Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. A. Z. G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky Z. M., G.. XX.XX.XXXX, K. G., I. XXX/XXX a otca M. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. A. G. Z., V. XXXX/XX, na návrh matky o úpravu práv a povinností, takto

rozhodol:

S c h v a ľ u j e sa rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. A. Z. G.. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Z v e r u j e sa mal. A. Z. G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 130,- EUR mesačne, počnúc od 01.10.2016, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s mal. A. sa n e u p r a v u j e .

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 04.04.2016 návrh, ktorým žiadala, aby mal. A. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 130,--EUR počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadala upraviť styk otca so synom tak, že tento bude oprávnený sa so synom stretávať jedenkrát v mesiaci, a to ktorúkoľvek sobotu v príslušnom mesiaci po vzájomnej dohode rodičov v čase od 15,00 hod do 17,00 hod len za prítomnosti matky, pričom matka bude povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa poznali zhruba 6 rokov. Keď sa im narodil ich syn A., asi po dvoch týždňoch začal otec maloletého dieťaťa chodiť domov k svojmu otcovi do Spišskej Novej Vsi a to na celý pracovný týždeň a s nimi bol len cez víkend. No aj počas víkendov sa stávalo, že v piatok popoludní, keď prišiel do Nálepkova, išiel rovno na futbalový tréning a domov prišiel v neskorých nočných hodinách a to v podnapitom stave, keď už A. spal. V sobotu hneď ráno odišiel z domu opäť na pivo a vrátil sa na obed, najesť sa a znovu odišiel na futbalové ihrisko, kde trávil väčšinu svojho voľného času. Takže všetok svoj voľný čas venoval kamarátom a nie svojmu maloletému synovi. Počas týchto víkendových pobytov otec maloletého ani raz neprebalil, neobliekol, neuspal ani nič podobné. Nakoľko ona (matka) takéto jeho správanie odmietla tolerovať v záujme svojom a taktiež v záujme ich syna, rozišli sa v septembri 2015, keď mal A. rok a 5 mesiacov. S výchovou a starostlivosťou jej až do súčasnosti veľmi pomáhali a pomáhajú jej rodičia. V novembri 2015 si našla nového partnera, s ktorým je doteraz a s ním si vie predstaviť aj budúcnosť svoju, aj jej maloletého syna. Jej nový partner má k synovi veľmi pekný vzťah, stará sa o neho a spoločne takto chcú vytvoriť A. dobré podmienky na

normálny život ako úplná rodina. Ona je momentálne na rodičovskej dovolenke a jej mesačný príjem je rodičovský príspevok vo výške 226,--EUR. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec maloletého pracuje v Nemecku. Výšku jeho príjmu presne nepozná, ale predstavuje približne sumu 800,--EUR mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť, podľa jej vedomosti, nemá. Náklady na výchovu a výživu maloletého predstavujú približne sumu 300,--EUR mesačne. Tieto náklady predstavujú predovšetkým náklady na bývanie a stravu , náklady na oblečenie, hygienické potreby, lieky a dopravu maloletého.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. V priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 11.10.2016, rodičia maloletého A. uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 130,- EUR mesačne počnúc od 01.10.2016, ktoré výživné sa otec zaviazal uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň rodičia žiadali, aby sa styk otca s mal. Sebastiánom neupravoval.

5. Kolízny opatrovník navrhol predmetnú rodičovskú dohodu schváliť.

6. Z vykonaného dokazovania uskutočneného výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi vyplynulo, že rodiča sú rodičmi maloletého a toho času nežijú v spoločnej domácnosti.

7. Matka maloletého toho času býva spolu s maloletým synom a svojim terajším partnerom v prenajatom trojizbovom byte, za ktorý uhrádzajú mesačné náklady na bývanie vo výške 230,- EUR, v čom je zahrnuté aj inkaso. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 EUR mesačne a tiež výživné, ktoré jej na syna uhrádza jeho otec a to 130,- EUR mesačne. Toto výživné má otec uhradené za celé doterajšie obdobie vrátane septembra 2016 s výnimkou mesiaca október 2016. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je vedená ako poberateľka dávky v nezamestnanosti a ani nemocenskej dávky. Jej terajší partner je zamestnaný a jeho príjem predstavuje sumu 750,- EUR mesačne. Matka už inú vyživovaciu povinnosť nemá.

8. Otec maloletého je živnostníkom a to od 24.2.2016 a toho času pracuje v Nemecku na živnosť, kde má podľa jeho účastníckej výpovede dojednaný príjem vo výške 7,50 EUR na hodinu. Podľa potvrdení daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves za zdaňovacie obdobie roku 2015 vykázal celkové príjmy vo výške 1.636,43 EUR a výdavky vo výške 1.148,86 EUR, pričom základ dane dosiahol vo výške 521,75 EUR a mal nulovú daňovú povinnosť. Podľa jeho výpovede jeho súčasný príjem je pohyblivý, závisí od výšky turnusov, ktoré vykonáva v zahraničí, zvyčajne pokiaľ pracuje 10 dní na turnuse a to všetky tieto dni tak je mu zasielaný príjem vo výške 750,- EUR za uvedených 10 dní, inak sa jeho príjem môže pohybovať mesačne od 500,- EUR cez 1.200,- EUR až niekedy na sumu 3.000,- EUR, a to v závislosti od množstva dní, ktoré musí v tom-ktorom mesiaci odpracovať. Pobyt v Nemecku, cestovné do, ako aj v rámci Nemecka, mu hradí jeho zamestnávateľ resp. objednávateľ jeho prác. V Nemecku si hradí len stravné. Počas pobytu na Slovensku prebýva u svojho otca v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve tohto jeho otca. S otcom nemá osobitnú dohodu o prípadných príspevkoch do domácnosti, avšak zvyčajne, keď príde domov urobí nákup do domácnosti, najmä hygienické potreby, keďže mu jeho otec pomáha s opratím veci, ktoré si donesie. Podľa jeho vyjadrenia nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a okrem mal. Sebastiána iné deti nemá.

9. Mal. A. je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravý. Náklady na maloletého predstavujú náklady na jeho oblečenie v sume od 30,- EUR do 40,- EUR, ďalej náklady na stravu, hračky a v malom množstve aj na plienky, ktoré sem-tam maloletý ešte nosí a ktoré sa pohybujú v sume cca 7,- EUR mesačne. Podľa zhodného tvrdenia rodičov otec sa so synom stretáva pravidelne vždy, keď sa vráti z práce v zahraničí a tiež robí pre maloletého nákupy aj nad rámec sumy výživného, ktorú na syna uhrádza a to nákupy oblečenia a prípadne aj potravín.

10. Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

21. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

29. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

30. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

31. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

32. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

33. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

34. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

35. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu v znení, v akom ju rodičia maloletého uzavreli na pojednávaní konanom dňa 11.10.2016, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.

36. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej je v starostlivosti matky, tá sa o neho riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebola schválená rodičovská dohoda v tej časti , na základe ktorej mal byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

37. Pokiaľ ide o výživné na maloletého syna, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

38. Matka maloletého toho času je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 EUR mesačne a prídavku na syna. Spoločne hospodári so svojim terajším partnerom, ktorý je zárobkovo činný do domácnosti zabezpečuje príjem vo výške cca 750,--EUR, z ktorého uhrádzajú náklady na svoje bývanie v sume 230,--EUR mesačne. Otec maloletého od 24.6.2016 začal prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, ako živnostník, pričom činnosť realizuje v zahraničí. Podľa jeho vyjadrenia jej jeho príjem pohyblivý, avšak pri riadnom pracovnom výkone za 10 odpracovaných dní dokáže si privyrobiť sumu cca 750,--EUR. Otec okrem stravy nemá osobitné výdavky počas svojho pobytu v zahraničí. Obaja rodičia okrem mal. A.Á. nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť .

39. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, súd ustálil, že rodičmi dohodnutá výška výživného v sume 130,- EUR mesačne na maloletého je v jeho záujme. Rovnako tak v záujem maloletého je, aby uvedené výživné bola na jeho výživu uhrádzané počnúc od 1.10.2016, tak ako sa na tom rodičia dohodli, keďže doteraz otec na syna takto určené výživné za uplynulé mesiace uhrádzal.

40. Súd vzhľadom na vyhlásenie oboch rodičov styk otca so synom neuhrádzal.

41. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.