Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-54-2016.pdf
PDF · 85.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7P/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Róbert Jankovský vo veci starostlivosti o maloletého Q. T., F.. X.X.XXXX I. E. I. J., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov I. J., F.. XX.X.XXXX, T. H. Č.. XXX I. S. T., F.. X.XX.XXXX, Q. T. H. T., S. XXXX/XX, Q..Č.. R. R. Q. Z. J. R. Ú. F. R. Q. Z.I. J. I. R. R. O., právne zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, AK Považská Bystrica, Centrum 18/23 o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca o zníženie výživné na maloleté deti T., Q., F.. X.X.XXXX I. I., F.. XX.X.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté deti Q. T. I. I. J. tvrdiac, že Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo dňa 13.7.2009 č.k. 11P 66/2009-9 schválil medzi ním a matkou maloletých detí dohodu, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a on ako otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na každé po 100,- eur mesačne od 1.7.2009. Podľa tvrdenia otca od uvedeného rozhodnutia na jeho strane nastali okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho návrhu vyhovieť, nakoľko v súčasnej vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody R. O., pričom okolnosti odôvodňujúce zníženie výšky výživného na jeho strane nastali ešte pred nástupom do výkon trestu odňatia slobody, pričom spočívajú v podstatnom znížení jeho príjmu. Otec maloletých detí uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody sa živil predovšetkým z príjmu, ktorý dosahoval z rôznych brigád a preto nebol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Výživné platil preto len sporadicky a následne mu bol kvôli tejto skutočnosti uložený trest odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Otec maloletých detí uviedol, že neprimerane vysokým výživným sa vystavuje riziku trestného stíhania a exekúcii, keďže po prepustení z výkonu trestu sa mu len ťažko bude hľadať primeraná práca a preto mu bude stále hroziť opätovný návrat do výkonu trestu odňatia slobody. Otec maloletých detí poukázal tiež na skutočnosť, že okrem nich má ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletému F. T., na výživu ktorého je povinný mesačne prispievať sumou 66,39 eur a voči maloletej L. T., na výživu ktorej je povinný mesačne prispievať sumou 27,- eur.
2. Matka s podaným návrhom otca o zníženie výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že otec sa už v minulosti vo viacerých konaniach podaním návrhu domáhal zníženia výživného s tým, že jeho návrh bol zamietnutý vždy s odôvodnením, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu si spôsobil vlastným zavinením. Matka poukázala na to, že otec si voči maloletým deťom svoju vyživovaciu povinnosť ani v súčasnej dobe riadne neplní a výživné jej mesačne zasiela v rozsahu len cca 20,- eur. Do 26.9.2016 bola pritom z dôvodu starostlivosti o maloletú R. J., ktorá sa jej narodila dňa XX.X.XXXX z jej súčasného
vzťahu s Ivanom Starychom, na predĺženej materskej dovolenke bez nároku na poberanie rodičovského príspevku. Po ukončení materskej dovolenky sa zamestnala na Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti E., J..S..Z.. H. T. s tým, že pracovný pomer má dojednaný len na dobu určitú do 31.12.2016 s dohodnutou odmenou 2,40 eur/hodina. Matka maloletých detí poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že vzhľadom na výšku jej mesačného príjmu a fakt, že otec si voči deťom svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, výživu maloletých detí jej pomáha zabezpečovať jej súčasný partner O. J., s ktorým žije v spoločnej domácnosti.
3.Opatrovník maloletých detí doporučil návrh otca o zníženie výživného zamietnuť rovnako ako matka, poukazujúc na skutočnosť, že otec sa do svojej nepriaznivej finančnej situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádza, dostal vlastným zavinením, a to spáchaním trestnej činnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu otca, matky, opatrovníka, oboznámením správa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby O., spisov Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P 66/2009, 10P 5/2012, 4P 65/2015, spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P 260/2013 a zistil nasledovné:
5.Výživné na maloleté deti Q. I. I. bolo určené v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P 66/2009, keď súd rozsudkom zo dňa 13.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2009, schválil medzi rodičmi dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti Q. I. I. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na každé po 100,- eur mesačne od 1.7.2009. V čase určenia výživného rodičia nežili v spoločnej domácnosti, výchovu maloletých detí zabezpečovala výlučne matka, ktorá spolu s deťmi bývala u svojich rodičov a týmto na vedenie spoločnej domácnosti mesačne prispievala sumou 50,- eur. Obe maloleté deti boli v predškolskom veku, matka bola na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok mesačne vo výške 200,- eur. Otec bol nezamestnaný, ako uchádzač o zamestnanie evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nebol evidovaný, finančné prostriedky získaval len brigádnickou činnosťou a takýmto spôsobom mesačne zarobil 500,- až 600,- eur. Matka okrem maloletých detí Q. I. I. inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi F. T., na výživu ktorého mesačne prispieval sumou 66,39 eur.
6.V konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10P 5/2012 sa otec domáhal zníženia výživného na obe maloleté deti s odôvodnením, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol výživné platiť v súdom stanovenej výške. Tento jeho návrhu bol rozsudkom zo dňa 14.2.2012 č.k. 10P 5/2012-17 zamietnutý s odôvodnením, že do nepriaznivej finančnej a osobnej situácie sa otec dostal vlastným zavinením, pretože sa dopustil protiprávneho konania, spáchal prečin zanedbania povinnej výživy, za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Následne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa otec domáhal zníženia výživného na obe maloleté deti v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P 260/2013 s tým, že jeho návrh bol rozsudkom zo dňa 14.3.2014 č.k. 15P 260/2013-56 zamietnutý s odôvodnením, že hoci je otec maloletých detí nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a jeho jediným zdrojom príjmu je len dávka v hmotnej núdzi, jeho zdravotný stav je dobrý a nič mu nebráni nájsť si primerané zamestnanie aspoň formou brigád tak, aby dosahoval aspoň minimálnu mzdu. Následne otec maloletých opätovne od 29.10.2014 nastúpil výkon trestu odňatia slobody, a to na základe odsudzujúceho trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.3.2015 sp. zn. 1T 23/2015-27 a trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.5.2015 č.k. 2T 38/2015-88 a v tejto súvislosti opätovne v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P 65/2015 požiadal návrhom o zníženie výživného na maloleté deti Q. I. I. s tým, že tento jeho návrh bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.11.2015 č.k. 4P 65/2015-54 zamietnutý s odôvodnením, že zníženie výživného nezodpovedá osobným a majetkovým pomerom matky ani odôvodneným potrebám oboch maloletých detí. Navyše súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že spáchaním trestnej činnosti a následným nástupom do výkonu trestu odňatia slobody sa otec zbavil možnosti nájsť si primerané zamestnanie a zabezpečiť si tak pravidelný mesačný príjem.
7.V súčasnej dobe sa otec maloletých detí stále nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody MS SR O., a to od 29.10.2014, pričom v rámci výkonu trestu odňatia slobody je zaradený do pracovného procesu a za obdobie od 1.9.2015 do 31.7.2016 dosiahol priemerný mesačný zárobok vo výške 117,61 eur netto. Otec okrem maloletých detí Q. I. I. má ešte 2 ďalšie vyživovacie
povinnosti k maloletému F. T., na ktorého má výživné určené vo výške 66,39 eur a k maloletej L. T., ktorá sa narodila dňa X.XX.XXXX, na ktorú má výživné určené vo výške 27,- eur mesačne.
8.Matka okrem maloletých detí Q. I. I. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej R. J., ktorá sa jej narodila dňa XX.X.XXXX z jej súčasného vzťahu s O. J.. Matka spoločne so svojím priateľom a 3 maloletými deťmi bývajú v prenajatom 3-izbovom byte v H. T., za ktorý mesačne uhrádzajú nájomné a platby za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu v celkovej mesačnej výške 375,- eur. Matkin priateľ O. J. pracuje ako živnostník v J. S. F.. Matka je podľa vlastného vyjadrenia od 26.9.2016 zamestnaná na Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti E., J..S..Z.. H. T. s tým, že pracovný pomer má dojednaný na dobu určitú do 31.12.2016 a s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu vo výške 2,40 eur/hodina. Do 26.9.2016 bola matka maloletých detí z dôvodu starostlivosti o maloletú R. J. na predĺženej materskej dovolenke bez nároku na poberanie rodičovského príspevku. Pre nepriaznivú finančnú situáciu matky a skutočnosť, že otec jej na výživu oboch maloletých detí z výkonu trestu odňatia slobody zasiela výživné len v rozsahu cca 20,- eur mesačne, jej so zabezpečením výživu maloletých detí Q. I. I. pomáha súčasný priateľ O. J..
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci od určenia výživného na obe maloleté deti podstatne klesol priemerný mesačný zárobok otca a navyše mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej L. T., treba uviesť, že otec si svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, privodil vlastným zavinením, a to tým, že sa dopustil spáchania úmyselnej trestnej činnosti. Tak, ako v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu, ktorými boli jeho návrhy na zníženie výživného zamietnuté, treba konštatovať, že pri hodnotení možností a schopností otca súd nemôže vychádzať z jeho súčasných zárobkových pomerov vo výkone trestu odňatia slobody, keďže, ako už bolo uvedené, do tejto situácie sa dostal vlastným zavinením. Nebolo by potom spravodlivé a nebolo by v záujme maloletých detí, aby tieto boli poškodené na svojich právach protiprávnym konaním svojho otca, a to tým, že súd by jeho návrhu o zníženie výživného vyhovel, najmä, keď v porovnaní s dobou určenia výživného na strane maloletých detí došlo k nepochybnému nárastu nákladov na ich výživu, čo súvisí s tým, že deti sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie a v porovnaní s dobou určenia výživného sú v súčasnej dobe obe žiakmi 1. stupňa základnej školy.
13. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. návrh otca o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
14.Podľa § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.