Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/78/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu Roberta Šipku, Slnečná 4321/1A, Sereď, IČO: 37 232 258, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Harakaľom, Tichá 45, Bratislava, proti žalovaným: 1. V. Z. a 2. Mgr. F. Z., obom bytom O. XXXX/XX, V., zastúpeným advokátom JUDr. Ing. Arpádom Barczim, T. Vansovej 225/3, Galanta, o zaplatenie 25.619,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15Cb/106/2010-639 zo dňa 12.03.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 12.03.2015 žalovaným v 1 a 2 rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 606,52 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 774,94 Eur od 21.4.2008 do 21.10.2009, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 774,94 Eur od 22.10.2009 do 31.10.2010, spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 857,24 Eur od 11.3.2009 do 31.10.2010, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 312,18 Eur od 1.2.2010 do zaplatenia a spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13 307,08 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, rozhodol o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných v 1 a 2 rade a súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

3.Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia 25 619,26 eur s príslušenstvom ako doposiaľ neuhradenej časti ceny za vykonanie diela, ktorým bolo vykonanie stavebných prác na stavbe rodinného domu žalovaných, pričom cena za takto dohodnuté dielo bola dohodnutá na celkovú sumu 173 353,71 Eur. Z uvedenej dohodnutej ceny odporcovia čiastkovými plneniami uhradili celkovo sumu 147 733,56 Eur. Zvyšok neuhradenej ceny za dielo predstavuje úhrada tretej splátky, ktorá bola účastníkmi dohodnutá tak, že má byť zaplatená po dodávke a ukončení krovu.

4.Žalovaní s návrhom žalobcu nesúhlasili, pričom poukazovali na to, že v zmysle uzavretej zmluvy nevzniklo na strane žalobcu právo na zaplatenie celej ceny za vykonanie diela a to z dôvodov, že v zmysle písomnej zmluvy bola tretia splátky ceny za dielo splatná po dodávke a ukončení krovu, pričom stavba na ktorej žalobca stavebné práce vykonával v zmysle zmluvy nemala krov. Taktiež žalovaní poukazovali na to, že žalobca dielo riadne nevykonal, nakoľko nedošlo k jeho odovzdaniu. Žalovaní taktiež poukazovali na to, že dielo vykonané žalobcom malo vady, ktoré nimi boli riadne reklamované. Zároveň žalovaní v rámci konania si uplatnili voči žalobcovi vzájomným návrhom nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty, ktorej výšku a spôsob určenia niekoľkokrát modifikovali, pričom v zmysle poslednej pripustenej zmeny žiadali priznať zmluvnú pokutu z titulu omeškania navrhovateľa tak, že žiadali priznanie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % zo sumy 173 353,- Eur za každý týždeň omeškania od 1.1.2010 do 14.1.2010 spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % zo sumy 173 353,- Eur za každý deň omeškania od 15.1.2010 do riadneho odovzdania diela . Tento vzájomný návrh žalovaní odôvodnili tak, že na zmluvnú pokutu im vznikol nárok z dôvodu, že od 1.1.2010 sa žalobca nachádza v omeškaní s odovzdaním predmetu diela v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 5.10.2009.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov F. A., V. Z., K. Z., K. O., P. C., J. E., X. V.. Súd sa taktiež oboznámil s obsahom znaleckého posudku 1/2013, pričom znalca ktorý znalecký posudok vypracoval Ing. Jozefa Gerhardta súd taktiež vypočul. Súd sa rovnako oboznámil s obsahom podstatného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

6.Medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa 20.8.2007 k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaných vykonať dielo a to realizáciu stavby rodinného domu podľa projektu Ing. arch. A. B. podľa priloženého rozpisu prác, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Cena za dielo bola účastníkmi dohodnutá na sumu 145 675,39 Eur bez DPH, čo s príslušnou DPH predstavuje celkovú cenu za dielo vo výške 173 353,71 Eur. Dielo malo byť podľa písomnej zmluvy dokončené a odovzdané najneskôr do 31.10.2008. Splatnosť dohodnutej ceny bola účastníkmi dohodnutá tak, že táto bude uhradená v troch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 30 % zo stanovenej ceny za dielo mala byť vo výške 52 006,11 Eur uhradená pred začatím realizácie diela, druhá splátka vo výške 69 341,49 Eur mala byť uhradená po realizácii betonáže, tvárnic a deky a tretia splátka vo výške 52 006,11 Eur mala byť uhradená po dodávke a ukončení krovu. Celkovo z dohodnutej ceny za dielo žalovaní uhradili 147 733,56 Eur. Ku dňu podania návrhu zostal teda uplatnený nárok žalobcu vo výške 25 619,26 Eur.

7.Dňa 5.10.2009 bol žalobcom a žalovaným v 1/ rade podpísaný dodatok č. l k zmluve o dielo, v zmysle ktorého sa mal termín dodania diela zmeniť na 31.12.2009. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že dňa 18.2.2008 žalobca ukončil práce na vrchnej časti deky na stavbe žalovaných. Táto skutočnosť žalovanými v konaní rozporovaná a spochybňovaná nebola. Zápisom v stavebnom denníka dňa 15.12.2009 žalobca vyzval žalovaných na prevzatie diela. K protokolárnemu prevzatiu diela však do dňa rozhodnutia súdu vo veci nedošlo.

8.Z výsluchu svedka F. A. súd zistil, že svedok je štatutárnym zástupcom spoločnosti, ktorá bola dodávateľom okien na stavbu žalovaných pri zameriavaní okien sa mal svedok pýtať na výšku podláh na spodnom podlaží ako aj na vrchnom podlaží. Po telefonickom rozhovore so žalobcom mu malo byť oznámené, že na stavbe je všetko v poriadku. Nezrovnalosti pri zameriavaní otvorov na vrchnom podlaží svedok mal konzultovať osobne so žalobcom, ten mu viedol, že jeho zamestnanci čiary podláh na stenách boli vynesené správne.

9.Z výpovede svedka K. Z. ktorý je bratom žalovaného v 1/ rade súd zistil, že tento sprístupňoval stavbu na zameranie okien. Pri zameriavaní na vrchnom podlaží mal svedok telefonicky kontaktovať žalobcu. Obsah telefonátu mu mal byť sprostredkovaný svedkom A., pričom v rámci tohto telefonátu mal žalobca svedkovi A. uviesť, že svojim zamestnancom verí a že výšky podláh na stenách určite zamerali správne.

10.Z výpovede svedka V. Z. súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, rovnako ako z výsluch svedka K. O..

11.Z výsluchu svedka F. A. ktorý je zamestnancom žalobcu súd zistil, že jeho úlohou na stavbe bolo usmerňovať zamestnancov a že on na stavbe vyhotovoval stavebný denník. Svedok taktiež opoznal v stavebnom denníku zápis obsahujúci výzvu na prevzatie stavby zo dňa 15.12.2009.

12.Z výsluchu svedkov P. C., J. E. a X. V. súd zistil, že išlo o zamestnancov žalobcu, ktorí vykonávali práce na stavbe žalovaných. Svedkovia potvrdili existenciu a umiestnenie stavebného denníka na stavbe.

13.Vychádzajúc z ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák. súd pri posudzovaní právneho vzťahu účastníkov dospel k tomu, že tento je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka, nakoľko aj keď v prípade žalovaných nejde o podnikateľov, došlo medzi žalobcom a nimi k písomnej dohode, ktorá je aj vyjadrená v označení zmluvy o dielo zo dňa 20.8.2007, pričom aj text uvedenej zmluvy odkazuje primárne na a subsidiárne na Občiansky zákonník. Na základe týchto skutočností vychádzal súd z toho, že z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle žalovaných, aby sa právny vzťah vzniknutý medzi nimi a žalobcom riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

14.Súd mal za to, že medzi účastníkmi došlo k vzniku zmluvného vzťahu podľa §536 a nasl. Obch. zák. založeného písomnou zmluvou o dielo zo dňa 20.8.2007. Z obsahu uvedenej zmluvy spolu s jej prílohami ktorými sú projekt stavby rodinného domu a položkový rozpočet vyplýva, že predmetom tejto zmluvy nebola realizácia celej stavby rodinného domu žalovaných, teda tzv. stavba na kľúč ale iba dodávka stavebných prác a materiálov, ktoré sú uvedené v položkovom rozpočte, ktorý tvorí prílohu uvedenej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že práce zahrnuté v rozpočte ktorý tvorí prílohu zmluvy o dielo boli žalobcom zrealizované, čo okrem iného potvrdzuje aj znalecký posudok č. 1/2013, ktorý bol vo veci vypracovaný. Na základe uvedeného teda vychádzal súd z toho, že po vykonaní diela vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej ceny v zmysle zmluvy.

15.V súvislosti s otázkou splatnosti ceny za dielo sa musel súd vysporiadať s námietkami žalovaných, ktoré spočívali v tom, že nárok na zaplatenie celej ceny za dielo žalobcovi nevznikol, pretože na stavbe rodinného domu nebol realizovaný krov. V danom prípade sa súd pri posudzovaní tejto otázky priklonil k argumentácii žalobcu a znenie zmluvy o dielo zo dňa 20.8.2007 v čl. 5 bode 2, že tretia splátky ceny za dielo je splatná po dodávke krovu je potrebné vykladať podľa vôle zmluvných strán, ktorá podľa názoru súdu bezpochyby smerovala k tomu, že nárok na zaplatenie tretej splátky vznikne žalobcovi po tom, čo budú nim vykonané všetky práce, ktoré sú zahrnuté v položkovom rozpočte. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že termín krov nie je definovaný žiadnym právnym predpisom. V laickom ponímaní podľa názoru súdu je možné krov chápať krov ako šikmú strechu, teda ako strešnú konštrukciu s určitým klonom, na ktorú sa kladie strešný plášť. V tomto prípade podľa názoru súdu je potrebné uvedené zmluvné ustanovenie vykladať nielen gramaticky ale aj výkladom vôle zmluvných strán, pričom je potrebné poukázať na to, že žalovaným v 1/ a 2/ rade ktorí si nechávali zhotovovať projekt muselo byť zrejmé, že ich rodinný dom nebude mať strešnú konštrukciu. Z uvedeného teda súdu pripadá za správne, zmluvné ustanovenie vykladať podľa vôle strán, ktorá jednoznačne smerovala k tomu, že cena za vykonanie diela mala byť zaplatená po dokončení všetkých prác zahrnutých v položkovom rozpočte, na ktoré sa vzťahovala zmluva o dielo. V zmysle stavebnej dokumentácie ktorá tvorí prílohu zmluvy je teda potrebné vyvodiť, že pod krovom zmluvné strany mali dokončenie zastrešenia rodinného domu, pričom táto bola dokončená dňa 18.2.2008, kedy bola dokončená vrchná časť hornej deky. Súd teda vychádzal z toho, že k uvedenému dátumu vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie poslednej dohodnutej splátky ceny za dielo a teda aj k zaplateniu celej dohodnutej ceny. Že k tomuto nedošlo, nebolo v konaní rozporované ani samotnými žalovanými.

16.Ďalšie výhrady žalovaných voči uplatnenému nároku smerovali v ich tvrdeniu, že dielo vykonané žalobcom má vady, ktoré si odporcovia voči žalobcovi uplatnili listom zo dňa 19.6.2009. Vytýkané vady boli v konaní posudzované znaleckým posudkom č. 1/2013, v zmysle ktorého znalec zaujal stanovisko, že dielo síce vykazovalo určité rozdiely oproti projektovej dokumentácii, avšak nie všetky žalovanými vytýkané vady na stavbe zistené boli. Podľa názoru znalca namietaná rovinatosť zvislých nosných konštrukcií, rovinatosť vnútorných povrchových úprav stien, šalovacie prvky a ležaté rozvody kanalizácie neboli vadami. Ďalšia časť namietaných tzv. vád sa týkala čo vyplýva zo znaleckého posudku aj toho, že na stavbe došlo ku konštrukčným zmenám oproti pôvodným dohodám a projektu a to z dôvodu osádzania okien, ktoré bolo realizované iným dodávateľom. K zmenám v hydroizolácii plochých striech, v spádovaní strešných konštrukcií druhého nadzemného podlažia muselo podľa znalca dôjsť z dôvodu, že dodávateľ okien vykonal ich zlé zameranie a zasklené steny s posuvnými dverami na terase boli vyrobené o 200 mm väčšie ako bolo plánované. Z tohto dôvodu muselo dôjsť k následným zmenám v hydroizolácii plochých striech a v spádovaní strešných konštrukcií. Zo znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že náklady na odstránenie vád ktoré boli znalcom pri ohliadke zistené predstavujú celkovo čiastku 11 803,40 Eur, pričom ale znalec taktiež konštatuje, že z tejto čiastky predstavujú náklady spojené so zmenami stavby ktoré vznikli v dôsledku zlého zamerania okien predstavujú celkovo sumu vo výške 6 790,65 Eur. Ide konkrétne o vymurovanie prahu pod zasklenými stenami, povrchová

úprava prahu pod zasklenými stenami, izolácia striech, tepelná izolácia a klampiarske konštrukcie. Na základe týchto zistení znalca súd vychádzal z toho, že dielo, teda stavebné práce neboli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom na odstránenie týchto vád bude potrebné vynaložiť znalcom stanovené náklady vo výške 11 803,40 Eur. Súd však vychádzal z toho, že z uvedenej čiastky predstavuje suma 6 790,65 Eur náklady, ktoré sú spojené s odstránením vád, ktoré svojou činnosťou nespôsobil žalobca a ktoré boli podľa názoru znalca zamerané zlým zameraním okien tretím subjektom. Z uvedeného teda vyplýva, že náklady na odstránenie vád ktoré súvisia s realizáciou diela samotným žalobcom predstavujú čiastku 5 012,75 Eur, pričom súd o túto čiastku znížil nárok uplatnený žalobcom. Keďže uvedená suma predstavuje zľavu z dohodnutej ceny za vykonanie diela. Z vykonaného dokazovania súdu teda vyplynul záver, že za prevažnú časť vád ktoré spočívajú v nedostatočnej izolácii a vyspádovaní strechy nenesie zodpovednosť žalobca, nakoľko tieto vznikli v dôsledku inštalácie okien, ktorá bola vykonávaná iným subdodávateľom, ktorý sám vykonával ich zameranie. Súd sa nestotožnil s tvrdením svedka A., že skutočnosť, že dodávateľ okien nesprávne zameral okná, že spôsobená činnosťou žalobcu a ním uvedenými skutočnosťami a informáciami. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že aj dodávateľ okien je podnikateľským subjektom, ktorého úlohou bolo realizovať dohodnuté dielo, teda dodávku okien riadne a postupovať pritom s odbornou starostlivosťou. Ako podnikateľský subjekt vykonávajúci stavebnú činnosť v koordinácii s iným subjektom sa podľa názoru súdu nemôže spoliehať iba na informácie, ktoré má sprostredkovane, musí si ich exaktne overiť, aby dodávku realizoval v dostatočnej kvalite.

17.Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaných a s tým súvisiace otázky platnosti dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 5.10.2009 súd udáva, že tento dodatok nebol podpísaný oboma žalovanými, teda ho nie je možné považovať za platný, avšak do pozornosti odporcov súd taktiež dáva, že sami žalovaní si mali byť vedomí poznajúc obsah zmluvy o dielo zo dňa 20.8.2007, že túto zmluvu je možné meniť iba formou písomných dodatkov, preto súd považuje za účelové a v rozpore s dobrými mravmi to, že až v rámci konania žalovaní začali namietať, že žalobca nerealizoval dielo v pôvodne dohodnutom termíne t.j. do 31.10.2008. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z toho, že účastníkmi bolo dohodnuté, že dielo bude realizované v inom čase, čo okrem iného vyplýva aj z ich samotného následného konania, kde žalovaní až do začiatku konania nenamietali omeškanie žalobcu, dokonca aj ich vzájomný návrh a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnené v ňom vychádza z toho, že žalobca sa v omeškaní s odovzdaním diela nachádza k 1.1.2010, teda žalovaní opakovane prejavujú svoju vôľu zachytenú v dodatku č. 1, že dielo malo byť realizované do 31.12.2009.

18.Pri posudzovaní tejto otázky súd zistil, že žalobca sa s odovzdaním diela v omeškaní nenachádzal, nakoľko ešte pred termínom dokončenia zápisom v stavebnom denníku dňa 15.12.2009 vyzval žalovaných na prevzatie diela, pričom žalovaní boli povinní určiť, kedy k odovzdaniu a prevzatiu diela dôjde. Keďže k takémuto určeniu zo strany žalovaných nedošlo, nie je možné skutočnosť že k riadnemu odovzdaniu diela nedošlo pripisovať na vrub žalobcovi.

19.Súd pri posudzovaní tejto otázky taktiež vychádzal z toho, že sa žalovaným nepodarilo preukázať, že na stavbe nebol vedený stavebný denník, nakoľko existenciu stavebného denníka potvrdili viacerí svedkovia. Na základe uvedených skutočností teda súd vzájomný návrh žalovaných v celom rozsahu zamietol, pričom je potrebné poukázať taktiež na to, že výkon práva ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nepožíva právnu ochranu, kde v danom prípade súd rozpor s dobrými mravmi v konaní žalovaných videl najmä v tom, že až do začatia konania nevznášali v rámci komunikácie so žalobcom žiadne uvádzané námietky, ba práve naopak, neustále žalobcu utvrdzovali v ich ochote cenu za realizáciu diela uhradiť. Taktiež súd za takéto konanie považuje aj to, že žalovaní, ktorí si museli byť vedomí obsahu zmluvy o dielo ktorú podpísali, neskôr v rámci argumentácie využívali to, že dodatok k tejto zmluve nebol podpísaný žalovanou v 2/ rade a taktiež nejasné znenie zmluvy o dielo v stanovení splatnosti tretej splátky. Vzhľadom na celú genézu vzájomných vzťahov účastníkov súd považuje prevažnú časť argumentácie žalovaných prezentovanú v rámci konania (okrem argumentácie týkajúcej sa vád) za účelovú.

20.V súvislosti s príslušenstvom pohľadávky súd konštatoval, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, ktorými žalobca fakturoval čiastkovú tretiu splátku nezaplatenej časti ceny diela.

21.Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd vo veci nepostupoval podľa predpisov a vec nesprávne posúdil, keď neprihliadal na znalecký posudok, podľa ktorého stavba nebola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie a má vady, spádovanie strechy je zlé, až neopraviteľné. Dodávateľ zhotovil stavbu z iného ako projektom predpísaného materiálu, nesprávne vyhotovil spádovanie strechy a jej izoláciu, na stavbe vykonal úpravy, s ktorými objednávatelia nikdy nesúhlasili. Podľa zmluvy účastníkov tretiu splátku mali uhradiť až po riadnom dodaní stavby, konkrétne po dokončení krovu, pričom stavba podľa projektu krov obsahovať nemala, v súvislosti s čím namietali neplatnosť tejto časti zmluvy, ktorú námietku súd nesprávne riešil podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nezohľadnil názor znalca, ani normu STN, podľa ktorej sa mala stavby realizovať a ktorá definíciu krovu obsahuje. Ak dodávateľ okien dodal okná nesprávne a podľa súdu sa mal riadiť projektom a nie zameranými výškami a čiarami, tak aj žalobca sa mal riadiť projektom a nie nesprávne osadenými oknami. Odvolatelia nesúhlasia s argumentáciou súdu, že 3 splátku bolo treba uhradiť po realizácii krovu, teda po vykonaní všetkých prác zahrnutých v rozpočte, pretože práce bolo potrebné vykonať podľa projektu a STN a nie podľa položkovitého rozpočtu, ktorý slúži na rozpočtovanie ceny stavby a nie na jeho projektovú realizáciu. Nie je správna argumentácia o laickom ponímaní krovu - strešnej konštrukcie nakoľko dodávateľ mal dodať stavbu podľa projektu a noriem STN, kde je pojem krov jednoznačne určený. Bolo chybou dodávateľa, ako zmluvu navrhol a vyhotovil, hoci si musel byť vedomí rozdielu medzi krovom a plochou strechou. Majú za to, že v tomto smere ich dodávateľ uviedol do omylu. Poukazovali tiež na to, že dodatok ku zmluve podpísal iba žalovaný v 1 rade, s tým, že v tom čase žalovaní ešte neboli manželmi, na platnosť dodatku boli potrebné podpisy ich oboch a žalovaná v 2 rade by s takouto zmenou zmluvy nikdy nesúhlasila.

22.Vady dodávateľovi oznámili dňa 19.06.2009, tieto boli uznané aj znalcom a náklady na ich opravu predstavujú 11 803,40 eur. Nepovažujú za odporujúce dobrým mravom, že iba na súde namietali oneskorenie stavby, nakoľko dodávateľa viackrát vyzvali na včasnú dodávku a on navrhol posunutie termínu dodávky dodatkom zmluvy, čo potvrdil svedok O.. Podľa odvolateľov žalobca nemá právo na zaplatenie 3 splátky, pretože nedodal stavbu podľa projektu a noriem, ako to bolo zmluvne dohodnuté, čo potvrdil znalec Ing. arch. Špánik, pričom odborným vyjadrením ďalšej znalkyne bola uznaná vada aj na kvalite dodávky, na izoláciách, nezakonzervovaní stavby, ktoré mal žalobca vykonať v záujme zamedziť škodám na stavbe. Dodatok k zmluve je neplatný pre nedostatok podpisu žalovanej v 2 rade a dodávateľ bez súhlasu objednávateľov realizoval zateplenie stavby za účelom zakrytia nedostatkov nosných múrov stavby.

23.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vene správny potvrdiť s tým, že odôvodnenie odvolania je tendenčné, účelové a zavádzajúce. Z dokazovania podľa neho vyplýva, že väčšina problémov stavby bola spôsobená zlým zameraním a osadením okien, ktoré pre žalovaných zabezpečoval iný dodávateľ, pričom zmeny v realizácii stavby (napr. použitého materiálu) realizoval na požiadavku žalovaných, ktorí sa počas vykonávania diela dostali do finančných problémov, keď prostriedky z hypotekárneho úveru použili na iný účel. Žalovaná v 2 rade nikdy nerozporovala dodatok zmluvy, ktorý za ňu podpísal žalovaný v 1 rade, ako to vyplýva aj z toho, že vystupoval vždy za oboch objednávateľov, chodil na stavbu a dával pokyny na zmenu diela, pričom žalobca sa ani nemohol dostať do omeškania pre omeškanie žalovaných s poskytovaním nevyhnutnej súčinnosti. Vytýkané vady vadami nie sú (okrem vydutia venca, ktoré bezodplatne odstránil ešte počas realizácie diela) alebo žalobca za ne nezodpovedá. Dielo vyhotovil včas a podľa zmluvy, rozpor s projektom nie je možné považovať za vadu nakoľko pokyny žalovaných, dohoda účastníkov a rozpočet mali pred projektom prednosť.

24.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a z pohľadu odvolacích dôvodov dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaných.

25.Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa jasne, zrozumiteľne a v súlade so zásadami logiky vysporiadal s celým rozsahom argumentácie oboch strán sporu, pričom vychádzal nielen z vlastných úvah podložených výsledkami dokazovania, ale aj zo záverov znaleckého posudku a odborných vyjadrení znalkyne.

26.Odvolatelia vo svojom podaní neuviedli žiadne skutočnosti, nezohľadnené súdom prvého stupňa, relevantné z hľadiska spochybnenia záverov konštatovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, majúcich pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, vrátane týkajúcich sa omeškania žalobcu s dodávkou diela, jeho zodpovednosti za vady diela (výsledkom posúdenia ktorej je čiastočné zamietnutie žaloby), ale najmä splatnosti tretej splátky ceny diela a v súvislosti s tým jej viazanosti na dodávku a ukončenie „krovu“.

27.Nakoľko odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej časti v celom rozsahu stotožnil, rozsudok v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 (zák. č. 160/2015 Z.z.) ako vecne správny potvrdil.

28.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 s poukazom na plnú úspešnosť žalobcu v tomto konaní.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .