Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Er-719-2005.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26Er/719/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 383, proti povinnému: L. R., nar. XX. 2. XXXX, J. XX, XXX XX B., o vymoženie 663,87 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Lýdia Bujňáková, Exekútorský úrad Košice, Pražská 4, 040 11 Košice, pod. sp. zn. EX 125/05, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 18. 4. 2005, bolo Okresným súdom Košice I dňa 27. 4. 2005 vydané poverenie na vykonanie exekúcie 5802 XXXXXX*.
2. Dňa 22. 4. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie povinného, v ktorom navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len EP).
3. Povinný ako dôvod návrhu na zastavenie exekúcie uvádza 10-ročnú premlčaciu dobu, najprv plynúcu odo dňa vydania exekučného titulu (8. 8. 2002), potom odo dňa podania návrhu na začatie exekúcie (6. 4. 2005) a následne odo dňa vydania poverenia (27. 4. 2005).
4. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len v skrátenej forme „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
5. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
6. Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
7. Premlčanie a preklúzia predstavujú základné inštitúty právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré sa uplatňujú nielen v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj vo vzťahoch verejnoprávnej povahy (napr. v trestnom práve, v práve sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, v daňovoprávnych vzťahoch etc.). I keď ide o rôznorodé práva, nič to však nemení na základných charakteristických vzťahoch týchto inštitútov. Podstatou premlčania a preklúzie je uplynutie zákonom ustanoveného času, v ktorom mal oprávnený subjekt uplatniť svoje právo. Na rozdiel od preklúzie pri premlčaní právo nezaniká, iba sa oslabuje tým, že zaniká nárok, t. j. oprávnený subjekt stratil možnosť autoritatívne ho vynútiť, samozrejme za predpokladu, že sa povinný subjekt dovolá premlčania vznesením námietky premlčania, nakoľko na premlčanie súd neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčaním práva sa rozumie márne uplynutie zákonom ustanoveného času, počas ktorého sa nevykonalo právo, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. To znamená, že z práva sa stáva naturálna obligácia, ktorú nie je možné uplatniť v konaní pred súdom, ale jej uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na rozdiel od preklúzie, pri premlčaní súd nie je oprávnený, ani povinný z úradnej povinnosti skúmať, či je uplatnené právo premlčané, ak dlžník nevzniesol námietku premlčania (judikát uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 36/98 z. 4)
8. Súd teda skúmal, vzhľadom na povinným uvedený dôvod zastavenia exekúcie, a to premlčanie, či v danom prípade došlo k premlčaniu jednotlivých práv.
9. Premlčacia doba v predmetnom exekučním konaní by uplynula dňom 27. 1. 2013. Avšak vzhľadom na deň, kedy oprávnený uplatnil svoje právo na súde (18. 4. 2005), premlčacia lehota neuplynula, nakoľko po dobu riadneho pokračovania v exekúcii, premlčacia lehota spočíva (neplynie).
10. V danom prípade sa subsidiárne použije posledná veta § 112 OZ, ktorá upravuje tzv. spočívanie premlčacej lehoty od momentu, kedy oprávnený ako veriteľ podal pred uplynutím premlčacej doby návrh na vykonanie exekúcie, presnejšie od jeho doručenia súdnemu exekútorovi, t. j. odo dňa 18. 4. 2005. Od tohto dňa totiž desaťročná premlčacia lehota prestala dočasne plynúť (spočívať), nakoľko veriteľom podaný návrh na vykonanie exekúcie má rovnaké právne dôsledky ako uplatnenie práva na súde. Aby bola dôvod zastavenia exekúcie vo forme premlčania posúdený ako dôvodný, musia nastať dve štádiá premlčania, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená lehota, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Druhým štádiom je vznesenie námietky premlčania povinným subjektom. Bez toho aby nastalo prvé štádium, nemôže nastať druhé, nadväzujúce štádium. K premlčaniu práva vymáhaného v tomto exekučnom konaní teda nedošlo z dôvodu spočívania premlčacej lehoty, preto súd nemohol prihliadnuť na tento dôvod zastavenia exekúcie navrhovaný povinným.
11. Súd šetrením zistil, že pohľadávka v tomto exekučnom konaní sa vymáha na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, Košice o uložení pokuty, zo dňa 8. 8. 2002, č. 41/02, v spojení s Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce, Vazovova 7/A, Bratislava, zo dňa 14. 1. 2003, č. 1957-3,1/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 27. 1. 2003.
12. V zmysle ust. § 18 ods. 3, prvá veta zák. č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na konanie a rozhodovanie podľa § 4 ods. 1 písm. h) a i), § 5 ods. 3 písm. d), e) a m), § 6 ods. 3 písm. d) a i), § 13 ods. 3 písm. c) až e) a h) a § 17 ods. 1 písm. a) až d) a odseku 2 až 9 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).
13. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
14. Právo priznané exekučným titulom mohol teda oprávnený vymôcť do 27. 1. 2006. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo vymáhať núteným výkonom plnenie priznané uvedeným rozhodnutím.
15. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
17. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. V nadväznosti na vyššie ustanovenia súd usúdil, že je tu dôvod na zastavenie konania podľa § 57 ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).
19. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§50).
22. Vzhľadom na už spomínané znenie ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis, resp. jeho kópiu, ktorý bude obsahovať náležitosti podľa § 34a výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v platnom znení, vrátane fotokópií dokladov o úhrade hotových výdavkov.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.)
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C. s. p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.