Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/27/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Eva Bieliková, Stromová 13, Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu ZENTAX s.r.o. (predtým TENZONA, spol. s r.o.), so sídlom Cintorínska 26, 811 08 Bratislava, IČO: 00 680 010, zast.: JUDr. Helena Hledíková, advokátka, so sídlom Matúšova 56/A, Bratislava, proti žalovanému: Ten Ba, s.r.o. (predtým TENZONA Bratislava, s.r.o.), so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 35 864 567, zast.: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok trov v plnom rozsahu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov konania štátu v sume 600,72 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2007 sa žalobca v zmysle § 15, § 16 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“) voči žalovanému domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu žalovaného - kúpnej zmluvy zo dňa 16.2.2006, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a úpadcom TENZONA, spol. s r.o. (pôvodne ZENTAX, s.r.o.) ako predávajúcim, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť úpadcu - budova na P. B.. Č.. XX, C. D., súp. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX,J..Ú.. I. K..

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10Cbi/27/2007-647 z 21.11.2013 tak, že žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovaného bol rozsudok zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 2 Obo/18/2014-677 z 29.4.2015, ktorý vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd o žalobe opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 10Cbi/27/2007-709 z 23.9.2015 tak, že žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zrušil uznesením č.k. 2Obo/39/2015 z 31.05.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci sa správca konkurznej podstaty úpadcu domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2006, uzavretej medzi úpadcom ZENTAX s.r.o. (predtým TENZONA, spol. s r.o.), Cintorínska 26, 811 08 Bratislava, IČO: 00 680 010 a žalovaným TENZONA Bratislava, s.r.o., Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 864 567. Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom napadnutej kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť -stavba, pričom zmluvu úpadca (dlžník) so žalovaným uzavrel po doručení návrhu

na vyhlásenie konkurzu na súd. Rovnako nie je sporné, že medzi účastníkmi dotknutej zmluvy bolo personálne prepojenie medzi spoločníkmi a štatutárnymi zástupcami.

5. Odvolací súd zdôraznil, že zmyslom ustanovenia § 4b ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení jeho zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV“) je zabrániť dlžníkovi v čase od zahájenia konkurzného konania, alebo v dobe od doručenia návrhu súdom dlžníkovi, do právoplatného rozhodnutia o návrhu v neštandardnom konaní, ktoré by vybočovalo z bežnej obchodnej činnosti a ktoré by malo za následok poškodenie jeho majetku (t.j. budúcu konkurznú podstatu). Ide teda o zakonzervovanie majetkových pomerov dlžníka, lebo postihuje majetok, ktorý má dlžník v deň zahájenia konkurzného konania, resp. v deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi. Ak sa uvedené ustanovenie obchádza, v dôsledku čoho sa vykoná určitý právny úkon, zo zákona nastupuje jeho absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“). Ak súd dospeje k záveru, že právny úkon je absolútne neplatný nakoľko obchádza zákon, skúmanie neúčinnosti tohto právneho úkonu, už nie je možné. Skúmanie právnej neúčinnosti právneho úkonu je totiž opodstatnené výlučne v prípade, kedy je právny úkon platný. Preto, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky podľa § 15 ods. 4 ZKV na úspešné odporovanie právneho úkonu týkajúceho sa kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2006 medzi úpadcom a žalovaným, tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je základnou otázkou skúmanie vyplývajúce priamo zo zákona a z úradnej povinnosti, či predmetná kúpna zmluva nie je absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Obč. zák. v spojení s § 4b ods. 1 písm. a) ZKV. Už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd poukázal súdu prvej inštancie na potrebu skúmania platnosti predmetného právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Súd prvej inštancie sa platnosťou napadnutého právneho úkonu vôbec nezaoberal. Na základe doplnenia dokazovania bude možné ustáliť, či je odporovaný úkon platný, čo je predpokladom úspešnej odporovacej žaloby.

7. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci v zmysle právneho záveru vysloveného v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR a po doplnení dokazovania v rozsahu uloženom mu odvolacím súdom (v otázke platnosti / neplatnosti napádaného právneho úkonu) dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

8. Z obsahu žaloby a zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 15,16 ZKV.

9. Na základe kúpnej zmluvy zo 16.2.2006 previedol úpadca nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, J.. Ú.. I. K., na žalovaného TENZONA Bratislava, s.r.o.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol jediným spoločníkom a konateľom úpadcu Ing. O. H., ktorý bol zároveň väčšinovým spoločníkom a jediným konateľom žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že právny úkon, ktorým úpadca previedol nehnuteľnosť na žalovaného, bol uzatvorený medzi úpadcom a žalovaným, ktorý je právnickou osobou, v ktorej je štatutárny orgán a spoločník s 80 % majetkovou účasťou Ing. O. H., je odporovateľný právny úkon v zmysle § 15 ods. 4 písm. c) a d) ZKV. Prevádzaná nehnuteľnosť bola podstatným majetkom úpadcu, z predaja ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov, a teda právny úkon, ktorým úpadca previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného, ukracuje uspokojenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov.

10. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že odporovateľnosťou z objektívneho hľadiska je taký stav v majetkovej sfére úpadcu, z ktorého je zrejmé, že objem majetku spadajúceho do konkurzu nepostačuje, teda je menší ako sú záväzky úpadcu a objem zistených pohľadávok veriteľov nezodpovedá, nie je krytý majetkom úpadcu. Úpadca, v mene ktorého koná žalobca v čase uskutočnenia žalovaného právneho úkonu (16.02.2006), mal väčší objem majetku ako boli jeho záväzky, z čoho plynie, že akýkoľvek úkon (pokiaľ nešlo o bezodplatný prevod), nemohol byť objektívne odporovateľný, pretože nemal v sebe spôsobilosť pre existenciu prebytku majetku ukrátiť svojich veriteľov. Podľa Súvahy ku dňu 31.12.2005 činil majetok úpadcu 71.647.000,- Sk, keď naproti tomu záväzky úpadcu k tomu istému dňu predstavovali 42.437.000,- Sk.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov z č.l. 1 až 742 a to najmä: žaloba, návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, výzva konkurzného súdu zo dňa 16.12.2005,

uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, LV č. XXXX J.. Ú.. I. K., kúpna zmluva zo dňa 16.02.2006 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným, Zmluva o zriadení záložného práva a o pôžičke zo dňa 12.06.2006, kúpna zmluva zo dňa 06.09.2006 uzatvorená medzi žalovaným a LAFINE DELZIO, spol. s.r.o., Súvaha úpadcu ku dňu 31.12.2005, Znalecký posudok č. 4/96, prihláška, plán speňaženia, Súpis majetku z konkurzného spisu sp. zn. 2K 213/2005 a doručovanie návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu s výzvou na zdržanie sa konania smerujúceho k zmenšeniu majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti, Znalecký posudok č. 4/2011 a dodatok vyhotovený súdnym znalcom Ing. Matyó, žiadosť spoločnosti TENZONA spol. s.r.o. Bratislava zo dňa 02.03.2006 na pozastavenie konkurzu vo veci konkurzu sp. zn. 2K 213/2005, zverejnenie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v Obchodnom vestníku dňa 15.12.2006 a ďalšie listinné dôkazy založené v spise, ústne a písomné prednesy strán v priebehu konania, rozsudky súdu prvej inštancie a zrušujúce uznesenia Najvyššieho súdu SR, ako aj návrhy a prednesy z pojednávania zo dňa 11.10.2016.

12. Súd prvej inštancie z uvedených dokladov a písomných a ústnych vyjadrení právnych zástupcov zistil nasledovný skutkový stav:

13. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2K 213/05-87 zo dňa 11.12.2006 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ZENZAX s.r.o. (predtým TENZONA, spol. s r.o.), Cintorínska 26, Bratislava, IČO: 00 680 010. Konkurz bol vyhlásený na základe návrhu doručeného súdu dňa 13.12.2005. Výzvou zo dňa 16.12.2005 konkurzný súd vyzval dlžníka, t.j. úpadcu, aby sa po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu okrem iného, zdržal konania smerujúceho k zmenšeniu svojho majetku, s výnimkou bežnej obchodnej činnosti v zmysle § 4b ods. 1 písm. a) ZKV.

14. Konkurzné konanie voči ZENTAX s.r.o. v konkurze (predtým TENZONA, spol. s.r.o.) začaté doručením návrhu veriteľa konkurznému súdu, sa riadi režimom zákona č. 328/1991 ZKV v znení novelizácie 520/2005 Z.z. (znenie účinné do 31.12.2005).

15. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, J.. Ú.. I. K. zo dňa 09.06.2005, bol úpadca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavba I.. Č.. XXXX, nachádzajúca sa na P.R. B.. XX C. D., postavená na parc. Č.. XXXX, spolu s pozemkom parc. č. XXXX, zastavané plochy o výmere 925 m2 (predmetná nehnuteľnosť).

16. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.02.2006 previedol úpadca predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 16.000.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol povolený dňa 22.02.2006 pod č. C. XXX/XX. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol jediným spoločníkom a konateľom úpadcu Ing. O. H. a zároveň bol väčšinovým spoločníkom a jediným konateľom žalovaného.

17. Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 22.03.2006 previedol žalovaný nehnuteľnosť na spoločnosť ÚVER s.r.o.. Na splatenie pôžičky uzavrel žalovaný dňa 14.06.2006 s veriteľom Majetkový holding a.s. zmluvu o pôžičke na sumu 14.000.000,- Sk, so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa Majetkový holding a.s.. Po splatení pôžičky zabezpečenej zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, žalovaný opäť nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Kúpnou zmluvou zo dňa 06.09.2006, v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.12.2006 (čl.259) previedol žalovaný zaťaženú nehnuteľnosť na kupujúceho LAFINE DELZIO spol. s.r.o. za kúpnu cenu 16.000.000,- Sk.

18. Podľa žalobcu bola predmetná nehnuteľnosť podstatným majetkom úpadcu, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov a teda právny úkon dlžníka, ktorým previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného, ukracuje uspokojenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. Kúpna zmluva zo dňa 16.2.2006, ktorou úpadca previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného, bola uzatvorená medzi spriaznenými právnickými osobami. Právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.2.2006, je ukracujúci právny úkon a bol vykonaný žalovaným s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov. Žalovaný nepreukázal, že nemohol pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka - úpadcu ukrátiť konkurzného veriteľa, nakoľko kúpnu zmluvu podpísala tá istá osoba a to Ing. O. H..

19. Žalovaný zotrval na tvrdení, že napadnutý právny úkon nespĺňa podmienky odporovateľného právneho úkonu, nakoľko ním nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu oproti stavu pred týmto úkonom, ani k zmenšeniu rozsahu možného uspokojenia čo i len jedného z veriteľov. Napadnutým úkonom došlo len k zmene štruktúry majetku úpadcu. Cena, za ktorú nadobudol nehnuteľnosť od úpadcu, nebola

neobvykle nízka a dlžník mal v čase bezprostredne predchádzajúcom právnemu úkonu viac aktív ako pasív, čo vyplýva z predloženej súvahy.

20. Žalobca v podaní zo dňa 18.11.2013 poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 16.2.2006, ktorou úpadca previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného, bola uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným, ktorý je právnickou osobou, v ktorej mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, štatutárny orgán a jediný spoločník Ing. O. H. majetkovú účasť 80 % a zároveň bol v tejto právnickej osobe štatutárnym orgánom. Z vykonaných dôkazov je nepochybné, že právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2006, je ukracujúci právny úkon a tento bol vykonaný žalovaným, s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov. Žalovaný nepreukázal, že nemohol pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka - úpadcu ukrátiť konkurzného veriteľa, nakoľko kúpnu zmluvu podpísala tá istá osoba a to Ing. O. H..

21. Žalobca na pojednávaní dňa 21.11.2013 upresnil petit žaloby v tom zmysle, že zamenil výraz "voči žalobcovi" (právne neúčinný) za výraz "voči konkurzným veriteľom" (právne neúčinný). Zdôraznil, že týmto sa obsah petitu nemení a písomný petit žaloby je zhrnutím všetkých právnych skutočností uvedených v žalobe.

22. Podaním doručeným súdu dňa 23.1.2014, ktorého obsahom bolo odvolanie voči rozsudku 10Cbi/27/2007-647 (prvé rozhodnutie vo veci), žalovaný reagujúc na upresnenie petitu žalobcom na pojednávaní 21.11.2013 (na ktorom súd vo veci rozhodol) vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku (bod IV čl.660) dôvodiac tým, že predmetné upresnenie považuje za zmenu žalobného petitu. Žalobný petit je možné meniť len do uplynutia lehoty na uplatnenie nároku. Žalobca si zmenu petitu uplatnil až 21.11.2013, teda po uplynutí viac ako 7 (siedmych) rokov od uskutočnenia úkonu.

23. Krajský súd po preskúmaní vznesenej námietky premlčania dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. ZKV v § 15 ods. 4 ustanovoval, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a osobami definovanými pod písm. a/ až e/. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 16 ods. 1 ZKV bol konkurzný veriteľ alebo správca žalobou.

24. Žalobca podal žalobu podľa ust. § 15 ZKV, čo je zrejmé z jej obsahu a uplatneného petitu. Žaloba bola podaná včas, v zákonnej lehote podľa § 15 ods. 4 ZKV. Zamenený výraz v petite (namiesto právne neúčinná voči žalobcovi - právne neúčinná voči konkurzným veriteľom) nie je zmenou petitu, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť, t.j. nejde o zmenu, ktorej pripustenie podlieha rozhodnutiu súdu (v danom čase § 95 ods. 1 OSP teraz § 139 , ale ide len o jeho upresnenie použitím presnej terminológie zákona, ktorou nedochádza k žiadnej zmene žalovaného nároku. Námietku premlčania vznesenú žalovaným dňa 23.1.2014 preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko upresnením žalobného petitu nedošlo k zmene žalovaného nároku ani k zmene charakteru žaloby.

25. Ako bolo konštatované vyššie, nárok žalobcu bol uplatnený včas a medzi úpadcom a žalovaným bezpochyby existuje personálne a kapitálové prepojenie. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bol Ing. O.. H. jediným spoločníkom a konateľom úpadcu a väčšinovým spoločníkom a jediným konateľom žalovaného.

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.10.2016 uviedol, že vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu (NS SR), žiada pripustiť zmenu žaloby a to jej rozšírením tak, že súd rozhodne o pôvodnom návrhu o neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, alebo o určení, že kúpna zmluva zo dňa 16.2.2006 uzavretá medzi úpadcom ZENTAX (predtým TENZONA, spol. s r.o. Bratislava) a žalovaným TENZONA Bratislava, t.č. Ten Ba, s.r.o., na základe ktorej došlo k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. D. - I. K., súp. č. XXXX, na P. B.. XX, D. a parc. č. XXXX spolu s pozemkom parc. č. XXXX, zastavané plochy o výmere XXX m2 je neplatná. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že sa procesným návrhom na zmenu žaloby domáha pripustenia nového petitu o určenie neplatnosti zmluvy tak, ako ho súdu práve predniesol s tým, že na pôvodnom odporovacom petite naďalej trvá. Naliehavosť právneho záujmu na pripustení určovacieho petitu videl v tom, že v prípade neúspešnosti žaloby o neúčinnosť právneho úkonu (ak by súd prevzal názor NS SR, že odporovať možno iba platnému právnemu úkonu) je záujmom žalobcu a podstatou celého sporu aby

majetok, ktorého sa spor týka, zostal v konkurznej podstate. K tomu rozhodnutiu by tak došlo v jednom konaní, bez potreby domáhať sa nároku súdnou žalobou.

27. Právny zástupca žalovaného s pripustením zmeny žaloby nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že predmetom konania od roku 2007 je odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha právnej neúčinnosti právneho úkonu, uskutočneného medzi žalovaným a žalobcom. Ide o špecifický druh nároku, ktorý je daný a môže ho uplatňovať správca konkurznej podstaty. Domožením sa právnej neúčinnosti sa právny úkon neruší, ale správcovi konkurznej podstaty vznikajú nároky z tejto neúčinnosti. Pokiaľ sa správca konkurznej podstaty domáha rozšírenia žalobného petitu prostredníctvom určovacieho nároku, je známe podľa dlhodobo konštantnej rozhodovacej praxe súdov, že správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti z dôvodu, že zákon o konkurze a vyrovnaní mu poskytuje iný právny mechanizmus na docielenie zamýšľaného účelu. Týmto je zaradenie majetku do konkurznej podstaty a z tohto dôvodu správca konkurznej podstaty nemôže mať naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti právneho titulu, ako aj z ďalších dôvodov, všeobecne uznávaných pri určovacích nárokov, t.j. tam, kde je možné sa domáhať určenia práva alebo právneho stavu, nie je možné domáhať sa neplatnosti právneho titulu, na ktorom sa právo alebo právny vzťah zakladá. Žiadal pokračovať v konaní za podmienok, ktoré žalobca vymedzil na začiatku konania, príp. ktoré boli zmenené dovoleným spôsobom do tohto pojednávania.

28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby nie je dôvodný, tomuto návrhu nevyhovel a po vyhlásení uznesenia, ktorým návrh žalobcu na zmenu petitu nepripustil, pokračoval na pojednávaní dňa 11.10.2016 v konaní o pôvodnej žalobe.

29. V zmysle záverov vyslovených v zrušujúcom uznesení NS SR sa súd prvej inštancie pred skúmaním dôvodnosti podanej odporovacej žaloby zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo 16.2.2006) , vyslovenia neúčinnosti ktorého sa žalobca domáhal.

30. Na pojednávaní dňa 11.10.2016 právny zástupca žalobcu na otázku súdu, aby sa vyjadril k platnosti resp. neplatnosti napadnutého právneho úkonu uviedol, že to necháva na posúdenie Krajskému súdu Bratislava.

31. Právny zástupca žalovaného na otázku súdu, aby sa vyjadril k platnosti, resp. neplatnosti napadnutého právneho úkonu - kúpnej zmluvy, uviedol, že tento úkon považuje za platný. Nemá oprávnenie od klienta vysvetľovať dôvody, pre ktoré tento právny úkon považuje za platný.

32. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 33. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem), alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovne zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Každý účastník neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.). Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný, je nepremlčateľným právom.

34. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hladí sa naň ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

35. Podľa § 39 Obč. zák. právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, nie je dovolený. Nedovolenosť je daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

36. Podľa ust. § 4b ods. 1 písm. a) ZKV, po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi, dlžník je povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou bežnej obchodnej činnosti.

37. Právny úkon dlžníka, ktorý odporuje uvedenému ustanoveniu zákona, je podľa § 39 Obč. zák. absolútne neplatný.

38. Po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi, je teda dlžník povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti (§ 4b ods. 1 písm. a/ ZKV) a na výzvu súdu zostaviť zoznam aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov a ich adries a odovzdať ho súdu v lehote podľa § 12a ods. 2 (§ 4b ods. 1 písm. b/ ZKV).

39. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/39/2015 zo dňa 31. mája 2016 a jeho záverov odvolací súd zdôraznil, že zmyslom ustanovenia § 4b ods. 1 ZKV je zabrániť dlžníkovi nakladať s majetkom v čase od zahájenia konkurzného konania, alebo v dobe od doručenia návrhu súdom dlžníkovi do právoplatného rozhodnutia o návrhu v neštandardnom konaní, ktoré by vybočovalo z bežnej obchodnej činnosti a ktoré by malo za následok poškodenie jeho majetku (t. j. budúcu konkurznú podstatu). Ide teda o zakonzervovanie majetkových pomerov dlžníka, lebo postihuje majetok, ktorý má dlžník v deň zahájenia konkurzného konania, resp. v deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi. Ak sa uvedené ustanovenie obchádza, v dôsledku čoho sa vykoná určitý právny úkon, zo zákona nastupuje jeho absolútna neplatnosť podľa § 39 Obč. zák.. Ak súd dospeje k záveru, že právny úkon je absolútne neplatný nakoľko obchádza zákon, skúmanie neúčinnosti tohto právneho úkonu už nie je možné. Skúmanie právnej neúčinnosti právneho úkonu je opodstatnené výlučne v prípade, kedy je právny úkon platný.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo dňa 16.2.2006, teda potom ako bol dlžník konkurzným súdom poučený o povinnosti zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou bežnej obchodnej činnosti.

41. Z obsahu spisu a pripojeného konkurzného spisu, s ktorým sa súd oboznámil vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu spolu s výzvou a poučením podľa § 4b ods. 1 ZKV bol doručovaný dňa 30.12.2005 spoločnosti TENZONA, spol. s.r.o. do jeho sídla, podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a to na ul. Cintorínska 26, Bratislava. Zásielka sa vrátila súdu dňa 2.1.2006 s oznámením, že adresát je neznámy. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), po 3 dňoch od vrátania nedoručenej zásielky súdu je táto považovaná za doručenú a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za právnickú osobou, sa o tom nedozvie. Písomnosť tak bola úpadcovi (v danom čase dlžníkovi) riadne doručená dňa 6.1.2006.

42. Z podania zo dňa 02.03.2006 obchodnej spoločnosti označenej ako TENZONA spol. s.r.o., so sídlom Bojnická 3, Bratislava (obchodná spoločnosť s týmto obchodným menom nemala sídlo na uvedenej adrese) vyplýva, že táto obchodná spoločnosť zaslala Krajskému súdu v Bratislave žiadosť o pozastavenie konkurzu vedeného pod sp. zn. 2K 213/2005 na spoločnosť TENZONA spol. s.r.o., Cintorínska 26, Bratislava, do rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I o odpustení sankčného úroku.

43. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v čase doručovania písomností súdu podľa § 4b ods. 1 ZKV (vrátane poučenia o obmedzení nakladania s majetkom), a) žalobca mal pôvodné obchodné meno

- TENZONA, spol. s r.o., so sídlom Cintorínska 26, Bratislava, v rozhodnom čase bol konateľom aj spoločníkom tejto spoločnosti Ing. O. H., b) žalovaný mal predchádzajúce obchodné meno - TENZONA Bratislava, s.r.o., so sídlom Bojnická 3, Bratislava, kde od zápisu tejto obchodnej spoločnosti do obchodného registra je konateľom Ing. O. H..

44. Súd prvej inštancie tak má za jednoznačne preukázané, že návrh na vyhlásenie konkurzu spolu s výzvou v zmysle ust. § 4b ods. 1 ZKV, zo dňa 16.12.2005, bol doručovaný dňa 30.12.2005 spoločnosti TENZONA, spol. s.r.o., do jej sídla zapísaného do obchodného registra, zrejmého z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Zásielka sa dňa 2.1.2006 vrátila súdu s oznámením, „adresát je neznámy“. V zmysle ust. § 48 ods. 2 OSP, účinného v čase doručovania, po 3 dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu je táto považovaná za doručenú a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie. Konkurzný súd doručoval písomnosť na adresu sídla dlžníka, zapísanú v obchodnom registri. Ako vyplýva z konkurzného spisu, iná adresa dlžníka v čase doručovania konkurznému súdu známa nebola, čím došlo k splneniu podmienok náhradného doručenia v zmysle cit. ust. zákona. Uznesením č.k. 2K 213/05-87 zo dňa z 11.12.2006 Krajský súd v Bratislave následne vyhlásil na spoločnosť ZENTAX, spol. s r.o., predtým TENZONA, spol. s.r.o.. konkurz. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.01.2007. Kúpna zmluva (odporovaný právny úkon) bola podpísaná 16.2.2006 (č. l. 14).

45. Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2006, bola nehnuteľnosť špecifikovaná v kúpnej zmluve, ktorú zmluvu úpadca (dlžník) so žalovaným uzavrel po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd a to dňa 13.12.2005. Rovnako nie je sporné, že medzi účastníkmi dotknutej zmluvy bolo personálne prepojenie medzi spoločníkmi a štatutárnymi zástupcami.

46. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú dňa 16.2.2006 ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 pre obchádzanie zákona a to ust. § 4b ods. 1 písm. a) ZKV. Ako súd už uviedol vyššie, napadnutý právny úkon - kúpna zmluva bola uzavretá potom, ako bol dlžník obmedzený v nakladaní so svojím majetkom okrem bežnej obchodnej činnosti. Ide o zakonzervovanie majetkových pomerov dlžníka, lebo postihuje majetok, ktorý má dlžník v deň zahájenia konkurzného konania, resp. v deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi. Napadnutý právny úkon - prevod nehnuteľností nesporne nebol a nemožno ho považovať za bežnú obchodnú činnosť predávajúceho (dlžníka, neskôr úpadcu). K scudzeniu tohto majetku dlžník pristúpil v čase, keď sa na neho už vzťahovalo zákonné obmedzenie vykonania tohto úkonu ( § 4b ods. 1 písm. a/ ZVK), pričom je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že dlžník mal vedomosť aj o prebiehajúcom vlastníckom (reštitučnom spore) týkajúcom na predávanej nehnuteľnosti. Napriek tejto skutočnosti nehnuteľnosť previedol na spriaznenú obchodnú spoločnosť. Tento úkon preto súd považuje za neprípustné obchádzanie zákona v rozpore s § 4 ods. 1 písm. a/ ZKV.

47. Vzhľadom na právny záver o neplatnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom žaloby, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok základných predpokladov jej úspešnosti, keďže úspešne možno odporovať len platnému právnemu úkonu.

48. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu opätovným výsluchom svedka Ing. O. H., ktorý sa napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie konané dňa 11.10.2016 bez ospravedlnenia nedostavil, súd prvej inštancie od jeho výsluchu upustil, nakoľko vzhľadom na skutkový stav zrejmý z doterajšieho obsahu spisu, vyjadrenia a prednesy strán sporu, uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ako aj predchádzajúci výsluch svedka, už vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za skutkovo, ani právne významné. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že svedok Ing. O. H., vo výpovedi na pojednávaní dňa 25.3.2007 (čl. 221/222) uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.2.2006 na nehnuteľnosť - budovu nachádzajúcu na P. B.. C. D. pristúpil z finančných dôvodov, hoci mal vedomosť o existencii reštitučného sporu týkajúceho sa tejto nehnuteľnosti. Nájomníci priestorov v predmetnej nehnuteľnosti po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý v odvolacom konaní rozhodol o povinnosti vydať nehnuteľnosť cirkvi, prestali platiť nájomné (pozn. súdu rozhodnutie 12Co 482/02-161 z 19.3.2003 čl. 127).

49. Právni zástupcovia strán sporu na otázku súdu uviedli, že listiny založené v spise im boli doručené, poznajú ich obsah a nežiadajú ich oboznamovať.

50. Súd podľa § 182 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a predniesli záverečné reči.

51. Právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že si pre prípad úspechu uplatňujú nárok trovy právneho zastúpenia.

52. Na otázku súdu, či strany sporu majú ďalšie návrhy na dokazovanie zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú.

53. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 251 a nasl. ustanovení a § 262 ods. 1. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. O výške trov konania žalovaného, ako úspešnej strany sporu bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

54. V priebehu konania vznikli okrem trov strán sporu aj trovy konania štátu v sume 600,72 Eur a to titulom znalečného, vyplateného zo štátnych finančných prostriedkov. Tieto trovy a ich vysporiadanie sa v čase ich vzniku spravovalo § 148 OSP. Vzhľadom na použitie od 1.7.2016 však už aplikácia cit. ust. OSP nie je možná. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou krajského súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Krajský súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 priznal štátu náhradu trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis bez legislatívne a právne logicky prípustnej argumentácie nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Krajský súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 a priznať štátu voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania). Tento postup má podľa názoru súdu krajského súdu oporu v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi súdov týkajúcej sa rozhodovania o trovách konania štátu. Vzhľadom na úplnú absenciu úpravy trov konania štátu v krajský súd rozhodol nielen o nároku štátu na ich náhradu, ale aj o ich výške, ktorá predstavuje sumu 600,72 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní od jeho doručenia, odvolanie je potrebné podať cestou tunajšieho súdu písomne, dvojmo, na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 .