Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-21-2016.pdf
PDF · 89.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v konaní o rozvod manželstva manželky: A. K., nar. XX.X.XXXX, K. XXX (navrhovateľka, matka), zast. JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, Farská 28, Nitra, a manžela: M. K., nar. XX.X.XXXX, K. XXX (otec), zast. JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom K.: N., nar. XX.X.XXXX a M., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako otec, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto
rozhodol:
Manželstvo manželov uzavreté 22.4.2006 v Hlohovci, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Hlohovec, zväzok XVIII, ročník 2006, strana 17, poradové číslo 24, sa rozvádza.
Schvaľuje sa rodičovská dohoda:
Maloleté deti sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý týždeň v roku, a to od nedele toho ktorého týždňa od 18.00 hod. do štvrtka uvedeného týždňa do 17.00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý týždeň v roku, a to od štvrtka toho ktorého týždňa od 17.00 hod. do nedele uvedeného týždňa do 18.00 hod.
Oprávnený rodič je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a školskými potrebami a riadne ich pripraviť.
Starostlivosť o maloletých mimo daného rozdelenia je možná len na základe vzájomnej dohody rodičov. Rodičia sú povinní navzájom si poskytovať informácie o maloletých deťoch.
Rodičom sa výživné neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako manželka a matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s manželom a upravil rodičovské práva a povinnosti k ich maloletým deťom. V návrhu uviedla, že prvé problémy vo vzťahu i vo vzájomnej komunikácii nastali po narodení dcéry N.. V roku 2013 sa manželia presťahovali z bytu v Hlohovci do rodinného domu v Bojničkách a stále viac sa navzájom odcudzovali. V januári 2016 navštívili manželia psychologickú poradňu, kedy sa navrhovateľka utvrdila v presvedčení, že udržiavať vzťah s manželom bez riadnej komunikácie je nevhodné pre ich partnerstvo a situácia neprospieva ani zdravému vývoju ich maloletých detí. Deti žiadala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.
2. Manžel vo vyjadrení k návrhu manželky dňa 1.4.2016 uviedol, že ich vzťah bol do jari 2015 štandardný bez žiadnych problémov. Zveľaďovali si rodinný dom a pravidelne chodievali s deťmi na dovolenky. Situácia sa zmenila v máji 2015, kedy manžel zistil, že manželka nadviazala známosť s kolegom z práce. Od decembra 2015 prestali manželia spolu intímne žiť. Manžel sa stále snažil udržať manželstvo, avšak po zistení, že manželka sa mieni odsťahovať zo spoločnej domácnosti do bytu v Hlohovci, dospel k záveru, že to už nemá význam. Súhlasil teda s rozvodom ich manželstva s manželkou a so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
3. Súd vo veci pojednával dňa 19.5.2016 a dňa 10.10.2016, kedy vec aj rozhodol, vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom listinných dokladov, a to sobášnym listom, rodnými listami detí, správou a záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príjmami a výdavkami otca aj matky, psychologickou správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zistil tento skutkový a právny stav veci.
4. Manželstvo účastníkov trvá 10 rokov. Manželia sa brali po deväťročnej známosti z lásky. Manželka na pojednávaní uviedla, že ich problémy začali v období narodenia prvej dcéry, kedy všetku starostlivosť o maloletú zabezpečovala iba ona. Pri narodení ďalšieho dieťaťa sa situácia nezlepšila, ale naopak zhoršila. Definitívne sa vzťahy narušili pri stavaní rodinného domu, manžel odmietal s manželkou komunikovať, manželia mali odlišnú predstavu o ich intímnom spolužití. Návšteva psychológa im nepomohla. Od februára 2016 manželia spoločne nehospodária. O obnovenie manželského spolužitia navrhovateľka nemá záujem. Dňa 18.4.2016 opustila spoločnú domácnosť. Deti si s otcom striedajú podľa toho, kam chcú momentálne ísť. Priemerný čistý mesačný príjem matky je 950 eur, býva v trojizbovom prenajatom byte v Hlohovci. Navrhovateľka má známosť s iným mužom, nevedela sa vyjadriť, či plánujú spoločnú budúcnosť. Matka denne cestuje do zamestnania do Bratislavy od 6.00 hod. do 17.00 hod. až 18.00 hod. a s výchovou maloletých jej v tom čase pomáhajú rodičia. Vyjadrila sa, že dennodenne dochádza za deťmi do Bojničiek a učí sa s nimi. Otec na pojednávaní tvrdil, že manželstvo účastníkov fungovalo, až pokým nezistil, že navrhovateľka má milenca. Hádali sa s manželkou, ale nie často. Predmetom hádok bola komunikácia. K navrhovateľke momentálne manžel už necíti nič. O obnovenie spolužitia nemá záujem. Uviedol, že o deti sa vie postarať; keď nie je doma, ale v práci, pomáhajú mu s výchovou detí jeho rodičia, ktorí bývajú v rovnakej obci. Priemerný čistý mesačný príjem otca je 900 eur. Maloleté deti navštevujú školu v K., N. je štvrtáčka a M. je prvák. Deti majú silnú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom a obaja majú v ich živote nezastupiteľné miesto.
5. Podľa článku 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
6. Podľa článku 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 19 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.
11. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
12. V konaní o rozvod manželstva súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva, ktoré ustálil ako dlhotrvajúce, vážne a neprekonateľné nezhody manželov v komunikácii, vzájomné odcudzenie sa, povahové a názorové rozpory v manželskom spolužití a mimomanželská známosť manželky. Tieto príčiny sa v manželstve časom prehlbovali, až spôsobili vážne narušenie a jeho trvalý rozvrat. Súd sa pokúsil o zmierenie účastníkov a odstránenie príčin rozvratu, avšak bezúspešne. V konaní nezostala sporná skutočnosť ohľadom príčin rozvratu manželstva, obaja manželia s rozvodom súhlasili, preto súd prvým výrokom rozsudku manželstvo manželov rozviedol.
13. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
20. Ohľadne úpravy pomerov rodičov k ich maloletým deťom navrhli rodičia schváliť rodičovskú dohodu tak ako je uvedená vo výroku rozsudku. Opatrovník maloletých detí odporučil rodičovskú dohodu schváliť. Za najvhodnejšiu úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na prvoradý záujem detí sa súdu tiež javila striedavá osobná starostlivosť. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre výchovu detí. Otec býva v rodinnom dome, matka má prenajatý trojizbový byt. Obe deti majú právo na rodičovskú starostlivosť, musia vidieť tak ženský ako aj mužský vzor pri výchove, ktorý sa ideálne prezentuje vo fungujúcej rodine a ak manželia už spolu nedokážu komunikovať a žiť v jednej domácnosti, vhodným modelom výchovy je striedavá osobná starostlivosť v intervaloch, ktoré najlepšie vyhovujú konkrétnym podmienkam tej ktorej rodiny a na ktorom sa dokážu všetci v rámci možností dohodnúť.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, podľa ktorých práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať (porovnaj I. ÚS 2661/10). Súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma bez relevantného dôvodu nesúhlasí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom (porovnaj tiež III. ÚS 1206/09).
22. Súd mal v konaní preukázané, že deti majú silnú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom a obaja majú v ich živote nezastupiteľné miesto. Matka si uvedomuje svoj odchod zo spoločnej domácnosti, no nemožno jej preto odoprieť právo na striedavú osobnú starostlivosť o obe maloleté deti, pre ktorú starostlivosť má aj ona vytvorené vhodné podmienky. Súd rovnako nevidel dôvod, pre ktorý by mali byť deti zverené do výlučnej starostlivosti jednému z rodičov. Obaja rodičia sú schopní sa o deti plnohodnotne postarať i za pomoci svojich rodičov, ktorí sú starými rodičmi maloletých detí a je prirodzené, že pomáhajú pri výchove a starostlivosti svojim deťom o ich vnúčatá. Rodičovská dohoda na striedavej osobnej starostlivosti rodičov o obe maloleté deti naraz vždy v rovnakých intervaloch v rámci týždňa u otca od nedele do štvrtka a u matky od štvrtka do nedele v stanovených časoch bola schválená tak ako sa na jej obsahu dohodli rodičia na pojednávaní, lebo je v záujme maloletých detí a odzrkadľuje ich právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je matka oprávnená podať odvolanie (§ 122 CMP, § 368 CSP).
Proti tomuto rozsudku voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nie je otec oprávnený podať odvolanie (§ 122 CMP).
Proti tomuto rozsudku v ostatných výrokoch okrem schválenia rodičovskej dohody je prípustné odvolanie otca v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie opatrovníka maloletých detí v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.