôvodný a aktivita združenia sa týkala len zmluvných pokút ako skutkovo a právne samostatného nároku, ktorý mohol byť uplatnený samostatnou žalobou. Len preto, že žalobca obidva nároky spojil do jednej žaloby, neznamená to, že združenie vstúpilo do konania aj vo vzťahu k hovornému, kde spotrebiteľské práva porušované nie sú. Keďže žalobca v časti uplatnených zmluvných pokút zobral žalobu podaním zo dňa 10.12.2015 späť, súd prvej inštancie konanie zastavil, a preto mal správne vo vzťahu k trovám konania združenia aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a priznať mu náhradu trov konania. Žalobca svojim konaním zavinil zastavenie konania v tejto časti. Navrhol, rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať združeniu náhradu trov konania vo vzťahu k zmluvnej pokute v plnej výške.
3. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa článku 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Podľa § 89 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
6. Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov zaručených Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 a nasl.) v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, legitímneho očakávania účastníkov, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1 CSP už v režime Civilného sporového poriadku v súlade s princípom okamžitej aplikability. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016, je potrebné zohľadniť procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované, čo je v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto v zmysle týchto ustanovení je potrebné posudzovať otázku náhrady trov konania právnickej osoby na ochranu spotrebiteľa.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS vstúpilo do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovaného dňa 18.09.2014. V podaní zo dňa 08.12.2014 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ktorú žalobca používa naďalej, hoci už bola právoplatne určená za neprijateľnú. Navyše táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky pre jej neurčitosť. Uplatnil si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Následne žalobca podaním zo dňa 10.12.2014 vzal žalobu v časti o zaplatenie 614,80 eura (zmluvná pokuta) späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
9. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom zmysle, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach uplatňovaných hromadne vo viacerých obdobných prípadoch sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. S prihliadnutím na zmysel a predmet činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana spotrebiteľov je vecou vedľajšieho účastníka definovať, do akého konania a v akom rozsahu vstupuje. O rozhodovanie o niekoľkých nárokoch, o tzv. objektívnu kumuláciu jedným rozhodnutím ide napr. vtedy, keď sa súčasne
rozhoduje o nároku na plnenie zo zmluvy, alebo o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy a o zmluvnej pokute; okolnosť, že sa tak stalo jediným výrokom alebo viacerými výrokmi je tu nerozhodná.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak sa v spoločnom konaní prejednávajú viaceré veci, považujú sa tieto veci za samostatné, t. j. samostatne je potrebné posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov a trovy konania, ktoré účastník súčasne vynaloží na viac spoločne prejednávaných vecí je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov, t. j. podľa toho ako sa jednotlivé veci podieľali na vzniku trov, ktoré účastníkovi vznikli.
11. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty má právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovaného. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca nepreukázal a dokonca ani len netvrdil, že k späťavzatiu žaloby v časti zmluvnej pokuty došlo v dôsledku správania sa žalovaného, preto platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, čo má za následok povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane procesne úspešného žalovaného. Práve vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného bol dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu v časti zmluvnej pokuty. V danom prípade nemožno mať pochybnosti o účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a rovnako ani o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca si žalobou uplatnil dva samostatné nároky (zaplatenie telekomunikačných služieb a zmluvných pokút), ktoré spočívajú na rôznom právnom základe a ktoré si žalobca mohol uplatniť v dvoch samostatných konaniach. V danom prípade tak urobil podaním jednej žaloby. V časti zmluvných pokút vedľajší účastník poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi náležitú ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou. Z toho dôvodu má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
13. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník podľa úpravy v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. (ako aj CSP) umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (strana) odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právo na zastúpenie advokátom nie je možné uprieť, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t. j. ako právnickej osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01.01.2012 za trovy konania sa považovala aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
14. Aj keď žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle ust. § 93 O.s.p. účinného do 31.12.2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok.
15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (391 ods. 1 CSP).
16. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v zmysle vyššie uvedeného. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.