Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/448/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov M.. D. X., Z.. D., P.. XX.X.XXXX, trvale bytom E., E. U. Y. XX, zastúpenou v konaní JUDr. Gabrielou Verešpejovou, advokátkou v Prešove, Požiarnická 17 a N. X., P.. X.X.XXXX, trvale bytom E., E. U. Y. XX, t.č. Š. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Slovenská 69, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. N. X., P.. XX.X.XXXX a mal. N. X., P.. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom u matky, zastúpení v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., takto

rozhodol:

r o z v á d z a manželstvo účastníkov M.. D. X., Z.. D., P.. XX.X.XXXX a N. X., P.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta E., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XX,

z v e r u j e mal. N. X., P.. XX.X.XXXX a mal. N. X., P.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. sumou 120 Eur mesačne a mal. N. sumou 80 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

u p r a v u j e styk otca s mal. N. a mal. N. tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi

počas bežného roka:

každý prvý párny týždeň v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý druhý párny týždeň v mesiaci od pondelka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod.,

počas prázdnin a sviatkov:

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý párny rok od 25.12. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 29.12. toho ktorého roka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

počas letných prázdnin:

každý rok od 15.7. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 28.7. toho ktorého roka do 19.00 hod. a od 15.8. toho ktorého roka od 10.00 hod. do 21.8. toho ktorého roka do 19.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov: každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do Bielej soboty do 18.00 hod. a každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,

počas jarných prázdnin:

každý párny rok od pondelka (1. dňa prázdnin) od 10.00 hod. do piatka (posledného dňa prázdnin) do 18.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť,

návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a ,

návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a ,

otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 37,68 Eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

matka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 37,68 Eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.12.2013 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom N. X.. Na čas po rozvode navrhla zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné pre maloletého N. v sume 150 Eur mesačne a maloletého N. v sume 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do budúcna. Zároveň nežiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím.

2. V priebehu konania pozmenila svoj návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, že ponechala na zvážení súdu úpravu styku podľa vôle a žiadosti maloletých detí.

3. Svoj návrh odôvodnila tým, že k manželovi stratila citový vzťah, intímne sa spolu nestýkajú a nevedú spoločnú domácnosť, od 15.12.2013 žijú oddelene a je vylúčené, aby manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, to je vytvárať zdravé rodinné prostredie pre riadnu výchovu detí. Keďže nechce žiť v takomto zväzku, kde chýba láska, porozumenie, vzájomná pomoc a dôvera, navrhla, aby súd manželstvo rozviedol.

4. Manžel navrhovateľky na začiatku konania nesúhlasil s rozvodom manželstva, keďže podľa jeho názoru do novembra 2013 manželstvo bolo fungujúce. Uviedol, že si manželka našla iný vzťah, avšak podľa jeho názoru je to iba prechodná kríza v manželstve, ktorú je možné prekonať. V závere konania mal aj naďalej výhrady voči rozvodu manželstva z náboženských dôvodov, avšak uviedol, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu ohľadom rozvodu manželstva na základe vykonaného dokazovania. Nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, navrhoval určiť striedavú osobnú starostlivosť obom maloletým deťom.

5. Opatrovník navrhol zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletými deťmi navrhol upraviť s prihliadnutím na názor a záujem maloletých detí. Striedavú osobnú starostlivosť neodporúčal upraviť z dôvodu zlej komunikácie medzi rodičmi. Pri určovaní výšky výživného ponechal rozhodnutie na zvážení súdu v súlade s potrebami maloletých detí a možnosťami a schopnosťami na strane otca.

6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom oboch maloletých detí, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o trvalom pobyte manželov, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov matky a otca, daňovým priznaním otca za rok 2012, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca E.. G. U. zo dňa 11.12.2014, prehľadom návštev

maloletých detí u otca, prehľadom súťaží H. J. B., prehľadom rozvrhu hodín a krúžkovou činnosťou oboch maloletých detí, daňovým priznaním otca za rok 2013, prehľadom výdavkov na deti, bločkami ohľadom kúpy ošatenia, obuvi, učebných pomôcok a školských potrieb, správou z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb E., prehľadom odchodu a príchodu autobusov na trati E. - Š. a späť, zápisnicou o výsluchu maloletých detí zo dňa 11.4.2016 a zo dňa 3.10.2016, daňovým priznaním otca za rok 2015, správou Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 15.8.2016, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 16.9.2016, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania a ich posledným spoločným trvalým bydliskom bol E., E. U. Y.Ň. XX. 8. Z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, a to maloletý N. X., P.. XX.X.XXXX a maloletý N. X., P.. XX.X.XXXX.

9. Manželia uzatvorili manželstvo po 2-ročnej známosti, navrhovateľka bola tehotná, avšak manželstvo chcela uzavrieť. Určité nezhody v manželstve vznikli už na začiatku, najmä kvôli alkoholu na strane manžela. V prípade, že požil alkoholické nápoje, býval agresívny, obviňoval navrhovateľku z nevery, tvrdil, že deti nie sú jeho deťmi. Pod vplyvom alkoholu sa jeho agresivita stupňovala, pričom v decembri 2013 bola manželka manželom fyzicky napadnutá pod vplyvom alkoholu zo strany manžela a následne navštívila lekára, o čom predložila súdu lekárske potvrdenie.

10. V priebehu konania začala navrhovateľka bývať v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Podľa nej ide o perspektívny vzťah, avšak priateľ nie je dôvodom, prečo sa chce rozviesť. Ako príčinu rozpadu manželstva uviedla dlhodobé užívanie alkoholu na strane manžela, fyzické a psychické týranie, v dôsledku ktorého si našla priateľa, s ktorým si v súčasnej dobe rozumie. Navrhovateľka odmietla psychologické poradenstvo, trvala na rozvode manželstva.

11. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva z náboženských dôvodov. Podľa neho ich manželstvo bolo ideálne, navrhovateľka sa pred kamarátmi vždy chválila, aké má dobré manželstvo, pričom zlom nastal v novembri 2013, kedy sa dozvedel, že má priateľa. Išlo o spoločného kamaráta, s ktorým trávili voľný čas a s ktorým sa navštevovali. Manžel navrhoval manželke, aby išli spolu do manželskej poradne, sám navštívil 3-krát psychologičku, avšak k zlepšeniu vzťahov medzi nimi nedošlo, prestali spolu úplne komunikovať. Potvrdil, že manželku fyzicky napadol, čo bolo skratové konanie, keďže našiel v jej mobile 10 zaľúbených SMS-iek od jej priateľa. V závere konania manžel navrhovateľky ponechával otázku rozvodu manželstva na rozhodnutí súdu, keďže vzhľadom na náboženské dôvody nesúhlasil s rozvodom manželstva.

12. Od 15.12.2013 nežijú manželia v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka býva s maloletými deťmi v rodičovskom dome svojich rodičov, kde predtým bývali spolu s manželom. Ide o X. byt na vrchnom poschodí so samostatným vchodom. Spočiatku na inkaso mesačne prispievala sumou 108 Eur a platila 50 % nákladov na poistenie domácnosti v sume 76,09 Eur, odvoz smetí 57,40 Eur a daň 41,82 Eur. Užívala osobné motorové vozidlo, ktoré patrilo jej rodičom a platila havarijné poistenie v sume 121,75 Eur a zákonné v sume 60 Eur ročne. Zároveň platila časť spoločného stavebného úveru do decembra 2013 v sume 185 Eur mesačne a manžel platil časť v sume 95 Eur mesačne a od januára 2015 začal toto stavebné sporenie splácať manžel navrhovateľky sám. V súčasnej dobe žije matka v spoločnej domácnosti so svojím priateľom G. Š..

13. Navrhovateľka je zamestnaná ako S. A. E. na H. A. Š. J. E., kde jej priemerný čistý mesačný príjem bol v roku 2013 v sume XXX,XX Eur, v roku 2014 v sume XXX Eur, za obdobie január až september 2015 v sume XXX Eur a za obdobie január až júl 2016 v sume XXX,XX Eur. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem.

14. Manžel navrhovateľky po odchode zo spoločnej domácnosti začal bývať u svojich rodičov, išlo o nájomný byt prvej kategórie, kde prispieval do domácnosti na elektrinu sumou 100 Eur mesačne. Celkový poplatok za elektrinu bol v sume 300 Eur mesačne, keďže sa v predmetnom byte kúrilo elektrickou energiou. Zároveň splácal stavebný úver v sume 43 Eur mesačne, odvody do zdravotnej poisťovne,

keďže bol SZČO, v sume XX Eur mesačne. Deťom platil poistky v sume 17,53 Eur a 10 Eur mesačne, svoju poistku v sume 17,53 Eur mesačne a 23 Eur mesačne a deťom vkladal na vkladnú knižku po 6,69 a 5,32 Eur. Okrem toho platil deťom stavebné sporenie, každému ročne po 350 Eur. Následne sa otec presťahoval do Š., začal bývať so svojimi rodičmi v I. rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v jeho a manželkinom spoluvlastníctve. Jednu izbu obývajú rodičia otca a druhá izba je rozdelená nábytkom, kde býva otec s deťmi, pokiaľ trávia čas u neho. V tejto izbe majú deti poschodovú posteľ.

15. Otec bol zamestnaný ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti E.. Podľa daňového priznania za rok 2012 boli jeho príjmy zo živnosti v sume X XXX,XX Eur, výdavky v sume X XXX,XX Eur, základ dane bol v sume X XXX,XX Eur, za rok 2013 boli jeho príjmy zo živnosti v sume X XXX,XX Eur, výdavky v sume X XXX,XX Eur, základ dane bol v sume X XXX,XX Eur a za rok 2015 boli jeho príjmy vo výške X XXX,XX Eur, výdavky vo výške X XXX,XX Eur, základ dane bol v sume XXX,XX Eur.

16. Od 1.3.2014 sa otec okrem živnosti zamestnal na základe pracovnej zmluvy, a to v Ž. H. Z., kde za rok 2014, obdobie marec až december, bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX Eur, za rok 2015 v sume XXX,XX Eur a za rok 2016, obdobie január až júl, vo výške XXX,XX Eur.

17. Na začiatku pojednávania otec každému z detí platil judo po 10 Eur mesačne. Uviedol, že má deti rád a záleží mu na nich. Chcel, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že aj keď pracuje v U., pracovnú dobu má upravenú tak, že od rána je od 6.30 v práci do 14.30 poobede, následne by mohol deti vyberať zo školy.

18. V priebehu konania otec preukázal súdu svoj skutočný záujem zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, pričom stretnutia s deťmi sa pravidelne uskutočňovali, avšak v závere konania viac otca navštevoval maloletý N. ako maloletý N.. Otec sa vyjadril, že matka s deťmi manipuluje, neumožňuje im stretnutia tak, ako by si to on predstavoval, nevedia sa s matkou na stretnutiach dohodnúť. Matka s ním nekomunikuje a stretnutia si dohaduje najmä s maloletými deťmi, ktoré zistia stanovisko matky, či môžu ísť k otcovi a následne to otcovi aj oznámia.

19. Maloletý N. na začiatku konania navštevoval X. ročník a maloletý N. X. ročník základnej školy. Obe deti sa stravovali v škole, za obedy im matka platila spolu 42 Eur mesačne. Každému z nich platila voľný lístok MHD v sume 25,40 Eur štvrťročne. Maloletý N. navštevoval futbalový krúžok, kde sa platilo 15 Eur mesačne a volejbalový krúžok, kde sa platilo 10 Eur mesačne, tiež chodil na judo, ktoré mu hradil otec. Maloletý N. navštevoval školský klub, kde sa platilo 13 Eur mesačne, chodil na judo, ktoré mu platil otec. Obe deti nemali žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Maloletý N. je integrovaným žiakom pre poruchy učenia, má dysgrafiu, nie sú s tým však spojené žiadne zvýšené výdavky. Navštevoval prístroj Biofeedback v škole, kde sa platilo 20 Eur za 10 sedení. Uvedenú sumu platila matka. Zároveň matka platila deťom poistky a sporenie spolu obom v sume 16,23 Eur mesačne, výdavky na turnaje pre maloletého N. v sume 7 Eur za turnaj a výdavky na benzín, keďže bolo potrebné ho na tieto tréningy voziť. Každému z detí matka platila mobilný telefón po 6 Eur mesačne kredit.

20. V závere konania maloletý N. navštevoval X. ročník základnej školy a maloletý N. X. ročník základnej školy. Maloletý N. aj naďalej navštevuje volejbalový krúžok, kde sa platí stály poplatok 15 Eur, vedľajšie výdavky na volejbal sú v sume 10 Eur mesačne. Zároveň mu matka naďalej platí voľný lístok MHD v sume 8,47 Eur mesačne, to je 25,40 Eur štvrťročne, obedy v školskej jedálni v sume 24 Eur mesačne a poistku v sume 12,91 Eur mesačne a na vkladnú knižku mu vkladá 3,32 Eur mesačne. Pravidelne chodí na kontroly zubného strojčeka, kde sa platí 15 Eur za kontrolu.

21. Maloletý N. sa stravuje v školskej jedálni, kde mu matka platí za obedy 24 Eur mesačne, voľný lístok MHD v sume 8,47 Eur mesačne, to je 25,40 Eur štvrťročne. Chodí na tréningy kickboxu, kde sa platí 15 Eur mesačne. Maloletému N. pribudol chemický a volejbalový krúžok. Okrem toho má matka výdavky pre deti na oblečenie a obuv v sume 50 Eur mesačne, na kozmetiku 10 Eur mesačne, desiate 20 Eur mesačne, stravu 60 Eur mesačne, vitamíny a lieky v sume 10 Eur mesačne, školské potreby 10 Eur mesačne, vreckové 15 Eur mesačne, z toho 10 Eur mesačne pre N. a 5 Eur mesačne pre N.. Tiež platí za deti domový odpad v sume 13,19 Eur mesačne a má jednorazové výdavky na letné detské tábory. N. uhradila tábor v sume 140 Eur a volejbalový camp (sústredenie) za 40 Eur a N. tábor za 80 Eur.

22. V priebehu konania boli maloleté deti vypočuté sociálnym pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., ako aj súdom dňa 11.4.2016 a 3.10.2016. Zároveň sa uskutočnilo znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychológie detí a dospelých. Pri prvom výsluchu súdom sa maloletý N. vyjadril, že býva aj u mamy, aj u otca, pokiaľ chce byť s otcom, tak mu zavolá a ten pre neho príde. Niekedy je uňho 1 týždeň, niekedy aj 2 týždne. Do školy od otca chodí autobusom, ktorý mu ide o X.XX hod. ráno, pričom mu nerobí problém cestovať zo Š. do školy a späť. Pri prvom výsluchu uviedol, že by si vedel predstaviť bývať striedavo u mamy, aj u otca, striedanie by sa mohlo uskutočniť v týždenných intervaloch. Maloletý N. pri prvom výsluchu uviedol, že by chcel bývať tak ako to bolo v tomto období, to znamená, býval by u mamy a k otcovi by chodil na návštevy.

23. Následne boli obe maloleté deti vypočuté sociálnym pracovníkom dňa 19.7.2016, kde sa maloletý N. vyjadril, že striedavá osobná starostlivosť mu nevyhovuje, s otcom chce tráviť čas vtedy, keď on sám bude chcieť, odmietol styk, ktorý by mal prebiehať formou týždňa u mamy a týždeň u otca. Uviedol, že by mohol tráviť u otca prvý týždeň v mesiaci od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 16.00 hod., druhý týždeň v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., tretí týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtku do 16.00 hod. a posledný týždeň v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod..

24. Pri ďalšom výsluchu pred súdom maloletý N. dňa 3.10.2016 uviedol, že by sa chcel s otcom stretávať ako to bolo doposiaľ, to znamená, že kedy on bude chcieť. Stretnutia prebiehajú tak, že otcovi zavolá alebo otec zavolá jemu, či by k nemu nechcel prísť. Takto u otca trávi aj celý týždeň. Súhlasil, že by od otca dochádzal do školy, s cestovaním nemá žiaden problém. Takto by si aj predstavoval, že by počas školského roka by bol 1 týždeň v mesiaci u otca. Zároveň súhlasil, že by s otcom mohol byť aj počas pracovného týždňa napríklad v stredu poobede, kedy by s otcom mohli ísť na pizzu, tak ako to bolo doteraz, napríklad od 15.00 hod. do 19.00 hod.. K letným prázdninám sa vyjadril tak, že by mohol byť u otca počas letných prázdnin 3-krát po jednom týždni. Počas Vianočných sviatkov a vianočných prázdnin by mohol byť na Štedrý deň s mamou, potom ďalší deň 25-teho by mohol byť u otca, kde by mohol stráviť aj dlhšie obdobie. Ohľadom Silvestra uviedol, že posledný Silvester bol u mamy, keďže chcel ísť s kamarátmi von, avšak brat N. bol na Silvestra u otca. Mohlo by dôjsť k striedaniu tak, že jeden rok by bol na Silvestra u otca a jeden rok u mamy.

25. Maloletý N. pri ďalšom výsluchu bol málo komunikatívny, plačlivý, následne sa vyjadril, že by chcel tráviť čas u otca tak ako jeho brat N.. Bol oboznámený s vyjadrením svojho brata, k čomu sa vyjadril, že takto by si aj on predstavoval stretnutia s otcom.

26. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX E.. G. U., znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých bolo zistené, že obe maloleté deti majú k svojim rodičom silný citový vzťah, pričom citový vzťah matky k obom maloletým deťom je vzťahom silnej intenzity a prevahy kladných citov. Citový vzťah maloletých detí k otcovi je silnej intenzity s jasnou dominanciou kladných citov, čo obaja demonštrovali verbálne i behaviorálne, teda v správaní - otec je pre nich identifikačným modelom a vzorom. Vzťah otca k synom je tiež vysoko pozitívny. Obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na zabezpečenie striedavej osobnej starostlivosti deťom, avšak komunikácia medzi nimi nie je na patričnej úrovni, je narušená, čo neprináša pozitíva pre maloleté deti, pričom pretrváva napätie, psychická nepohoda, disharmónia, čo je dôsledkom celej situácie medzi manželmi. Znalec na otázku, či je vhodná striedavá osobná starostlivosť pre deti, uviedol, že sa nejaví ako vhodná, situácia by mala ostať taká, aká je v čase vyšetrovania maloletých detí s tým, že jednoznačne frekvencia styku maloletých detí s otcom by mala byť intenzívnejšia, početnejšia. Je však nevyhnutné pre ich zdravý osobnostný vývin, aby dochádzalo k zdržiavaniu sa robenia si „priekov“, vyhovárania sa, osočovania toho druhého partnera, v dôsledku čoho sa striedavá osobná starostlivosť nejaví ako optimálna.

27. Z výpovede znalca vyplýva, že vzťah maloletých detí k otcovi je výborný, pripustil možnosť striedavej osobnej starostlivosti u detí, avšak neskôr, keď deti budú mať k otcovi bližšie. K striedavej osobnej starostlivosti uviedol, že je vhodná v prípade, že sa na tomto rodičia vedia dohodnúť. Aj keď sa deti vyjadrili pri vyšetrovaní, že by chceli byť s otcom, nemali žiadne výrazné výhrady voči matke, v podstate sa vyjadrovali, že by chceli byť aj s matkou, aj s otcom, majú radi oboch rodičov.

28. Zo správ poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb bolo zistené, že striedavá starostlivosť medzi rodičmi neprebieha podľa dohody, bola zrealizovaná 2-krát po sebe, nakoľko deti odmietli ísť k otcovi a matka deti k tomu nenútila. Matka nevidí problém, aby

ostali stretnutia otca s maloletými deťmi tak ako doposiaľ. Otec tvrdil, že matka mu bráni v kontakte s deťmi. Psychológ RPPS v správe uviedol, že je potrebné vniesť do celej situácie určitý systém, ktorý by rodičia dodržiavala, pretože je to hlavným sporom medzi nimi. Striedavá osobná starostlivosť podľa nich nefunguje, obe deti nechcú akceptovať tento systém, pričom tento názor vyjadril aj starší syn u sociálnej pracovníčky, s čím otec nesúhlasil a bol presvedčený, že matka deti nepripravuje na stretnutia s ním. V závere správy psychológ odporučil, aby deti navštevovali detského klinického psychológa, nakoľko tento dlhodobý proces menenia starostlivosti deťom neprospieva, deti s obavami vyjadrujú svoj názor pred rodičmi, čo môže viesť k ich traumatizácii. Vyžaduje si to zlepšenie komunikácie medzi manželmi, nakoľko sú v rozvodovom konaní. Obom manželom bola ponúknutá individuálna psychologická pomoc pri zvládnutí tejto náročnej situácie a celého rozvodového procesu.

29. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

30. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

31. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

32. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

33. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka a jej manžel nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2013, z ktorej odišiel manžel, deti ostali v starostlivosti navrhovateľky. Ako príčiny nezhôd medzi manželmi uvádzala navrhovateľka alkoholizmus na strane manžela, jeho agresívnu povahu pod vplyvom alkoholu, čo prirodzene vyústilo do situácie, že si našla nový vzťah, nového priateľa, s ktorým v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti. Manžel navrhovateľky naopak považoval ich manželstvo za vzorné, príčinu rozpadu manželstva považuje skutočnosť, že si jeho manželka našla iný vzťah. K rozvodu manželstva pristupoval odmietavo z náboženských dôvodov, avšak v závere konania sám nevidel možnosť v obnovenia ich spolužitia. Navrhovateľka sa jednoznačne vyjadrila, že nemá záujem na obnovenie manželského spolužitia so svojím manželom, pretože vzťah, ktorý v súčasnej dobe má, sa jej javí byť perspektívny. Podľa jej názoru manželstvo neplní svoj účel, aký by plniť mal a keďže súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, práve z dôvodov uvádzaných na strane navrhovateľky a najmä jej nového vzťahu, súd toto manželstvo rozviedol.

34. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

35. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

38. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

39. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

40. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

41. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

42. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

43. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

44. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

45. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k obom maloletým deťom, najmä pri rozhodovaní komu maloleté deti súd zverí do osobnej starostlivosti, vychádzal súd zo stanoviska oboch maloletých detí, ktoré boli v priebehu konania viackrát vypočuté a vyjadrili svoj názor a stanovisko k zvereniu do starostlivosti rodičov po rozvode manželstva.

46. Zároveň mal súd preukázané výpoveďou účastníkov konania, znaleckým posudkom, správami Referátu poradensko-psychologických služieb, že obaja rodičia sú spôsobilí prevziať na seba rodičovské práva a zodpovednosti, zabezpečiť obom deťom osobnú starostlivosť. Obaja rodičia majú veľmi pozitívny citový vzťah k svojim maloletým deťom a rovnako maloleté deti majú silný citový vzťah k svojim rodičom. Obaja rodičia sú teda spôsobilí zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletým deťom, čo však v prípade rozvodu manželstva nie je možné. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti ostali deti bývať spolu s matkou. Napriek tomu otec počas celého tohto obdobia vyvíja snahu, robí všetky kroky pre to, aby bol v styku s maloletými deťmi, chce sa podieľať na ich výchove, starostlivosti, má ich rád a preto je pre neho prirodzené, že navrhol zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S takouto striedavou osobnou starostlivosťou matka nesúhlasila, keďže podľa jej názoru sa striedavá osobná starostlivosť nejaví vhodnou formou starostlivosti, a to jednak z bytových dôvodov, keďže otec býva v staršom rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, zatiaľ čo u nej majú deti vytvorené lepšie bytové podmienky, keďže obývajú X. byt, kde deti bývajú od narodenia a toto prostredie im je blízke. Zároveň odmietala striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že deti by mali mať stabilný domov, s otcom by sa mali stretávať podľa toho, ako budú sami chcieť, nakoľko už aj v súčasnej dobe takto stretnutia s otcom prebiehajú.

47. Obe maloleté deti zhodne vyjadrili svoj pozitívny vzťah k obom rodičom a aj keď sa starší N. skôr vyjadril, že by aj striedavú osobnú starostlivosť skúsil, v závere konania trval na tom, aby stretnutia s otcom prebiehali tak, ako počas celého konania, to znamená, aby sa s otcom dohodol, kedy môže u neho zostať počas dlhšieho obdobia, napríklad 1 týždeň. Od otca by dochádzal do školy, s čím nemá žiaden problém a rovnako by sa chcel s otcom stretávať aj počas prázdnin, sviatkov, pričom by sa chcel o týchto stretnutiach sám s otcom dohodnúť.

48. Maloletý N. vzhľadom na svoj vek nevedel jednoznačne vyjadriť svoje stanovisko k zvereniu do starostlivosti jednému z rodičov. Aj on má oboch rodičov rád, nachádza sa v ťažkej životnej situácii, kedy rodičia nežijú spolu, je ťažké pre neho si vybrať, resp. preferovať jedného z rodičov, preto sa priklonil k stanovisku a vyjadreniu svojho brata.

49. Pri rozhodovaní komu súd zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti sa priklonil k vyjadreniu oboch maloletých detí, ktorí v podstate od rozchodu rodičov žijú v domácnosti matky, kde predtým bývali spolu ich obaja rodičia. Toto prostredie je im známe, sú naňho zvyknutí, je to pre nich určitá stabilita a pocit istoty a domova.

50. Zároveň súd vychádzal aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore klinická psychológia detí a dospelých a z výpovede znalca, ktorý uviedol, že deti vždy vyjadrovali túžbu, aby ich rodičia ostali spolu. Prejavovali veľmi pozitívny vzťah k svojmu otcovi, uvádzali však, že by chceli byť aj s mamou, aj s otcom.

51. Z prehľadov stretnutí otca s maloletými deťmi je zjavné, že deti u otca trávili aj dlhšie obdobie (v rozpätí 7 až 9 dní), preto nemajú problém tráviť čas so svojím otcom a nebolo preukázané, že by matka výrazným spôsobom deťom v tomto zabraňovala. Preto súd považoval v súčasnej situácii za najvhodnejšie, aby maloleté deti ostali v starostlivosti matky, tak ako to bolo doposiaľ, pričom ide o pre nich známe rodinné prostredie, kde predtým bývali aj s otcom. Pre zabezpečenie kontaktu otca s deťmi považoval súd za najvhodnejšie zvoliť širšiu úpravu styku otca s oboma maloletými deťmi. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.

52. Pri určovaní výšky výživného zo strany otca vzal súd do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka dôkladným spôsobom v priebehu konania preukázala, pričom obaja už navštevujú I. stupeň základnej školy, od nového školského roka N. nastúpi na H. školu, čím sa jeho výdavky ešte navýšia. Obaja sa venujú športovým aktivitám, najmä starší N. aktívne hrá volejbal, zúčastňuje sa tréningového procesu, volejbalových súťaží, tiež má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou zubného lekára, keďže nosí zubný strojček, ako aj výdavky súvisiace s návštevou školy, kúpou učebných pomôcok, školských potrieb, ošatenia a obuvi. Rovnako u maloletého N. sa zvýšili výdavky na jeho krúžkovú činnosť, aj on má zvýšené výdavky v súvislosti s nastúpením na I. stupeň základnej školy. Všetky tieto zvýšené výdavky zatiaľ uhrádzala matka sama, keďže otec sa podieľal na ich výžive iba sumou 50 Eur mesačne, ktorú súd nepovažoval za dostatočnú a primeranú vzhľadom na preukázaný príjem u otca maloletých detí.

53. Z predložených opisov mzdových listov otca za rok 2015 a 2016 bolo preukázané, že došlo v poslednom období k zvýšeniu príjmu u otca zo závislej činnosti na sumu okolo XXX Eur mesačne, pričom z daňového priznania za rok 2015 bol preukázaný úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov u otca za rok 2015 v sume XX XXX,XX Eur, čo predstavuje sumu XXX,XX Eur mesačne. Nad rámec bežného výživného otec deťom prispieva nepravidelne, v minulom období ich brával na výlety, zabezpečoval im starostlivosť aj počas dlhšieho obdobia (7 až 10 dní), kedy im zabezpečoval stravu, tiež im nepravidelne zakupuje oblečenie a obuv, platil im poplatky týkajúce sa ich záujmových krúžkov a športových aktivít, preto súd považoval výživné pre maloletého N. zo strany otca v sume 120 Eur mesačne a pre maloletého N. v sume 80 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný otec zo svojho príjmu platiť. Aj keď je otec vlastníkom nehnuteľností a rodinného domu, v ktorom v súčasnej dobe býva, ide o rodinný dom, kde je spoluvlastníčkou matka maloletých detí, takže po rozvode manželstva dôjde k majetkovému vysporiadaniu medzi rodičmi a v prípade, že bude chcieť otec ostať bývať v tomto rodinnom dome, bude nútený sa finančne vysporiadať s matkou maloletých detí. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd aj príjem u matky, ktorý sa v priebehu konania čiastočne znížil a ktorá zabezpečuje všetky potreby detí, nakoľko ich má v súčasnej dobe v osobnej starostlivosti. Komunikácia medzi ňou a otcom detí je veľmi obtiažna, napriek tomu, že matka žiadala otca prispieť na niektoré nepredvídateľné výdavky detí,

nevedeli sa na tomto s otcom dohodnúť. Navrhované výživné zo strany matky súd považoval za vysoké vzhľadom na príjem otca a vzhľadom na to, že deti sa s otcom stretávajú, chcú uňho tráviť aj dlhšie obdobie, takže otec deťom prispieva aj nad rámec bežného výživného.

54. Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, pretože takúto formu osobnej starostlivosti o deti v súčasnej dobe považoval za nevhodnú, najmä s poukazom na vyjadrenia oboch detí, ako aj na skutočnosť, že rodičia nevedia v súčasnej dobe medzi sebou konštruktívne komunikovať a nevedia sa dohodnúť na podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí. Preto súd upravil v širšom rozsahu styk otca s maloletými deťmi v súlade s ich vyjadrením a túžbou, že sa chcú s otcom stretávať.

55. Počas bežného roka súd upravil styk otca s maloletými deťmi každý prvý párny týždeň v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý druhý párny týždeň v mesiaci od pondelka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom práve v tomto každom druhom párnom týždni budú deti tráviť u otca čas celých 7 dní, keďže deti u otca trávili už aj dlhšie obdobie a hlavne starší N. sa vyjadril, že chce u otca tráviť čas aj počas celého pracovného týždňa. Okrem toho súd upravil styk aj každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., opäť podľa želania staršieho syna N., ktorý v tom čase chce stráviť s otcom čas napríklad posedením v reštaurácii alebo v cukrárni, kde by sa mohli porozprávať. Okrem toho súd upravil styk aj počas prázdnin a sviatkov s tým, že počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin budú každý párny rok deti u otca od 25.12. do 29.12. a každý nepárny rok od 30.12. do 3.1. nasledujúceho roka. Počas letných prázdnin budú s otcom každý rok od 15.7. do 28.7. a od 15.8. do 21.8., to je v trvaní dvoch týždňov v mesiaci júl a dvoch týždňov v mesiaci august. Obe maloleté deti sa s otcom stretnú aj počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka do Bielej soboty a každý párny rok od Veľkonočnej nedele do utorka po Veľkonočnom pondelku. Počas jarných prázdnin s otcom budú tráviť čas každý párny rok od pondelka do piatka. Uvedená úprava styku je podľa názoru súdu primeraná veku, školským povinnostiam, ako aj predloženému tréningovému a súťažnému programu, najmä u maloletého N., ktorý pravidelne chodí na volejbalové súťaže. Okrem toho nič nebráni tomu, aby otec išiel so synom na volejbalový zápas, aby ho tam povzbudzoval a takto s ním trávil čas, čo môže byť pre maloletého N. podnetné a prospešné v rámci tejto jeho športovej aktivity. Zároveň súd pomerne rozdelil trávenie času prázdnin a sviatkov medzi otcom a matkou v súlade s vyjadrením oboch maloletých detí, ktoré majú svojho otca radi, chcú sa s ním stretávať a chcú s ním tráviť čas v čo najširšej miere.

56. V prípade, že deti prejavia túžbu byť v starostlivosti otca počas dlhšieho obdobia, nič nebráni tomu, aby sa rodičia na tomto dohodli, aby rešpektovali túžby a želania svojich maloletých detí, ktoré sa ocitli v situácii, že si musia vyberať medzi starostlivosťou dvoch rodičov, ktorých majú radi a s ktorými by chceli aj naďalej vyrastať v spoločnej domácnosti.

57. Aj keď bolo odporúčanie znalcom, aby pri stretávaní sa detí s otcom bola rešpektovaná najmä vôľa detí, aby samé si organizovali svoj voľný čas a stretnutia s otcom, komunikácia medzi rodičmi to zatiaľ neumožňuje. Rodičia sa nevedia dohodnúť, nekomunikujú spolu, deti sú sprostredkovateľmi medzi matkou a otcom ohľadom ich stretnutí s otcom, preto bolo potrebné, aby súd presne vymedzil a špecifikoval styk otca s maloletými deťmi, ako to bolo odporúčané aj psychológom Referátu poradensko- psychologických služieb, pretože je potrebné do stretávania sa otca s deťmi vyniesť určitý systém. Akékoľvek umožnenie stretnutí maloletých detí s otcom nad rámec tejto úpravy matkou je pre deti prospešné, je potrebné pre ich zdravý harmonický vývin. Súd apeluje na matku, aby umožňovala v čo najširšom rozsahu tráviť čas detí s otcom, aby zapájala otca aj do mimoškolských aktivít maloletých detí a tiež apeluje na otca, aby sa pomerným spôsobom podieľal na nepredvídateľných výdavkoch, ktoré vzniknú matke pri starostlivosti o deti.

58. V súlade s úpravou styku je otec povinný maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky ich v určený deň a čas matke odovzdať a matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke tak, aby sa na svojho otca tešili, aby stretnutie prežili plnohodnotne, aby to malo prospech pre formovanie ich vzájomných pozitívnych vzťahov.

59. Keďže pred účinnosťou Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) vznikli štátu trovy konania - úhrada znalečného, ktoré účastníkmi ešte neboli zaplatené z uhradených preddavkov, a to v

sume 75,36 Eur, súd uložil povinnosť obom účastníkom uhradiť tieto trovy pomerne, každému v sume 37,68 Eur na účet Okresného súdu E. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.