Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4CoE-2-2016.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/2/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v exekučnej veci oprávneného MONEY PLUS, a.s., Palkovičova 217/16, Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Chalkovou, advokátkou, Klincová 16637/37A, Bratislava, povinnému N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, G., o vymoženie 1 732,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er 181/2008 - 48 zo dňa 21.07.2015 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku o zastavení exekučného konania sčasti.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 27.05.2015 zamietol, exekučné konanie proti povinnému v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1 732,72 Eur od 10.10.2007 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.05.2015 zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 27.05.21015 podal povinný návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie z dôvodu porušenia predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 04.04.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že výška úroku z omeškania k 10.10.2007 (prvý deň omeškania) predstavovala 8,5 % ročne, pričom účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania 36,50 % ročne predstavuje hrubý nepomer a je v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu exekúciu v časti úroku z omeškania zastavil (§ 57 ods. 2, ods. 3, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní), lebo rozhodcovský rozsudok v tejto časti zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi ako i s poctivým obchodným stykom. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti zamietol. Súd zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, lebo na odklad exekúcie neboli splnené zákonné predpoklady (§ 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu - výroku o zastavení exekučného konania v časti úroku z omeškania a výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti, odvolanie povinný. Uviedol, že exekúciu má vyrovnanú, lebo mu boli vykonávané zrážky z platu a neskôr aj z dôchodku a toho času je už aj preplatená. Bol zaviazaný zaplatiť 1 732,72 Eur dlžnú sumu, 174,47 Eur trovy v rozhodcovskom konaní a 79,67 Eur trovy rozhodcovského konania, čo spolu predstavuje sumu 1 986,86 Eur. Do 12.05.2015 zaplatil sumu 2 069,73 Eur a táto suma sa každý mesiac zvyšuje. Uvedené je dostatočným dôvodom na zastavenie exekúcie a vrátenie preplatených peňazí. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť. Oprávnený sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinného, ktorým namietal čiastočné zastavenie exekúcie nie je prípustné a v prevyšujúcej časti odvolanie je dôvodné.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
5. V danom prípade súd prvej inštancie okrem iného exekučné konanie v časti úroku z omeškania zastavil. Proti tomuto výroku podal odvolanie povinný. Vzhľadom k tomu, že napadnutým uznesením nebola povinnému uložená žiadna povinnosť, jeho návrhu na zastavenie exekúcie bolo čiastočne vyhovené, povinný nie je osobou oprávnenou podať odvolanie vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie. Osobou oprávnenou podať odvolanie v tejto časti bol oprávnený, ktorý však odvolanie nepodal. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie povinného proti výroku o zastavení exekučného konania sčasti odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku).
6. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, odvolací súd uvádza, že v danom prípade z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.04.2007, 19.04.2007 a 03.07.2007. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu zo dňa 04.04.2007 ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre povinného ako spotrebiteľa priaznivejšie. Postup súdu prvej inštancie však nebol správny, keď sa neoboznámil s obsahom zmlúv o spotrebiteľskom úvere (z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené tri zmluvy), lebo tieto nie sú súčasťou spisového materiálu. Súd prvej inštancie sa zároveň nezaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a rozhodnúť. V zmysle odôvodnenia rozhodcovského rozsudku si zmluvné strany „dohodli“ v čl. 4 bod 4.1 všeobecných obchodných podmienok rozhodcovskú doložku.
7. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia úverovej zmluvy len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádzalo, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj
inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou zákona č. 568/2007 Z. z..
8. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami pomerne značný, lebo v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napriek tomu, že posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, vôbec sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k predčasnému právnemu záveru, pretože neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení NS SR sp.zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti nebolo správne bez predchádzajúceho posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky, a preto postupom súdu bolo porušené právo účastníkov na spravodlivý súdny proces zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1). Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia totiž dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej. Právo účastníka na náležité
zdôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.
Porušenie práva na spravodlivý proces spočívalo v nedostatočnom zdôvodnení výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti.
Náležité zdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je súčasťou účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky vrátane práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť stručné, jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné v rámci podaných opravných prostriedkov účastníkmi konania. 9. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyžiadať si od oprávneného, resp. rozhodcovského súdu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých došlo k vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vrátane všeobecných obchodných podmienok obsahujúcich rozhodcovskú doložku a následne po oboznámení sa s obsahom zmlúv a všeobecných podmienok posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá v zmysle rozhodcovského rozsudku vyplýva len z všeobecných obchodných podmienok oprávneného, a to prípadne aj v nadväznosti na ust. § 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a následne opätovne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodnúť (§ 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.