Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54Cb-62-2006.pdf
PDF · 197.92 KB
Case nature
Area
Subarea
54Cb/62/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Vladovou v právnej veci žalobcu: ZACHEM, a. s. Strážske, so sídlom Námestie osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 730 191, zast. JUDr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava proti žalovaným: 1.) Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, IČO: 36 855 910, 2.) Myria Assets B.V., so sídlom Profesor JH Bavinckln 7, 1183AT Amstelveen, Holandsko, IČO: 341747450000, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, IČO: 36 855 910, 3.) ENERGETIKA, s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 200 964, o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu a určenie vlastníka obchodného podielu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade podpísaná a uzavretá dňa 24.10.2005 medzi žalovaným v 1.) rade ako prevádzajúcim a žalovaným v 2.) rade ako nadobúdateľom je neplatná.
Súd určuje, že výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € k základnému imaniu spoločnosti vo výške 6.639,- € v spoločnosti žalovaného v 3.) rade je žalovaný v 1.) rade.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce dňa 17.05.2006, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2006 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade podpísaná a uzavretá dňa 24.10.2005 medzi žalovaným v 1.) rade ako prevádzajúcim a žalovaným v 2.) rade ako nadobúdateľom je neplatná a zároveň, aby súd určil, že výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € k základnému imaniu spoločnosti vo výške 6.639,- € v spoločnosti žalovaného v 3.) rade je žalovaný v 1.) rade.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2005 členovia predstavenstva žalovaného v 1.) rade, ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, prijali Rozhodnutie v zmysle § 132 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,rozhodnutie žalovaného v 1.) rade“), ktorým rozhodli o prevode obchodného podielu vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk) zodpovedajúcom 100 % základného imania spoločnosti žalovaného v 3.) rade (ďalej len ako ,,obchodný podiel“) na spoločnosť žalovaného v 2.) rade. V ten istý deň uzatvorili títo členovia predstavenstva žalovaného v 1.) rade Zmluvu o prevode obchodného podielu žalovaného v 1.) rade v spoločnosti žalovaného v 3.) rade (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa jediným spoločníkom v spoločnosti žalovaného v 3.) rade stal žalovaný v 2.) rade. Žalobca
predmetnú Zmluvu a právne úkony súvisiace s prevodom obchodného podielu považuje za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko s úkonmi žalovaných v 1.) až 3.) rade právne predpisy nespájajú zánik vlastníckeho práva žalovaného v 1.) rade k obchodnému podielu a ani vznik vlastníckeho práva žalovaného v 2.) rade k predmetnému obchodnému podielu. Bez platnej zmluvy o prevode obchodného podielu, účasť žalovaného v 1.) rade ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade nezanikla. Naliehavý právny záujem na určení, že napadnuté právne úkony sú neplatné spočíva v tom, že bez súdom vysloveného určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorého sa žalobca domáha, sú práva žalobcu ohrozené, a jeho právne postavenie je neistým, pričom z dôvodu súčasného neistého postavenia vzniká žalobcovi značná ujma.
3. K neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 1.) rade žalobca uviedol, že podľa rozhodnutia žalovaného v 1.) rade, ten ako jediný spoločník žalovaného v 3.) rade, vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia rozhodol o prevode obchodného podielu vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk) zodpovedajúcom 100 % základného imania spoločnosti, pričom označenie a vymedzenie predmetu prevodu je zmätočné, neurčité a nezrozumiteľné. V zmysle zákona obchodný podiel možno číselne vyjadriť iba ako pomernú hodnotu, ktorou je určený rozsah účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ako určitej časti obchodného majetku spoločnosti. Keďže obchodný podiel nemohol byť číselne vyjadrení výškou 6.639,- € (200.000,- Sk), tak možno konštatovať, že žalovaný v 1.) rade rozhodol o prevode vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk), ktoré zodpovedá 100 % základného imania, a nie o prevode obchodného podielu. V zmysle vyššie uvedeného je predmetné rozhodnutie žalovaného v 1.) rade absolútne neplatné.
4. K neprípustnosti prevodu obchodného podielu žalobca uviedol, že nakoľko zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade v znení platnom ku dňu podpisu Zmluvy nepripúšťala prevod obchodného podielu na tretiu osobu, a preto sú právne úkony žalovaných v 1.) až 3.) rade, smerujúce k prevodu predmetného obchodného podielu, absolútne neplatné.
5. K nemožnosti nadobudnutia obchodného podielu žalovaným v 2.) rade žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný v 2.) rade je jednoosobová spoločnosť, ktorej jediný vlastník vlastní všetky akcie, tak právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu žalovaným v 1.) rade, ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade na žalovaného v 2.) rade, ako spoločnosť s jediným spoločníkom, je od začiatku absolútne neplatný pre rozpor s § 105 a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 39 ods. 2) Občianskeho zákonníka a pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na čl. 6 Dvanástej smernice Rady Európskych spoločenstiev.
6. Podľa názoru žalobcu neplatnosť zmluvy spočíva v nesplnení základných náležitostí platného právneho úkonu, ktorým by mal zakladať práva a povinnosti žalovaným v 1.) a 2.) rade, a to nedostatok zastúpenia a konania žalovaného v 2.) rade ako aj neurčitosť Zmluvy. Na platnosť zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu sa vyžaduje podpis konajúcej osoby. Z obsahu Zmluvy možno zistiť, že za žalovaného v 2.) rade konala na základe plnej moci tretia osoba, pričom Zmluva neobsahuje ďalšie údaje o osobe zástupcu, a preto z dôvodu nedostatku identifikácie zástupcu žalovaného v 2.) rade, možno právny úkon uzavretia Zmluvy kvalifikovať ako neplatný pre jeho neurčitosť. Osoba, ktorá pripojila podpis nebola v zmysle Zmluvy oprávnená zastupovať žalovaného v 2.) rade, z čoho vyplýva, že jej podpis a konanie nemožno považovať za platné konanie v mene žalovaného v 2.) rade, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Keďže z obsahu Zmluvy nevyplýva, že Q. I. koná za žalovaného v 2.) rade, tak možno konštatovať, že táto osoba konala vo vlastnom mene, a preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy, keďže žalovaný v 1.) rade neprejavil vôľu previesť obchodný podiel na fyzickú osobu. Žalovaný v 2.) rade vo veci úkonov spojených s rokovaním o nadobudnutí obchodného podielu, vrátane uzatvorenia zmlúv udelil plnomocenstvo 2 osobám, pričom zmluvu podpísala iba 1 osoba. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak sa zmluvné strany dohodnú na odplatnom prevode, musí byť priamo v zmluve výslovne uvedená aj výška odplaty alebo spôsob jej určenia, pričom zmluvné strany si v Zmluve pri odplatnom prevode obchodného podielu výslovne nedohodli výšku odplaty, a preto je zmluva absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosť. Z článku IV Zmluvy sa nedá zistiť, ktoré valné zhromaždenie, akého subjektu alebo obchodnej spoločnosti má udeliť súhlas, a teda ani kedy nastane účinnosť zmluvy, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy.
7. K rozporu konania žalovaných v 1.) až 3.) rade s dobrými mravmi žalobca uviedol, že je vlastníkom 172.068 ks akcií emitovaných spoločnosťou žalovaného v 1.) rade, ktoré predstavujú 35,56 %
podiel na základnom imaní žalovaného v 1.) rade. Oprávnení zástupcovia žalobcu sa na základe pozvánky žalovaného v 1.) rade dňa 07.10.2005, za účelom realizovania výkonu práv žalobcu ako akcionára, dostavili do miesta konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného v 1.) rade (ďalej len ,,MVZ žalovaného v 1.) rade“), ten však v rozpore so zákonom a stanovami žalovaného v 1.) rade, bez relevantného dôvodu, odmietol žalobcovi vydať hlasovacie lístky, čím mu protiprávne odoprel právo vykonávať práva akcionára. Tento protiprávny postup odôvodnil svojimi pochybnosťami o oprávnení konať za žalobcu, spočívajúcimi v tom, že osoby zastupujúce žalobcu na základe uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 11.06.2004 (ďalej len ,,MVZ žalobcu“), nie sú zapísané v obchodnom registri, tieto osoby nie sú oprávnenými členmi orgánov žalobcu, a je vedené súdne konanie o neplatnosť uznesení MVZ žalobcu. Žalovaný v 1.) rade postupoval protiprávne, čo potvrdzuje aj stanovisko Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.12.2005, sp.zn. 1Cob/132/05 konštatoval, že ,,akcionári žalobcu vyjadrili svoju vôľu na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 11.06.2004 a rozhodli, ktoré tri osoby sú členmi štatutárneho orgánu, kto je predsedom, a kto je podpredsedom predstavenstva žalobcu, toto rozhodnutia musia tretie osoby ako aj súdy rešpektovať, a to až do doby, pokiaľ súd nevyhlási rozhodnutia valného zhromaždenia z 11.06.2004 za neplatné.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1.) rade bol povinný rešpektovať stav, ktorý mu bol známy z uznesení MVZ žalobcu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 23.01.2006, sp.zn. 4Cbs/17/2004 zamietol návrh na vyhlásenie uznesení MVZ žalobcu za neplatné. Na predmetnom MVZ žalovaného v 1.) rade boli menšinovými akcionármi schválené uznesenia, ktoré mali za následok negatívne zmeny v riadení, kontrole, spravovaní spoločnosti a nakladaní s majetkom žalovaného v 1.) rade, boli odvolaní pôvodní členovia a zároveň vymenovaní noví členovia predstavenstva a dozornej rady žalovaného v 1.) rade a taktiež boli zmenené stanovy žalovaného v 1.) rade. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha určenia neplatnosti všetkých uznesení MVZ žalovaného v 1.) rade na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 18Cb/162/2005. Predmetný protiprávny postup na MVZ žalovaného v 1.) rade priamo súvisel s následným prevodom obchodného podielu žalovaného v 1.) rade v spoločnosti žalovaného v 3.) rade. V prípade dodržania platných právnych predpisov, a umožnenia žalobcovi vykonávať práva akcionára, by vzhľadom na počet akcií žalobcu nedošlo k schváleniu uvedených negatívnych zmien v spoločnosti žalovaného v 1.) rade, a ani k prevodu predmetného obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade.
8. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou povereného zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaných v 1.) a 2.) rade, a oboznámil sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to s Rozhodnutím jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti Energetika, s.r.o. prijaté v zmysle § 132 Obchodného zákonníka zo dňa 24.10.2005, Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005, výpisom z Obchodného registra žalovaného v 1.) rade, výpisom z Obchodného registra žalovaného v 2.) rade, výpisom z Obchodného registra žalovaného v 3.) rade, pozvánkou na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v 1.) rade na deň 07.10.2005, notárskou zápisnicou č. N110/2005 a Nz 46939/2005, NCRls 46390/2005 zo dňa 07.10.2005, notárskou zápisnicou č. N331/2004 a Nz 50709/2004 zo dňa 11.06.2004, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Cob/132/2005 zo dňa 30.12.2005, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cbs/17/2004-251 zo dňa 23.01.2006, potvrdením o súdnom konaní sp.zn. 18Cb/162/2005 vedenom Okresným súdom Michalovce, stanovami žalovaného v 1.) rade zo dňa 07.10.2005, notárskou zápisnicou č. N368/2004 a Nz 57577/2004 zo dňa 12.07.2004, zakladateľskou listinou žalovaného v 1.) rade zo dňa 12.07.2004, notárskou zápisnicou č. N238/2005 a Nz 34654/2005, NCRls 34157/2005 zo dňa 26.07.2005, stanovami žalovaného v 1.) rade zo dňa 22.06.2005, stavovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov: 700200357258 zo dňa 03.10.2005, oznámením Okresného súdu Košice I zo dňa 02.11.2005 o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov, plnomocenstvom zo dňa 24.10.2005, Potvrdením Okresného súdu Košice I o vykonaní zápisu zo dňa 04.11.2005, zakladateľskou listinou žalovaného v 3.) rade zo dňa 24.10.2005, notárskou zápisnicou č. N92/2008 a Nz 30101/2008, NCRls 29907/2008 zo dňa 15.07.2008, uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/31/2008-400 zo dňa 11.07.2008, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo 28/2008 zo dňa 30.09.2009, notárskou zápisnicou č. N285/2008 a Nz 26796/2008, NCRls 26526/2008 zo dňa 23.06.2008, listinou prítomných akcionárov vlastniacich cenné papiere ISIN: SK1110013168 a SK1110013176 emitenta ZACHEM, a.s. Strážske zo dňa 23.06.2008, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Obdo 41/2008 zo dňa 17.09.2009, trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu č.k. PK-2T/36/2012-3715 zo dňa 15.11.2012, rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 16Cb/1/2012-336 zo dňa 12.06.2013, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Rozhodnutím žalovaného v 1.) rade ako jediného spoločníka urobeným pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného v 3.) rade zo dňa 24.10.2005 bolo rozhodnuté o prevode obchodného podielu vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk) zodpovedajúcom 100 % základného imania na spoločnosti žalovaného v 3.) rade na nový subjekt, a to na žalovaného v 2.) rade. Za žalovaného v 1.) rade predmetné rozhodnutie prijali P.. P. J. a G.. H. W. ako členovia predstavenstva.
10. Žalovaný v 1.) rade ako prevádzajúci uzatvoril so žalovaným v 2.) rade Zmluvu o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného v 3.) rade vo výške zodpovedajúcej 100 % základného imania, t.j. 6.639,- € (200.000,- Sk) na nadobúdateľa s účinnosťou po udelení súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu. Žalovaný v 1.) rade bol zastúpený P.. P. J. a G.. H. W. ako členmi predstavenstva a žalovaný v 2.) rade bol na základe plnej moci zastúpený Q. I..
11. Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného v 1.) rade ku dňu 25.10.2005 bol predsedom predstavenstva G.. T. M. F.., jeho podpredsedom Q. C. a členmi predstavenstva boli G.. G. F., H.. F. X. I.., G.. P. S., P.. X. N.. 12. Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného v 3.) rade ku dňu 16.05.2006 bol jediným spoločníkom žalovaný v 2.) rade a konateľmi boli G. P. a G.. T. I..
13. Z pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v 1.) rade na deň 07.10.2005 vyplýva, že rozhodujúcim dňom pre uplatnenie práva účasti na zasadnutí MVZ žalovaného v 1.) rade je deň 03.10.2005.
14. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. Anny Černákovej č. N110/2005, Nz 46939/2005, NCRls 46390/2005 zo dňa 07.10.2005 vyplýva, že ňou bol osvedčený priebeh MVZ žalovaného v 1.) rade. U.. F. O. ako osoba poverená otvorením MVZ oznámil, že došlo k odopretiu vydania hlasovacích lístkov z dôvodu pochybností o oprávnení konať za žalobcu. Uznesením č. 3/2005/MVZ boli ku dňu 07.10.2005 odvolaní z funkcie člena predstavenstva G.. G. F., G.. P. S., G.. Y. U.O., G.. Q. O. Y. G.. T. M. F.. a za nových členov boli zvolení G.. Y. U., G.. H. W. Y. P.. P. J..
15. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. Martiny Mižíkovej č. N331/2004, Nz 50709/2004 zo dňa 11.06.2004 z priebehu MVZ žalobcu vyplýva, že uznesením č. 2 boli ku dňu 11.06.2004 odvolaní z funkcie člena predstavenstva G.. P. W., Q. C., G.. U. I. a za nových členov boli zvolení G.. P. W. ako predseda, Q. C. ako podpredseda, G.. U. I..
16. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cbs/17/2004-251 zo dňa 23.01.2006, právoplatným dňa 29.12.2006 súd zamietol žalobu spoločnosti ENERGY SK a.s. o určenie neplatnosti uznesení MVZ spoločnosti ZACHEM, a.s. Strážske zo dňa 11.06.2004.
17. Plnomocenstvom zo dňa 11.06.2004 žalobca zastúpený G.. P. W. ako predsedom predstavenstva a Q. C. ako podpredsedom predstavenstva splnomocnil G.. U. I. ku všetkým právnym úkonom vykonávaným za žalobcu, a zároveň bol G.. U. I. poverený okrem iného na zastupovanie pred súdmi, na podávanie návrhov.
18. Zo stanov žalovaného v 3.) rade zo dňa 12.07.2004 vyplýva, že základné imanie spoločnosti je 6.639,- € (200.000,- Sk).
19. Žalobca namietal, že miestne príslušným súdom v predmetnej veci v zmysle § 11 ods. 2 O.s.p. je Okresný súd Michalovce, a to podľa § 86 ods. 2 O.s.p. pre žalovaného v 2.) rade, podľa § 87 písm. c) pre žalovaných v 1.) a 3.) rade a podľa § 84 a 85 ods. 2 O.s.p. pre žalovaného v 1.) rade.
20. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200357258 zo dňa 03.10.2005 vyplýva, že žalobca je akcionárom disponujúcim 35,56 % podielom na základnom imaní žalovaného v 1.) rade.
21. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200357258 zo dňa 28.06.2006 vyplýva, že žalobca je akcionárom disponujúcim 35,56 % podielom na základnom imaní žalovaného v 1.) rade.
22. Oznámením o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov zo dňa 02.11.2005 Okresný súd Košice I oznámil žalovanému v 3.) rade odmietnutie vykonania zmeny zapísaných údajov na základe návrhu na zmenu zapísaných údajov, ktorý bol podaný dňa 25.10.2005 z dôvodu, že k návrhu nebolo pripojené plnomocenstvo pre Q. I., ktorá zastupuje nadobúdateľa obchodného podielu.
23. Plnomocenstvom zo dňa 24.10.2005 udelil žalovaný v 2.) rade plnú moc Q. I. Y. G. S..
24. Potvrdením o vykonaní zápisu zo dňa 04.11.2005 Okresný súd Košice I potvrdil, že na základe návrhu na zápis so spisovou značkou 1/Nre/289/2005 zo dňa 03.11.2005 žalovaným v 3.) rade vykonal zápis navrhovaných údajov tak, že došlo k výmazu žalovaného v 1.) rade ako spoločníka a ako spoločník bol zapísaný žalovaný v 2.) rade.
25. Žalovaný v 1.) rade k žalobe uviedol, že obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 3.) rade bolo možné previesť i napriek tomu, že to zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade výslovne neuvádzala, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 79/2003: ,,Vnútorné usporiadanie spoločnosti, ktoré neumožňuje prevod obchodného podielu na tretie osoby, má chrániť záujmy spoločníkov v tom, aby bez súhlasu všetkých spoločníkov nemohlo dôjsť ku zmene okruhu spoločníkov (s výnimkou prevodu podielov medzi spoločníkmi). Ak sa takáto zmena uskutočňuje so súhlasom všetkých spoločníkov, nemôže byť prevod obchodného podielu na tretiu osobu neplatný len z dôvodu, že to spoločenská zmluva neumožňuje. Považovať prevod za neplatný z uvedeného dôvodu by znamenalo nerešpektovať skutočnosť, že spoločenská zmluva je prejavom spoločnej vôle spoločníkov a všetci spoločníci spoločne majú právo zmeniť ju aj tak, že v konkrétnej záležitosti budú postupovať odchylne od jej úpravy. Vyžadovať, aby v takom prípade spoločníci najprv formálne zmenili spoločenskú zmluvu a potom ju vzápätí po uskutočnení svojho zámeru vrátili do pôvodného stavu, alebo aby dvaja spoločníci najprv previedli svoj podiel na tretiu osobu a ten ho už ako jediný spoločník previedol na tretiu osobu, by bolo prejavom nemiestneho formalizmu.“
26. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že na základe údajov z účtovnej závierky žalovaného v 1.) rade za rok 2005 možno zistiť, že 100 % obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, odpredal žalovaný v 1.) rade za kúpnu cenu vo výške len 331.939,19 € (10.000.000,- Sk). Žalovaný v 3.) rade je povinným účastníkom schémy obchodovania s emisiami oxidu uhličitého (ďalej len ,, CO2“), a teda majetok žalovaného v 3.) rade, tzn. aj majetková hodnota prevedeného 100 % obchodného podielu, je znásobená emisnými kvótami CO2 pridelenými Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pre trojročné obchodovateľné obdobie 2005 - 2007. Hodnota týchto emisných kvót, pri referenčnej burzovej cene emisných kvót CO2 vyhlasovanej na Komoditnej burze Bratislava, pre účely oceňovania emisných kvót v účtovníctve podnikateľských subjektov, dosahovala výšku 36,36 € (1095,50 Sk) za 1 tonu, a teda aj hodnotu majetku spoločnosti žalovaného v 3.) rade bolo možné určiť vo výške cca 26.223.195,91 € (790.000.000,- Sk). So zreteľom na uvedené je zrejmé, že napadnutý prevod obchodného podielu, bol pre žalovaného v 1.) rade a jej akcionárov zjavne nevýhodný a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
27. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. Martiny Mižíkovej č. N285/2008, Nz 26796/2008, NCRls 26526/2008 zo dňa 23.06.2008 z priebehu MVZ žalobcu vyplýva, že uznesením č. 2 boli odvolaní z funkcie člena predstavenstva G.. P. W., Q. C., G.. U. I. Y. za A. Č. W. N. G.. P. W. Y. F., Q. C. ako podpredseda, G.. U. I..
28. Trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu č.k. PK-2T/36/2012-3715 zo dňa 15.11.2012 bolo rozhodnuté, že obvinený G.. H. W. a obvinený P.. P. J. sú vinní, že dňa 24.10.2005 v Bratislave, ako členovia predstavenstva obchodnej spoločnosti Chemko, a.s., Strážske (ďalej ako ,,Chemko“) vymenovaní na mimoriadnom valnom zhromaždení menovanej akciovej spoločnosti dňa 07.10.2005, na ktorom bolo zástupcom spoločnosti ZACHEM, a.s., ako akcionárovi Chemko, s podielom 35,56 % hlasov zabránené zúčastniť sa na rozhodovaní o spoločnosti Chemko, spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode na základe ich rozhodnutia z 24.10.2005 za firmu Chemko, ako jediného spoločníka na strane prevádzajúceho, v rozpore so zákonnými ustanoveniami v tom čase účinného Obchodného zákonníka, a síce § 194 ods. 5 o povinnosti zodpovedne sa starať o majetok zastupovanej akciovej spoločnosti, § 105a odsek 1 o obmedzení vlastniť obchodnú spoločnosť jednoosobovou spoločnosťou a v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o podstatných predpokladoch právneho úkonu, medzi ktoré patria aj obchodné zmluvy, uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu vo výške 100 % v
obchodnej spoločnosti Energetika, s.r.o., s obchodnou spoločnosťou Myria Assets,B.V., vo vlastníctve jednej fyzickej osobe ako jedinému nadobúdateľovi, za kúpnu cenu, ktorá bola určená až následnou písomnou dohodou medzi zmluvnými stranami zo dňa 07.11.2005 o majetkovom vysporiadaní o finančnej čiastke vo výške 331.939,- Eur (10.000.000 Sk), a to bez riadneho vykonania a zabezpečenia majetkového ohodnotenia dcérskej firmy Energetika, s.r.o., ktorá v priemyselnom areáli firmy Chemko, od svojho vzniku v roku 2000 vyrábala a dodávala materskej spoločnosti a jej ďalším dcérskym spoločnostiam energiu a teplo, najneskôr k dátumu pred uskutočnením prevodu celého obchodného podielu za účelom zistenia hodnoty majetku - vlastného imania - k určeniu ceny obchodného podielu, ktorým mal byť prevádzaný na inú osobu, hoci mali vedomosť, že obchodná spoločnosť ZACHEM a.s., ako majoritný akcionár, si výslovne neželala odpredávanie majetku patriaceho firme Chemko, pretože sa najneskôr dňa 23.10.2005 dozvedeli o návrhu firmy Chemko, podanom príslušnému súdu na vydanie predbežného opatrenia zakázať štatutárnym zástupcom firmy Chemko, prevádzať ňou vlastniace obchodné podiely v konkrétnych obchodných spoločnostiach, medzi ktorými figuruje aj Energetika, s.r.o., na iné osoby, že spoločnosť Energetika, s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase aj G.. H. W., očakávala nárast svojho finančného majetku z dôvodov bezodplatného pridelenia emisných kvót rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR z 11.03.2005 v celkovom množstve 721 599 t, a to na trojročné zobchodovateľné obdobie 2005-2007 pre výrobné prevádzky Tepláreň 2 a Pomocná výhrevňa, na ktorých sa však obmedzila emisia CO2 do ovzdušia zastavením výroby tepla z fosílneho paliva (hnedé uhlie) na základe toho, že začiatkom roka 2004 bola odstavená prevádzka na zdroji Tepláreň 2 a v druhom zdroji Pomocná výhrevňa prešla prevádzka na palivo zemný plyn, a získania tak možnosti nasporiť značný objem emisných kvót z pridelených emisných kvót nad rámec kvót vypustených do ovzdušia a tieto voľne odpredať v zmysle zákona č. 572/2004Z. z. o obchodovaní s emisiami na trhu s emisiami, a tak získať v prospech obchodného majetku firmy Energetika, s.r.o., značný objem finančných prostriedkov, presahujúci 11.617.871,61 € (350.000.000,- Sk), pričom spoločnosť Energetika, s.r.o., ktorej všeobecná hodnota vrátane hodnoty pridelených emisných kvót ku dňu prevodu obchodného podielu bola zistená znaleckým posudkom v danom trestnom konaní sumou 11.954.132,49 € (360.130.195,34 Sk), získala k 11.04.2006 odpredajom nadbytočných emisných kvót, pripísaných za roky 2005 a 2006, finančné prostriedky v celkovej sume 14 651.040,78 € (441.377.254,52 Sk), čím spôsobili spoločnosti Chemko, , prevodom celého obchodného podielu v spoločnosti Energetika, s.r.o., na inú osobu škodu na ušlom podiele z budúceho zisku firmy Energetika, a.s., po zdanení (tzv. dividenda) škodu vo výške najmenej 11.617.871,60 € (350.000.000,- Sk) teda obvinený G.. H. W.Č. a obvinený P.. P. J. spoločným konaním spôsobili inému značnú škodu tým, že porušili zákonom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, čím spáchali trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 255 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 1. januára 2006.
29. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 16Cb/1/2012-336 zo dňa 12.06.2013 súd zamietol žalobu žalobcu ZACHEM, a.s. Strážske, ktorou sa domáhal od žalovaných: 1.) Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, 2.) Fond národného majetku Slovenskej republiky, 4.) B-MECHANIZ s.r.o., 5.) SEVISBROKERS FINANCE o.c.p. zaplatenie sumy 29.874.526, 99 € (900.000.000,- Sk) spolu s príslušenstvom titulom úkonov žalovaných v 1.) až 3.) rade a žalovaného v 5.) rade, čím v dôsledku prevodu akcií a zníženia akcionárskeho podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného v 1.) rade takmer o polovicu, nastala reálna nemožnosť žalobcu presadzovať legitímny záujem, aby sa podieľal na riadení spoločnosti a na zhodnocovaní majetku žalovaného v 1.) rade.
30. Poverený zástupca žalobcu uviedol, že ohľadom ceny predaja obchodného podielu boli vyhotovené viaceré znalecké posudky. Žalobca dal tiež vyhotoviť znalecký posudok, v ktorom znalec ohodnotil cenu predaja obchodného podielu na sumu 26.223.195,91 € (790.000.000,- Sk). V rámci trestného konania bol taktiež vyhotovený znalecký posudok, ktorý ohodnotil obchodný podiel na cenu vo výške 10.622.054,04 € (320.000.000,- Sk). Ceny sa líšia v desiatkach miliónov od ceny, za ktorú bol v skutočnosti obchodný podiel predaný. Žalobca má za to, že pri prevode obchodného podielu neboli zohľadnené všetky skutočnosti, a to najmä, že na základe zákona z roku 2004, boli v marci 2005 pridelené znečisťovateľom emisné kvóty na obchodovateľné obdobie 2005-2007, a keďže žalovaný v 3.) rade bol významným znečisťovateľom, tak bolo pridelené množstvo týchto emisií. V roku 2002 boli odstavené niektoré prevádzky náročné na produkciu emisií, čím bol zrejmý prebytok obchodovateľných emisií, a tým už v júni 2005 bolo štatutárnym orgánom známe, že tieto emisie budú môcť byť zobchodované. Ďalej poukázal na potrebu zohľadniť hodnotu know-how a hodnotu ľudských zdrojov, ktorú žiadny znalecký posudok nezohľadňoval. Žalovaný v 3.) rade podniká v lukratívnom obchode,
pretože výroba energií patrila medzi najvýnosnejšie odvetvie v priemysle, čo takisto nebolo zohľadnené znaleckými posudkami.
31. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca nadobudol akcie vo výške 70 % v spoločnosti žalovaného v 2.) rade, na základe kúpnej zmluvy a kúpna cena bola vo výške zhruba 16.596.959,44 € (500.000.000,- Sk), pričom jedna z podmienok kúpnej zmluvy bola investícia, ktorú mal zabezpečiť žalobca v hodnote 33.193.918,87 € (1.000.000.000,- Sk), a ktorú potvrdil Fond národného majetku (ďalej len ,,FNM“). Následne došlo k odpísaniu akcií a to tak, že k dnešnému dňu je žalobca vlastníkom 35,56 % akcií. Žalobca z opatrnosti schválil všetky úkonu G.. I. a všetky tieto úkony sú legitímne a platné.
32. Právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade uviedol, že G.. I. vystupoval ako splnomocnený zástupca žalobcu, a keďže existujú pochybnosti o platnosti predmetného plnomocenstva, tak možno pochybovať o tom, či bola žaloba podaná oprávnenou osobou. Zo žaloby tiež nie je zrejmé z čoho vyplýva pasívna legitimácia žalovaného v 3.) rade. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že žalobca nemá majetkovú účasť k žalovanému v 3.) rade, a nie je tu ani priame majetkové prepojenie medzi žalobcom a žalovaným v 3.) rade. Kúpna cena akcií nebola zo strany žalobcu nikdy uhradená, pričom bola splatená iba cena navrhnutých akcií, ale nie cena 70 % akcií. Investíciu do majetku vo výške 33.193.918,87 € (1.000.000.000,- Sk) investoval sám žalovaný v 1.) rade z vlastných financií. Úlohou žalobcu bolo iba zabezpečiť investície z vlastného majetku.
33. V námietkach k zápisnici z pojednávania konaného dňa 21.03.2013 právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade uviedol, že plnomocenstvo bolo udelené G.. I. dňa 11.06.2004, pričom žaloba bola podaná dňa 15.05.2006. Nie je zrejmé, ktoré predstavenstvo, t.j. predstavenstvo zvolené na v poradí ktorom valnom zhromaždení malo udeliť G.. I. plnomocenstvo. Ďalšou otázkou je či na podanie žaloby o neplatnosť Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá bola uzavretá dňa 24.10.2005 obstojí plnomocenstvo udelená G.. I. dňa 11.06.2004, ak bol na základe plnomocenstva udeleného dňa 11.06.2004 napadnutý úkon z roku 2005. Na predmetné konanie by nemalo obstáť všeobecné a neurčité vymedzenie plnomocenstva, nakoľko vo vymedzenej oblasti by sa tak jednalo o neprípustný prenos kompetencií predstavenstva na inú osobu. Z privatizačnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalobca a FNM vyplývala pre žalobcu ako kupujúceho len povinnosť zabezpečiť v orgánoch žalovaného v 1.) rade, aby tento zo svojich vlastných prostriedkov vykonal predmetné investície vo výške 33.193.918,87 € (1.000.000.000,- Sk). Je nepochybné, že žalobca do rozvoja podniku žalovaného v 1.) rade nevložil titulom deklarovaného záväzku žiadnu sumu, a preto nemôže zdôvodňovať svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe majetkovými nárokmi.
34. Právny zástupca žalobcu uviedol, že Špecializovaný trestný súd trestným rozkazom č.k. PK-2T/36/2012-3715 zo dňa 15.11.2012 rozhodol, že osoby, ktoré konali ako zástupcovia žalovaného v 1.) rade v súvislosti s prevodom 100 % obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade do vlastníctva žalovaného v 2.) rade, sú vinní zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku formou spolupáchateľstva, čím spôsobili škodu po zdanení najmenej vo výške 11.617.871,60 € (350.000.000,- Sk), a preto s poukazom na ustálenú judikatúru namieta absolútnu neplatnosť spornej Zmluvy, keďže v priamej súvislosti bol spáchaný trestný čin. Žalovaný v 1.) rade v konaní spochybňuje platnosť uznesení MVZ žalobcu zo dňa 16.02.2003 a 11.06.2004, pričom má vedomosť o tom, že všetky konania o platnosti uvedených uznesení sú právoplatne ukončené, s výsledkom, že všetky uznesenia sú platné. Žalobca mal v zmysle privatizačnej zmluvy okrem povinnosti zaplatiť kúpnu cena, aj povinnosť zabezpečiť investície vo výške 33.193.918,87 € (1.000.000.000,- Sk) do majetku spoločnosti žalovaného v 1.) rade. Bez splnenia tejto podmienky by žalobca porušil svoje povinnosti a bol by vystavený sankcii vrátenia privatizovaného majetku. FNM potvrdil, že všetky tieto investície boli zo strany žalobcu splnené a to sumou, ktorá presahovala povinnú výšku zhruba o 165.969,59 € (5.000.000,- Sk). Podpis na plnomocenstve, na základe ktorého bola uzavretá Zmluva bol overený apostilom až dodatočne dňa 03.11.2005. To znamená, že v čase podpisu Zmluvy neexistoval riadny doklad, na základe ktorého by sa osoba konajúca za žalovaného v 2.) rade preukázala oprávnením konať a podpisovať Zmluvu. Uvedený nedostatok si všimol aj Obchodný register, ktorý vyzval na doplnenie plnomocenstva, no napriek týmto nedostatkom Obchodný register povolil zápis. V rozhodnom čase a ani dodatočne neexistovalo riadne plnomocenstvo, ktoré by bolo riadne podpísané aj s príslušnou overovacou doložkou. Zmluva je v rozpore s medzinárodnými dohodami a medzinárodnými predpismi, ktoré majú prednosť pred právnymi predpismi Slovenskej republiky, a ktoré
vylučujú aj v zahraničí, aby jednoosobová právnická osoba nadobudla jednoosobovú právnickú osobu. Žalobca je najväčším akcionárom žalovaného v 1.) rade. Z tohto pohľadu, keďže osoby, ktoré konali v mene žalovaného v 1.) rade boli právoplatne odsúdené, že v tejto súvislosti bol spáchaný trestný čin, tak neobstojí aby táto zmluva bola považovaná za platnú aj vzhľadom na to, že právne skutočnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy sú predmetom zápisov štátom vedenej evidencie. Žalobca nemá inú možnosť ako zvrátiť tento stav uplatňovaním práva v tomto súdnom konaní. Keďže bez právoplatného rozhodnutia súdu Obchodný register nemá dôvod na vykonanie zmeny zápisu.
35. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v 1.) a 2.) rade vyplýva, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a rovnako tak nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacích žalobných nárokoch. Žalobca je akcionárom žalovaného v 1.) rade, ale nebol účastníkom Zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáha. Z tohto možno vyvodiť záver, že nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, a zároveň nemôže mať naliehavý právny záujem na negatívne určovacom žalobnom petite. Žalovaný v 3.) rade je vo vzťahu k žalobcovi treťou osobou, pričom žalobca nemôže odvíjať svoju vecnú legitimáciu ani naliehavý právny záujem na uplatnených nárokoch z dôvodu, že je akcionárom žalovaného v 1.) rade.
36. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaní v 1.) až 3.) rade nepredložili a neoznačili ani jeden dôkaz, ktorým by akýmkoľvek spôsobom spochybnili tvrdenia žalobcu týkajúce sa jednotlivých právnych skutočností, od ktorých odvodzuje žalobca neplatnosť. Zároveň poukázal na viazanosť súdu súdnym rozhodnutím o spáchaní trestného činu, ktoré bolo preukázané rozhodnutím ŠTS 2T/36/2012, z ktorého je zrejmé, že v priamej súvislosti s napadnutým priamym úkonom bol spáchaný trestný čin čo preukazuje rozpor napadnutých právnych úkonom s ustanoveniami §39 a §37 Občianskeho zákonníka, a teda absolútnu neplatnosť napadnutých úkonov. K naliehavému právnemu záujmu poukázal na skutočnosť, že žalobca je akcionárom žalovaného v 1.) rade, ktorý má záujem na vlastníctve obchodného podielu spoločnosti žalovaného v 3.) rade. Z judikatúry v tejto oblasti vyplýva, že nielen osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na predmetnom úkone majú naliehavý právny záujem, ale aj osoby ktorých sú dotknutú majetkové práva.
37. Podľa § 20 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
38. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
39. Podľa § 31 ods. 3 OZ plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
40. Podľa § 32 ods. 1 OZ ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
41. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
42. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
43. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, , ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
44. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
45. Podľa § 105a ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinného v rozhodnom čase (ďalej len ,,ObZ“) spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach.
46. Podľa § 114 ods. 1 ObZ, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
47. Podľa § 115 ods. 3 ObZ zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
48. Podľa § 114 ods. 1 ObZ spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia..
49. Podľa § 132 ods. 1 ObZ, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 194 ods. 5 ObZ, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
51. Podľa § 272 ods. 1 ObZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
52. Podľa § 11 ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“) konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
53. Podľa § 11 ods. 2 O.s.p., ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
54. Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
55. Podľa § 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.
56. Podľa § 86 ods. 2 O.s.p. proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
57. Podľa § 87 písm. c) O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky
58. Podľa § 137 písm. c) zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
59. Podľa 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
60. Podľa čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/102/ES zo dňa 16.09.2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom spoločnosť môže mať jediného spoločníka pri svojom založení, ale aj vtedy, keď sa všetky jej podiely sústredia do rúk jedinej osoby (spoločnosť s jediným spoločníkom).
61. Podľa čl. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/102/ES zo dňa 16.09.2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, ak členský štát povolí spoločnosť s jediným spoločníkom v zmysle definície v článku 2 ods. 1 aj v prípade akciových spoločností, uplatní sa na ne táto smernica.
62. Podľa článku II ods. 2.3 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 obchodný podiel prevádzajúceho v obchodnej spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o. je 100 % na základnom imaní a zodpovedá vkladu vo výške 200.000,- Sk.
63. Podľa článku III ods. 3.1 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 touto zmluvou prevádzajúci prevádza svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o. vo výške zodpovedajúcej 100 % základného imania t.j. 200.000,- Sk na nadobúdateľa.
64. Podľa článku III ods. 3.2 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 s prevodom obchodného podielu prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a záväzky vzťahujúce sa na predmetný obchodný podiel. Nadobúdateľ všetky práva a záväzky vzťahujúce sa na predmetný obchodný podiel. Nadobúdateľ sa stáva jediným a neobmedzeným vlastníkom a užívateľom obchodného podielu.
65. Podľa článku IV ods. 4.1 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 kúpne ceny za prevádzaný obchodný podiel bude predmetom osobitnej dohody, ktorú zmluvné strany podpíšu bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy. V osobitnej dohode bude takisto určená jej splatnosť.
66. Podľa článku V ods. 5.1 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 nadobúdateľ týmto v zmysle § 115 ods. 3 vyhlasuje, že pristupuje k zakladateľskej listine spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o.
67. Podľa článku VI ods. 6.2 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 zmluva nadobúda účinnosť po udelení súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu.
68. Podľa bodu 1 rozhodnutia Chemko, a.s. Strážske, ako jediného spoločníka urobený pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o. zo dňa 24.10.2005 jediný spoločník vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia prijal nasledovné rozhodnutie: Valné zhromaždenie spoločnosti ENERGETIKA, s.r.o. schvaľuje prevod 100 % obchodného predstavujúceho 200.000,- Sk z doterajšieho jediného spoločníka Chemko, a.s. Strážske so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO 31 724 582, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sa, vl. 763/V na nový subjekt a to Myria Assets B.V., Reg. Číslo: 31 174 745, Profesor JH Bavinckln 7, 1183AT Amstelveen, The Netherlands.
69. Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
70. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal učenia neplatnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade podpísanej a uzavretej dňa 24.10.2005. Zároveň sa podanou žalobou žalobca domáhal, aby súd určil, že výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € k základnému imaniu spoločnosti vo výške 6.639,- € v spoločnosti žalovaného v 3.) rade je žalovaný v 1.) rade.
71. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je však z procesného hľadiska základným predpokladom úspešnosti žaloby
na určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase kedy je rozsudok vyhlásený ( § 217 ods. 1 C.s.p.).
72. Súd sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko tento je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa vecnou stránkou takejto žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na žalobe na určenie podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je rozhodujúci právny záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy, môže mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.
73. V posudzovanej veci mal súd za to, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu preukázal predovšetkým tým, že právne postavenie žalobcu, ako akcionára spoločnosti žalovaného v 1.) rade, sa v prípade vrátenia majetku zmení, keďže to bude mať vplyv na hodnotu a výšku majetku žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že majetkové postavenie žalobcu je predmetnou Zmluvou dotknuté. K námietkam žalovaných v 1.) a 2.) rade, že žalobca nebol účastníkom Zmluvy súd uvádza, že prípadné vyhovenie predmetnej žalobe bude mať priaznivý dopad na právne postavenie žalobcu, aj keď nebol účastníkom predmetnej Zmluvy, a preto súd má v spore preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu. Žaloba vytvorí medzi stranami pevný právny základ a naplní svoj preventívny charakter a cieľ, t.j. zabráni prípadným ďalším sporom medzi stranami sporu. Z časových súvislostí, dôsledkov sporných právnych úkonov, ako aj zo samotného charakteru sporných právnych úkonov je nepochybné, že tento naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti žalobca preukázal.
74. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorá je nositeľom hmotného práva (aktívna legitimácia) alebo povinnosti (pasívna legitimácia), teda tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom práva, ktoré v konaní uplatňuje. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa od neho žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená.
75. Žalovaný v 1.) a 2.) rade vo svojich vyjadreniach namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže žalobca je akcionárom žalovaného v 1.) rade, ale nebol účastníkom Zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáha, a preto nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu. Súd k predmetnej námietke žalovaných v 1.) a 2.) rade uvádza, že vzhľadom na to, že žalobca sa podanou žalobou dovoláva absolútnej neplatnosti predmetnej Zmluvy, a preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení tejto neplatnosti súd má za to, že žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.
76. Je nesporné, že dňa 11.06.2004 sa konalo MVZ žalobcu, ktoré okrem iného zvolilo do funkcie členov predstavenstva Ing. P. W. ako predsedu, Q. C. ako podpredsedu a G.. U. I.. Rozhodnutie príslušného orgánu o voľbe členov predstavenstva má konštitutívny charakter, a preto platnosť voľby nastáva okamihom voľby a nie až zápisom do Obchodného registra, ktorý má v danom prípade iba deklaratórny účinok. Uvedené rozhodnutie MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004 platí až do doby, pokiaľ ho príslušný súd nevyhlási za neplatné, prípadne kým príslušný orgán neprijme nové rozhodnutie o voľbe členov predstavenstva.
77. Rovnako je nesporné, že dňa 07.10.2005 sa uskutočnilo MVZ žalovaného v 1.) rade, ktoré okrem iného rozhodlo o zmene stanov a o odvolaní a voľbe členov predstavenstva. Žalovaný v 1.) rade pri prezentácii žalobcu na tomto MVZ žalovaného v 1.) rade neakceptoval plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, čoho dôsledkom bolo, že žalobca sa ako akcionár nemohol zúčastniť predmetného MVZ žalovaného v 1.) rade.
78. Žalovaný v 1.) a 2.) rade namietali, že žaloba nebola podaná oprávnenou osobou. Žaloba bola na súd podaná dňa 17.05.2006 a podpísaná bola G.. U. I., ako oprávneným zástupcom na základe plnomocenstva zo dňa z 11.06.2004 podpísaného G.. P. W., ako predsedom predstavenstva žalobcu a Q. C., ako podpredsedom predstavenstva žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že G.. P. W. a Q. C.
boli osoby oprávnené konať za spoločnosť, a teda G.. U. I., ktorý podal na súd žalobu na základe nimi udeleného plnomocenstva, bol oprávnený podať žalobu za žalobcu.
79. Žalovaný v 1.) a 2.) rade namietali skutočnosť, že zo žaloby nie je zrejmé z čoho vyplýva pasívna legitimácia žalovaného v 3.) rade, keďže žalovaný v 3.) rade je vo vzťahu k žalobcovi treťou osobou. Žalobca sa svojou žalobou okrem iného domáha určenia neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaného v 1.) rade v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, na základe ktorej sa jediným spoločníkom v spoločnosti žalovaného v 3.) rade stal žalovaný v 2.) rade. Keďže predmetom konania je okrem iného určenie neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, súd má za to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3.) rade je daná.
80. Súd sa následne zaoberal posúdením otázky platnosti predmetnej Zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca v spore domáha, pričom na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade podpísaná a uzavretá dňa 24.10.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom.
81. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovne zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojim dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Každý účastník neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona a od začiatku, takže subjektívne občianske práva a občianske povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať ten, kto ako dotknutý má na tom právny záujem. Ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada súd i bez návrhu, ale len v prípade, že sa v spore preukážu.
82. V zmysle § 114 a nasl. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=29&p=2010979&f=3> ObZ <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=28&p=1015179&f=3> sa k platnosti zmluvy vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Zmluva o prevode obchodného podielu musí obsahovať určenie zmluvných strán, predmet, to znamená obchodný podiel, ktorý sa prevádza a zo zmluvy musí byť zrejmé, či ide o odplatný alebo bezodplatný prevod. V prípade odplatného prevodu musí zmluva obsahovať aj určenie ceny alebo spôsob určenia ceny. Osobitnou zákonom vyžadovanou náležitosťou je vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve. Zároveň je nevyhnutné, aby podpísanie zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine bolo urobené slobodne a vážne vo forme, ktorú vyžaduje zákon.
83. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 OZ. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350800-1350804&f=2> Samotná proklamácia jedného z účastníkov zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na mysli ustanovenie § 37 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1350816-1350816&f=2> (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.03.2007, sp. zn. 28 Cdo 2888/2005). Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Právny úkon nemožno považovať za neurčitý len preto, že neobsahuje náležitosť, ktorú nemusí obsahovať, teda ktorá nie je stanovená právnym predpisom alebo dojednaná účastníkmi ako nevyhnutná obsahová časť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.07.2010, sp. zn. 32 Cdo 750/2009).
84. Žalobca ako dôvod neplatnosti Rozhodnutia žalovaného v 1.) rade uviedol, že žalovaný v 1.) rade, ako jediný spoločník v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, dňa 24.10.2005 rozhodol o prevode
obchodného podielu vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk) zodpovedajúceho 100 % základného imania spoločnosti žalovaného v 3.) rade na spoločnosť žalovaného v 2.) rade, pričom označenie a vymedzenie predmetu prevodu je zmätočné, neurčité a nezrozumiteľné. Výška obchodného podielu sa v zmysle zákona určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a je vyjadrená buď zlomkom alebo percentom. Zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade neurčuje iné vyjadrenie výšky obchodného podielu. Z predmetného Rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 1.) rade ako jediný spoločník žalovaného v 3.) rade schválil pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 3.) rade prevod 100 % obchodného podielu predstavujúceho 6.639,- € (200.000,- Sk). Z uvedeného vyplýva, že v prípade prevodu obchodného podielu žalovaného v 3.) rade, bolo v súlade so zákonom nevyhnutné vyjadriť obchodný podiel v Zmluve zlomkom, resp. percentom, pričom súd má za to, že v Rozhodnutí bol obchodný podiel vyjadrený percentom.
85. Pokiaľ ide o namietaný dôvod neplatnosti Zmluvy, a to neprípustnosť prevodu obchodného podielu, keď žalobca uviedol, že zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade v znení platnom ku dňu podpisu Zmluvy nepripúšťala prevod obchodného podielu na tretiu osobu, súd uvádza, že podľa čl. 5 ods. 5.5 Zakladateľskej listiny žalovaného v 3.) rade zo dňa 24.10.2005 obchodný podiel môže spoločník previesť so súhlasom valného zhromaždenia na tretiu osobu alebo na iného spoločníka. Prevod obchodného podielu je účinný voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú neskoršou účinnosťou. Z predloženej zakladateľskej listiny žalovaného v 3.) rade vyplýva, že táto umožňovala prevod obchodného podielu na tretiu osobu, pričom tento prevod bol podmienený súhlasom valného zhromaždenia. Z Rozhodnutia žalovaného v 1.) rade, ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, urobeného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 3.) rade vyplýva, že schválil prevod 100 % obchodného podielu predstavujúceho výške 6.639,- € (200.000,- Sk) z doterajšieho jediného spoločníka Chemko, a.s. Strážske na nový subjekt, a to Myria Assets B.V. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 79/2003, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: ,,Vnútorné usporiadanie spoločnosti, ktoré neumožňuje prevod obchodného podielu na tretie osoby, má chrániť záujmy spoločníkov v tom, aby bez súhlasu všetkých spoločníkov nemohlo dôjsť ku zmene okruhu spoločníkov (s výnimkou prevodu podielov medzi spoločníkmi). Ak sa takáto zmena uskutočňuje so súhlasom všetkých spoločníkov, nemôže byť prevod obchodného podielu na tretiu osobu neplatný len z dôvodu, že to spoločenská zmluva neumožňuje. Považovať prevod za neplatný z uvedeného dôvodu by znamenalo nerešpektovať skutočnosť, že spoločenská zmluva je prejavom spoločnej vôle spoločníkov a všetci spoločníci spoločne majú právo zmeniť ju aj tak, že v konkrétnej záležitosti budú postupovať odchylne od jej úpravy. Vyžadovať, aby v takom prípade spoločníci najprv formálne zmenili spoločenskú zmluvu a potom ju vzápätí po uskutočnení svojho zámeru vrátili do pôvodného stavu, alebo aby dvaja spoločníci najprv previedli svoj podiel na tretiu osobu a ten ho už ako jediný spoločník previedol na tretiu osobu, by bolo prejavom nemiestneho formalizmu.“ Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného v 3.) rade bol v čase uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu jediným spoločníkom žalovaného v 3.) rade žalovaný v 1.) rade, a preto by bol prevod obchodného podielu na tretiu osobu platný, aj v prípade, ak by takýto prevod nepripúšťala zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade.
86. Podľa článku VI ods. 6.2 Zmluvy, tá nadobúda účinnosť po udelení súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu. Žalobca k predmetnému článku Zmluvy uviedol, že sa nedá zistiť, ktoré valné zhromaždenie, akého subjektu alebo obchodnej spoločnosti má udeliť súhlas, a teda ani kedy nastane účinnosť zmluvy, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že nakoľko z predmetného článku Zmluvy nie je možné zistiť ktoré valné zhromaždenie má udeliť súhlas, tak má za to, že tento článok je neurčitý, avšak keďže nejde o obsahovú náležitosť, ktorá je stanovená právnym predpisom alebo dojednaná účastníkmi ako nevyhnutná, tak táto skutočnosť nespôsobuje neurčitosť právneho úkonu.
87. Možnosť plnenia ako náležitosť predmetu právneho úkonu musí byť daná v dobe vzniku právneho úkonu. Ak je plnenie v tejto dobe nemožné, tak ide o počiatočnú nemožnosť. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nie je rozhodné, či túto skutočnosť subjekty právneho úkonu vedeli alebo nevedeli. Na právny úkon, ktorého predmet plnenia je od začiatku nemožný, sa prihliada ako keby nikdy platne nevznikol.
88. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že žalovaný v 2.) rade je jednoosobová spoločnosť, ktorej jediný vlastník vlastní všetky akcie, a preto právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu
žalovaného v 1.) rade ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade na žalovaného v 2.) rade, ako spoločnosť s jediným spoločníkom, je od začiatku absolútne neplatný pre rozpor s § 105 a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 39 Občianskeho zákonníka a pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/102/ES zo dňa 16.09.2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom môžu jednotlivé členské štáty prijať osobitné ustanovenie alebo sankcie v prípade, ak je fyzická osoba jediným spoločníkom viacerých spoločností s ručením obmedzeným, alebo v prípade keď spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom je spoločníkom v inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa čl. 6 tejto smernica, ak členský štát povolí spoločnosť s jediným spoločníkom v zmysle definície v článku 2 v prípade akciových spoločností, uplatní sa na ne táto smernica. Podľa výpisu z Obchodného registra bol žalovaný v 2.) rade v čase podpisu predmetnej Zmluvy jednoosobovou akciovou spoločnosťou a žalovaný v 3.) rade bol jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným. Systematickým výkladom § 105a ObZ možno dospieť k záveru, že v korelácii so znením § 7 ods. 3 písm. d) a e) zákona 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a §768c ods. 24 OZ, sa toto ustanovenie vzťahuje len na spoločnosť s ručením obmedzeným. Právne predpisy Slovenskej republiky umožňujú založiť jednoosobovú spoločnosť aj v prípade akciovej spoločnosti, kedy však jediným zakladateľom takejto spoločnosti môže byť len právnická osoba. V prípade, ak nedôjde k transpozícii smernice vydanej Európskym parlamentom a Radou členským štátom, respektíve je smernica transponovaná nesprávne, tak takúto smernicu možno nepriamo aplikovať na účely interpretácie vnútroštátneho práva, t.j. bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice. Súd má za to, že keďže sa žalobca vo svojej žalobe dožadoval eurokonformného výkladu a keďže Obchodný zákonník umožňuje založiť aj akciovú spoločnosť jednoosobovú, tak sa v zmysle čl. 6 predmetnej smernice vzťahuje predmetná smernica aj na akciovú spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu žalovaným v 2.) rade ako jednoosobovou akciovou spoločnosťou je v rozpore s § 105a Obchodného zákonníka, keďže ako spoločnosť s jediným akcionárom nemôže byť jediným spoločníkom inej spoločnosti, v tomto prípade žalovaného v 3.) rade. Táto skutočnosť, že právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu žalovaným v 2.) rade ako jednoosobovou akciovou spoločnosťou je v rozpore s § 105a Obchodného zákonníka, spôsobuje nemožnosť predmetu plnenia, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
89. Žalobca ďalej namietal, že v Zmluve nebola dohodnutá výška odplaty, resp. spôsob jej určenia. Pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia, pričom ide o podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej absencia vedie k posúdeniu zmluvy ako neplatnej pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 102/2001). Súd dospel k záveru, že predmetná Zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre jej neurčitosť, to v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia, pričom na tejto neplatnosti nemôže nič zmeniť ani úmysel strán Zmluvy, ktoré chceli dohodu o cene určovať samostatným doplnkom.
90. Za žalovaného v 2.) rade pri podpise Zmluvy konala podľa znenia Zmluvy na základe plnomocenstva Q.Í. I.. Strana sa v zmysle zákona pri právnom úkone môže dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou na základe plnomocenstva, pričom je nevyhnutné označiť splnomocnenca identifikačnými údajmi tak, aby ho nebolo možné zameniť s inou osobou. V predmetnej Zmluve takáto identifikácia pri Q. I. absentuje. Súd sa ďalej nezaoberal námietkami žalobcu, že osoba, ktorá je v Zmluve označená ako zástupca žalovaného v 2.) rade na základe plnej moci pravdepodobne neexistuje, keďže ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že predmetná Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto vykonanie ďalšieho dokazovania vo vzťahu k existencii či neexistencii Q. I. ako zástupkyne žalovaného v 2.) rade sa súdu javila v tomto štádiu konania ako nehospodárna.
91. Žalobca tiež namietal, že z obsahu Zmluvy nevyplýva, že Q. I. konala za žalovaného v 2.) rade, a preto možno konštatovať, že táto osoba konala vo vlastnom mene. Na základe uvedeného nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy, keďže žalovaný v 1.) rade neprejavil vôľu previesť obchodný podiel na fyzickú osobu. Zo zákona nevyplýva, ako má splnomocnenec dať navonok najavo, že koná v mene splnomocniteľa, musí to však urobiť takým spôsobom, aby osoba, s ktorou koná, jednoz <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1009669&f=2>načne pochopila, že nekoná vo vlastnom mene, ale v mene splnomocniteľa. Ak nie je zrejmé, že niekto koná ako zástupca platí nevyvrátiteľná domnienka,
že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec robí na základe plnomocenstva právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene, musí byť už zo zmluvy zjavné, že ju uzavrel za účastníka jeho zástupca, lebo v prípade, že by táto okolnosť nebola zrejmá, platí, že splnomocnenec konal vo vlastnom (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 06.12. 2005, sp. zn. 25 Cdo 283/2005). Súd sa v tejto časti nestotožnil s názorom žalobcu, nakoľko má zo Zmluvy preukázané, že Q. I. konala za žalovaného v 2.) rade na základe plnomocenstva, a to tak z článku I ods. 1.2 Zmluvné strany ako aj z podpisu Q. I..
92. Ustanovenie § 37 ods. 3 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350818-1350818&f=2> vychádza zo zásady, že formálne nedostatky pri prejave vôle, ktoré sa týkajú gramatických chýb v texte zmluvy alebo chýb vo výpočtoch, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu, avšak musí byť splnená podmienka, že prejav vôle zmluvných strán je nespochybniteľný.
93. Zmluva bola za žalovaného v 2.) rade podpísaná Q. I., a to na základe plnomocenstva. Dňa 24.10.2005 žalovaný v 2.) rade udelil plnomocenstvo Q. I. a G. S., pričom týmto v plnomocenstvom nebol vymedzený rozsah oprávnenia pre každého zo zástupcov osobitne, z čoho vyplýva, že ide o kolektívne plnomocenstvo, ktoré má pre platnosť právneho úkonu za následok, že zástupcovia musia konať spoločne. Zmluvu podpísala za žalovaného v 2.) rade Q. I., z čoho vyplýva, že zmluvu za žalovaného v 2.) rade nepodpísala osoba na to splnomocnená a teda jej podpis a konanie nemožno považovať za platné konanie v mene žalovaného v 2.) rade, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V prípade, ak by v Zmluve išlo iba o chybu v písaní, a správne tam mala byť uvedená Q. I., tak nakoľko nebola za žalovaného v 2.) rade Zmluva podpísaná oboma zástupcami, absentuje spoločné konanie splnomocnencov, čo spôsobuje, že nenastali právne následky zastúpenia, a tak je neplatná. Žalovaný v 3.) rade k návrhu na zápis do Obchodného registra predložil Okresnému súdu Košice I predmetnú Zmluvu s overenými podpismi, pričom podľa osvedčenia o pravosti podpisu vyplýva, že bol osvedčený podpis Q. I.. Súd ďalej neskúmal, či v Zmluve išlo o chybu v písaní, resp. či žalovaný v 2.) rade splnomocnil na uzavretie predmetnej Zmluvy Q. I., nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázanú absolútnu neplatnosť Zmluvy, a preto vykonanie ďalšieho dokazovania by bolo v tomto štádiu konania nehospodárne.
94. Žalobca v žalobe tiež namietal rozpor konania žalovaných v 1.) až 3.) rade s dobrými mravmi, nakoľko žalobcovi ako akcionárovi žalovaného v 1.) rade, resp. jeho oprávneným zástupcom, žalovaný v 1.) rade na MVZ žalovaného v 1.) rade dňa 07.10.2005 odmietol vydať hlasovacie lístky, čím mu protiprávne odoprel právo vykonávať práva akcionára, čo odôvodnil pochybnosťami o oprávnení konať za žalobcu, spočívajúcimi v tom, že osoby zastupujúce žalobcu na základe uznesení MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004, nie sú zapísané v Obchodnom registri, tieto osoby nie sú oprávnenými členmi orgánov žalobcu, a je vedené súdne konanie o neplatnosť uznesení MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004. Ako bolo uvedené vyššie, osoby, ktoré boli zvolené na MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004 za predsedu a podpredsedu predstavenstva boli oprávnené konať v mene žalobcu, a preto ak tieto osoby podpísali plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti ZACHEM a.s. na MVZ žalovaného v 1.) rade, ktoré sa konalo dňa 07.10.2005, tieto plnomocenstvá boli oprávnené. Vzhľadom na uvedené, postup žalovaného pri prezentácii akcionárov na MVZ žalovaného v 1.) rade dňa 07.10.2005 spočívajúci v zamietnutí zaregistrovania a umožnenia aktívne zúčastniť sa tohto MVZ s plným rozsahom práv akcionára nebol v súlade so zákonom, a takisto nebol v súlade so zákonom ani postup predstavenstva, ktoré rozhodovalo v čase zasadania MVZ, či pripustiť alebo nepripustiť účasť žalobcu. Vzhľadom na uvedené musel súd konštatovať, že bol porušený zákon a boli ohrozené práva a obmedzené práva žalobcu, pretože žalovaný v 1.) rade bol povinný vydať hlasovacie lístky oprávneným zástupcom žalobcu, a teda jeho konanie, t.j. odopretie práva žalobcu vykonávať práva akcionára bolo v rozpore s dobrými mravmi.
95. Žalobca počas konania poukázal na trestný rozkaz Špecializovaného trestného súdu č.k. PK-2T/36/2012-3715 zo dňa 15.11.2012, ktorým bolo rozhodnuté, že osoby, ktoré konali ako zástupcovia žalovaného v 1.) rade v súvislosti s prevodom 100 % obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade do vlastníctva žalovaného v 2.) rade, sú vinní zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku formou spolupáchateľstva, a preto v zmysle ustálenej judikatúry ide o absolútnu neplatnosť spornej Zmluvy, keďže v priamej súvislosti bol spáchaný trestný čin. „Zmluva, pri uzavieraní ktorej jeden z účastníkov predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350816-1350816&f=2> pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa ustanovenia § 39 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?
t=27&p=1350822-1350823&f=2> pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavieraní je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a OZ, <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1350949-1350950&f=2> ktorého sa môže úspešne domáhať iba druhý účastník zmluvy (§ 40a OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350835-1350839&f=2>)“ (viď rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.12.2010, sp. zn. 31 Cdo 3620/2010). Ústavný súd Českej republiky, vo svojom uznesení z 13. 11. 2007, sp. zn. I. ÚS 384/2005, rozhodol, že naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle § 49a OZ. <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350949-1350950&f=2> V zmysle uvedených judikátov, má súd za to, že aj keď boli osoby konajúce za žalovaného v 1.) rade v súvislosti s prevodom 100 % obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade do vlastníctva žalovaného v 2.) rade uznané za vinné zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku formou spolupáchateľstva, tak táto skutočnosť ešte nespôsobuje neplatnosť Zmluvy podľa § 37 a § 39 OZ.
96. Obrana žalovaných v 1.) a 2.) rade v tomto spore spočívala predovšetkým v námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a v nedostatku právneho záujmu žalobcu, pričom súd sa s týmito námietkami vysporiadal tak, že mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu ako aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu.
97. Žalobca namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II, keďže podľa jeho názoru je v predmetnej veci miestne príslušným v zmysle § 11 ods. 2 O.s.p. Okresný súd Michalovce, a to podľa § 86 ods. 2 O.s.p. pre žalovaného v 2.) rade, podľa § 87 písm. c) pre žalovaných v 1.) a 3.) rade a podľa § 84 a 85 ods. 2 O.s.p. pre žalovaného v 1.) rade. Súd podľa výpisu z Obchodného registra zistil, že v čase podania žaloby na súd mali žalovaní v 1.) a 2.) rade sídlo v Bratislave a žalovaný v 2.) rade je spoločnosť so sídlom Holandsku. V zmysle uvedeného bol v čase podania žaloby všeobecným súdom žalovaného v 1.) rade Okresný súd Bratislava II, všeobecným súdom žalovaného v 3.) rade Okresný súd Bratislava I. Všeobecným súdom žalovaného v 2.) rade v zmysle § 86 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase podania žaloby bol Okresný súd Bratislava I. Nakoľko žalobca podal žalobu na Okresný súd Michalovce, ako na miestne nepríslušný súd, tak táto bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II, ako miestne príslušnému súdu. Žalobca mal v zmysle § 11 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase podania žaloby možnosť voľby, pričom bol obmedzený iba okruhom súdov, z ktorého môže vyberať, a časom, dokedy môže realizovať právo voľby. Vybrať si mohol len spomedzi súdov, ktoré boli na predmetné konanie miestne príslušné podľa zákonných kritérií, a to Okresný súd Bratislava I alebo Okresný súd Bratislava II. Toto právo voľby mu zaniklo momentom doručenia žaloby na Okresný súd Michalovce. A keďže Okresný súd Michalovce postúpil spis tunajšiemu súdu, tak ten konal vo veci ako miestne príslušný súd.
98. Súd má z vyššie uvedeného za preukázané, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť ako aj pre nemožnosť predmetu plnenia. Rovnako tak mal súd za preukázané tvrdenia žalobcu o rozpore konania žalovaných v 1.) až 3.) rade s dobrými mravmi. Keďže mal súd z vykonaného dokazovania preukázanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie tvrdení žalobcu, a to z dôvodu hospodárnosti predmetného konania.
99. Keďže súd rozhodol, tak že Zmluva je neplatná, tak zároveň určil, že výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € k základnému imaniu spoločnosti vo výške 6.639,- € v spoločnosti žalovaného v 3.) rade je žalovaný v 1.) rade.
100. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným.
101. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).