Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-280-2016.pdf
PDF · 87.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/280/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. I. I., advokátom so sídlom H., C. XX a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 37,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. októbra 2015, č.k. 5Er/375/2015-25, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. Uviedol, že návrhom spísaným pred súdnym exekútorom dňa 14.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 37,66 Eur s príslušenstvom, na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09. Z obsahu spisu Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 4Er/370/2009 vyplynulo, že oprávnený sa na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 905,50 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2009. V uvedenej exekučnej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie zastával právny názor, že uznesenie zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kde mal na zreteli, že konanie bolo zastavené procesným zavinením oprávneného (pretože podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá v minulosti už bola vedená tunajšom súdu a o ktorej už bolo meritórne rozhodnuté, teda pre prekážku rei iudicatae), avšak povinná si trovy exekučného konania neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. O trovách
exekučného konania vo vzťahu súdny exekútor na jednej strane a oprávnený / povinná na strane druhej nerozhodoval, pretože Ex. por. nedáva zákonnú možnosť rozhodovania o trovách exekučného konania súdneho exekútora po zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Ex. por., ako je tomu v prípade zastavenia exekúcie podľa § 200 ods. 5 Ex. por., kedy má súd povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie. Ustanovenie § 37 ods. 1 Ex. por. priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. V predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. Oprávnený legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods. 2 a nasl. Ex. por. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Ex. por. voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu Ex. por. vo svojom § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v Ex. por. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným u súdneho exekútora dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 37,66 Eur s príslušenstvom, a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. zo dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 27.07.2009 a vykonateľnosť dňa 30.07.2009.
8. Z úradnej činnosti odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom zo dňa 25.08.2009 domáhal proti povinnej vymoženia sumy 905,50 Eur s príslušenstvom, a to na základe vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 09.07.2009, sp. zn. SR 07542/09. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Partizánske uznesením zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 exekúciu zastavil s odôvodnením, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2012.
9. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (pôvodne § 103 O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 161 ods. 2 CSP (pôvodne § 104 ods. 1 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení CSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
14. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
15. Z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že Civilný sporový poriadok (ako procesný predpis) je subsidiárnym právnym predpisom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, čo vyplýva zo zákonnej dikcie, podľa ktorej sa v konaní podľa Exekučného poriadku primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie § 161 ods. 2 CSP (pôvodne § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP (pôvodne § 159 ods. 3 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38, ktorým exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22.09.2011, č.k. 4Er/370/2009-38 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 14.12.2011, č.k. 6CoE/373/2011-50, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).