Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-9-2015.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne: W. O., občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad P., L. V. č. XXXX/XXX, práv. zast. Mgr. Lenkou Rolníkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Soblahovská č. 7262 proti žalovanému: Mestská poliklinika Dubnica príspevková organizácia so sídlom v Dubnici nad Váhom, Pod Hájom č. 1288/116, IČO: 17 336 244 o náhradu mzdy takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 14.550,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
III. Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania 72%.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 873,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 13.9.2013 domáhala náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jej priemerného zárobku 728,71€ brutto za 23 mesiacov a 9 dní, spolu v sume 16.971,89€, titulom neplatného skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením. Okresný súd O. rozsudkom č.k. 14Cpr/7/2013 - 102 zo dňa 16.9. 2015 právoplatným dňa 6.11.2015 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom žalobkyni zo dňa 19.07.2013 je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Žalobkyňa uviedla, že jej nárok vznikol odo dňa, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kým jej žalovaný umožní pokračovať v práci, teda od 12.8.2013 do 10.11.2015. V trvaní od 22.7.2013 do 2.12.2013 bola žalobkyňa práceneschopná, počnúc 03.12.2013 bola schopná práce. Žalovaný jej na základe výzvy o opätovnom nastúpení do práce nariadil dňom 11.11.2015 do 30.11.2015 čerpanie dovolenky a neskôr došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Predmetom sporu teda je neuhradená náhrada mzdy za obdobie od 3.12.2013 do 10.11.2015. Svoj nárok preukázala právoplatným rozsudkom vo veci 14Cpr/7/2013, žiadosťou o termíne nástupu do práce, odpoveďou žalovaného, potvrdením o príjme za 05/2013 -07/2013 a výplatnou páskou za 4/2013. 2. Žalovaný k návrhu nevedel zaujať jednoznačné stanovisko, nakoľko skutočnosti, ktoré tomuto sporu predchádzali sa udiali za bývalého vedenia žalovaného. Nárok žalobkyne ako taký nenamietal, mal ho za „zrejme“ opodstatnený. Predložil zriaďovaciu listinu žalovaného, poverenie na zastupovanie a mzdové listy žalobkyne za posledný odpracovaný kalendárny štvrťrok. Súd v rámci rozhodovania vychádzal z dokladov preložených účastníkmi a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14Cpr/7/2013.
3. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
4. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
5. Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
6. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva a je nesporné, že žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.1992 v znení jej dodatku zo dňa 7.1.2003 ako finančná účtovníčka. Dňa 19.7.2013 bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zák.č. 311/2011 Z.z., a toto okamžité skončenie pracovného pomeru súd právoplatným rozsudkom v konaní vedenom pod sp.zn. 14Cpr/7/2013 označil za neplatné. Preukázalo sa, že žalobkyňa dňa 12.8.2013 doručila žalovanému oznámenie o tom, že trvá na prideľovaní práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy s tým, že nebolo sporné ani to, že žalobkyňa bola v období od 22.7.2013 do 2.12.2013 práceneschopná a od 11.11.2015 do 30.11.2015 jej zamestnávateľ nariadil čerpať dovolenku, ktorú aj čerpala a následne pracovala od 12/2015 do skončenia pracovného pomeru dňa 4.3.2016. Žalobkyni teda prislúcha nárok na náhradu mzdy za obdobie od 3.12.2013 do 10.11.2015 vo výške priemerného hrubého mesačného zárobku za posledný odpracovaný II. kalendárny štvrťrok v roku 2013 ( apríl, máj a jún 2013). Nepreukázalo sa, že by v žalovanom období bola žalobkyňa zamestnaná u iného zamestnávateľa.
9. V mesiaci apríli 2013 podľa mzdového listu žalobkyňa odpracovala 156 hodín, jej hrubá mzda bola 617€ a čerpala 1 deň dovolenky a mala prekážky v práci 0,50 dňa ; v mesiaci máji 2013 odpracovala 163 hodín, jej hrubá mzda bola 617€, čerpala 1 deň dovolenky a mala prekážky v práci 0,50 dňa, a v mesiaci júni 2013 odpracovala 142,50 hodín, jej hrubá mzda bola 535,50€ a čerpala 1 deň dovolenky. Celková hrubá mzda za II. štvrťrok 2013 bola 461,50€ ( bez dovolenky a prekážok v práci) a hrubá mzda bola 1.769,50€. Delením hrubej mzdy dosiahnutej v rozhodnom období počtom odpracovaných hodín v rozhodnom období súd vypočítal priemerný hrubý hodinový zárobok žalobkyne v sume 3,834€ ( 1.769,50: 461,50), ktorý platí výpočet náhrady mzdy za III. štvrťrok 2013 a celé nasledovné žalované obdobie, pretože od 22.7.2013 do 2.12.2013 žalobkyňa nepracovala z dôvodu práceneschopnosti. V III. kalendárnom štvrťroku (júl, august, september 2013) neodpracovala potrebné obdobie, dokonca ani požadovaných 22 dní, ale len 15 dní a 112 hodín a súd by v tomto prípade pre výpočet priemerného hrubého zárobku pre IV. kalendárny štvrťrok 2013 vychádzal len z pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobkyňa dosahovala v III. kalendárnom štvrťroku.
10. Za mesiac 12/2013, 3/,6/,8/2014 a 5/,8/2015 žalobkyni pri 7,5 hod. pracovnom čase vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného hrubého zárobku vo výške 603,855€ za 21 dní ( 3,834x 7,5 x 21 ) za 1/,7/,10/, 12/2014 a 7/2015 vo výške priemerného hrubého zárobku vo výške 661,365€ za 23 dní ( 3,834x 7,5 x 23 ), za 2/,11/2014, 2/2015 vo výške priemerného hrubého zárobku vo výške 575,1€ za 20 dní ( 3,834x 7,5 x 20 ), za 4/,5/,9/2014 a 1/,3/4/,6/9/10/2015 vo výške priemerného hrubého zárobku vo výške 632,61€ za 22 dní (3,834x 7,5 x 22 ) a 7 dní za 11/2015 vo výške priemerného hrubého zárobku vo výške 201,285€ ( 3,834x 7,5 x 7 ), spolu 14.550€. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nárok dobrovoľne neuspokojil, súd ho k tomu zaviazal. Vo zvyšku súd nárok ako nepreukázaný zamietol.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilného sporového poriadku), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade mala žalobkyňa v konaní len čiastočný úspech. Domáhala sa priznania náhrady mzdy v sume 16.971,89€ a súd jej priznal sumu 14.550€, teda v 86% mala žalobkyňa úspech a v 14% neúspech, pomer úspechu a neúspechu je 72% (86-14).
12. Povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh sa opiera o ust. § 2 ods.2 Zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v znení nesk. predpisov; podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade bola žalobkyňa od poplatkovej povinnosti podľa ust. § 4 ods.2 písm.d/ zák.č. 71/1992 Z.z oslobodená, nakoľko ide o nárok na náhradu mzdy súvisiaci s neplatným skončením pracovného pomeru a súd jej žalobe čiastočne vyhovel. Preto je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh žalovaný, neoslobodený o d platenia súdneho poplatku a výška poplatku predstavuje 6% zo sumy 14.550€, teda 873€ ( pol. 1 písm.a/sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.