Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-27-2016.pdf
PDF · 77.47 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľky: C. F., nar. XX. XX. XXXX, M. XXX, B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 05. 2016.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05 .05. 2016 rozhodla podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 30. 03. 2016 posúdil zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Nitre, ktorý vypracoval posudok dňa 30. 03. 2016 a zistil, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 30. 03. 2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že žiada o preskúmanie rozhodnutia jej žiadosti o invalidný dôchodok, lebo v prílohe prikladá novú lekársku správu ohľadom jej zdravotného stavu. Na pojednávaní navrhovateľka po príslušnom zákonnom poučení uviedla, že posudkovému lekárovi pobočky dala k dispozícii všetky lekárske správy, kde ale nebola celkom úplná správa od kožného lekára, preto bola znovu posudzovaná posudkovým lekárom ústredia. Posudkovému lekárovi ústredia predložila úplnú správu. Uviedla, že má zistený reumatický lupus, nesmie chodiť na slnko, musí sa zahaľovať a to ruky i tvár. Lekárka jej odporučila v čase, keď svieti slnko, zastierať i okná. Uviedla, že jej mohli priznať ešte 10 %, aby mala nárok na invalidný dôchodok. V súčasnosti čaká na predvolanie do Piešťan, kde by mali zahájiť biologickú liečbu.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom pobočky i posudkovým lekárom ústredia a obidvaja zistili, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkov činnosť u navrhovateľky je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda navrhovateľka bola posúdená opakovane s rovnakým výsledkom. Žiadala opravný prostriedok zamietnuť a potvrdiť napadnuté rozhodnutie odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s obsahom posudkového spisového materiálu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky podaný proti rozhodnutiu odporkyne nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Nitre dňa 30. 03. 2016 a to na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 30. 03. 2016. Ten vykonal vlastné vyšetrenie navrhovateľky a oboznámil sa s predloženými výsledkami z odborných vyšetrení a to reumatologického vyšetrenia zo dňa 01. 10. 2015, interného vyšetrenia zo dňa 01. 10. 2015 a kožného vyšetrenia zo dňa 20. 10. 2015 a dospel k záveru, že výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %, teda invalidita u navrhovateľky nevznikla. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bol lupus erytematosus,, Sjögrenov syndróm - ľahké poruchy podľa kapitoly XV, oddiel D, položka 1, písmena a/. Posudkový lekár pobočky odporkyne dospel k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná.
Na základe podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 5. mája 2016 bol zdravotný stav navrhovateľky znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 8. júla 2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 14. septembra 2016. Posudkoví lekári opätovne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, vykonali vlastné vyšetrenie a oboznámili sa okrem doteraz zhodnotenými lekárskymi vyšetreniami aj so správami odborných vyšetrení navrhovateľky a to reumatologickým vyšetrením zo dňa 24. 03. 2016, interným vyšetrením zo dňa 24. 03. 2016, kožným vyšetrením zo dňa 13. 06. 2016 a urologickým vyšetrením zo dňa 13. 09. 2016 a dospeli k záveru že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky je lupus erytematodes, Sjögrenov syndróm podľa kapitoly XV, odd. D, položka 1, písm. a/, čo v prípade navrhovateľky zodpovedá 30 % miery funkčnej poruchy.
Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01. 07. 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 10 zák. č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky na základe lekárskych správ a odborných lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári v prvostupňovom i odvolacom konaní riadne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, prihliadli na predložené lekárske nálezy a v intenciách zákona stanovili i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo i náležite zdôvodnili. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky je lupus erytematodes, Sjögrenov syndróm. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie (u navrhovateľky lupus) a iné zdravotné postihnutie určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Navrhovateľka na pojednávaní súdu nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jej zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom dňa 14. 09. 2016. S poukazom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
Krajský súd náhradu trov konania v súlade s § 250k odsek 1 OSP s použitím § 250l odsek 2 OSP navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.