Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej C. S. na hlavnom pojednávaní dňa 11. októbra 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovanú C. S., M.. XX.X.XXXX F. Q., G. U., Q. K. XX, okres Prievidza,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 562/11, doručenú súdu 05.01.2015, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že:

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 8C/111/2003-70 zo dňa 21.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2004, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/313/2005-60 zo dňa 05.08.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 4CoP/73/05-98 zo dňa 12.01.2006, bol upravený styk otca T.C. W. s dcérami C. W., M.. XX.XX.XXXX, J. Ž. W., M.. XX.XX.XXXX, tak, že T. W. je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 16.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky, a to na detskom ihrisku pri Základnej škole v Cigli, uvedené rozhodnutia nerešpektovala minimálne dňa 14.08.2010, 28.08.2010, 18.12.2010, 26.02.2011, 12.03.2011, 26.03.2011, 09.04.2011, 04.06.2011, 18.06.2011, 02.07.2011, 30.07.2011, 27.08.2011, 10.09.2011, 24.09.2011, 22.10.2011, 28.07.2012, 08.09.2012, 22.09.2012, pričom deti na ihrisko pri základnej škole nepriviedla a dňa 26.02.2011, 12.03.2011, 11.8.2012 mohla priviesť na ihrisko aspoň C., pretože Ž. bola chorá, a tohto konania sa dopustila napriek nasledovným opatreniam Okresného súdu Prievidza, smerujúcim k výkonu rozhodnutia súdu:

- Okresný súd Prievidza pod číslom č. 9E/1/2006 zo dňa 16.01.2006 ju vyzval, aby sa dobrovoľne podrobila rozsudku Okresného súdu Prievidza 8C/111/2003-70,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-43 zo dňa 28.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2006, jej uložil pokutu 2.000,- Sk,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-99 zo dňa 14.03.2007, právoplatným dňa 11.04.2007, jej uložil pokutu 2.000,- Sk,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-118 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2008, jej uložil pokutu 2.000,- Sk,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-189 zo dňa 14.05.2008 nariadil odňatie C. W. J. Ž. W. z jej starostlivosti a ich odovzdanie otcovi T. W. na styk s ním a Okresný súd Prievidza dňa 15.11.2008 bezúspešne realizoval výkon rozhodnutia,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-139 zo dňa 19.01.2009, právoplatným dňa 30.05.2009, jej uložil pokutu 66,38 eur,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-169 zo dňa 19.01.2009, právoplatným 30.05.2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza 9E/1/2006 zo dňa 20.2.2009, právoplatným 30.05.2009, jej uložil pokutu 60 eur,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-273 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2010, jej uložil pokutu 60 eur,

a

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 62/14, doručenú súdu 09.12.2015, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe tak, že:

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 8C/111/2003-70 dňa 21.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2004, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/313/2005-60 zo dňa 05.08.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 4CoP/73/05-98 zo dňa 12.01.2006, bol upravený styk otca T. W. s dcérami C. W., M.. XX.XX.XXXX, J. Ž. W., M.. XX.XX.XXXX, tak, že T. W. je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 16.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky, a to na detskom ihrisku pri Základnej škole v Cigli, uvedené rozhodnutia nerešpektovala minimálne dňa 20.4.2013, 18.05.2013, 13.7.2013, 08.02.2014, 22.03.2014, 05.04.2014, 19.04.2014, 03.05.2014 a 17.05.2014, kedy s deťmi vôbec neprišla na miesto styku a dňa 07.09.2013, kedy boli deti privezené autom pred bytovku, po vyjdení z auta obišli školu a utekali cez školský dvor domov, pričom styk sa nerealizoval, dňa 16.11.2013, kedy vystúpila s deťmi z auta pri bytovke, následne dala deťom pokyn, že majú stáť za ňou a potom majú odísť preč - domov, dňa 30.11.2013 o 16.10 h prišlo auto s SBS, vystúpila s deťmi z auta a dala im pokyny, aby išli rovno domov, po čom deti hneď odišli cez pole a tohto konania sa dopustila napriek nasledovným opatreniam Okresného súdu Prievidza, smerujúcimi k výkonu rozhodnutia súdu:

- Okresný súd Prievidza pod číslom č. 9E/1/2006 zo dňa 16.01.2006 ju vyzval, aby sa dobrovoľne podrobila rozsudku Okresného súdu Prievidza 8C/111/2003-70,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-43 zo dňa 28.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2006, jej uložil pokutu 2.000,- Sk,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-99 zo dňa 14.03.2007, právoplatným dňa 11.04.2007, jej uložil pokutu 2.000,- Sk,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-118 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2008, jej uložil pokutu 2.000,- Sk,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-139 zo dňa 14.05.2008 nariadil odňatie C. W. J. Ž. W. z jej starostlivosti a ich odovzdanie otcovi T. W. na styk s ním a Okresný súd Prievidza dňa 15.11.2008 bezúspešne realizoval výkon rozhodnutia,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-169 zo dňa 19.01.2009, právoplatný 30.05.2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza 9E/1/2006-201 zo dňa 20.02.2009, právoplatným 30.05.2009, jej uložil pokutu 60 eur,

- Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-273 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2010, jej uložil pokutu 60 eur,

pretože skutky nie sú trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú C. S. (ďalej len obžalovaná), vypočul svedkov T. W. L.., I.. T. W. P.., V. W., L.. L. U., R. B., L. W., C. W., J. L., B. B., J. N., T. Š., L.. Y. S.Ť., L.. L. C., L.. A. Š., I. Ž., F. B., vypočul znalca PhDr. J. Q., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaná sa vo svojich výpovediach vyjadrovala k jednotlivým dňom, uvedeným v skutkoch obžalôb, či a akým spôsobom bol, resp. k dôvodu, ak deti neboli privezené na realizáciu styku s otcom podľa rozhodnutí súdu, realizovaný styk T. W. s deťmi C. J. Ž.. Vypovedala k jednotlivým dňom v skutku obžalôb označených dňoch nasledovne - v dňoch 14.08.2010, 28.08.2010, deti na detské ihrisko nepriviedla, ako dôvod uviedla, že tak konala preto, že v predchádzajúcom polroku sa realizoval styk otca s dcérami, tak to bolo uložené rozsudkom, na detské ihrisko o 16.00 hod., kedy deti priviedla, deti sa však s T. W. odmietali stretávať, pretože vedeli o ňom pravdu, ktorú im uviedla ešte v období, keď mu neumožňovala s nimi styk, že je to ich biologický otec, že od neho odišli, lebo ich bil a robil im zle, bolo to obdobie, keď C. mala 2,5 roka a so Ž. bola ešte len tehotná, C. však v predchádzajúcich konaniach na súde o tomto i vypovedala, že si na to pamätá, toto i v predchádzajúcich trestných veciach, v ktorých bola trestne stíhaná, preukázala, a preto i bola Krajským súdom Trenčín spod obžaloby oslobodená. Deti si vytvorili názor na základe pravdivých skutočnosti. Správanie T. W. bolo, podľa obžalovanej, otrasné, pretože sa vyjadroval, že sú týrané, že ich matka je pedofilka, že ak sa s ním nebudú stretávať, tak skončí ona v base, nadával deťom do sprostých teliec a ona, ako matka, videla, že vplyv otca na deti je veľmi negatívny, vyvolával u nich strach, des, ponižoval ich ľudskú dôstojnosť. Nesnažil sa k deťom priblížiť, ale naopak, jeho správanie, tak ako to bolo v neskoršom období i potvrdené, vyvolávalo traumatizujúce zážitky. Ona stále podávala podania ohľadne styku, ako matka realizovala svoje právo matky chrániť svoje deti. Tak si povedala dosť, chránila deti a toho 14.08.2010 deti na detské ihrisko nepriviedla. Ku dňu 18.12.2010 dala do pozornosti dátum 02.09.2010, kedy došlo medzi ňou a T.. W. ku konfliktu, kedy sa svedok W. dostavil pred Základnú školu v Cigli, dcéra Ž. išla do prvej triedy a on pred spolužiakmi a rodičmi ju napadol po tom, čo ona pohybom ruky chcela zabrániť mu vo filmovaní. Roky ich trápil kamerovaním. Spred základnej školy ju do nemocnice odviezla sanitka, skončila 8 dní na traumatologickom oddelení, bola v bezvedomí a deti teda videli jej napadnutie a pri návštevách jej opakovali, že si mysleli, že je mŕtva. Vec skončila už na polícii, ukončená bol vec tak, že ona skončila na zemi z neznámych dôvodov, hoci bola celkovo PN 3,5 mesiaca. Nepotrebovala ona dokazovať v tomto konaní vinu obžalovaného odsudzujúcim rozsudkom. K dátumom 18.12.2010, 26.02.2011, 12.03.2011, 26.03.2011, 09.04.2011 do 04.06.2011, deti na detské ihrisko nepriviedla, lebo mala z obžalovaného veľký strach, lebo nemala schopnosť im poskytnúť ochranu, že sa jeho konanie nebude opakovať, no predovšetkým mali z neho obavu a strach deti, plakali. Otec detí - T. W. chodil každé dva týždne pred ich okná, kameroval ich, deti traumatizoval. Ďalej uviedla, že 20.1.2011 potratila dve deti, mala tak maternicové ako i mimomaternicové tehotenstvo, prekonala veľmi náročné obdobie. Dňa 4.6.2011 ju súd opakovane donútil, napriek jej strachu ako i obavy detí, styk s T. W. realizovať, začala povinnosť plniť. Nezabezpečila však pocit pre deti bezpečia, no pre odsúdenie na podmienečný trest styk musela realizovať. Požiadala otca ako i terajšieho manžela, aby jej poskytli pomoc pre zabezpečenie pocitu bezpečia a na styk s ňou začali chodiť aj oni. Chodili tam a schovali sa za živú aleju tují, deti o tom vedeli a od tohto dátumu tam detí v dané termíny vodila. Opäť, ako uviedla, nepriala by nikomu, aby zažil to, čo si ona na seba a na ňu ako matku museli jej deti vypočuť. V termínoch 04.6.2011, 18.06.2011, 02.07.2011, 30.07.2011, 27.08.2011, 10.09.2011, 24.09.2011, 22.10.2011, 28.07.2012, 08.09.2012, 22.09.2012, deti na detské ihrisko boli ňou privedené, ak tvrdí T. W. opak, nie je to pravda. Od 04.06.2011 si pravidelne dávala žiadosti na súd ako i sociálny odbor, aby sa ich pracovník zúčastňoval týchto stykov, čo predsa jasne dokazuje, že nikto by takéto žiadosti nedával, keby styk neprebiehal. Poukázala na znalecký posudok v civilnom konaní, ktorý má, podľa jej názoru, preukazovať, že T. W. nejde o realizáciu styku s deťmi, ale o zabezpečenie jej trestného stíhania a odsúdenie. Od 04.06.2011 sa T. W. správal k jej deťom zle, k čomu aj obyvatelia bytoviek v blízkosti detského ihriska sa zmobilizovali a spísali podanie

tak na súd, prokuratúru, petíciu, v ktorej popisovali správanie T. W., detí ako i obžalovanej. Určite deti priviedla na ihrisko, T. W. bol v blízkosti tam sa nachádzajúcich lavičiek, ona ho oslovila, aby si realizoval styk, T. W. oslovil deti, keď sa deti obránili, že sa s ním nechcú stretávať, spustil na nich nadávky. Dňa18.06.2011 tam boli i sociálne pracovníčky, aj tie ho vyzývali, aby nevykrikoval, T. W. sa však k tomu nevedel postaviť. Deti privádzala pravidelne do momentu, kým neotehotnela, bolo to, podľa nej, teda do 01.11.2012, kedy bola daná jej gynekológom do PN a bola tak až do pôrodu a šestonedelia, po ktorom opäť začala deti na detské ihrisko takto privádzať. Opakovane na Okresný súd v Prievidzi dávala žiadosť o účasť pracovníka súdu ako i kolízneho opatrovníka na stykoch, žiadala psychologičku, aby pôsobila na T. W., na zmenu jeho správania. Nikto neurobil nič, jej otec, ktorý bol však celého toho svedkom, dostal z toho cukrovku. Na otázku prokurátora, či deti boli privedené i v dátume 11.08.2012, uviedla, že mohla tam byť nejaká spoločenská udalosť, pre ktorú sa na miesto nemohli dostaviť, avšak ak nemohla poslala T. W. vždy ospravedlnenie a poskytnutie náhradného termínu. Má a sú aj súčasťou spisu viaceré listy, ktoré túto skutočnosť preukazujú, ako i to, že T. W. si poštu posielanú ňou nepreberal, listy sa jej vracali ako neprevzaté. Ž. bola v tom čase chorá, a tak uprednostnila jej zdravotný stav, a preto nepriviedla sama na detské ihrisko aspoň C.. V roku 2012 žila s terajším manželom, kto bol dňa 11.08.2012 doma, sa nevedela vyjadriť, no ona považovala za potrebné osobne sa o chorú dcéru starať. Dňa 22.09.2012, je deň, keď má T. W. narodeniny, prišla na detské ihrisko aj so svojim otcom a deťmi, no deti styk s ním odmietali, na čo T. W. po nich začal vykrikovať, aby sa vrátili lebo ich zabije. V dôsledku tohto jeho konania vec riešila tým, že deťom zabezpečila ochranu SBS - VIP Security. Napriek účasti tejto ochranky a privádzaniu detí na detské ihrisko T. W. pokračoval v podaniach a oznamovaní, že deti nie sú na detské ihrisko privádzané, po ich odchode, pretože sa s ním nechceli stretávať, začal situáciu si filmovať T. W. a tvrdiť, že tam deti privedené neboli. Dňa 18.06.2011 volala políciu ešte pred odchodom na ihrisko. Na toto ihrisko oni chodili zozadu, zadnou cestou cez pole skratkou (takto vždy chodili na to ihrisko), pretože dva týždeň predtým volal políciu T. W. a policajti jej povedali nevstupovať na ihrisko bez polície, v tento deň sa na detskom ihrisku nachádzala svedkyňa U., U., jej otec, ktorý bol v kríkoch, aj vtedy T. W. vykrikoval, že už dávno mala byť v base, svedkyňa U. ho tíšila. Obžalovaná opísala spôsob, ako boli deti T. W. oslovované, že sa nim pozdravil, no a reakcia C. bola vždy, že s ním tam nechce byť, že sa s ním nechce stretávať a jeho reakcia na to bola, že im začal nadávať. Spôsobom, ktorý vyššie uviedla, čo ona hodnotila, že išlo o hrubé nadávky. Poprela, že by na obžalovaného mala telefón. Deti sa jej potom po každýkrát, pretože sa styk realizoval každý druhý týždeň, že zase tam musia ísť, zase im bude nadávať, zase bude vyčíňať. Deti tam však privádzala, veď bola v podmienke. Na otázku, či a ako na deti v smere realizácie styku na deti pôsobila, odpovedala, že je veľmi ťažké pozitívne na niekoho pôsobiť, kto bol svedkom ako bola napadnutá a 10 dní hospitalizovaná, s niekým, kto im hnusne nadáva a za koho správanie sa pred spolužiakmi hanbia. Ona vplývala, hovorila, že je to potrebné, C. hovorila predovšetkým, že je potrené, aby ho spoznala, lebo aj v predchádzajúcich konaniach jej súd dôvodil, že záver si deti nerobia na základe vlastných zážitkov, tak chcela, aby si deti urobili vlastný názor. Pred každým stykom im vysvetľovala, že na to ihrisko musia ísť. To bolo pred 04.06.2011. Vyjadrila sa k dôvodu, prečo v rámci prípravného konania neprebehlo znalecké skúmanie jej dcér znalcom PhDr. Q., z dôvodu, že, podľa nej, boli znalcami vyhodení, pretože tento neumožnil prezrieť priestory jeho pracovne ňou objednanou strážnou službou, deti priviedla aj na iný termín, pretože tam bol pred budovou polície T. W., zisťovala si, že ako obvinená má právo odmietnuť takýto úkon, a ako matka i rešpektovala vôľu detí, takéhoto psychologického skúmania sa odmietli podrobiť, C. je napriek veku nadpriemerne inteligentná a ona odmietla skúmanie, rešpektovala to, tak ako to i rešpektovala ich vôľu aj pri samotných stykoch, že sa s T. W. napriek tomu, že ich tam privádza, nebudú stretávať. Poukázala na skutočnosti vyplývajúce z posudku v civilnom konaní Dr. Š., že stretnutia detí s biologickým otcom spôsobuje u nich traumatizujúce zážitky, vnímajú ho ako nebezpečného človeka, teda keby tie styky, kontakty neprebehli, neboli, tak ako jej to kladie za vinu obžaloba, nemohol by k takémuto stavu u detí dôjsť. Vyhľadala i Dr. L., aby našli spôsob, ako zmierniť postoj detí k ich biologickému otcovi, táto snaha nebola úspešná. Ona biologického otca pred deťmi od malého veku detí vykresľovala pravdivo, tak ako ho ona vníma a aký skutočne, podľa nej, je a to je, podľa jej vyjadrenia, dôvod, prečo skutočne jej detí odmietajú kontakt s biologickým otcom v zmysle rozhodnutia o úprave styku, T. W.L. už ani nejde o samotný kontakt s deťmi, ale o dosiahnutie jej súdenia a odsúdenia. Ku skutkom, pre ktoré bola na jej osobu podaná obžaloba po č. 2Pv 62/14, vypovedala, že po tom, čo jej bol doručený znalecký posudok Dr. Š., sa potvrdilo jej materinské presvedčenie, že deťom ich biologický otec ubližuje, deti na detské ihrisko privádzala, nepriviedla ich len v dni, keď Ž. sa pripravovala na prvé sväté prijímanie, Ž. sa každú párnu sobotu pripravovala na prvé sväté prijímanie, súd sa oboznámil i s potvrdením o termíne konania prvého svätého prijímania a o uskutočnení prípravy detí), resp. z iných dôvodov, keď sa v určený termín nemohla dostaviť, no vždy to dávala na vedomie listami a ponúkala T. W. náhradný termín. Ona obžalovanému ,keď nemohla

prísť, listom oznamovala ponúknutý náhradný termín, obžalovaný sa na tento termín nedostavil. Dňa 20.04.2013 sa ona na miesto dostavila v spoločnosti pracovníkov SBS, no na 14. hodinu, bola to náhradná hodina, list k tomuto náhradnému termínu T. W. neprevzal, vrátil sa jej a predložila ho súdu na hlavnom pojednávaní. Vrátil sa jej ako neprevzatý v odbernej lehote dňa 06.05.2013. Deti boli rady, keď sa T. W. nedostavil. Dňa 18.05.2013 oznamovala listom dôvod nedostavenia sa v určený čas o 16.00 hod., ponúkla mu len zmenu času o 14.00 hod., list prevzal, pretože sa jej ako neprevzatý nevrátil, posielala mu list 14.08.2013. K termínu 13.07.2013 uviedla, že listom ponúkla náhradný termín, oznamovala T. W. nemožnosť sa dostaviť k tomuto termínu z dôvodu dovolenky, chceli sa pôvodne vrátiť, no deti chceli na tej dovolenke, ktorá bola na Morave, vrátiť, a preto práve poskytovala náhradný termín, preto ani v predstihu neoznamovala iný termín, ale až dodatočne, dňa 19. mája, v liste boli posielané listy i k ďalšiemu dátumu v mesiaci august, pre tieto dátumy nie je na jej osobu podaná obžaloba, čo jej nasvedčuje, že listy boli prevzaté, teda o zmene termínu W. vedel, napriek tomu sa na tento náhradný termín nedostavil. Vie o tom, že sa T.C. W. na augustové termíny nedostavil, lebo vedel, keď prevzal list, že sa tam nedostaví. Ku dňu 8.2.2014 uviedla, že ona k tomuto termínu posielala ospravedlňujúci list T. W. dňa 05.02.2014, prevzal ho 06.02.2014, napriek tomu sa dostavil, hoci vedel, že sa tam nedostaví. Za dátumy 22.03.2014 a 05.04.2014 opäť listom oznamovala, že deti na detské ihrisko neprivedie, list sa vrátil ako neprevzatý, na tomto liste vyznačila červeným, na ktoré dátumy sa to vzťahuje, vzťahoval sa list i na dátum 08.03.2014, ako i dôvod, prečo deti nepriviedla a to záver znaleckého posudku Dr. Š. zakázať jemu styk s deťmi, v záujme zachovania ich duševného zdravia. Myslí si, že dostatočne v predstihu skutočnosť, že deti neprivedie, bolo oznamované, oznámila túto skutočnosť aj do civilných konaní. I keď v tom čase stále neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu o zakázaní styku T. W. s dcérami, podľa jej názoru, tam bolo odporúčanie Dr. Š. a ona, ako matka, sa týmto riadila a nakoniec jej dal za pravdu i súd, keď skutočne bol styk s dcérami právoplatne zakázaný rozhodnutím vo veci 10P/44/2009. Dňa 19.04.2014 sa dostavila s deťmi, bola na detskom ihrisku aj s pracovníkmi VIP Security, T. W. sa tam nedostavil, po tomto termíne už deti na detské ihrisko neprivádzala. Opäť túto skutočnosť dokladovala listami zasielaným kolíznej opatrovníčke, ako prítomnosť SBS dokladovala príslušnými faktúrami. V dni 03.05.2014 a 17.05.2014 deti nepriviedla, čo však listom oznamovala, že tak urobí. Skutočne videla, že nie je v záujme detí tam privádzať, styk deťom škodí, podľa jej názoru, T. W. ani o styk s deťmi nešlo. Ku ďalším dňom uvádzaným v obžalobe, ona deti na detské ihrisko priviedla, to, čo je uvádzané v obžalobe, že mala robiť resp. nerobiť, je hlúposť, nie je pravda, že by deti na konania odchádzali na jej pokyn. Dostavili sa, boli s nimi i pracovníci SBS, deti nepotrebovali žiaden pokyn na odchod, samy konali tak, ako konali. Ona skutočne nepozná adresu pobytu obžalovaného v Čachticiach, pozná len jeho adresu na doručovanie písomností, ktorú aj v civilnom konaní má u rodičov, ktorí majú byť poverení preberať jeho listové zásielky. Rovnako nepozná telefónne číslo svedka W., má len telefónne číslo jeho rodičov, no nemá dôvod komunikovať s nimi. Určite vždy hájila len a len záujmy jej detí.

Skutočnosti uvádzané obžalovanou, okolnosti kontaktov v jednotlivé dni, priebeh udalosti, správanie tak obžalovanej, T. W., ako detí, prítomnosť tých ktorých osôb a dôvod prítomnosti týchto osôb pri realizácii stretnutí detí na detskom ihrisku s T. W., vo svojich výpovediach potvrdili vypočutí svedkovia - J. N. - otec obžalovanej, svedkyne Mgr. L. U., L. W., Mgr. Y. S., Mgr. A. Š., Mgr. L. C., ktoré ako pracovníčky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, psychológovia pracujúci na referáte poradensko-psychologických služieb úradu, boli prítomné na detskom ihrisku, resp. vypovedali o aktivitách ich úradu vo vzťahu k realizácii úpravy styku, obnovenia väzieb a vzťahu detí a otca v zmysle zabezpečenia realizácie styku, R. B., J. L., B. B., ktoré ako obyvatelia blízkej bytovky, podľa ich vyjadrení, vnímali traumatizujúci priebeh kontaktov, tak deti obžalovanej ale i ich vlastné deti potvrdili existenciu petície k týmto udalostiam, svedkovia T. Š., I. Ž., F. B. - pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby VIP Security, ktorí ako pracovníci tejto SBS boli v zmysle objednávky spolu s obžalovanou a jej deťmi na detskom ihrisku, k čomu sa súd oboznámil i s príslušnými listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi objednávku a úhradu objednanej služby - stráženia v dané dni, no v neposlednom rade i výsluch svedkyne C. W., ktorá ďalej i súdu jednoznačne uviedla, že bola so sestrou, matkou na dané ihrisko v dni, ako uvádzala obžalovaná, privádzané, no oni samy z vlastnej vôle s týmto stykom nesúhlasia, ona sa s biologickým otcom stretávať nechce, má otca v terajšom manželovi matky, ako dieťa pozná svoje práva, nikto im pokyn na odchod nedával.

Svedok T. W. vypovedal, že on si k jednotlivým dňom, kedy mal mať v zmysle rozhodnutia styk s jeho dcérami C. J. Ž., viedol presné záznamy a tak sa z nich k tomu či resp. nie a ako sa jednotlivé styky s dcérami realizovali, pri svojich výpovediach vyjadroval. Vypovedal, že dňa 14.08.2010 sa styk nerealizoval, obžalovaná ani deti sa vôbec nedostavili, on tam prišiel pred 16. hodinou, vždy tak chodil 10-15 minút skôr, bol sám, ako vždy sa zdržiaval v strede školského dvora, kde sú lavičky. Zdržal sa

tam 10-15 minút, hrali sa v okolí deti. Takisto to bolo 28.08.2010, 18.12.2010, 26.02.2011, 12.03.2011, 26.03.2011, 09.04.2011, dňa 04.06.2011 bol na mieste i s rodičmi V. J. T. W., obžalovaná prišla pred bytovku 395, tu zostala s deťmi, na ihrisko však s deťmi neprišla, mohli byť od neho vo vzdialenosti 10-15 metrov, dala, podľa jeho vyjadrenia, pokynom rukou deťom, aby odišli preč, tak deti odišli, on s nimi vôbec nekomunikoval, po chvíli odišla i obžalovaná, oni na situáciu nijako nereagovali, on sa všeobecne snaží predchádzať vzniku konfliktu, styk sa nezrealizoval. Obžalovaná privolala políciu o 16.20 hod., podľa neho, pre vytvorenie si falošných alibi, deti tam už však neboli. Boli pozrieť deti, boli doma, o nezrealizovaní napísal reakcie, napísal vyjadrenie aj do prebiehajúceho civilného konania. Dňa 18.06.2011 prišiel s rodičmi, ktorí však boli v aute, na ihrisko prišiel len on, boli tam i svedkyne U. J. U., prišla obžalovaná, keď on prichádzal, tak deti odišli popri bytovke do poľa domov. Styk nebol realizovaný, boli deti tak pripravené, aby styk nebol realizovaný, lebo ak ho zbadali, odišli, aj vtedy prišla polícia, a s nimi a svedkyňami boli zisťovať a skontrolovať, kde súd deti, boli doma. Dňa 02.07.2011, 30.07.2011 prišiel s otcom, ten ostal v aute a matkou, ktorá s ním išla na ihrisko. Obžalovaná prišla pred danú bytovku, na ihrisko prišla sama, deti spoza bytovky cez pole odišli preč. Pretože sa styk nerealizoval, privolal on políciu. Preverovalo sa, kde súd deti a boli doma. Dňa 27.08.2011 on prišiel s matkou, prišla obžalovaná len k bytovke XXX, dcéru C. nahovárala, aby mu povedala nejaké slová, presne povedala „Povedz mu, čo mu chceš povedať.“ a dcéra mu povedal, že je hajzel, kedy im dá konečne pokoj, nato deti cez pole odišli domov, opäť bola privolaná obžalovanou polícia, ktorá preverila, že deti boli doma. Deti od neho boli tiež vo vzdialenosti 10-15 metrov. Takto to prebehlo aj dňa 10.09.2011, kedy opäť obžalovaná prišla len pred bytovku, dcéra C. mu opäť hrubým spôsobom vynadať a povedala, či chce matku dostať do basy, že má mama 5 kg papiera a že ona tieto papiere číta. On na to nereagoval. Jeho dcéra C. mu vyká, maloletá Ž. ho nijako neoslavuje, nič mu nehovorí. Aj tentokrát boli deti od neho na vzdialenosť 10-15 metrov, obžalovaná ich nikdy k nemu neprivedie, nemá preto šancu sa s nimi rozprávať. On sa im pozdraví, ahojte deti, na pozdrav nereagujú, doniesol som vám balíčky. Opakovalo sa toto aj dňa 24.09.2011, vtedy ešte C. povedala, že ho bude nenávidieť do konca života. Dňa 22.10.2011 prišiel len on, obžalovaná prišla len pred bytovkou, kde sa rozprávala s pani L., počul vtedy, ako obžalovaná deťom povedala, aby odišli, aby sa s ním nerozprávali. On ich pozdravil a C. mu povedala, že sa s ním nechce rozprávať, lebo dáva mamu vypočúvať policajtom. Dňa 28.07.2012 prišiel s otcom, obžalovaná prišla s deťmi cez pole, opäť však len pred bytovku XXX, rozprávala sa s p. L., nato odišli a obžalovaná vošla do vchodu. Určite obyvatelia bytovky na dané ihrisko vidia. Dňa 11.08.2011 prišiel na miesto s rodičmi, opäť obžalovaná deti na styk nepriviedla, styk sa nerealizoval. Pokúšal sa obžalovanej volať, no nedovolal sa jej. Dňa 08.09.2012 prišiel s otcom, bol a na ihrisku športový deň, opäť prišli ale iba pred bytovku, deti, keď ho uvideli, otočili sa, odišli, styk sa nerealizoval. Potom jeho otca fotila, myslí si, že ho chcela vyprovokovať, tvrdila mu, že sa deti rozprávajú s jeho otcom, obžalovaná na neho ale i jeho otca vykrikovala, že sú pedofili, že sú psychopati. Počuli to ja tam nachádzajúce sa osoby, keď sa otec ohradil, stíchla. Dňa 22.09.2012, kedy má on narodeniny, prišiel s rodičmi, otec ostal pri aute, matka išla s ním na ihrisko, prišla len obžalovaná, v tento deň vôbec deti nepriviedla. Vtedy volal políciu on, aby bola zjednaná náprava. Obžalovaná povedala policajtom, že ide kojiť. Pri žiadnom z týchto stretnutí on dcéram žiadnym spôsobom nenadával, nevyjadroval sa voči nim hrubo, neskôr sa dozvedel o spísaní nejakej petícii z 02.07.2011, no určite sa na jeho deti vulgárne nevyjadril, určite sa nevyjadril, že sú hlúpe teľce, že ich zabije. Dňa 20.04.2013 prišiel na ihrisko s otcom, obžalovaná sa tam však vôbec nedostavila, neospravedlnila sa, dostával od obžalovanej listy, no či dostal nejaký list viažuci sa k tomuto dátumu, sa nevedel vyjadriť. O okolnostiach prvého svätého prijímania dcéry Ž. on nevedel, nebol informovaný, dozvedel sa o tom až z civilného konania. Prišiel ako v iné dni pred 16. hod., obžalovaná sa s dcérami nedostavila. Ani dodatočne, hoci dňa 04.05.2013 sa styk realizoval, sa nedozvedel, prečo v tento deň obžalovaná neprišla. On sa s dcérami nemal možnosť vôbec po rozvode manželstva s dcérami stretávať, je to všetko manipulácia obžalovanou, aby nemal s dcérami styk. Pripustil, že obžalovaná mu posiela listy, no posiela ich až po dátumoch stretnutí, má obžalovaná na neho telefón, mohla mu to dopredu oznámiť. Obžalovaná vie jeho adresu v Prievidzi, býva on síce v Čachticiach, no adresu na doručovanie písomností má v Prievidzi, poštu si chodí brať v sobotu. Určite deti nenatáčal, natáčal až situáciu po tom, čo deti odišli. Rovnako dňa 18.05.2013 obžalovaná s deťmi neprišla, neprišla ani dňa 13.07.2013, kedy na miesto prišiel s otcom, ani 08.02.2014. Či k týmto dňom napríklad dostal, prevzal nejaký list, ospravedlnenie dôvodu nedostavenia sa obžalovanej prípadne ponúknutia iného náhradného dňa, sa nevedel svedok vyjadriť, ani či sa mohli nejaké listy vrátiť ako neprevzaté. Obžalovaná však pozná jeho mobilné telefónne číslo, má stále to isté číslo, nezmenil ho. Na otázku obžalovanej, prečo sa nedostavil na termíny, kedy mali byť realizované styky s dcérami v mesiaci august, svedok uviedol, že mu obžalovaná napísala list, nepamätal si presne, koľko tam bolo listov, ktorý prevzal, že bude na dovolenke a poskytla mu náhradné termíny, no ani na tieto náhradné termíny sa nedostavila. Rovnako

to prebehlo, teda styk nebol realizovaný i v termínoch 22.03.2014, 05.04.2014, 19.04.2014, 03.05.2014, 17.05.2014. Ku dňu 07.09.2013 svedok vypovedal, že prišiel s rodičmi, na ihrisko prišiel s mamou, otec ostal pri aute, obžalovaná prišla i s SBS-kármi, zastali autom pri bytovke XXX. On s matkou čakal na strede ihriska, obžalovaná ho s deťmi obišli po trávniku pri základnej škole, deti vzápätí odišli. Medzi ním a obžalovanou bola vzdialenosť 15 metrov, Ž. i vykrútila hlavu, aby sa neho nepozerala, vedie deti proti nemu. Určite styk nebol realizovaný, dala obžalovaná pohybom rukou pokyn, aby deti odišli. On nijako nereagoval, stále hovoril len ahojte deti, mám pre vás balíčky. Dňa 16.11.2013 prišiel, opäť styk nebol realizovaný, gestom ruky obžalovanej naznačil, že je po 16.00 hod., aby styk realizoval, no len to obišli a opäť styk nebol realizovaný. Bol tam aj pracovník SBS, obžalovaná prišla na kraj ihriska, dala deťom pokyn, aby boli za ňou, no deti k nemu neprišli, obišli ihrisko a odišli domov. Rovnako to prebehlo aj dňa 30.11.2013.

Výpoveď svedka a zhodne so svedkom vypovedali i svedkovia Ing. T. W., V. W., a to ku dňom, kedy sa na danom mieste nachádzali, svedkovia priebeh realizácie resp. nerealizácie styku a správanie obžalovanej, detí, T. W., ako i ich ako svedkov, popísali v podstate zhodne.

Skutočnosť, že v prípravnom konaní neprebehlo nariadené znalecké skúmanie potvrdil i znalec PhDr. J. Q., potvrdil, že obžalovaná prišla v sprievode SBS, neumožnil prehliadnuť jeho priestory, na to nevidel dôvod, no rozhodne on obžalovanú nevyhodil. Jeho skúmanie neprebehlo ani následne, preto ani nepodal vo veci znalecký posudok.

Súd sa vo veci oboznámil s množstvom listinných dôkazov, a to predovšetkým listinnými dôkazmi: rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/11/2003, rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/313/2005 a s uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/73/05 upravujúce právo otca detí T. W. stretávať sa s deťmi C. J. Ž. každý párny týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na detskom ihrisku pri Základnej škole v Cigli, listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k prebiehajúcim civilným pojednávaniam ohľadne úpravy styku otca detí T. W. s dcérami Ž. J. C. a v tej súvislosti príslušnými návrhmi, zápisnicami, ako i rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7P/60/2014 zo dňa 21.4.2015 a rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/54/2015 zo dňa 4.11.2015, ktorými bol zakázaný styk otcovi T. W. s maloletými deťmi C. J. Ž. na časové obdobie 18 mesiacov, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a bolo ním i uložené maloletým deťom podrobiť sa individuálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Prievidza, Odbor sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, po dobu 18 mesiacov, ako i rodičom podrobiť sa po dobu 9 mesiacov na tomto referáte individuálnemu poradenstvu a následne po dobu 9 mesiacov spoločnému poradenstvu, vyjadreniami o prebiehajúcich týchto poradenstvách, listinnými dôkazmi - faktúrami potvrdzujúcimi aktivity VIP Security v termínoch, o ktorých vypovedala obžalovaná. Oboznámil sa i s listinnými dôkazmi

- opatreniam Okresného súdu Prievidza, smerujúcimi k výkonu rozhodnutia súdu vo vzťahu k realizácii a dosiahnutia tohto výkonu, výzvou, aby sa matka detí dobrovoľne podrobila rozsudku Okresného súdu Prievidza 8C/111/2003-70 - výzva Okresného súd Prievidza pod číslom č. 9E/1/2006 zo dňa 16.01.2006, rozhodnutím - uznesením č. 9E/1/2006-43 zo dňa 28.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2006, ktorým obžalovanej súd uložil pokutu 2.000, - Sk, uznesením Okresného súd Prievidza č. 9E/1/2006-99 zo dňa 14.03.2007, právoplatným dňa 11.04.2007, ktorým obžalovanej súd uložil pokutu 2.000,- Sk, uznesením Okresného súdu Prievidza č. 9E/1/2006-118 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2008, ktorým jej uložil pokutu 2.000,- Sk, uznesením Okresného súdu Prievidza č. 9E/1/2006-139 zo dňa 14.05.2008, ktorým nariadil odňatie C. W. J. Ž. W. zo starostlivosti matky a ich odovzdanie otcovi T. W. na styk s ním a Okresný súd Prievidza dňa 15.11.2008 bezúspešne realizoval výkon rozhodnutia, uznesením Okresného súdu Prievidza č. 9E/1/2006-169 zo dňa 19.01.2009, právoplatné 30.05.2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza 9E/1/2006 zo dňa 20.02.2009, právoplatný 30.05.2009, ktorým obžalovanej uložil pokutu 60 eur, uznesením Okresného súdu Prievidza č. 9E/1/2006-273 zo dňa 07.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2010, ktorým jej bola uložená pokuta 60 eur. Súd sa oboznámil i s pripojeným trestným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/137/2010, z neho predovšetkým rozsudkom č.l. 341, ako i uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/41/2011 zo dňa 30.05.2011, vo vzťahu ku ktorým súd poukazuje predovšetkým na v tomto konaní prihliadnuté a bezvýsledne použité opatrenia v občianskom civilnom procese (vtedy občianskom súdnom konaní), ktoré mali viesť k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí.

Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, tak ako to obe podané obžaloby kládli za vinu obžalovanej, sa dopustí ten, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili

opatrenia v občianskom civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, marí výkon takéhoto rozhodnutia.

Súd v tomto smere vykonal dokazovanie, v rámci ktorého dokazoval naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu, keď súd dokazoval na jednej strane jednak či boli bezvýsledne použité opatrenia civilného procesu smerujúceho k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí a na druhej strane, či bol alebo nebol obžalovanou marený výkon takéhoto rozhodnutia. Súd má bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že rozhodnutím súdu bol upravený styk otca detí T. W. a jeho detí C. J. Ž.. Je nesporné i to, že v časoch uvádzaným v skutkových vetách oboch podaných obžalôb, v zmysle týchto rozhodnutí mal takýto styk na detskom ihrisku pri Základnej škole prebehnúť. Vo vzťahu k tomu, či vôbec áno, ak aj, ako povahou boli deti na dané ihrisko povinnou teda obžalovanou privedené, či akým spôsobom nakoniec tento styk bol alebo nebol realizovaný sa, podľa názoru súdu, vytvorili dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď samotne obžalovanej, ktorá popísala, v ktoré dni a prečo deti na detské ihrisko nepriviedla, uvádzala prípadne, pre ktoré odôvodnené prekážky styk nebol uskutočnený resp. dokazovala, že v dni ňou označené tieto deti tam boli privedené, no z ich vlastného rozhodnutia, nie pre jej pokyn, príkaz, z miesta styku odchádzajú a s otcom sa nestretajú. Dôvodila, z jej pohľadu, odôvodnené nerešpektovanie rozhodnutie súdu záujmom detí, ktoré sa v neskoršom období ako dôvodný i ukázal, keď styk otca s dcérami bol i na dobu 18 mesiacov zakázaný. Vypovedá o tom predovšetkým samotná dcéra - svedkyňa C. W., ktorá jednoznačne súdu prezentovala svoju absolútnu nevôľu stretnúť sa s biologickým otcom napriek rozhodnutiam súdu, výpovede ako svedkýň B., svedka N., U. F. P., ktorí vypovedali o traumatizujúcom priebehu resp. ich pohľadu ako traumatizujúceho priebehu realizácie styku na deti. Na druhej strane sú to dôkazy - výpovede svedkov T. W., V. W. J. I.. T. W., ktorí preukazujú skutočnosti uvádzané obžalobami ohľadne nerealizácie súdom upraveného styku v zmysle príslušných rozsudkov. Ďalej potom v rámci vykonaného dokazovania súd dokazoval a skúmal, aké opatrenia boli voči obžalovanej v civilnom procese (predtým v občianskom súdnom konaní) použité. Tu súd dospel k záveru, že voči obžalovanej bolo použité len jedno opatrenie, a to uložená pokuta dňa 07.04.2010, iné opatrenia už neboli použité. Opatrenia, ktoré boli voči obžalovanej použité a na ktoré bolo v oboch obžalobách prokurátorom i poukázané, v od 16.01.2006 do 19.01.2009 síce boli voči obžalovanej v civilnom procese použité, no na tieto opatrenia bolo prihliadnuté v konaní Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/137/2010, v ktorom obžalovaná bola uznaná vinnou tiež z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona (pre rozhodnutie o účasti obžalovanej na amnestii prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 30.1.2013 č.l. 379, v danom spise sa na toto odsúdenie u obžalovanej hľadí, akoby súdne trestaná nebola). Podľa názoru súdu, na opatrenia v civilnom procese, ktoré boli prihliadnuté v tejto inej právoplatne skončenej trestnej veci obžalovanej, nie je možné opätovne prihliadnuť. Potom súd zistil a konštatuje, že voči obžalovanej bolo následne použité a využité len jedno opatrenie, nie opatrenia civilného procesu, tak ako to predpokladá skutková podstata prečinu podľa § 349 Trestného zákona, a to opatrenie zo dňa 07.04.2010 - uložená pokuta 60 eur. Aj vo vzťahu k tomuto opatreniu potom je súd názoru, že je možné na toto opatrenie prihliadnuť len vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bola na obžalovanú podaná obžaloba sp. zn. 2Pv 562/11, pretože vo vzťahu k tomuto došlo vznesením obvinenia, pretrhnutiu jednoty skutku oznámením obvinenia obžalovanej, ku ktorému došlo 22.03.2013, a opäť na tie isté opatrenie nie je možné prihliadať duplicitne i pre trestný čin, pre ktorý bola na obžalovanú podaná obžaloba pod č. 2Pv 62/14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že skutky, pre ktoré boli na obžalovanú podané obžaloby, nie sú trestnými činmi, nenapĺňajú zákonné znaky skutkovej podstaty prečinov podľa § 349 Trestného zákona, ani zákonné znaky žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, a preto obžalovanú podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod oboch obžalôb oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.