Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Cob-45-2022.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/45/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: IVAPTRANS s.r.o., 072 31 Vinné č. 404, IČO: 47 076 330, zastúpený: W.. T.. Q. M., Š. X, XXX XX P., proti žalovanému: MAGNIT EU, s.r.o., Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 706 411, o zaplatenie 2.700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/58/2020-67 z 27. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/58/2020-67 zo dňa 27. októbra 2021.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 18.8.2020 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.700,- eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že so žalovaným uzatvoril písomnú zmluvu na prepravu tovaru z Čiernej nad Tisou z firmy TRANSPED s.r.o. do Volgogradu. Po vykonaní prepravy vystavil žalobca faktúru č. 20190017 z 1.9.2019 pre žalovaného ako odberateľa v žalovanej výške 2.700,- eur. Žalovaný túto fakturovanú cenu prepravy neuhradil.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že podľa výzvy žalobcu zo 16.12.2019 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti žalobcu ako postupcu na W.. T.. Q. M., Š.O. X, P. ako na postupníka. Preto žalobca nie je v tomto konaní vecne aktívne legitimovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca vykonal na základe objednávky pre žalovaného prepravu z Čiernej nad Tisou do Ruskej federácie s dátumom nakládky 5.8.2019 a bola dohodnutá cena prepravy 2.700,- eur bez DPH. Súčasťou dohody boli platobné podmienky kde v bode 13. a taktiež v bode 21. objednávky sa žalobca a žalovaný dohodli, že do 10 dní po vykonaní prepravy je povinný žalobca doručiť žalovanému originál CMR, originál faktúry a originál objednávky na poštovú adresu žalovaného ako zákazníka PO BOX M29, Košice a v prípade, že tieto doklady nezašle, je povinný žalobca zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške ceny prepravy. Žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ žalovanému nedoručil originál CMR, faktúry ani objednávky, preto žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy 2.700,- eur, pretože aj žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku titulom zmluvnej pokuty vo výške 2.700,- eur.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že všetky doklady potrebné k vykonaniu fakturácie boli žalovanému zaslané včas a to konateľke žalovanej spoločnosti N. U. tak ako to bolo dovtedy zaužívané v rámci ich vzájomnej spolupráce. Žalobca ako dôkaz predložil písomnú výpoveď svedka Ing. U. M., ktorý tieto dokumenty osobne odovzdal do rúk žalovanej a taktiež písomnú výpoveď svedkyne Mgr. G. F.. Žalobca zaslal aj podací lístok pošty o zaslaní druhého dokumentu. Žalobca uviedol, že zmluvná pokuta zo strany žalovaného je neprijateľnou podmienkou, je v hrubom rozpore so zákonom a zmluvná pokuta musí byť vždy uzatvorená písomne, inak je neplatná v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Taktiež v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu dohody o zmluvnej pokute a preto žalovaný nemá nárok na zmluvnú pokutu vo vzťahu k žalobcovi, avšak žalobca má nárok na zaplatenie ceny prepravy od žalovaného, preto žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili žalobca a žalovaný a to výzvu k zaplateniu dlhu - urgencia zo 16.12.2019, objednávku č. 2019050 zo dňa 5.8.2019, CMR č. 989453, faktúru č. 20190017 na sumu 2.700,- eur, písomnú výpoveď svedkyne Mgr. G. F. z 28.12.2020, písomnú výpoveď svedka Ing. U. M. z 28.12.2020.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 610 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o preprave veci, ďalej podľa § 611 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť odosielateľa potvrdiť požadovanú prepravu v prepravnom doklade a povinnosť dopravcu písomne potvrdiť prevzatie zásielky, podľa § 617 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje spôsob vykonania prepravy včas a do miesta určenia, podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje nárok dopravcu na zaplatenie dohodnutej odplaty za vykonanú prepravu a podľa § 300 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvnú pokutu, podľa § 358 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje pohľadávky spôsobilé na započítanie, podľa § 373 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú v obchodnoprávnych vzťahoch.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že ak majú zmluvné strany vzájomné pohľadávky, započítanie je spôsob zániku ich záväzkov. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
8. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní na vyvrátenie námietok žalovaného a preto žalobu zamietol. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že preprava bola vykonaná a že strany sporu sa dohodli na cene prepravy v sume 2.700,- eur na základe objednávky č. 2019050 z 5.8.2019. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20190017 z 1.9.2017 na sumu 2.700,- eur, tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.
9. Sporné v konaní bolo to, že žalovaný v konaní uviedol, že žalobca oznámil žalovanému, že postúpil predmetnú pohľadávku na W.. T.. Q. M., Š. X, P. v žalovanej výške 2.700,- eur. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca už nie je v súčasnosti v zmluvnom vzťahu so žalovaným z predmetnej vykonanej prepravy a preto nie je v tomto spore vecne aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, ak predmetnú pohľadávku postúpil. Ak by bol žalobca aktívne legitimovaný, žalovaný si v konaní úspešne uplatnil kompenzačnú námietku 2.700,- eur a započítal si ju svojou pohľadávkou ako zmluvnú pokutu vo výške 2.700,- eur. Žalobca nepreukázal, že splnil podmienky uvedené v uzatvorenej zmluve o preprave a doručil žalovanému všetky požadované listiny a to originál objednávky. Ani žalobcom doručenými písomnými svedeckými výpoveďami G.. M. a pani M. nebolo preukázané, že všetky listiny boli žalovanému doručené. Aj to je dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol.
10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny a preto navrhol, aby odvolací súd ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že obrana žalovaného je účelová s cieľom získania vlastného finančného prospechu na úkor žalobcu, čo možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je toho názoru, že peňažná sankcia za údajné nedoručenie listiny - originálu objednávky je v hrubom rozpore so skutočnosťou, pretože sankcia je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v objednávke, v tzv. platobných podmienkach. Žalobca uviedol, že na pojednávaní žiadal o vypočutie ekonómky, ktorá faktúru a ďalšie listiny zabalila do poštovej obálky a zaslala ich žalovanému. Súd prvej inštancie odmietol vykonať tento dôkaz. Žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že faktúra ani ďalšie dokumenty potrebné k zaplateniu za prepravu mu neboli doručené. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal predloženým dôkazom od Slovenskej pošty, ktorá má povahu poštovej ceniny a z tohto vyplýva, že žalobca žalovanému doručil originál CMR, faktúru a objednávku na adresu žalovaného. Nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo o kópie, pretože aj fotokópia je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz. Ďalej žalobca uviedol, že neobstojí ani akákoľvek argumentácia keď súd prvej inštancie sa nezaoberal dôkazmi zo Slovenskej pošty o odoslaní predmetných listín na adresu žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil ani to prečo nevypočul ekonómku. Týmto postupom súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces a súdnu ochranu, zaťažil tak konanie procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Právne závery súdu prvej inštancie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a v rozpore s elementárnou logikou. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu v odvolaní. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu o účelovosti obrany žalovaného s cieľom získania vlastného prospechu na úkor žalobcu. Žalovaný uviedol, že v konaní na súde prvej inštancie iba poukázal na nesplnenie povinnosti žalobcu, ktoré mu vyplývajú z objednávky, dôsledkom čoho je vznik nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. Ďalej žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil oprávnený nárok žalobcu, toto žalovaný nešpecifikuje, neuviedol v čom konkrétne vidí nedôslednosť súdu prvej inštancie pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný nepovažuje za zrozumiteľný argument žalobcu, ak uvádza, že peňažná sankcia v podobe údajného nedoručenia listiny a to originál objednávky je v hrubom rozpore so skutočnosťou, ale je to viazané na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v objednávke, tzv. platobné podmienky. Toto považuje žalovaný za nezrozumiteľný prejav. Ďalšie tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný nepredložil dôkazy o tom, že mu neboli doručené predmetné listiny, považuje taktiež žalovaný za nesprávne tvrdenie, pretože od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, teda negatívnu skutočnosť, aby preukazoval niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje, teda aj nedoručenie listín.
13. Žalovaný ďalej k aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že naďalej nepovažuje žalobcu za vecne aktívne legitimovaného na podanie tejto žaloby, pretože došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu v celom rozsahu na W.. T.. Q. M., Š. X, P. ako postupníka. Žalobca toto postúpenie pohľadávky vôbec v konaní nevyvrátil, preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
14. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že je daná vecná legitimácia žalobcu na podanie tejto žaloby, pretože k žiadnemu postúpeniu predmetnej pohľadávky nedošlo, ale priamo bola podaná žaloba, pretože finančné prostriedky v žalovanej výške 2.700,- eur neboli včas podľa dohodnutých podmienok zaplatené za vykonanú prepravu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože je nesprávny.
15. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že trvá na všetkom čo uviedol v doterajších svojich písomných vyjadreniach a v celom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Žalobca nie je v tomto spore vecne aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby a žalobca si nesplnil povinnosť doručiť žalovanému potrebné dokumenty v zmysle bodu 13. dohodnutej objednávky. To má za následok, že doposiaľ nezačala plynúť lehota splatnosti ceny za vykonanú prepravu, ktorá bola dohodnutá v objednávke. Z toho dôvodu si žalovaný z opatrnosti v odpore proti platobnému rozkazu uplatnil kompenzačnú námietku. Argument žalobcu ohľadom nepredloženia dôkazu o tom, že neboli žalovanému doručené potrebné dokumenty nemôže obstáť, pretože od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, je riadne odôvodnený. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu žalobcu a k vyjadreniam strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
20. Odvolací súd ako prvoradé posudzoval to, či žalobca je v tomto konaní vecne aktívne legitimovaný, tak ako to posudzoval aj súd prvej inštancie na základe námietky žalovaného.
21. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka a žalovaný neuhradil žalobcovi dohodnutú odplatu za vykonanú prepravu 2.700,- eur.
22. Sporné v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní bolo to, či žalobca ako pôvodný veriteľ - prepravca tovaru je naďalej veriteľom žalovaného, alebo či žalobca platne postúpil predmetnú pohľadávku 2.700,- eur ako odplatu za vykonanú prepravu na W.. T.. Q. M., Š. X, P..
23. Odvolací súd zistil z obsahu spisu (č.l. 5 spisu), že žalobca písomným podaním zo 16.12.2019, ktorý adresoval žalovanému, vyzýval žalovaného na zaplatenie dlhu. Zároveň oznamuje, že žalobca postúpil predmetnú pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 20190017 zo dňa 1.9.2019 na sumu 2.700,- eur za prepravu tovaru Čierna nad Tisou - Volgograd pre W.. T.. Q. M., Š. X, P.. Zároveň v ďalšom texte vyzýva žalovaného na úhradu 2.700,- eur na účet žalobcu. Toto písomné podanie - urgenciu zaslal súdu žalobca spolu so žalobou.
24. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s pohľadávkou spojené. To znamená, že postúpenie pohľadávky sa prejaví v právnom postavení toho kto pohľadávku postupuje - postupcu a toho na koho je pohľadávka postúpená - postupníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a s právami s pohľadávkou spojenými a už nie je po tomto postúpení oprávnený takúto pohľadávku vymáhať, ani prijať plnenie od dlžníka. Postúpením pohľadávky postupca ako pôvodný veriteľ prestáva byť veriteľom. Vymáhať takúto pohľadávku v súdnom konaní môže postupník, pretože sa stáva veriteľom namiesto postupcu a s postúpenou pohľadávkou nadobúda všetky práva, ktoré sú s pohľadávkou spojené. Dlžník po postúpení pohľadávky nie je vo svojom právnom postavení dotknutý, pretože sa mení iba osoba veriteľa, ktorému má svoj dlh splniť, nemení sa obsah záväzku žalovaného ako dlžníka.
25. V ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka je ďalej upravené, že ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, je postupca povinný bez zbytočného odkladu to oznámiť dlžníkovi. Ak toto postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, môže dlžník plniť aj postupcovi. Ak postupca oznámi dlžníkovi, že postúpil pohľadávku na inú osobu, teda na postupcu, nie je povinný postupca preukazovať dlžníkovi, že postúpil predmetnú pohľadávku, teda nie je povinný predložiť dlžníkovi zmluvu o postúpení pohľadávky. Stačí oznámenie zo strany postupcu dlžníkovi, že postúpil pohľadávku na postupníka. Naopak, ak postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznamuje postupník, postupník to musí preukázať, teda musí predložiť dlžníkovi zmluvu o postúpení pohľadávky.
26. V prejednávanej veci to znamená, že ak žalobca ako veriteľ a postupca relevantne v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému ako dlžníkovi, že postúpil predmetnú pohľadávku 2.700,- eur, ktorú presne v oznámení špecifikoval faktúrou, s uvedením o akú prepravu z akého mesta do akého mesta išlo, toto oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany žalobcu ako postupcu má za následok, že žalobca ako postupník prestáva byť veriteľom žalovaného dlžníka a novým veriteľom žalovaného dlžníka sa stáva postupník, teda W.. T.. Q. M..
27. Odvolací súd navyše udáva, že žalobca v odvolaní vôbec neuviedol žiadne okolnosti súvisiace s predmetnou postúpenou pohľadávkou, nevysporiadal sa s týmto oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému a s právnymi následkami takéhoto oznámenia o postúpení pohľadávky na svoju vecnú aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, potom čo postúpil predmetnú pohľadávku na W.. T.. Q. M..
28. Odvolací súd udáva, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie a aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že žalobca ako postupca už nie je v tomto konaní vene aktívne legitimovaný, teda nie je oprávnený podať žalobu na vymáhanie takejto pohľadávky, ktorú platne postúpil pre W.. T.. Q. M.. Vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby je ten, komu svedčí právo, z ktorého si uplatňuje nárok v súdnom konaní. Žalobca tvrdil v žalobe aj v priebehu celého konania, že si predmetnú pohľadávku uplatnil zo zmluvy o preprave, ktorú uzatvoril so žalovaným na prepravu tovaru z Čiernej nad Tisou do Volgogradu, avšak zároveň žalobca oznámil žalovanému, že túto pohľadávku postúpil na W.. T.. Q. M. a preto už nemôže byť žalobca vecne aktívne legitimovaný na vymáhanie tejto pohľadávky a nemôže byť v tomto súdnom konaní úspešný o vymoženie predmetnej pohľadávky, ak stratil svoju vecnú aktívnu legitimáciu po platnom postúpení tejto pohľadávky a po oznámení tohto postúpenia žalovanému.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní potom, čo žalobca postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka W.. T.. Q. M..
30. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného.
31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom prvej inštancie.
32. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).