Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Tos/27/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Martiny Zeleňakovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.10.2016, v trestnej veci odsúdeného P. O., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXNt/ XX/XXXX zo dňa 19.11.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného P. O..

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým uznesením sp. zn. XXNt/XX/XXXX zo dňa 19.11.2014 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného P. O., nar. XX.XX.XXXX vo Q. nad S., trvale bytom X. č. XXX, okr. Q. nad S., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody O., na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. XXT/XX/XXXX, zamietol.

Po vyhlásení uznesenia, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí podal sťažnosť. Sťažnosť odsúdeného odôvodnil obhajca podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.2.2015. Obhajca v prvom rade poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. nie je v súlade s Ústavou SR. Je v rozpore so zásadou primeranosti trestu a v tomto prípade ide o okolnosť skôr neznámu. Má za to, že je to dôvod pre povolenie obnovy konania. V sťažnosti navrhol opätovné vypočutie poškodenej, jej zákonnej zástupkyne, pretože práve ona žiadala o povolenie obnovy konania, resp. o prepustenie odsúdeného. Túto náhlu zmenu postoja si vysvetľuje tak, že v pôvodnom konaní nevypovedali pravdivo, že matka navádzala dcéru v rámci prípravného konania k tendenčným výpovediam, čo v prvostupňovom konaní konštatoval aj okresný súd.

Obhajca poukázal na absenciu vykonania rekonštrukcie v prípravnom konaní, nezabezpečenie trasologických a daktyloskopických a pachových stôp. Z vyššie uvedených dôvodov považuje návrh na povolenie obnovy konania za dôvodný.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného P. O. nie je dôvodná.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 14.4.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 13.10.2010 bol P. O. uznaný vinným zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.

Za to mu súd uložil podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., pri prevahe priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. m/ Tr. zák., bez zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa XX.XX.XXXX podal odsúdený žiadosť o povolenie obnovy konania. Vo svojej žiadosti poukázal na nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. nie je v súlade s Ústavou. Zdôraznil, že tento nález je dôvodom pre povolenie obnovy konania, keďže pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu a pomerom obžalovaného.

Dňa XX.X.XXXX doplnil svoj návrh tým, že navrhol vypočuť Y. L. a jej mamu O. L.. Žiadal opätovne o vypočutie psychológa F.. P. L. a znalca z odvetvia psychiatrie P.. P.. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že F.. L. na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní sa vyjadril, že maloletá L. je schopná vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť. Na druhej strane P.. P. k osobe maloletej túto zhodnotil ako duševne zaostalú a ovplyvniteľnú osobu. Odsúdený navrhol, aby maloletá bola opätovne vyšetrená. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že aj matka maloletej žiadala na hlavnom pojednávaní prepustenie z väzby na slobodu. Konštatoval, že v jeho prípade neboli zaistené žiadne trasologické, daktyloskopické, biologické stopy.

Súd prvého stupňa po výsluchu odsúdeného, ktorý zotrval na svojom návrhu, vyhlásil rozhodnutie. V tomto rozhodnutí konštatoval, že odsúdený sa domáhal, aby bol aplikovaný nález Ústavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. nie je v súlade s Ústavou. Súd prvého stupňa správne poukázal na tú skutočnosť, že v jeho prípade ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. nebolo aplikované. Nebola aplikovaná tzv. asperačná zásada. Súd podrobne zdôvodnil, že došlo k úprave trestnej sadzby iba v dôsledku toho, že na strane odsúdeného prevažujú priťažujúce okolnosti, preto muselo dôjsť k úprave dolnej hranice trestnej sadzby.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa podrobne zaoberal aj návrhmi na vypočutie F.. L. ako aj P.. P.. Tu je potrebné uviesť, že tento dôkaz bol už vykonaný v pôvodnom konaní a nejde o skutočnosť súdu skôr neznámu. Týmto dôkazom sa už zaoberal tak súd prvého stupňa ako aj krajský súd. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý sa v neposlednom rade aj dôsledne zaoberal námietkou odsúdeného, ktorý konštatoval, že neboli zaistené biologické stopy, trasologické a daktyloskopické. Tu je potrebné uviesť, že vzhľadom na odstup času, takýto dôkaz už v súčasnej dobe nie je možné vykonať.

Na základe týchto skutočností krajský súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa a je potrebné dať súdu prvého stupňa za pravdu, že neboli produkované také skutočnosti, ktoré by boli súdu skôr neznáme a ktoré by mohli viesť samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, k inému rozhodnutiu o vine alebo treste.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.