Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/510/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: U. B., G..XX.XX.XXXX, K. V. XXX/XX XXX XX Ž., zast. JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka so sídlom Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, IČO: 47 134 747, o zaplatenie sumy 747,97 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.447,97 Eur od 02.12.2009 do 14.03.2010 a zo sumy 747,97 Eur od 15.03.2010 do zaplatenia, z a s t a v u j e s tým, že súd bude ďalej konať len v časti zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne.

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej uplatnenej výške 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavila žalovaná. 2. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške 0,19 % denne zo súm uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, žalovanú žiadal zaviazať na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne. 3. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods.2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 5. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne z uvedených súm do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil. 6. Žalobca v podanej žalobe uplatňoval od žalovanej zaplatenie príslušenstva pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola podpísaná žalovanou ako vystaviteľom zmenky. 7. Žalovaná, ktorej bolo doručené tlačivo „C“ v zmysle nariadenia na vyjadrenie, sa k obsahu žaloby nevyjadrila. 8. Súd vo veci rozhodol svojím rozsudkom č. 6C/510/2013 zo dňa 28.04.2015, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 747,97 Eur aj s úrokmi a to jednak zmenkovými úrokmi a 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy, tiež zmenkovej odmeny vo výške 4,83 Eur. 9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a to dňa 05.06.2015.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom č. 43Cob/227/2015 zo dňa 24.09.2015 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu. 11. Žalovaná prostredníctvom svojej advokátky podala dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 43Cob/227/2015. 12. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Obdo/24/2016 zo dňa 23.06.2016 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.09.2015 č. 43Cob/227/2015 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 28.05.2015 č. 6C/510/2013 a vec bola vrátená Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu okrem iného vyplýva, že len zo zmenky nie je možné určiť, že nejde alebo ide o vzťah spotrebiteľský, pričom k prijatiu jednoznačného záveru o tejto skutočnosti súdy nezabezpečili dôkazy. Dovolací súd poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 k výkladu § 237 ods.1 písm.f) O.s.p., kde nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.2 písm.b) O.s.p. Poukázal tiež na ustanovenie § 79 ods.4 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015, pričom ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V predmetnej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by bol preukázaný opak vyššie uvedeného, teda že by nárok z predmetnej zmenky vystavenej na žalovanú ako fyzickú osobu nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto dovolací súd v čase jeho rozhodovania vychádzal z tohto nevyvráteného predpokladu. Tým, že odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností nevyriešil základnú a zásadnú otázku pre rozhodnutie tejto veci a pre postup súdu v tomto konaní, hoci to žalovaná namietala, došlo k odňatiu práva konať pred súdom podľa § 237 ods.1 písm.f) O.s.p. 13. Jednoznačné vyriešenie tejto základnej otázky má podľa dovolacieho súdu vážny význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, ako aj na postup súdu, pretože v konaní, kde na jenej strane vystupuje spotrebiteľ, koná súd o mnohých otázkach pre posúdenie veci EX - offo, teda bez námietky dotknutého účastníka, prípadne je v inom rozsudku dôkazným bremenom zaťažený žalobca. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS Sr č. 93-2015 zo dňa 20.10.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR čl.8/2015, podľa ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku a v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základe a pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútne neplatnosť úkonu, ako to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 14. Dovolací súd preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolacie konanie ako aj konanie pred súdom prvého stupňa, ako aj rozhodnutie a v nich vyhlásené sú zaťažené vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom v zmysle § 237 ods.1 písm.f) O.s.p. Najvyšší súd SR preto zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. Súd vzhľadom na takto vyslovený právny názor dovolacieho súdu vo veci vytýčil nový termín pojednávania. Na nariadenom termíne pojednávania žiadal ospravedlniť svoju neúčasť právny zástupca žalobcu a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Taktiež žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej, ktorá však žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu svojej práceneschopnosti. Ako to vyplýva z podacej pečiatky súdu, táto žiadosť o odročenie termínu pojednávania bola súdu doručená až v deň konania pojednávania 11.10.2016 a to bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o práceneschopnosti právnej zástupkyne žalovanej. Podľa § 183 ods.1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 183 ods.3 C.s.p. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Keďže právna zástupkyňa žalovanej nedodržala tento zákonný postup a o odročenie pojednávania žiadala až v deň nariadeného pojednávania, potom súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a vo veci rozhodol nasledovne:

16. Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007, ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavila žalovaná dňa 19.06.2009. Iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd žalovanej doručil tlačivo „C“ na vyjadrenie sa, kde sa táto nevyjadrila. 17. Súd posúdil, že vo veci je potrebné vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde nebolo potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd vydáva iba v prípade, že odmieta žiadosť účastníka o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento prípad, keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v nariadení pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. právny vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu až do existencie právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje. Dňom 23.12.2015 nadobudol účinnosť Zákon č. 438/2015 Z. z. z 15.12.2015, ktorý v článku II. novelizoval ustanovenie článku I. § 17 Zák. č. 191/1950 zmenkového a šekového tým, že do odseku 1 pripojil na konci vetu v znení, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Doplnil tiež odsek 2, v zmysle ktorého v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Ako to uvádza dôvodová správa k Zákonu č. 438/2015 Z. z. novelizáciou zákona zmenkového a šekového sa zaviedla povinnosť súdu ex offo skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky tento vznikol zo vzťahu so spotrebiteľom, ktorú povinnosť predchádzajúca právna úprava neobsahovala, a to aj v prebiehajúcich konaniach. 18. V zmysle článku I. § 17 ods.2 Zák. zmenkového a šekového je tak novoupravená povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na postavenie žalovanej, ktorá vystavila a podpísala zmenku ako na spotrebiteľa, pokiaľ vyjde v konaní najavo, že zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 19. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere dňa 19.06.2009, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu poskytnutého úveru zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 1.447,97 Eur. V zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči žalovanej, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru. 20. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaná nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 21. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. 22. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 25. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 4 ods. 3, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula povinnosť pre žalovanú vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov. 26. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola povinnosť zaplatiť pre žalovanú sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola exekúcia vedená na tunajšom súde zastavená v konaní 3Er/2028/2010 z dôvodu nedostatkov v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, keďže bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Predmetné uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť. 27. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom, kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 14 je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ani nepodpísala, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka a z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol. 28. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ odporcom. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS

(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa Nariadenia č. 861/2007, ktoré v článku 19 odkazuje na použitie národného procesného práva. 29. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára, a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, kde u žalobcu pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej kancelárie JUDr. Paľko bol až do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že žalobcu pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany žalovanej ako vystaviteľky zmenky, a teda žalobca pri nadobudnutí práv zo zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovanej a žalovaná môže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, čo sa v danom prípade aj stalo, pričom súd, ako to bolo uvedené aj vyššie, posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala - úverovej zmluvy, žalovanej nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných prostriedkov pre žalobcu, ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia upravujú procesné práva účastníkov konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015. 30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná úprava § 4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje

v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške úveru, v danom prípade z dvojnásobku úveru, jednoznačne možno charakterizovať ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že žalobca v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si žalobca nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom prípade. 31. Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde žalobca a jeho právny predchodca konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimeranú sankciu, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré si žalobca uplatňuje na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1. 32. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené priamo účastníkom konania alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na tieto námietky je možné konštatovať, že zmenka bola vydaná na zabezpečenie úveru, ktorý je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto navrhovateľ si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho žalobu zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. 33. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. 34. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej uplatnenej výške 100 % a to podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 C.s.p., pretože žalovaná mala vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota okrem prvého odseku výroku rozsudku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.