Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-243-2014.pdf
PDF · 119.51 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/243/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom kancelárie Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom N. XXX/XX, XXX XX G. pri I., štátny občan SR, o zaplatenie 6.045,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 952,05 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.6.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.9.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.11.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.1.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.3.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.4.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.5.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.6.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.7.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.9.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 16.5.2014 doručeným súdu dňa 5.6.2014 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.045,49 eur spolu s úrokom z omeškania 384,18 eur za obdobie od 21.6.2010 do 21.12.2013 a 8,5% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a navrhovateľom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 1.8.2008 Zmluvu
č. 334051262, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 3. Uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 6.685,17 EUR pozostávajúcej z istiny 5.487,95 EUR riadneho úroku 797,54 EUR úroku z omeškania 363,80 EUR a ostatného príslušenstva 35,88 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. 4. Sumu 35,88 EUR predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 363,80 EUR predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. 5. Zdôraznil, že podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3.651,33 EUR, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 63,47 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.07.2018 v počte 98 a celkovej výške 6.220,06 EUR. Splátky pôvodne splatné od 21.1.2014 do 20.07.2018 sa stali splatnými dňa 21.12.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.12.2013 si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa, všetko podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 6. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania zo splatnosti jednotlivých splátok od ich splatnosti do 21.12.2013 mimo splátok splatných 21.6.2010, 21.7.2010 a 21.8.2010, na ktoré prijal úhradu 54,57 eur 4.3.2013, 60 eur 4.4.2013 a 60,- eur 3.5.2014.
7. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.
8. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný.
9. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v konaní si uplatňuje splatné splátky na základe postúpenia pohľadávky, ktorým prešli na žalobcu všetky práva a povinnosti spojené s postúpením pohľadávky. Na otázky súdu, prečo v špecifikácii postúpenej pohľadávky je uvedený počet dní s omeškaním istiny po splatnosti 5.487,95 eur, istina do splatnosti je uvedená suma 0,- eur, nevedel odpovedať. Aj s poukazom na písomné vyjadrenie uvádzal, že právny predchodca neuplatnil mimoriadnu splatnosť úveru, túto uplatnil len žalobca ako právny nástupca listom z 2.12.2013. Rovnako sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, prečo si žalobou uplatňuje splátky splatné po uplatnení mimoriadnej splatnosti v pôvodnej výške, teda aj s zmluvnými úrokmi, keď zmluva o úvere odstúpením zanikla a naviac sú počítané a vyčíslené do obdobia presahujúceho čas po vyhlásení rozsudku.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
11. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu SLSP a.s. a žalovaný uzavreli dňa 1.8.2008 zmluvu splátkovom úvere č. 0334051262 na základe ktorej sa SLSP a.s. ako právny predchodca žalobcu zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 110.000 Sk (3.651,33 eur) pri fixnej úrokovej sadzbe 15,95 % p.a. a pri úhrade spracovateľského poplatku 2.699 Sk, pri poplatku za správu úveru 60 Sk mesačne, ktorý sa zaviazal odporca splácať mesačnými splátkami vo výške 1.912,- Sk (63,47 eur) pri počte splátok 120 s platnosťou prvej splátky 20.9.2008 a končenej splatnosti úveru 20.7.2018 pri určení RPMN 19,22 %, priemernej RPMN 15,98% a celkových nákladoch spojených s úverom vo výške 231.477,70 Sk (7.683,65 eur).
12. Súd v konaní oboznámil aj Všeobecné obchodné podmienky SLSP a.s..
13. Súd zistil, že zo strany žalobcu bolo listom zo dňa 2.12.2013 oznámené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 2.12.2013 pozostávajúceho z istiny 5.247,95 eur so stavom k 27.9.2012, 797,54 eur úrok, 363,80 eur úrok z omeškania a poplatky 35,88 eur.
14. V konaní si žalobca uplatňuje splátky splatné od 20.6.2010 do 20.07.2018 v počte 98 a celkovej výške 6.220,06 eur.
15. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
16. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 25. 1. 2011 5M Cdo 20/2009 poukázal na nemožnosť aplikácie štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach, pretože táto je menej priaznivá pre spotrebiteľa v porovnaní s trojročnou premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1 OZ).
18. Podľa usmernenia Najvyšším súdom SR v rozsudku z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, ako aj na rozsudky citované vedľajším účastníkom na strane odporcu súd uvádza, že bolo ustálené a súd je názoru, že na vzťahy medzi spotrebiteľom ako dlžníkom a veriteľom je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj na premlčanie dlhu.
19. Súd je preto názoru, že na premlčanie nárokov v spotrebiteľskom konaní je potrebné pri premlčaní vychádzať z ust. § 101 Obč. zákonníka a aplikovať trojročnú premlčaciu dobu, kde súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je súd povinný na premlčanie prihliadať. Nakoľko návrh bol podaný na súd dňa 5.6.2014, tak súd je povinný všetky nároky, ktoré sa stali splatnými pred 5.6.2011 z dôvodu premlčania zamietnuť. Rovnako na podporu uvedenej právnej argumentácie je potrebné poukázať aj na ostatnú novelu OZ č. 102/2014 podľa ust. § 52 ods. 2 OZ veta posledná „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.", ktorá len explicitne uzákonila existujúcu prax všeobecných súdov SR, v zmysle ktorej sa na všetky spotrebiteľské právne vzťahy prednostne použije občianskoprávna úprava pred úpravou obchodnoprávnou, a to vrátane otázky premlčania ako aj dôvodovú správu, podľa ktorej „Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Súd preto zamietol návrh na zaplatenie splátok splatných v období od 20.6.2010 do 5.6.2011 (12 splátok).
21. Súd v konaní v súvislosti s aktívnou a pasívnou legitimáciou oboznámil aj zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE medzi SLSP a.s. a odporcom vrátane prílohy, ktorou bola špecifikovaná pohľadávka postupcu voči dlžníkovi žalovanému vo výške zostatku pohľadávky 6.685,17 eur, istiny 5.487,95 eur po splatnosti, 0 eur do splatnosti, istiny po splatnosti istiny 5.487,95 eur, úrokoch 1.161,34 eur z toho riadne úroky 797,54 eur a úroky z omeškania vo výške 355,44 eur, poplatky 35,88 eur.
22. Súd pri hodnotení aktívnej legitimácie žalobcu poukazuje na závery vyslovené súdmi pri hodnotení tejto skutočnosti súdmi SR vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec.
23. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 05. 2015 sp. zn. 6Co/203/2015: „Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 482/2001 Z.z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r.o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák.č. 482/2001 Z.z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r.o., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“
24. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11.3.2015 č.k. 4Co/145/2014-341 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 07. 05. 2014 č.k. 8C/156/2012-279, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s nasledujúcou argumentáciou: „Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní z omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách po dohľad NBS, čo vy bolo v rozpore s účelom vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.“ Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k ust. 92 ods. 8 zákona o bankách taktiež argumentoval, že „V prípade tohto konkrétneho úveru súčet všetkých omeškaní odporcov so splnením svojho peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi presiahol jeden rok. Toto zistenie jednoznačne vyplýva z podania navrhovateľa ako aj z listinného dôkazu, z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011. V takom prípade platná právna úprava nevyžaduje ako podmienku postúpenia pohľadávky vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky.“.
25. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 23Co/483/2014-102 „Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii spravovať. Banky disponujú osobitným povolením poskytovať úvery (§ 3 zákona o bankách). S poskytovaním úverov úzko súvisí aj správa splatných a nesplatných úverov, pričom túto činnosť nemožno oddeliť od
poskytovania úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.“
26. Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2015 sp. zn. 11Co/898/2014: „Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Odvolací súd akcentuje na to, že podľa predmetnej zmluvy o splátkovom úvere splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na 20. 10. 2013, pričom celkovo mal žalovaný uhradiť 4 747,80 eur a žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 5 303,07 eur (z toho podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok výška omeškaných splátok predstavovala sumu 5 297,15 eur) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 27. 9. 2012, t.j. počas trvania úverového vzťahu. Z listu žalobcu z 15. 10. 2012 jednoznačne vyplýva, že k oznámeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to nie bankou Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá s odkazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách na to nebola oprávnená. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého stupňa ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a preto potvrdzuje rozsudok ako vecne správny podľa 219 ods. 1 O.s.p..“.
27. Súd z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené judikované názory dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči svojmu klientovi - dlžníkovi z platnej a účinnej zmluvy o úvere je možné len vo vzťahu k splatným nárokom.
28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
29. Podľa § 17 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 17 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.
31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že nikto iný ako banka alebo osoba podľa osobitného zákona nesmie poskytovať úvery podľa zákona o bankách. Navrhovateľ podľa predmetu činnosti vôbec nie je oprávnený poskytovať úvery. Právny predchodca navrhovateľa poskytol bankový úver podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z., nevystupoval ako nebanková spoločnosť. Pod poskytnutím úveru nemožno chápať len uzavretie úverovej zmluvy a splnenie si zmluvného záväzku poskytnúť dlžníkovi na požiadanie určitú sumu, ale aj celkovú správu úveru, teda inkasovanie splátok, vedenie úverového účtu a pod.. Preto, ak by mohla banka v prípade omeškania dlžníka vykonať také postúpenie, na základe ktorého by došlo k zmene v osobe veriteľa, ktorý by postúpením pohľadávky stúpil do všetkých práva a povinností pôvodného veriteľa - banky a ten by ďalej viedol úver, došlo by tým k obchádzaniu zákona, pretože hoci by aj poskytovala úver oprávnená osoba, ďalej by všetky práva a
povinnosti mohol vykonávať inú subjekt, ktorý nemôže v rámci svojho podnikania poskytovať a teda ani spravovať úvery, naviac nesmie poskytovať úvery z verejných zdrojov.
34. Súd ďalej poukazuje na to, že právo na úrok, poplatok za vedenie účtu či iné zmluvné nároky zo zmluvy o úvere patria len vtedy, ak bude poskytnuté náležité plnenie a len zo zmluvného - synalagmatického vzťahu. Ak teda by aj banka mala záujem postúpiť splatné pohľadávky pri úvere, z ktorého vyplýva dlžníkovi právo splácať úver v splátkach (nedošlo by k odstúpeniu od zmluvy a uplatnenia nároku na predčasné splatenie úveru), jej pohľadávku tvoria len splatné splátky a nevrátená
- nezaplatená istina, ktorá však nie je splantá, pretože sa má splatiť v dohodnutých, neskôr splatných splátkach zodpovedajúc právu dlžníka, splácať úvery v dohodnutých splátkach. Nárok na úroky ani poplatky za vedenie účtu či iné nároky, ktoré môžu vzniknúť z takéhoto zmluvného vzťahu po postúpení pohľadávky nie sú existujúcim nárokom, pretože v čase postúpenia takýto nárok neexistoval (predstavoval len budúci možný nárok a to len hypotetický, nakoľko môže dôjsť nie len k odstúpenie od zmluvy (§ 506 Obch. zák.) ale aj napr. k predčasnému splateniu úveru). Tieto nároky vzniknú len z platného zmluvného vzťahu v budúcom období a nie z postúpenej pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky, istiny tvoria len splatné úroky a úroky z omeškania a nie fiktívne nároky, ktoré môžu ale nemusia vzniknúť v budúcom období.
35. Preto súd sa stotožňuje so všetkými vyššie uvedenými vyslovenými názormi odvolací súdov v právoplatne skončených konaniach o tom, že nie je možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom.
36. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že postúpenou pohľadávkou sa postupuje peňažná pohľadávka s príslušenstvom, ktoré musí v čase postúpenia existovať, teda aj príslušenstvo musí byť splatné, avšak postúpením pohľadávky sa nevykonáva sa zmena v osobe veriteľa v platnom záväzkovom vzťahu, prechádza len vlastníctvo k pohľadávke. (na porovnanie - postúpenie pohľadávky zo zmluvy o dielo - ceny pred vykonaním diela).
37. Zároveň súd poukazuje aj na výslovné znenie zákona § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. podľa ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta, teda banka postupuje pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta s ktorým je v omeškaní ale nevykonáva sa zmena účastníka v právom vzťahu ako napr. pri kúpe podniku, teda postupca sa nestáva veriteľom v zmluve o úvere ale len vlastníkom postúpenej peňažnej pohľadávky. Zo žiadneho ustanovenia Obč. zák. nevyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene účastníka právneho vťahu! Veriteľ len nadobúda pohľadávku s ktorou na veriteľa prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené ale nie práva zo zmluvného vzťahu! Na to aby bolo nožné previesť aj nárok na nesplatnú istinu, musela by banka vyhlásiť pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru a postúpiť aj sumu istiny, ktoré nebola uhradená. V žiadnom prípade však nemôže postúpiť úroky za obdobie po postúpení pohľadávky a poplatky, pretože takýto nárok nemohol v čase postúpenia vzniknúť. Nemožno opomenúť, že sa jedná o úver z verejne prijímaných zdrojov a nie z vlastných prostriedkov, ktorý môže poskytovať a spravovať len banka!
38. Súd preto riadiac sa preferenciou výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/pravne-ukony/platnost-pravnych-ukonov/ preferencia-vykladu-pravneho-ukonu-v-prospech-jeho-platnosti.html> v zmysle konštatovaní podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, najmä ak sa nejedná o právny úkon medzi účastníkmi konania a účastníkmi právneho úkonu nie je spochybňovaný, svojim rozsudkom rozhodol, že nemohlo dôjsť k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako celku ale len v časti, v ktorej pohľadávka nebola splatná a ktorá zodpovedá povinnosti banky viesť a spravovať poskytnutý úver, teda účinná a platná bola pri postúpení všetkých splatných pohľadávok.
39. Súd v konaní nezistil, že by došlo k odstúpeniu podľa § 506 Obch. zák. zo strany pôvodného veriteľa, aj keď všetky nepriame dôkazy, najmä údaje z bankovej knihy špecifikujúce uplatnený nárok na takúto skutočnosť viac menej nepriamo poukazujú, pretože približne v strede splatnosti úverového
vzťahu nemohla by byť splatná istina vo výške 5.487,95 eur a napriek existencii splátok splatných od 27.9.2012 do 20.7.2018 je istina do platnosti 0 eur. V tomto postupe súd musí konštatovať, že žalobca postupuje nečestne, jeho vyjadrenia neslúžia k objasneniu veci ale majú za cieľ zahmlievať skutočnosť a takto napraviť pochybenia pri vymáhaní nárokov. Súd však v tejto súvislosti nemá možnosti, ak je dlžník nečinný, ako tieto skutočnosti zistil, preto musel vychádzať z tvrdení žalobcu vo vzťahu k mimoriadnej splatnosti. Jednoznačne však súd zastáva názor, že tvrdenie žalobcu o jeho práve uplatniť mimoriadnu splatnosť úveru, teda odstúpiť od úverovej zmluvy, ktorej nie je účastníkom a naviac si uplatňovať úroky, ktoré majú byť splatná až v budúcnosti (§ 503 ods. 2 Obch. zák.) za scestné a ničím nepodložené bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia.
40. Súd preto priznal žalobcovi len nárok na nepremlčané splátky splatné do 27.9.2012, teda spolu 16 splátok, ktoré boli splatné v čase postúpenia pohľadávky, nakoľko žalovaný totiž nepreukázal ani netvrdil úhradu týchto splátok.
41. Súd z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy ako peňažného záväzku priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na 10c nar. vl. priznal žalovanému aj nárok na úhradu úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok do zaplatenia vo výške o 8% vyššej, ako bola výška základnej sadzby stanovená ECB avšak len do uplatnej výšky žalobou, t.j. do 8,25 % od splatnosti splátok do zaplatenia.
42. Súd nárok na zaplatenie splátok splatných po 27.9.2012 z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Nakoľko žalovaný bol v prevažnom rozsahu úspešný avšak preukázateľne mu trovy konania vzniknúť nemohli, nakoľko sa bol absolútne nečinný a od platenia súdnych poplatkov je ako spotrebiteľ oslobodený, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).