Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/668/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: C. Z., U.. XX. X. XXXX, R. H. F., R. U. O. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinová 25, zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. 08. 2015 č.k. 16C/1/2015-55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 202/11/14, vydaného Slovenským arbitrážnym súdom Bratislava a ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania C. Z. (žalobca) uložená povinnosť uhradiť sumu 1724,39 eur s príslušenstvom a trovami konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 41 ods. 1, § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., keď uzavrel, že povinnosť z rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáha žalobca zanikla priamo zo zákona, a to podľa § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. účinného od 01. 01. 2015. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovský rozsudok účastníkov konania už nezaväzuje, a teda nemá voči nim žiadne právne účinky a z tohto dôvodu zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je dôvodné. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade nastali na strane obidvoch účastníkov konania výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu tohto ustanovenia na daný prípad. Obaja účastníci totiž bez vlastnej viny sa dostali do situácie, kedy nie je daný žiadny právny záujem na výsledku konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odpadol dôvod skúmať, či návrh bol podaný dôvodne. Túto situáciu vyvolala zmena právnej úpravy v priebehu konania, ani jeden z účastníkov ju nemohol ovplyvniť, preto ide o objektívnu skutočnosť a vzhľadom na to považoval súd prvej inštancie za spravodlivé, aby každý z účastníkov znášal svoje trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie v napadnutom výroku zmenil tak, že na náhradu trov konania žalovaného zaviaže žalobcu. Uplatnil trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada

trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Súd prvej inštancie totiž žalobu zamietol v plnom rozsahu, preto žalovanému mal priznať náhradu trov konania. Keďže súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, žalovaný ani nemohol podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže túto možnosť priamo vylučovalo ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

6. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému patrí právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, a to aj napriek tomu, že toto ustanovenie v rozhodnutí necitoval. Rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby sa stalo právoplatným, keďže žalobca odvolanie nepodal, z čoho vyplýva, že v danej veci možno jednoznačne konštatovať, že žalobca bol v konaní neúspešným. Ust. § 142 ods. 1 O.s.p. sa riadi pravidlom zásady úspechu vo veci, z čoho vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania je smerodajný úspech v konaní. Úspech vo veci, ktorá je predmetom konania, je teda tou okolnosťou, ktorá podľa ust. § 142 O.s.p. určuje nárok na náhradu trov konania.

9. Aj napriek tej skutočnosti, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, je možné aplikáciou ust. § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dospieť k záveru, že úspešnému účastníkovi (v našom prípade žalovanému) sa neprizná nárok na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže účastníkovi, ktorý by mal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom.

10. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že okolnosti samotnej veci tak, ako tieto uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zakladajú aplikáciu ust. § 150 O.s.p. na daný prípad.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).