Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/21/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu G.. G. O., A.. XX.X.XXXX, W. X. XXXX/X, O., zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Štefánikova 87, Poprad, proti žalovanému: X/ G.. H. Š., A..X.X.XXXX, W. S. XXX/ XX, O., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad, X/ G. F., A.. XX.X.XXXX, W. X.E. XX/XX, X., v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 5.12.2012 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade predmetom, ktorej je motorové vozidlo Citroen C3 1.4 VTi Best Collection 2, rok výroby 2011, VIN číslo Q. j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že právne úkony spojené s motorovým vozidlom značky Citroen Picasso C3 1,4 ev. č. O. XXXBY, ktoré bolo súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, sú neplatné. 2. V priebehu konania na návrh právneho zástupcu žalobkyne a žalobkyne súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že tento znel v súlade s vyššie uvedeným výrokom rozsudku. Rovnako na návrh žalujúcej strany bol do konania na strane žalovanej pripustený ďalší účastník, G. F., kupujúci predmetného motorového vozidla. 3. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne mal za preukázané, že motorového vozidlo, ktoré je predmetom konania resp. právny úkon prevodu jeho vlastníckych práv, bol zakúpený počas trvania BSM účastníkov konania, teda žalobkyne a žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade predmetné motorové vozidlo odpredal žalovanému v rade 2. na základe kúpnej zmluvy 8.12.2012, teda počas trvania BSM, pričom k predmetnému prevodu vlastníckych práv nezabezpečil súhlas žalobkyne, ktorá o uvedenom predaji motorového vozidla nemala žiadnu vedomosť. Domnieval sa že, prevod vlastníckych práv k predmetnému motorovému vozidlu nespadá pod bežné veci, ktoré by mohol vybavovať každý z manželov samostatne a v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej ) je pri takejto veci potrebný na prevod vlastníckych práv súhlas oboch manželov, v opačnom prípade je takýto prevod neplatný. Keďže sa však jedná o relatívnu neplatnosť, žalobkyňa podala na súd žalobu na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, teda dovolala sa takejto neplatnosti pričom z vykonávaného dokazovania je zrejmé, že nebola účastníkom predmetného úkonu a nemala o tomto ani vedomosť. Žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem na rozhodnutí tejto veci tým, že bez rozhodnutia o jej návrhu je jej postavenie ako spoluvlastníčky motorového vozidla neisté a nie je možné, aby sa domáhala

vyporiadania pri BSM po rozvode manželstva k predmetnému motorovému vozidlu bez rozhodnutia v tejto veci. Výrok v tomto konaní je potrebný aj pre konanie tohto súdu vo veci vyporiadania BSM. 4. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade, uviedla, že čo sa týka skutkových okolností poukazuje nato, že podstatné informácie týkajúce sa predaja predmetného motorového vozidla vo vzťahu ku žalobkyni, žalovaný v 1. rade uviedol vo svojom písomnom vyjadrení vo veci vyporiadania BSM medzi bývalými manželmi. Z predmetného podania vyplýva, že došlo k predaju motorového vozidla, avšak poukázal nato, že toto bolo zakúpené za sumu 11 350 € pričom kúpna cena bola realizovaná takým spôsobom, že žalovaný v 1. rade uzavrel zmluvu o úvere s bankou Tatrabanka, a. s. na sumu 5 000 €, čiastku vo výške 5 350 € získal ako pôžičku od svojich rodičov, a čiastka 1 000 € bola použitá zo spoločných peňazí patriacich do BSM. Motorové vozidlo bolo v auguste 2012 účastné dopravnej nehody a došlo k jeho poškodeniu a aj v súvislosti s touto skutočnosťou následne došlo ku odpredaju motorového vozidla za kúpnu cenu vo výške 7 200 €. Na predmetné skutkové okolnosti poukázala v súvislosti s predmetom podanej žaloby vo vzťahu k otázke, aký ma zmysel a účel podaná žaloba. Z podania žalobkyne zo dňa 24.9.2014 vyplýva, že táto žiada, aby finančné prostriedky, ktoré exmanžel získal predajom auta a finančné prostriedky na kúpu nového vozidla Citroen C3 bolo zaradené do žaloby o BSM. Na predmetné skutkové okolnosti poukázala v súvislosti s tým, že podanou žalobou okrem iného vzniká ďalší právny vzťah a síce v prípade úspešnosti žaloby je nevyhnutné riešiť záväzky voči žalovanému v 2. rade. Za daných okolností teda podaná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy nielenže nevyrieš údajný sporný vzťah medzi bývalými manželmi, ale podstatným spôsobom vnesie podľa jej názoru ešte ďalšie problémy, ktoré bude nevyhnutné v tejto súvislosti riešiť. Žalobca odôvodňuje podanú žalobu tým, že je nevyhnutné, aby súd rozhodol o neplatnosti tejto zmluvy, pretože bez tohto určenia nie je možné vysporiadať vzájomné nároky v rámci konania o vyporiadanie BSM. Tvrdila, že určovacia žaloba nie je opodstatnená ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem na určení podľa právnej teórie existuje vtedy ak aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je, teda existuje tá objektívna neistota, a ktorá je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, pričom toto ohrozenie nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. S poukazom na tieto okolnosti bola toho názoru, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Čo sa týka skutkových tvrdení, skutočnosť, že na kúpu vozidla boli použité úverové prostriedky, to vyplýva zo spisu o vyporiadanie BSM. Vo vzťahu ku čiastke 5 350 € navrhla vypočutie C. Š. a jeho manželky z adresy S. XXX/XX, M.. Táto okolnosť je totiž medzi účastníkmi sporná vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v podaní zo dňa 30.1.2013 uviedla, že všetky finančné prostriedky potrebné na kúpu predmetného motorového vozidla boli použité so spoločných peňazí s výhradou úveru v Tatrabanke, a. s.. Mala za to, že nič sa zmení na právnom postavení žalobkyne v ďalšom konaní, ak sa preukáže pravdivosť skutkových okolností a síce pôžička na kúpu motorového vozidla, úver a ďalší vzniknutý záväzok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. V predchádzajúcom konaní oni nikdy nepopreli, že motorové vozidlo patrilo do BSM a že došlo k jeho odpredaju, a teda vec je možné vyriešiť aj bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, započítaním vzájomných nárokov, ktoré boli spojené s nadobudnutím a následným predajom motorového vozidla. 5. Žalovaný v 2. rade G.. G. F., A.. XX,.X.XXXX, W. X., uviedol, že nevie z akého dôvodu je vôbec žalovaný v tomto konaní, on neuzatváral kúpnu zmluvu s G.. Š., ale z autobazárom, predložil k nahliadnutiu kúpnu zmluvu zo dňa 5.12.2012. Podľa nej sprostredkovateľom predaja, ktorý vyhotovoval predmetnú zmluvu za predávajúceho G.. H. Š. a kupujúceho G. F. bol S. Q. Y., C. O. XXX/XX,X.. Zmluva je datovaná dňom 5.12.2012. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy z 8.12.2012 uviedol, že podpis na tejto kúpnej zmluve za kupujúceho nie je jeho. Uviedol tiež na otázku právneho zástupcu žalobkyne, že za predmetné motorové vozidlo vyplatil kúpnu cenu 8 100,- € a má o tom aj pokladničný doklad. Kto realizoval prepis motorového vozidla v ODI nevedel, sprostredkoval to bazár, on tam nebol. Predmetné motorové vozidlo ešte vlastní. 6. Právny zástupca žalobkyne mal zato, že nie je potrebné vykonať dôkazy navrhnuté právnou zástupkyňou žalovaného v 1. rade. Spis v ktorom sa vyporiadava BSM je spis živý. Koná sa v ňom, ak sú tam nejaké listinné dôkazy na ktoré žalovaný chce poukázať, je tu dostatok času ich predložiť, oni nemajú záujem, aby sa v konaní o vyporiadanie BSM rozhodovalo o nejakej sume, či už 7 200 alebo inej, ale chcú, aby tam bolo zahrnuté predmetné motorové vozidlo a aj výsluch navrhovaných svedkov Š. nemá význam pre toto konanie. 7. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán, právnych zástupcov, zo Zmluvy o odkúpení vozidla č. 236/13, z faktúry č. 5120058, faktúry č. 5110064, z technického preukazu, z príjmového pokladničného dokladu z 13.10.2011, zo správy OR PZ, ODI Kežmarok, z kúpnej zmluvy zo dňa

8.12.2012, z kúpnej zmluvy zo dňa 5.12.2012, z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.12.2012, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5P 349/2012 dňa 27.3.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2013. Rozvodom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a na tunajšom súdu je vedené konanie o jeho vyporiadanie. 8. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 9. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 10. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia, ktorá vo svojej podstate je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Ďalším predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je pritom nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Nebude spravidla opodstatnená, čo do naliehavého právneho záujmu, určovacia žaloba v prípadoch, keď možno žalovať priamo na plnenie. Naliehavý právny záujem na určení je vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ, t. j. zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Práve v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej BSM ) by teoreticky bolo možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či predmetné motorové vozidlo patrí, alebo nepatrí do BSM, avšak ozaj len teoreticky, pretože medzi účastníkmi jednak nie je sporné, že do BSM patrí a jednak žalovaný v 2.rade, teda kupujúci, nie je stranou v konaní o vyporiadanie BSM. Teda toho, čoho sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, teda určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, sa nemôže domáhať v konaní o vyporiadanie BSM. 11. Ustanovenie § 145 je základné ustanovenie, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Pojem „bežná vec“ nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu „ostatná vec“. Preto pri posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži a na zamýšľanú dispozíciu ňou a podobne. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, objednávka nutných opráv, paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem zásielok a podobne. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje napr. darovanie nehnuteľnosti, alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve, nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a podobne. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia, ako jeho účastníci, alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ, ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní dovoláva. 12. Súd vychádzal pri rozhodovaní z uvedeného výkladu § 145 a na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými, čo je nesporné, že bola a je irelevantné či priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, a ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla je neplatná a práve z toho dôvodu, že nebol daný súhlas žalobkyne s prevodom vlastníctva, pričom vec, ktorá bola predmetom zmluvy patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade. Na základe výsledkov dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, či kúpna zmluva bola uzavretá dňa 8.12.2012 priamo medzi žalovanými a kúpna cena činila 7200,- € ( takúto zmluvu súdu predložila právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade, ale žalovaný v 2.rade namietal pravosť svojho podpisu na nej), alebo dňa 5.12.2012 s kúpnou cenou 8 100,- € ( túto zmluvu uzavretú prostredníctvom sprostredkovateľa S. Q. Y., X. predložil na pojednávaní žalovaný v 2.rade aj s pokladničným dokladom na sumu 8100,- €), čo však súd bližšie pre potreby rozhodnutia v tomto konaní neskúmal, nakoľko jednoznačne bolo preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovaným v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 2.rade ako kupujúcim a účastníčkou zmluvy v žiadnom prípade nebola žalobkyňa. Podľa výpovedí účastníkov nebolo jednoznačne preukázané, z akých finančných prostriedkov bolo predmetné motorové vozidlo zakúpené, ale bolo zakúpené určite aj zo spoločných finančných prostriedkov žalobkyne a žalovaného v 1.rade a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, čo ako je už uvedené, medzi stranami sporné ani nebolo. Konkrétny spôsob financovania kúpy motorového vozidla bude riešený pri vyporiadavaní BSM a zohľadnený pri konkrétnom vyporiadaní BSM a tam bude namieste aj vykonať navrhované dokazovanie výsluchom svedkov. V konaní nebol preukázaný súhlas žalobkyne s uzavretím kúpnej zmluvy, tento ani daný nebol, o uzavretí kúpnej zmluvy nebola ani informovaná, čo ale tiež rozporné nebolo. Súd zároveň predaj predmetného motorového vozidla za kúpnu cenu či už 7200,- € alebo 8100,- €, čo sa javí ako pravdepodobnejší variant, nepovažoval za bežnú vec, ktorá sa týka spoločných vecí a ktorú môže vybavovať každý z manželov a to podľa vyššie uvedeného výkladu. V danom prípade nešlo o bežné a obvyklé hospodárenie s vecou, ktoré sa pravidelne opakuje, nevymyká sa obvyklému hospodáreniu ani o obstarávanie iných, bežných vecí, ktoré sa týkajú spoločných vecí manželov. Súd dospel k takému záveru, že išlo o predaj inej hodnotnej veci, ktorú súdna prax nepovažuje za bežnú vec. 13. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 14. Súd mal zároveň preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy podľa § 137 písm. c) tak ako uvádzala žalobkyňa a to , že v konaní o vyporiadaní BSM, ktoré sa vedie na Okresnom súde Kežmarok, spisová značka 8C 310/2013 predmetné motorové vozidlo nemôže byť vyporiadané práve z dôvodu, že bolo prevedené na žalovaného v 2.rade, a teda nemôže byť zahrnuté v mase vyporiadavaného majetku, čo musí byť, keďže sa jedná o vec, ktorá do BSM patrí a to kým súd nevysloví, že kúpna zmluva je neplatná. Do BSM patrí teda vec - motorové vozidlo, nie akási finančná suma, ktorá by sa mala nejakým spôsobom započítavať a pod., ako to uvádzala právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade. Žalobkyňa sa podaným návrhom riadne dovolala relatívnej neplatnosti podľa § 40a voči účastníkom kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla patriaceho do BSM. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 16. O trovách konania sú rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobkyňa bola v konaní úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).