Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej T. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, M., o zaplatenie 443,82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 38,67 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 17,99 eur od 10.3.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 20,68 eur od 10.4.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu z a m i e t a v časti o zaplatenie 129 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z tejto sumy od 10.1.2014 do zaplatenia.

Konanie z a s t a v u j e sčasti o zaplatenie 254,66 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 66,14 eur od 10.2.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 119,95 eur od 10.1.2014 do zaplatenia.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou podanou na súde dňa 02.03.2016 žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 443,82 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 15.10.2012 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a na základe ktorej postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Postupca postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúrach č. XXXXXXXXXX na sumu 68,57 eur so splatnosťou 09.01.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 66,14 eur so splatnosťou 09.02.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 22,98 eur so splatnosťou 09.03.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 37,18 eur so splatnosťou 09.04.2013 a č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 eur so splatnosťou 09.01.2014. Žalovaná ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradila. Uplatnil si aj úrok z omeškania.

3.Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 254,66 eur s príslušenstvom.

4.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5.Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6.Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti vo výške 254,66 eur s príslušenstvom späť, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Súd nežiadal súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

7. Súd sa oboznámil sa s obsahom žaloby zo dňa 17.02.2016 s prílohami, a to zmluvou o poskytovaní verených služieb zo dňa 15.10.2012, spolu s dodatkom k nej, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spol. Slovak Telekom, a.s., cenníkom pre poskytovanie služieb spol. Slovak Telekom, a.s. , jednotlivými faktúrami , zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a prílohami k nej, pokusom o zmier, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

8.Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaná dňa 15.10.2012 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného programu a žalovaná sa zaviazala zaplatiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb.

9.Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby vo výške 38,67 eur faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.03.2013 a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.04.2013.

10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpená na žalobcu.

11. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12.Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spolu s jej prílohami, súd nemal pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v tomto spore.

13.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14.Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

15.Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd mal za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby a tá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 38,67 eur vyhovel, pretože žalovaná ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

16.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

17.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18.V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19.Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 38,67 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

20.Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 129,- eur spolu s príslušenstvom.

21.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22.Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaná je spotrebiteľom, ktorá zmluvu uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.

24.Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26.Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27.Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28.Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29.Z bodu 2.4 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že v prípade porušenia záväzku účastníka, v dôsledku ktorého dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.

30.Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

31.V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

32.V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

33.Zmluvná pokuta uvedená v dodatku k zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnému porušeniu povinnosti žalovanou došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením. Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné.

34.Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

35.Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie možno považovať za neplatné aj pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho zákonníka). Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

36.Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

37.Súd nemohol žalobcovi priznať žalovanú sumu vo výške 129 eur ani ako skutočnú cenu mobilného telefónu. Z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že maximálna kúpna cena za MT bola vo výške 0,02 euro. Táto kúpna cena bola výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Je len na rozhodnutí predávajúceho za akú cenu predáva

telekomunikačné zariadenie, a či ho predáva za nižšiu ako skutočnú cenu. Žalobca teda nemá nárok na žalovanú sumu ani titulom kúpnej ceny, pretože jeho právny predchodca za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu vo výške 0,02 euro.

38.Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur titulom upomienky oneskorenej platby a sumy 16,50 eur za prerušenie služieb - neplatenie.

39. Súd považuje kumuláciu postihu žalovanej, a to zmluvnou pokutou, poplatkom za obmedzenie a prerušenie služieb, poplatkov za upomienky, a ešte v tomto konaní priznaným úrokom z omeškania, vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, za neprimeranú. Takéto dojednanie ohľadom poplatkov za obmedzenie a prerušenie služieb a zároveň poplatkov za upomienky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.

40.Podľa 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

41.Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Hoci sú dobré mravy zákonným pojmom, a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R 88/1998).

42. Zo žalobcom predložených faktúr je zrejmé, že upomienka je priamo súčasťou faktúry. Na jej vyhotovenie právny predchodca žalobcu teda nevyložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na faktúru samotnú. Taktiež nie je súdu zrejmé, aké náklady žalobca mohol vynaložiť za prerušenie a odpojenie žalovaného.

43.Upomienka a poplatky podľa súdu nemôžu mať sankčný charakter (na to slúži zmluvná pokuta) a preto požadovanie úhrady za ne, keď s ich vynaložením poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré by mali byť prenesené na zákazníka) nevznikli, považuje súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek tomu, že ide o poplatok uvedený v sadzobníku poplatkov poskytovateľa služieb. Upomienky a poplatky nemôžu podľa súdu slúžiť na zvyšovanie zisku poskytovateľa služieb.

44.Vyššie uvedené poplatky súd teda žalobcovi nepriznal pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň preto lebo ich považoval za neprimerané spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa .

45.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46.Žalobca bol úspešný iba v časti 38,67 eur. Žalobca vzal žalobu späť v časti 254,66 eur, teda v zmysle ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku procesne zavinil zastavenie konania, a v tejto časti by mala právo na náhradu trov konania žalovaná. Z uvedeného vyplýva, že v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá vo výške 129 eur a v časti zastavenia konania vo výške 254,66 eur, bola úspešná žalovaná.

47. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia, preto by mala právo na náhradu trov konania, avšak žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej nemohli byť ani priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.