Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/121/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobcu: I. zamestnanie - dôchodca, proti žalovanému: I. v konaní o náhradu škody vo výške 2 323 Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.5.2010 žalobca doručil tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu škodu vo výške 2323 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že po svojich nebohých rodičoch ostal lesný pozemok o výmere 11 ha a trvalý trávnatý porast o výmere 36 ha, ktorý bol počas kolektivizácie zalesnený. Podľa znalca z odboru lesníctva, odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov Ing. Pačesa, bolo ním zistené, že v čase od začiatku roku 2005 do polovice roka 2008 odporca vyťažil drevnú hmotu - buk 301 m3, hrab, osiku 29 m3 a ostatné listnaté dreviny 92 m3. Uvedené množstvo drevnej hmoty v roku 2005 až do polovice roka 2008 odpovedá skutočnosti, lebo pred schôdzou v polovici roka 2008 boli zistiť členovia z nového výboru, dozornej rady a experta z lesného hospodárstva množstvá vyťaženej hmoty a zistili, že bolo vyťažené - buk 301 m3, čerešňa 70 m3, breza 60 m3, hrab 98 m3, osika 30 m3. Z toho je zrejmé, že rozdiely sú veľmi malé od toho, čo zistil znalec.

2. Ďalej vo svojej žalobe uviedol, že ceny za drevnú hmotu v tomto období boli nasledovné - buk 1 m3/2 500,-Sk, čerešňa 1 m3/ 5 400,-Sk, breza 1 m3/1100,-Sk, hrab 1 m3/700,-Sk, osika 1 m3/350,-Sk. Odporca dal vyrezať a odpredal zdravé čerešne, ale zhnité nechal v lese.

3. Ďalej v žalobe uviedol, že na základe rozhodnutia Krajskej prokuratúry Prešov evidovaného pod spisovou značkou KPt 81/08-18 zo dňa 20.2.2009 mu bolo odporúčané, aby sa ako oprávnený člen urbáru domáhal svojich práv a peňažného podielu na príslušnom súde.

4. Ďalej uviedol, že hrubý finančný príjem žalovaného z vyťaženej drevnej hmoty bol v tom čase minimálne cca 56 429 Eur. Výrob drevnej hmoty žalovaný realizoval bez súhlasu prevažnej skupiny oprávnených členov urbáru. Ďalej v žalobe uviedol, že zmluvu o prenájme nehnuteľnosti si vypracoval sám odporca v Medzilaborciach dňa 1.6.2005 a podpísal mu ju údajný predseda, ktorý v urbáre nemá žiadny podiel, a ktorého väčšina členov nevolila, ba ani nevedeli nič o tom, že sa také niečo za chrbtom členov urbáru deje. Naviac zmluva o prenájme bola postúpená na Obvodný lesný úrad v Stropkove dňa 12.7.2006 pod číslom 512/2006/OlÚ. Pritom žalovaný si v lesnom urbáre veselo šafáril už od začiatku roka 2005 a drevo odpredával obchodným spoločnostiam.

5. Na podnet sťažovateľov urbáru a nového vedenia bola prevedená kontrola šafárenia v lesnom urbáre, a to Obvodným lesným úradom v Stropkove, kde boli zistené závažné nedostatky. Žalobca mal za to, že žalovaný hrubo porušil jeho ústavné právo, a to čl. 20 ods. 1 a ods. 3, kde je zakotvené, že dedenie sa zaručuje a z toho vyplýva, že nikto nemal právo na výrub drevnej hmoty, lebo v tom čase nemal list vlastníctva a ani prevažná skupina dedičov. Ako prílohu k žalobe žalobca doručil výpis z listu vlastníctva č. 518, z ktorého súd zistil, že žalobca Ing. Michal Kopina je vedený ako vlastník trvalo trávnych porastov, lesných pozemkov a ostatných plôch v katastrálnom území Malé Bukovce, parcelné č. 242 a to v podiele 45/1080 a 3/90. Tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe uznesenia 5D/230/2007

- Z915/07 a osvedčenia o dedičstve 5D/231/2007-Z563/07.

6. Zároveň sa súd v rámci dokazovania oboznámil aj so zmluvou o prenájme nehnuteľností zo dňa 1.6.2005, uzavretej medzi Pozemkovým spoločenstvom súkromných majiteľov lesa Chotča v zastúpení predsedom W. ako prenajímateľom a spoločnosťou C. ako nájomcom. Predmetom tejto zmluvy boli porasty 435a, 435b, 437, 438, 439a, 439b, 439c - časť 439d, ktoré sú vo vlastníctve pozemkového spoločenstva súkromných majiteľov lesa Chotča a patria do LHC Stropkov a nachádzajú sa v k.ú. Bukovce. Tieto nehnuteľnosti boli prenajaté nájomcovi za účelom obhospodarovania lesa. Cena nájmu bola stanovená ako bezplatný nájom, pričom nájomca sa zaväzoval obhospodarovať uvedené porasty v zmysle LHP pre uvedené porasty, platného na obdobie rokov 1999-2008. Doba nájmu bola stanovená na obdobie od 1.6.2005 - 31.12.2008. Ďalej v predmetnej zmluve bolo uvedené, že nájomca IM. je odborným lesným hospodárom na celom majetku Pozemkového spoločenstva súkromných majiteľov lesa Chotča. Táto zmluva bola zaevidovaná na obvodnom lesnom úrade v Stropkove dňa 12.7.2006 pod č. 512/2006/OLÚ.

7. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2011, žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dedenie je zaručené priamo už z ústavy a vzhľadom na tú skutočnosť, že on list vlastníctva získal až od roku 2009 a že po túto dobu, teda do získania listu vlastníctva nemal právo nikto vstupovať do tohto lesa. Ďalej uviedol, že bez jeho súhlasu nemohlo pozemkové spoločenstvo, ktoré nemalo právnu subjektivitu zabezpečiť tú skutočnosť, resp. do tohto lesa vpustiť inú osobu, teda aj lesného hospodára. Ďalej uviedol, že zmluva je falošná a neobjektívna. Ďalej uviedol, že lesný hospodár si kládol podmienky, ktoré sa ocitli aj v tejto zmluve. Na množstve vyrúbaného dreva trvá, ako aj na cene, ktorá bola za to zinkasovaná.

8. Žalovaný na pojednávaní do zápisnice uviedol, že lesné spoločenstvo vzniklo v Chotči v roku 1995 a v tomto lese sa hospodárilo na pozemkoch, ktoré patrili jednak obci a jednak súkromným vlastníkom. Ďalej uviedol, že od žalobcu obdŕžal list, v ktorom je uvedené, že on je vlastníkom 11 hektárov a že on od pozemkového spoločenstva prenajal 67 hektárov. Niekedy v roku 2005 ho navštívili pán K. a požiadali ho, aby sa o tento les staral. Mali iba jednu podmienku, že v ich najkrajších porastoch č. 421 a 423, aby sa nehospodárilo z jeho strany. To on ani nemal v záujme a teda túto ich podmienku akceptoval. On ako lesný hospodár mal jednu podmienku a to, že bude vykonávať hospodársku starostlivosť v týchto lesoch, avšak, že nebude za túto činnosť im platiť, preto aj v zmluve o prenájme sú vymenované všetky tieto porasty, avšak porasty 421 a 423 v tejto zmluve uvedené nie sú. On s týmto návrhom súhlasil a spísali zmluvu o prenájme nehnuteľnosti a táto bola aj zaregistrovaná a zo strany lesného úradu neboli žiadne námietky, teda začal vykonávať hospodársku činnosť v danom lese.

9. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca má síce 11 hektárov, avšak nemá konkrétne vyčlenené, ktoré sú to jeho porasty, teda on hospodáril na celom tomto lese.

10. Ďalej uviedol, že v tomto lese sa pracovalo aj pred tým, teda pred tým ako došiel pán Kopina v roku 2009, teda 14 rokov a to od roku 1995. Čo sa týka samotnej zmluvy, zmluva je taká, na čom sa obe zmluvne strany dohodli.

11. Ďalej uviedol, že v roku 2008 došiel za ním znalec, ktorý od neho vyžiadal podklady na vyčíslenie vyťaženej hmoty ako aj jej ohodnotenia a poukázal na tú skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe uvádza cez 541 m3 vyťaženej drevnej hmoty, ale podľa znalca a podľa jeho vedomosti on vyrúbal iba 329 m3, čo potvrdil aj samotný znalec, že bolo vyťažených 329 m3 dreva.

12. Zároveň sa vyjadril aj k cene vyťaženého dreva a to z toho dôvodu, že žalobca požaduje, resp. uvádza, že tržby predstavovali 56 429 Eur uviedol, že speňaženosť drevnej hmoty z obecných lesov v

Chotči predstavovala maximálne 1 000,-Sk a to v čistom, nakoľko do tejto ceny je potrebné zarátať aj približovanie dreva.

13. Súd za účelom vykonania dokazovania si vyžiadal z Obvodného lesného úradu v Stropkove výpis z registra pozemkových spoločenstiev. Z uvedeného registra pozemkových spoločenstiev, ktoré doručil tunajšiemu súdu Obvodný lesný úrad v Stropkove súd zistil, že pozemkové spoločenstvo súkromných majiteľov lesa Chotča, so sídlom v Chotči má registrovaných členov 89. Výmera pozemkov pozemkového spoločenstva predstavuje 69,90 ha. Výbor pozemkového spoločenstva, ako aj dozorná rada boli schválené členmi pozemkového spoločenstva na valnom zhromaždení dňa 22.3.2003 a zapísané v registri pozemkových spoločenstiev dňa 16.9.2003.

14. Z uvedeného výpisu súd zistil, že výbor pozemkového spoločenstva v danom období, teda od 22.3.2003 tvorili -. ako predseda a členovia T. Dozornú radu pozemkového spoločenstva tvorili -. Dňom 3.1.2008 došlo k zmene výboru pozemkového spoločenstva, kde ako predseda bol zapísaný T.15. Z uvedeného má súd za preukázané, že v čase podpísania nájomnej zmluvy bol predsedom pozemkového spoločenstva Mihal Hamerský a členovia Ján Cenajko, Michal Madej, Peter Cenajko, Jozef Onduško.

16. Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2013 žalobca do zápisnice uviedol, že zmluva, ktorá sa nachádza v spise slúžila iba pre vlastnú potrebu pána bývalého predsedu, teda pána W. a tu prítomného žalovaného a to za účelom vlastného obohatenia. Poukázal na to, že predložená zmluva nebola odsúhlasená na valnom zhromaždení všetkých členov urbáru. Mal za to, že v čase podpisu uvedenej zmluvy bývalý predseda, teda pán W. holdoval alkoholu a hrubo porušil zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a to konkrétne § 12 ods. 3. Mal za to, že stanovy, ktoré sú vypracované a sú súčasťou súdneho spisu boli porušené a to konkrétne bod 3 pís c), d) a ďalej podľa jeho názoru je porušený bod č. 4, v ktorom sa hovorí, že členská schôdza je uznášania schopná ak je na schôdzi prítomných nadpolovičná väčšina jej členov a každú parcelu zastupuje minimálne jeden vlastník. Taktiež bol porušený bod č. 6, kde členská schôdza má právo rozhodovať o prenajatí lesnej nehnuteľnosti oprávnených vlastníkov združených v spoločenstve.

17. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s navrhovaným uzavretím zmieru a to už aj vzhľadom na tú skutočnosť, že má za to, že zmluva uzavretá medzi bývalým predsedom spoločenstva pánom W. a ním ako lesným odborným hospodárom je v poriadku.

18. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že boli už spracované dva znalecké posudky, čo sa týka vyťaženia lesa v Malom Bukovci. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru v tomto lese hospodáril tak ako mu to ukladal Lesohospodársky plán a že v tomto lese bola vykonaná aj štátna kontrola a nenašla žiadne nedostatky a bolo všetko v poriadku.

19. Ďalej predložil súdu krátkou cestou potvrdenie o priemernom speňažení drevnej hmoty z obce Chotča za rok 2007 a rok 2008, kde bolo speňaženie drevnej hmoty 940,-Sk, teda 31,20 Eur v roku 2007 a v roku 2008 to bolo 34,25 Eur za m3.

20. Ďalej vo svojej výpovedi poukázal aj na záznam, ktorý sa nachádza u samotného žalovaného, kde ho navštívili členovia výboru okrem pána Hamorského a že túto zmluvu nepodpísal iba sám pán Hamorský ale iba so súhlasom ďalších dvoch členov pozemkového spoločenstva.

21. Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2013 ako svedkov súd vypočul pána Jozefa Ondušku, ktorý v predmetnom období bol členom výboru pozemkového spoločenstva a pána T. ktorý bol predsedom pozemkového spoločenstva odo dňa 3.1.2008. Na otázku súdu, či mal vedomosť o tom, že bola uzavretá nejaká zmluva o prenájme a hospodárení so strany pozemkového spoločenstva tu prítomným žalovaným na hospodársku činnosť v lesoch, svedok odpovedal, že nemá žiadnu vedomosť.

22. Na ďalšiu otázku súdu, že či bol zo strany pána predsedu Hamerského informovaný o tejto zmluve odpovedal, že výbor v tom čase mal päť členov avšak pán predseda zvolal na výbor iba pána Cenajka Petra a Cenajka Jána a nemá ani vedomosť o tom, či ich pán Hamerský informoval o uzavretí tejto nájomnej zmluvy.

23. Na otázku súdu, že či valné zhromaždenie, resp. výbor na ktorom bol účastný nerozhodovalo o schválení a prenajatí predmetných pozemkov na hospodárenie tu na prítomnému hospodárovi, teda žalovanému a má o tom nejakú vedomosť, odpovedal, že nie nakoľko by bol na výbore, resp. aj na každom valnom zhromaždení bol, avšak valné zhromaždenie, teda členská schôdza nebola o tom informovaná.

24. Na otázku žalobcu, že či má vedomosť v akom rozsahu bola vykonaná ťažba na predmetných pozemkoch, svedok odpovedal, že bol prítomný až sa robila kontrola na týchto pozemkoch a nakoľko tam boli už iba pne, merali sa iba pne, takže má za to, že sa tam vykonala iba tzv. túlava ťažba. Ďalej uviedol, že podľa jeho vedomosti tej lepšej hmoty bolo dokopy vyrezaných cca 70 kubíkov dreva, avšak boli tam vyrezané aj ďalšie stromy a ten zbytok bol vyrúbaný v rámci prerezávky.

25. Ďalší svedok Ján Sekeľ, ktorý sa stal predsedom pozemkového spoločenstva od 3.1.2008 na otázku súdu, že či mal vedomosť o tom, že právne úkony okrem predsedu, resp. iného člena výboru musel podpísať ďalší člen výboru, svedok odpovedal, že mal o tom vedomosť.

26. Na otázku súdu, že táto vedomosť bola predmetom aj policajného vyšetrovania, svedok odpovedal, že o tom vedomosť nemal, nakoľko do funkcie nastúpil až v roku 2008. Má však vedomosť o tom, že táto vec bola prejednávaná na Obvodnom lesnom úrade v Stropkove.

27. Na otázku súdu, že či predmetná nájomná zmluva bola prejednaná na výbore, resp. na valnom zhromaždení ešte za hospodárenia pána W. svedok odpovedal, že nie a práve to bol on, ktorý túto zmluvu po nástupe do svojej funkcie zrušil.

28. Na otázku žalovaného, že či mal svedok vedomosť o tom, že zmluvu dojednávali, resp. mali podpísať ďalší dvaja členovia výboru s tu na prítomným žalovaným, svedok odpovedal, že o tom vedomosť mal avšak podľa jeho názoru samotnú zmluvu mohol podpísať iba jeden člen výboru a to predseda spolu s ďalším členom a podľa jeho názoru ani nie z výboru, ale malo to schváliť valné zhromaždenie.

29. Vzhľadom na takto nové zistené skutočnosti súd konanie prerušil, nakoľko bolo potrebné vyriešiť otázku platnosti nájomnej zmluvy. Preto žalobca bol poučený o možnosti podania žaloby na príslušný Okresný súd o určenie platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy.

30. Dňa 30.6.2016 súd obdŕžal z Okresného súdu Svidník rozsudok sp. zn. 4C/62/2013-184 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu Krajský súd v Prešove sp. zn. 12Co/28/2015-217 a zistil, že žaloba o zrušenie zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 1.6.2005 bola zamietnutá. Okresný súd Svidník mal za preukázané, že nájomný vzťah medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade zanikol dňa 31.12.2008 a preto súd nemohol vysloviť, že zrušuje nájomnú zmluvu, ktorej platnosť už viac ako 4 roky skončila.

31. Ďalej v odôvodnení Okresný súd Svidník uviedol, že zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 20C/121/2010 sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že žalobu podal počas trvania zmluvy o nájme na Okresnom súde Košice I a že žalobca sa v uvedenom konaní domáhal náhrady škody proti žalovanému v prvom rade, žalobou zo dňa 20.5.2010, to je tiež po skončení platnosti spornej zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa súd už nezaoberal otázkou aktívnej a pasívnej legimitácie účastníkov konania a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 žalobca uviedol, že bol súdom uvedený do omylu a to uznesením zo dňa 13.3.2013, lebo to uznesenie nemalo právny dôvod na prerušenie pojednávania, nakoľko súdu boli dodané hodnoverné dôkazy, len bolo potrebné ich dôkladne preštudovať. Poukázal na to, že členovia pozemkového spoločenstva súkromných pozemkových majiteľov lesa od 1.6.2000 sa dohodli, že spoločne sa bude hospodáriť na obecnom lese Chotča, to je 213 ha a na súkromných lesných pozemkoch každý bude pracovať samostatne. Mal za to, že zmluva o prenájme nehnuteľností zo dňa 1.6.2005 vypracovaná Q. a podpísaná L. ako aj Lichvárom je podvodnícka, protizákonná v celom rozsahu od samého začiatku. Mal za to, že došlo k porušeniu článku ods. 1, 2, 4 Ústavy a listiny základných práv a slobôd.

33. Podľa podvodníckej zmluvy odporca bol správcom súkromného lesa 11 ha po jeho nebohých rodičoch, bol obhospodarovateľom, lesným odborným hospodárom, vykonávateľom ťažby lesa, predajcom, čo kamión to čiastka cca od 40 000 do 70 000,-Sk za kamión a to bez faktúr a bez platenia dane. Mal za to, že žalovaný hrubo porušil zákon o lesoch, na základe ktorého obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom odborného lesného hospodára zabezpečiť vedenie, evidenciu činnosti a opatrenie vykonaných v lesoch, najmä v lesnej ťažbe a pestovaní lesa. Mal za to, že odborný lesný hospodár hrubo porušil § 47, lebo tam má svoje povinnosti, čo má robiť, činnosti, oprávnenia a v ods. a), c) -m), má plno povinnosti, čiže on mal tieto vykonávať a nie zmocniť sa súkromného lesa po jeho rodičoch a v ňom vykonávať ťažbu.

34. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že všetko už uviedol vo svojich vyjadreniach a viac nemá čo dodať.

35. V záverečnej reči žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalobe vyhovie a tú maličkú čiastku, ktorú požaduje aby mu uhradil.

36. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že bez ohľadu na to, že či by bol tam on ako lesný hospodár, alebo Ďalší lesní hospodári, určite by postupovali tak ako postupoval on. Mal za to, že pre súd má najväčšiu váhu znalecký posudok znalca, ktorý predložil súdu, tvrdenia žalobcu, ktorý zotrváva na svojich tvrdeniach sú nepravdivé. Nepravdivá je suma finančných prostriedkov, ktoré mal on získať a mal za to, že sa na tomto lese neobohatil a to aj vzhľadom na to, že tam vykonával práce a platil služby, ktoré mali robiť iní ľudia. Z tej sumy, ktorú tu uviedol žalobca a mal mať asi 5 násobný zisk oproti iným spoločnostiam, teda spoločnostiam v okolí. Mal za to, že v súčasnosti tento les, v ktorom hospodária samotní vlastníci je les mladý a nie hospodársky a výnosový.

37. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi Pozemkovým spoločenstvom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom v období od 1.6.2008 do 31.12.2008 bola uzavretá riadna nájomná zmluva. Súd mal za to, že žalovaný vykonával vo funkcii lesného hospodára riadnu činnosť, teda sa nemôže jednať o nezákonnú ťažbu ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe.

38. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Stropkove zo dňa 27.11.2008, ktorým bola obhospodarovateľovi lesa C. uložená pokuta 8 000,-Sk a to za porušenie § 23 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, ďalej § 44 ods. 1 zák. č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov. K porušeniu § 23 ods. 1 zák. o lesoch došlo tým, že obhospodarovateľ lesa v poraste 435A, kde sa vykonala v mesiaci júl roku 2007 náhodná ťažba dreva 5 m3, po ktorej vznikla holina 0,08 ha bez predchádzajúceho vyznačenia hraničných stromov po obvode plochy holiny, nezmazateľnými ležatými písmenami X bielej farby.

39. K porušeniu § 44 ods. 1 zák. o lesoch došlo tým. že obhospodarovateľ lesa prostredníctvom odborného lesného hospodára v rokoch 2005, 2006 a 2007 nezabezpečil vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch. Z uvedeného rozhodnutia obvodného lesného úradu v Stropkove súd nezistil, že by mu bola ako lesnému hospodárovi vytýkaná skutočnosť, že v predmetnom lese vykonával nezákonnú ťažbu. Vytýkaný mu bol iba skutok, že jeho hospodárskou činnosťou vznikla holina o výmere 0,08 ha a že pri vyznačovaní náhodnej ťažby neoznačil bielou farbou vyťažované stromy. Predmetná pokuta obhospodarovateľovi lesa bola uložená aj za to, že nezabezpečil vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch v zmysle vyhlášky, keď v lesnej hospodárskej evidencii číselne, slovne i graficky priebežne nezaznamenal údaje o lesoch hospodárkach činnostiach vykonávaných na pozemkoch lesného pôdneho fondu. Tieto zistené nedostatky v činnosti lesného hospodára žiadnym spôsobom nespochybňujú platnosť nájomnej zmluvy.

40. Tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepotvrdzujú to, že na daných lesných pozemkoch bola vykonaná nezákonná ťažba a že došlo ku škode, nakoľko žalovaný mal s Pozemkovým spoločenstvom uzavretú platnú nájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala na ťažbu drevnej hmoty.

41. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

42. Podľa ods. 2 cit. §, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

43. Podľa ods. 3 cit. §, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

44. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.

45. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom. Súd má za to, že v tomto prípade nedošlo k takému úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, nakoľko žalovaný vykonával činnosť na základe platne uzavretej zmluvy.

46. Taktiež súd má za to, že v danom prípade absentuje zavinie. Zavinenie na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

47. Súd poukazuje na to, že tieto štyri predpoklady musia byť splnené súčasne. Súd má za to, že minimálne porušenie právnej povinnosti a zavinenie tu chýba, nakoľko žalovaný vykonával lesohospodársku činnosť na základe zmluvy. Ďalej súd poukazuje aj na to, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že nájomnú zmluvu by mali podpísať okrem predsedu aj ďalší dvaja členovia výboru Pozemkového spoločenstva a zmluvu podpísal v dobrej viere a nebolo ani jeho povinnosťou túto skutočnosť skúmať.

48. Súd poukazuje aj na to, že ak by žalobca žiadal náhradu škody, tak by si ju mohol uplatniť v premlčacej lehote voči spoločenstvu a to z dôvodu prekročenia právomoci bývalého predsedu spoločenstva. Súd v závere poznamenáva, že v konaní žalovaného nezistil porušenie právnej povinnosti, ktorá je základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň poznamenáva, že aj v prípade ak by bol posudzoval platnosť nájomnej zmluvy po podaní žaloby, dospel by k rovnakému záveru k akému dospel Okresný súd Svidník a Krajský súd v Prešove, teda že platnosť nájomnej zmluvy sa skončila.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku na základe ktorého, v zmysle ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní od jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.