Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/82/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej spore žalobcu Mesto P. proti žalovanému K. F., nar. X. X. XXXX, bytom R. č. XXXX/XX, XXX XX P., o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C 40/2010-264 zo dňa 24. 9. 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o vyprataní bytu.

odôvodnenie:

1. Žalobca v predmetnej právnej veci je mesto P. (ďalej ,,žalobca“, príp. ,,mesto“).

2. Žalovaný je obyvateľom mesta P. (ďalej ,,žalovaný“).

3. Mesto sa domáha vypratania E. bytu nachádzajúceho sa na ulici R. XXXX/XX v P. na X. poschodí (ďalej ,,predmetný byt“) do 15 dní od zabezpečenia prístrešia. Dôvodom vypratania je uplynutie dohodnutej doby nájmu. Nad predlžením nájmu mesto neuvažovalo z dôvodu neplatenia nájomného. K nájmu z doby neurčitej na dobu určitú došlo pri výmene bytu za menej nákladný v súvislosti s dlhom na nájomnom.

4. Žalobca na svoju obranu uviedol, že nemá dostatočný príjem na platenie nájomného. Celodenne sa musel starať o matku pripútanú na lôžko a príspevok za opatrovanie cca 100 Eur uprednostnil na jedlo. Po úmrtí matky v priebehu konania márne hľadá prácu a sociálny príspevok cca 60 Eur uprednostňuje na stravu pred platením úhrady za byt. Ak by uhradil nájomné, neostalo by mu ani na chlieb. Matka vyžadovala celodennú opateru. Nechápal preto konanie mesta, ktoré od neho žiadalo celú sumu s príslušenstvom uhradiť naraz. Opustenie bytu pre neho znamená ísť na ulicu. Tento sociálny byt mu bol poskytnutý po predošlej výmene a osobnom pohovore, pri ktorom zdôvodňoval, prečo potreboval takéto bývanie. Neskôr žalobcu upozornil na finančné problémy. Opätovne žiadal predĺženie lehoty na úhradu celého dlhu alternatívne splátkový kalendár.

5. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného byt vypratať po zabezpečení prístrešia s odôvodnením, že uplynula doba nájmu. Priznanie prístrešia súd odôvodnil s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu a ustanovením § 3 o dobrých mravoch. Podľa prvostupňového súdu matka odporcu zomrela a odporca si už mohol nájsť nejakú prácu. Mesto ponúklo ako náhradu izbu v spoločnej ubytovni, v ktorej je stôl, stoličky, skriňa a umývadlo, a preto žalovaný má náhradné bývanie a nebude bezdomovcom. Naviac má ubytovňa aj spoločné sociálne zariadenie všetko za 50 Eur mesačne.

6. Žalovaný v odvolaní navrhol návrh zamietnuť. Detailne opísal problémy pri hľadaní práce a navrhol, aby mohol byt ďalej užívať s povolením splátkového kalendára. Namietal ponúkané náhradné priestory, ktoré označil za dočasný útulok.

7. Mesto navrhlo rozsudok potvrdiť. Aj mesto konštatovalo, že po úmrtí matky si už žalovaný mohol nájsť prácu, dlh za užívanie bytu narastá a ponúkané priestory spĺňajú kritéria pre ľudsky dôstojné bývanie.

8. Krajský súd v Prešove ďalej len (,,odvolací súd“) viazaný názorom dovolacieho súdu opätovne preskúmal rozsudok vo výroku o vyprataní, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je v napadnutom výroku vecne správny.

9. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval cit.:

„Dovolací súd má za to, že ak zákon výslovne umožňuje dohodnutie nájmu bytu na dobu určitú a nepredpokladá pri skončení takéhoto nájmu poskytnutie bytovej náhrady, je ťažké vyvodiť záver, že dohoda o výmene bytov, ktorou dochádza k zmene nájmu bytu z doby neurčitej na dobu určitú je bez ďalšieho absolútne neplatná pre obchádzanie ustanovení o bytových náhradách. Okolnosti, za ktorých v danom prípade došlo k výmene bytov a tým aj k zmene nájomnej zmluvy (neschopnosť žalovaného platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu i v byte nachádzajúcom sa v H., na K.), tak obchádzanie zákona nezakladajú. V prejednávanej veci je potrebné posúdiť k čomu (pokiaľ sa jedná o dobu trvania nájomného vzťahu) v skutočnosti smerovala vôľa účastníkov nájomnej zmluvy a to s prihliadnutím k účelu, ktorý účastníci uzavretím nájomnej zmluvy sledovali. Je nepochybné, že žalovaný v dobe uzatvárania nájomnej zmluvy musel vedieť, že uzatvára zmluvu na dobu určitú a žalobca považoval nájomnú zmluvu za zmluvu uzavretú na dobu určitú. Z uvedeného vyplýva, že vôľa účastníkov smerovala k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu určitú (do 31. decembra 2009). Napokon podľa čl. 4 ods. 1 písm. b/ Smernice H. výstavby a regionálneho rozvoja SR č. X/XXXX, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie príspevkov na výstavbu nájomných bytov (účinnej v čase uzatvárania nájomnej zmluvy) nájomná zmluva mohla byť uzavretá na dobu určitú, ktorá neprevýši tri roky s výnimkou, ak nájomcom je občan so zdravotným postihnutím, u ktorého doba nájmu neprevýši desať rokov. Bol preto nesprávny záver odvolacieho súdu, že „uzavretím nájomnej zmluvy na dobu určitú žalobca obchádza chránený nájom bytu s cieľom jednoduchšieho ukončenia užívania bytu“.

Ďalej uviedol cit:

„V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu a to aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, že právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci. Žalobcovi zamietnutím žaloby o vypratanie označeného bytu bola ochrana jeho vlastníckeho práva odmietnutá, avšak len zo všeobecných dôvodov, bez akéhokoľvek náležitého posúdenia jeho práv ako vlastníka. Na druhej strane odvolací súd nečinnosť žalovaného zabezpečiť si adekvátne bývanie, či zamestnanie „ospravedlňoval“ vysokou nezamestnanosťou v humenskom regióne a starostlivosťou žalovaného o matku pripútanú na lôžko. Bez povšimnutia ponechal skutočnosť, že nájom bytu skončil už 31. decembra 2009 a matka žalovaného zomrela X.; v tom čase bol žalovaný v relatívne mladom veku, len XX ročný. Žalovaný však vyvinul minimálne úsilie svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť. A preto uvedené nemôže byť na ťarchu vlastníka vypratávaného bytu (žalobcu) a to navyše za situácie, keď žalovaný dlhodobo neplní svoje základné povinnosti - platenie nájomného.

Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci odvolacím súdom nepovažuje za správne (§ 3 Občianskeho zákonníka, ktoré samo osebe nemôže byť použité ako hmotnoprávne ustanovenie, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd), ktoré je v rozpore s príslušnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 126 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka), pričom judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aplikovaná odvolacím súdom s predmetnou vecou nesúvisí vôbec (prípad Stanková c/a Slovenská republika, č. sťažnosti

7205/02) a nejde ani o žiadnu osobitosť prípadu, ktorú sa snaží odvolací súd hypoteticky vytvárať a podsúvať účastníkom konania.“

10. Odvolací súd zotrváva na závere, že v predmetnej veci vypratanie navrhuje subjekt, ktorý má zo zákona paradoxne ponúknuť pomoc v ťaživej životnej situácii (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení cit. ,,Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.“

11. Žalovaný opatroval matku pripútanú na lôžko. Jej zdravotný stav vyžadoval celodennú starostlivosť vrátane plienkovania. Odvolací súd uznal túto skutočnosť ako dôvod, ktorý bránil žalovanému zadovážiť si príjem. V priebehu konania matka žalovaného zomrela. Žalovaný preukázal, že o prácu mal záujem a že mal záujem splniť dlh (oslovení zamestnávatelia I.).

12. Žalobca je mesto, ktoré má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009). Jeho základnou úlohou pri výkone samosprávy je garantovať starostlivosť o všestranný rozvoj územia mesta a o potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení), preto súd prvej inštancie, pokiaľ zohľadnil objektívne skutočnosti, pre ktoré dlh na nájomnom vznikol, a priznal žalovanému nárok na prístrešie s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ, je jeho záver správny.

13. Predmetná vec je na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti (bytu) a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečení bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt.

14. Vzhľadom na vyššie citovaný záver dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, je nutné konštatovať, že na poskytnutie ochrany žalovanému s poukazom na ust. § 3 ods. 1 nie sú dané podmienky.

15. Keďže žalovaný obýva E. bytu nachádzajúci sa na ulici R. XXXX/XX v P. na X. poschodí bez právneho dôvodu, potom je správny záver súdu prvého stupňa, ktorý uložil žalovanému povinnosť predmetný byt vypratať a odovzdať žalovanému najneskôr do 15 dní od zabezpečenia prístrešia žalobcom.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vyprataní ako správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .