Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/157/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Q.. Ľ. G., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. K. XX, Ž. K. Z., v konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Michaelou Maťuchovou, Osloboditeľov 2585/5, Lieskovec, proti žalovanej: H. G., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. K. XX, Ž. K. Z., v konaní právne zastúpená advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, Trhová č. 1, Zvolen, v konaní o zaplatenie 4.374,98 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 647,68 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 70,4 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 4.374,98 € a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6P/39/2014 bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2014 a tým zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Počas trvania manželstva uzatvorili spolu so žalovanou zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou a uhrádzali splátky úveru z príjmov patriacich do masy BSM. Od zániku BSM dňa 09.10.2014 uhrádza splátky už iba on zo svojho výlučného vlastníctva a konkrétne v období od 20.10.2014 do 20.07.2015 uhradil na spoločný úver celkovo sumu 7.135,40 €. Žalovaná je preto podľa § 150 Občianskeho zákonníka povinná mu uhradiť polovicu týchto splátok, t.j. sumu 3.567,70 €. Ďalej počas trvania manželstva zakúpili nehnuteľnosť v k. ú. Žiar nad Hronom vedenú na LV č. 3804 ako rodinný dom súpisné číslo 271 a prináležiace pozemky. V zmysle rozhodnutia správcu dane Mesta Žiar nad Hronom bola vyrubená daň z nehnuteľností v sume 66,80 € a tiež bol obom určený poplatok za komunálne odpady Mestom Žiar nad Hronom na rok 2015 v sume 35,88 €. Vzhľadom na to, že predmetná nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou a v zmluve sa zaviazali záloh poistiť, uhradil sám poistné v zmysle poistnej zmluvy v celkovej sume 224,- €. Sám tiež uhradil mesačné zálohy za dodávku plynu za obdobie októbra 2014 až júla 2015 v sume 387,- € plus nedoplatok za toto obdobie 46,25 €, mesačné zálohy za elektriku za obdobie október 2014 až júl 2015 v sume 373,50 € plus nedoplatok za toto obdobie v sume 95,34 € a napokon uhradil aj mesačné zálohy za vodu v sume 120,65 €, kde však výsledkom vyúčtovania bol preplatok v sume 67,98 €. Okrem toho uhradil aj koncesionárske poplatky za mesiace október až december 2014 v sume 13,92 €. Predmetnú nehnuteľnosť pritom užíva v prevažnej miere žalovaná, lebo on sa z nehnuteľnosti odsťahoval. Náklady na spoločnú nehnuteľnosť teda predstavovali celkovo 1.295,36 €, z čoho polovica pripadajúca na žalovanú predstavuje 647,68 €. Počas manželstva uzatvorili so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. zmluvu o úvere. Mesačná splátka predstavovala 44,70 €, pričom tento úver on predčasne splatil, keď po zániku BSM uhradil zo

svojho výlučného majetku sumu 319,20 € a z nej podiel prislúchajúci na žalovanú predstavuje 159,60 €. Polovica nákladov na spoločnú nehnuteľnosť a polovica sumy splátok úveru predstavuje potom žalovanú sumu 4.374,98 €, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť predmetom vyporiadania masy BSM, nakoľko vznikli po zániku BSM.

2. Súd vo veci vydal dňa 09.11.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala právne zdôvodnenie žaloby, ktoré vychádza z § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcom podaná žaloba nie je návrhom na vyporiadanie BSM, ale predmetom konania je zaplatenie dlžnej finančnej čiastky. Uviedla, že po rozvode manželstva zatiaľ neprebehlo vyporiadanie BSM ani dohodou a ani na základe rozhodnutia súdu. Má záujem o vyporiadanie BSM, pretože je potrebné sa vyporiadať jednak s úvermi vzniknutými počas trvania manželstva a splátkami úverov, ktoré boli uhradené počas trvania manželstva v súvislosti s domovou nehnuteľnosťou súp. č. 271. Poprela tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť bola zakúpená za trvania manželstva - táto totiž nie je predmetom BSM, lebo ju nadobudli kúpnou zmluvou pred uzavretím manželstva, a to dňa 02.07.2010 a ich manželstvo bolo uzavreté dňa 11.09.2010. Vyplýva to aj z LV č. 3084, kde je zapísaný každý z nich v jednej polovici ako podieloví spoluvlastníci. Pokiaľ ide o úver zo Slovenskej sporiteľne, splátky po rozvode splácal žalobca z dôvodu, že jej finančná situácia nedovoľovala podieľať sa na splátkach. Pokiaľ sa jedná o koncesionárske poplatky, daň, poplatok za odpad a poistné, tieto položky nenamietala a nenamietala ani ich výšku, potvrdila, že ich uhradil žalobca po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Namietala však poplatky za energie - plyn a elektrinu, pretože po rozvode žalobcu žiadala, keďže on mal uzavreté zmluvy s dodávateľmi energií, aby zabezpečil zníženie záloh z dôvodu, že v nehnuteľnosti ona nebýva od mája 2014 a žalobca od októbra 2014. Na to zareagoval žalobca tak, že na to nemá čas. Preto nerozumie z akého dôvodu vznikli nedoplatky, keď v nehnuteľnosti nikto nebýval. Pokiaľ sa jedná o splatenie úveru spoločnosti Cetelem Slovensko, a. s., zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že jedna platba bola spracovaná ešte pred rozvodom manželstva, t. j. 06.10.2014 a teda suma 44,70 € spadá ešte do režimu BSM. V závere odporu namietala, že platby by mali byť vyporiadané v rámci BSM a obsahom odporu súčasne navrhla žalobcovi, aby bola urobená dohoda o vyporiadaní BSM, kde sa vyrieši kto preberie úver, ako sa vyporiadajú platby počas manželstva do jeho rozvodu, prípadne sa dohodne kto komu odstúpi svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti za predpokladu, že druhá strana preberie na seba zostatok úveru. V rámci takéhoto usporiadania a vyporiadania BSM potom navrhla aj započítať polovicu platieb, ktoré zrealizoval žalobca po rozvode manželstva.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2016 žalobca uviedol, že pre právne posúdenie žaloby nie je podstatné, či prebehlo alebo neprebehlo vyporiadanie BSM, nakoľko sa v žalobe nenachádza ani jedna položka, ktorá by patrila do režimu BSM. Je v rozpore so zákonom vyporiadavať splátky počas trvania manželstva, keďže obaja manželia rovnakou mierou užívali predmetnú nehnuteľnosť a došlo teda k úhrade splátok z prostriedkov BSM na záväzok patriaci do BSM. To, že splátky úveru neuhrádzala neobstojí, nakoľko ako spoludlžníčka mala možnosť požiadať o zníženie výšky splátky, resp. sa s ním dohodnúť o spôsobe splácania úveru. Jej postoj, že „nemá a nedá“ a nech si on robí čo chce, je neprijateľný a v rozpore s dobrými mravmi. Sama žalovaná uviedla na účely oslobodenia od súdnych poplatkov, že býva v byte, kde uhrádza rodičom nájomné vo výške 50,- € mesačne a tak neobstoja jej tvrdenia, že nemala dostatok prostriedkov aspoň na čiastočné uhrádzanie úveru. K energiám žalobca uviedol, že neustále v správach úradu práce žalovaná uvádza, že so synom chodí prať a žehliť do spoločného domu a teda na účely úpravy práv a povinností k maloletému uvádza niečo iné a na účely tohto súdneho konania úplný rozpor. Nebolo možné znížiť platby energií v zmysle všeobecných obchodných podmienok jednotlivých dodávateľov energií pred vykonaním ročného zúčtovania, nakoľko u väčšiny dodávateľov to nie je možné. Ak sa ale zoberie spotreba energií za predchádzajúci rok, je zrejmé, že k spotrebe došlo, a tým sa predišlo vzniknutým nedoplatkom. Poprel, že by ho žalovaná o takéto zníženie preddavkových platieb niekedy žiadala.

4. Súd na pojednávaní dňa 11.10.2016 vykonal vo veci všetky sporovými stranami označené a predložené listinné dôkazy, keď ani po výzve súdu ďalšie návrhy na dokazovanie sporové strany nemali. Súd preto s poukazom na § 185 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku nemal dôvod vykonávať iné dôkazy.

5. Na základe zhodných vyjadrení sporových strán a na základe vykonaných listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané (a nebolo to ani v konaní sporným), že žalobca a žalovaná boli manželmi

od 11.09.2010. Následne bolo ich manželstvo rozvedené v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6P/39/2014 rozsudkom zo dňa 30.09.2014, právoplatným dňa 09.10.2014.

6. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva číslo 3084 k. ú. Žiar nad Hronom vyplynulo, že tak žalobca, ako aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na tomto liste vlastníctva ako rodinný dom súpisné číslo 271 spolu s prislúchajúcimi parcelami, ktoré sú na tomto liste vlastníctva vedené, a každý z nich má spoluvlastnícky podiel o veľkosti jedna polovica. Ako je zrejmé aj z titulu nadobudnutia uvedeného na liste vlastníctva, obaja svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2010, teda ešte predtým než sa stali manželmi a než vzniklo ich BSM. Preto je evidentné, že táto spoločná nehnuteľnosť netvorí a ani netvorila masu BSM a je v režime podielového spoluvlastníctva podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. Takisto nebolo v konaní sporným a vyplýva to aj z predloženej zmluvy, že ešte počas manželstva uzavreli tak žalobca, ako aj žalovaná ako dlžníci zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou dňa 16.11.2012 (t.j. počas manželstva a trvania BSM), na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 177.000,- € určený na bývanie. Nebolo sporným, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobca uhradil na tento úver zo svojho majetku celkovo sumu 7.135,40 € ako to popísal aj v žalobe a ako to vyplýva aj z prehľadu transakcií zachytených na jeho účte v zmysle výpisu z účtu (č.l. 16 a 17 spisu).

8. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka potom hovorí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

10. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2014 a teda týmto dňom zaniklo aj ich BSM.

11. Ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom hovorí, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vykonať vyporiadanie BSM dohodou s tým, že v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka k vyporiadaniu BSM môže dôjsť aj zo zákona uplynutím doby troch rokov od zániku BSM.

12. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ako to vyplýva z § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Potom sa podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

13. Bolo preukázané a nebolo to sporné, že dosiaľ nedošlo ani k dohode o vyporiadaní BSM žalobcu a žalovanej a nedošlo ani k iniciovaniu konania, či už žalobcom alebo žalovanou o vyporiadanie BSM súdom. Ak potom žalobca v tomto konaní voči žalovanej uplatňoval splátky úveru, ktoré uhradil Slovenskej sporiteľni po rozvode manželstva a po zániku BSM zo svojho výlučného majetku na účely splácania spoločného úveru, ktorý si zobrali počas trvania manželstva, je potrebné konštatovať, že v zmysle aj v súčasnosti použiteľnej judikatúry (R 42/1972, R 46/1966) sa v rámci vyporiadania BSM majú vyporiadať aj pohľadávky, či záväzky manželov, ak tieto vznikli za trvania BSM. Tým sa myslia pohľadávky a záväzky voči tretím osobám a potom v rámci vyporiadania BSM možno zohľadniť i plnenie záväzku, ktoré realizoval jeden z manželov po zániku BSM z vlastných prostriedkov. Podľa názoru súdu preto nie je možné mimo konania o vyporiadanie BSM žalovať voči druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi plnenie určitého spoločného záväzku (resp. aj vyporiadanie iba niektorej veci patriacej do masy BSM). V danom prípade ide ohľadne úverovej zmluvy nepochybne o záväzok oboch strán, ktorý vznikol počas trvania BSM a v takomto režime sa potom musia vyporiadať aj jednotlivé plnenia zrealizované žalobcom po zániku BSM. Je síce pravdou, že táto pohľadávka žalobcu voči žalovanej

vznikla po zániku BSM, no to neznamená, že nemôže byť predmetom vyporiadania masy BSM. Súd preto musel ako predčasnú zamietnuť žalobu žalobcu v časti, v ktorej žiadal úhradu polovice zo zaplatených splátok spoločného úveru, pretože tieto splátky a ich úhradu je možné a bude možné zohľadniť v rámci komplexného vyporiadania majetkových vzťahov účastníkov ohľadne vyporiadania ich BSM. V rámci toho potom môže žalobca s poukazom na § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, keď v danom prípade zo svojho majetku, ako bolo preukázané, uhradil sám splátky spoločného úveru a bolo to práve na spoločný majetok, ktorým bol spoločný úver oboch manželov v Slovenskej sporiteľni. Súd preto žalobu v tejto časti ako predčasnú zamietol. Súd ešte poznamenáva, že pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že si uplatňuje voči žalobcovi sumu 8.094,13 €, ktorú má záujem započítať s preukázanými platbami zo strany žalobcu po rozvode manželstva, tak je potrebné poukázať na to, že nijako bližšie nebolo nielen tvrdené, ale ani preukázané žiadnym dôkazom a žiadny dôkaz ani označený v tomto smere nebol, že by mala žalovaná nárok na úhradu takejto sumy voči žalobcovi. Zrejme ide o splátky, ktoré mali byť uhradené počas trvania manželstva, no ako je zrejmé už z vyššie uvedeného, tieto sa majú vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM a nie samostatnou žalobou. Preto takýto návrh zo strany žalovanej bol bezpredmetným a nakoľko nešlo ani o vzájomnú žalobu, súd o tomto ani nerozhodoval, lebo z obsahového hľadiska išlo len o určitú obranu v rámci vyjadrenia žalovanej.

14. Čo sa týka ďalšej časti žaloby, kde žalobca žiadal od žalovanej úhradu polovice poplatkov a nákladov súvisiacich s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, tu treba poukázať na § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Ako už bolo uvedené vyššie, spoločné nehnuteľnosti vedené na LV č. 3084 k.ú. Žiar nad Hronom nemajú režim bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva a teda tu sa prejavuje § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tej forme, že podľa veľkosti svojich podielov sú obe sporové strany povinné uhrádzať jednotlivé platby súvisiace so spoluvlastníctvom týchto nehnuteľností.

16. Bolo preukázané listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a ktoré žalovaná ani nespochybnila, že skutočne uhradil daň z nehnuteľností vo výške 66,80 € za rok 2015, ďalej poplatok za komunálne odpady na rok 2015 v sume 35,88 € a poistné ohľadne spoločných nehnuteľností vo výške 224,- €.

17. Týmito položkami a rovnako aj ďalšími položkami ako platbami za plyn, elektrinu, vodu a koncesionárskymi poplatkami sa súd zaoberal preto, lebo nepatria do režimu BSM, nakoľko tieto sa týkajú spoločných vecí v podielovom spoluvlastníctve a nie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve, kedy by bolo potrebné i takéto náklady vyporiadať v rámci konania o vyporadanie BSM, teda išlo by o náklady vynaložené na spoločné veci podliehajúce režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo ale nebol tento prípad.

18. Daň z nehnuteľností, poplatok za odpad a poistné žalovaná nenamietala. Uznala, že skutočne žalobca tieto platby zaplatil a v podstate nepriamo cestou svojho právneho zástupcu vyjadrila ochotu v zodpovedajúcom rozsahu tieto žalobcovi uhradiť.

19. Pokiaľ ide o ďalšie žalované položky, ako úhrada mesačnej zálohy za plyn za obdobie októbra 2014 až júla 2015 v sume 387,- € a nedoplatok za toto obdobie 46,25 €, ďalej za to isté obdobie úhrada zálohových platieb elektriny v celkovej sume 373,50 € a nedoplatok 95,34 € a tiež mesačné zálohy za vodu v sume 120,65 €, kde vznikol preplatok 67,98 €, tak je nesporné, že aj tieto náklady sa týkajú práve spoločných nehnuteľností vedených na LV č. 3804 k.ú. Žiar nad Hronom. Napokon sa spoločných nehnuteľností týka aj úhrada koncesionárskych poplatkov, ktorá je viazaná na dodávku elektriny. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, je totiž platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Tieto poplatky všeobecne vo verejnosti známe skôr ako „koncesionárske poplatky“ sú v súčasnosti podľa uvedeného zákona označované ako úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a žalobca za október až december 2015 tieto uhradil v sume 13,92 €.

20. Úhrada všetkých uvedených platieb žalobcom sporná nebola, žalovaná to nijakým spôsobom nenamietala ani nespochybňovala. Potvrdila, že sám žalobca uhrádzal tieto platby. Vykonanie týchto úhrad súčasne vyplýva jednoznačne aj zo žalobcom predložených listinných dôkazov.

21. Súd potom vychádzajúc z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že práve v rozsahu spoluvlastníckeho podielu sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, mal za preukázané, že platby, ktoré uhradil žalobca za uvedené obdobie v celkovej výške 1.295,36 € sú platbami týkajúcimi sa spoločných nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkmi v podiele jedna polovica sú obe sporové strany. Preto s poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi polovicu z takto zaplatenej sumy, t. j. sumu 647,68 €. Toto ustanovenie hovorí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že bezdôvodným obohatením je (okrem iného) majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

22. Žalovaná tým, že namiesto nej uhradil žalobca polovicu z nákladov a poplatkov súvisiacich s vlastníctvom spoločných nehnuteľností, sa na jeho úkor o túto sumu bezdôvodne obohatila, keďže získala plnenie bez právneho dôvodu. Síce sa majetkový stav žalovanej fakticky nijako nezväčšil, zároveň sa ale ani nezmenšil ako by sa mal, ak by si žalovaná splnila svoju povinnosť uhradiť polovicu nákladov a poplatkov. Tento záver vychádza z judikatúry (viď R 25/1986), ktorá dospela k záveru, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty ale aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo ak by obohatený plnil svoje povinnosti. Znamená to, že žalovaná získala majetkový prospech bez právneho dôvodu a tento je podľa § 456 Občianskeho zákonníka povinná vydať žalobcovi, na úkor ktorého ho získala.

23. Súd preto čo do sumy 647,68 € žalobe vyhovel a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v tomto rozsahu, a to v lehote 30 dní, teda v lehote dlhšej než určenej v § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorá je trojdňová. Súd pri určení dlhšej lehoty vychádzal z toho, že žalovanej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a tak jej pomery neumožňujú v krátkej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť žalobcovi prisúdenú sumu.

24. Napokon súd musel zamietnuť žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej žiadal úhradu sumy 159,60 € predstavujúcej polovicu zo zaplatenej sumy na úver od spoločnosti Cetelem Slovensko, a. s., nakoľko ohľadne tohto úveru bolo predložené súdu len oznámenie spoločnosti Cetelem adresované dňa 10.04.2013 samotnému žalobcovi a výpisy z účtu, podľa ktorých (čo nepopierala ani žalovaná) uhradil žalobca spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. v období od 06.10.2014 do 12.12.2014 celkovo čiastku 319,20 €. Súd nemal preukázané, že by sa jednalo o spoločný dlh oboch strán sporu, naopak, z oznámenia menovanej spoločnosti zo dňa 09.04.2013 adresovaného len samotnému žalobcovi (č.l. 37 spisu) je zrejmé, že zaviazaným z tohto úveru bol len sám žalobca a preto tu absentuje akýkoľvek právny dôvod podľa § 489 Občianskeho zákonníka, aby žalobca ako jediný dlžník mohol požadovať úhradu polovice uhradených splátok úveru od žalovanej. I keď úver bol poskytnutý dňa 08.04.2013, čo bolo v čase kedy žalobca so žalovanou boli manželmi, samotná táto skutočnosť neznamená, že by žalovaná mala povinnosť uhradiť polovicu úveru. Súd preto konštatuje, že takýto dlh žalovanej voči žalobcovi neexistuje. Pokiaľ žalobca uhradil po zániku BSM úverové splátky, uhradil iba svoj dlh, nie dlh žalovanej. K tomuto úveru súd ešte uvádza, že pokiaľ by sa jednalo o spoločný dlh oboch účastníkov, aj v takom prípade by bolo potrebné žalobu zamietnuť, a to z rovnakého dôvodu ako bol uvedený ohľadne splátok spoločného úveru v Slovenskej sporiteľni poukazujúc pritom na rozhodnutie R 42/1972, lebo ak by išlo o spoločný záväzok oboch bývalých manželov, tento by bolo potrebné vyporiadať v rámci BSM a potom platby uhradené žalobcom po rozvode manželstva a po zániku BSM by bolo možné zohľadniť v rámci vyporiadacieho podielu s poukazom na § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Že išlo o spoločný dlh voči spoločnosti Cetelem Slovensko, a. s. preukázané nebolo, išlo o záväzok samotného žalobcu a tento tak nemá nárok na úhradu polovice uhradenej sumy voči žalovanej len z toho dôvodu, že boli manželmi a že išlo o zmluvu, ktorá bola uzavretá ešte počas trvania manželstva. Preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán. Žalobca bol úspešný v rozsahu 647,68 €, čo zo žalovanej sumy 4.374,98 € predstavuje 14,8 %, vo zvyšku kde bola žaloba zamietnutá, bola úspešná

žalovaná, ktorej úspech potom predstavuje v percentuálnom vyjadrení 85,2 %. Prevažuje potom čistý úspech žalovanej v rozsahu 70,4 % (85,2 % mínus 14,8 %), v ktorom rozsahu má žalovaná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.