Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/38/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Ing. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X. XXXX/XX, Z., štátny občan SR, o zaplatenie 1.325,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -81 zo dňa 11. apríla 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 12.06.2005 a následného Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti zo dňa 22.06.2005 poskytol právny predchodca žalobcu (K., a.s.) žalovanému v zmysle VOP a splnení stanovených podmienok povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky 40.000,- Sk (1.327,76 eur). V oznámení bola určená výška úrokovej sadzby 11,60 % ročne, sadzba úrokov z omeškania 15 % ročne. Upomienkou zo dňa 09.10.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere, a to vo výške 25,47 eur. Ďalšou výzvou 17.10.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy ku dňu 16.10.2018 30,55 eur, výzvou 02.11.2018 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy k 01.11.2018 57,96 eur a výzvou 19.12.2018 vyzval na úhradu dlžnej sumy 85,16 eur. Následne listom zo dňa 02.02.2019 oznámil žalovanému, že celý úver zo zmluvy zo dňa 22.06.2005 je dňom 31.01.2019 splatný. Celá pohľadávka predstavuje sumu 1.456,- eur a žiadal ju uhradiť bezodkladne. Predmetnú zásielku si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote. Listom zo dňa 17.09.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávka bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.09.2020 na žalobcu, pričom doručenie uvedeného oznámenia nepreukázal.

2. Zaoberal sa predovšetkým aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a dodržanie postupu v zmysle zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu pohľadávku zosplatnil postupom (ďalej aj ) v spojení s (poznámka odvolacieho súdu: jedná sa o ustanovenie, ktoré upravuje postúpenie pohľadávky), keď opakovane (4-krát) vyzval žalovaného ako dlžníka, ktorý bol v omeškaní s úhradou jednotlivých splátok, na ich zaplatenie a zároveň upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nešpecifikoval však konkrétne pre neuhradenie, ktorej splátky úver zosplatnil. Doručenie žiadnej z výziev žalobca nepreukázal. Následne úkonom 02.02.2019 oznámil, že ku dňu 31.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom bola fikcia doručenia z vrátenia zásielky s označením „neprevzatá v odbernej lehote“. Z obsahu oznámenia však nevyplýva, pre neuhradenie ktorej splátky právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pohľadávka pôvodného veriteľa ako banky nebola postúpená na žalobcu

ako nebankový subjekt platne. Pohľadávka voči žalovanému nie je po konečnom termíne splatnosti. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní nevyplýva termín konečnej splatnosti a z listín nevyplýva odstúpenie od tejto zmluvy, t.j. nie je splnená podmienka (odstúpenie od zmluvy) a , nakoľko v zmysle zákona o bankách nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu a najmenej vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornil na uplatnenie tohto práva a nepreukázal, že by bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobkyni postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak. Pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Doručenie takejto výzvy dlžníkom súd za preukázané nemá. Žalobca preukázal iba zosplatnenie úveru a jeho doručenie žalovanému fikciou doručenia. Žiadnym spôsobom však nepreukázal, že by banka ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy a že by medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Má za to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže v zákone sa priamo uvádza „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“ To znamená, že klient musí byť vyzvaný a napriek tomu, že vie o svojom peňažnom záväzku, je s jeho úhradou v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné preto, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť ako úkon platný. Zároveň má za to, že k platnému postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť aj preto, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle v spojení s , keď v oznámení o zosplatnení úveru neuviedol, pre ktorú splátku využil možnosť úver zosplatniť. Táto neurčitosť má tak rovnako za následok neplatnosť zosplatnenia úveru, ktorá je v zmysle neplatným právnym úkonom. Následne tak právny predchodca žalobcu nemohol tzv. živú pohľadávku postúpiť na žalobcu. Navyše v zmysle pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do 5 pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinnosti podľa osobitného zákona ( o ochrane spotrebiteľa, poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť ). Právny predchodca žalobcu si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, čím došlo k osobitne závažnému porušeniu jeho povinnosti. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. (ďalej aj ), keď úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorý bol však v konaní nečinný a náhradu trov konania nežiadal, preto vyslovil, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie na daný skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis, a to , nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bol účinný a tento mal byť uplatnený na posudzovanie splnenia povinnosti veriteľa, čo však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Rovnako bolo na daný prípad nesprávne aplikované ust. , keď je zrejmé, že uvedené sa má aplikovať iba vtedy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach. V danom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach, a preto na uvedený vzťah nie je ust. aplikovateľné. Z článku IV. zmluvy jasne a zrozumiteľne vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. Právny predchodca žalobcu dňa 22.06.2005 oznámil dlžníkovi, že mu povolené prečerpanie k bežnému účtu umožňuje do výšky úverového limitu 40.000,- Sk, ktorý úver môže byť čerpaný odo dňa 22.06.2005 a zároveň bola oznámená a dohodnutá úroková sadzba ako aj sadzba úrokov z omeškania, avšak nebola dohodnutá splatnosť splátok. Je preto názoru, že právny predchodca žalobcu si stanovil

čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom, a to zaslaním výzvy 02.02.2019, kde žalovaného vyzval na splnenie dlhu v zmysle . Preto zmluva bola vypovedaná listom 02.02.2019 bez ohľadu na jeho označenie, čím žalobcovi zároveň vznikol voči žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. a nie . Má za to, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky na postúpenie pohľadávky vyplývajúce z zákona o bankách (poznámka odvolacieho súdu: účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní najneskôr od 02.02.2019, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadne splatnosti a k postúpeniu pohľadávky došlo 05.09.2020, žalovaný bol tak v omeškaní viac ako 365 dní. Žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu postupoval v prísnom súlade s zákona o bankách a žalovaného pred postúpením pohľadávky vyzval na úhradu dlžnej sumy. V súdenom prípade ide o výzvu zo dňa 02.02.2019. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov ako Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , , Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. . Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. podľa rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách ust. a a napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie na vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, je dôvodná. Skutočne k uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 22.06.2005, teda za účinnosti o spotrebiteľských úveroch. Dňa 02.04.2010 nadobudol účinnosť s tým, že ustanovenia § až 16, a a až 27 nadobudli účinnosť dňa 11.6.2010 a ustanovenie , dňa 1.1.2011. Ustanovením (ktorý nadobudol účinnosť 11.6.2010) došlo k zrušeniu

7. Podľa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa odseku 2 ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

8. Podľa (prijatého novelou účinnej od 23.12.2015), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.

9. Podľa ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2017 sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. januárom 2017; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.

10. Teda pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovenia nesprávne na daný prípad aplikoval dané ustanovenie s poukazom na prechodné ustanovenie citovaného (odvolací súd poukazuje aj na to, že v prípade zmluvy o povolení prečerpania ani nie je možné aplikovať ustanovenia ). Preto na daný prípad je nutné aplikovať ustanovenia účinného v

čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní za splnenia podmienok a

11. Súd prvej inštancie posúdil zosplatnenie celého úveru za neplatné, keď neboli dodržané podmienky . Žalobca v odvolaní namietal, že medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté splácanie dlhu v splátkach, preto nie je možné aplikovať dané ustanovenie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako posúdil splatnosť povoleného prečerpania z účtu, teda akým spôsobom bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá splatnosť prečerpania. Uvedené je dôležité pre posúdenie, či žalovaný ako dlžník bol v omeškaní, či právny predchodca žalobcu vo veci správne postupoval, keď žiadal od žalovaného zaplatenie celého dlhu, a teda či zároveň boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky z bankového subjektu na nebankový subjekt v zmysle zákona o bankách. (Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na zákona o bankách, ide o ustanovenie ktoré bolo účinné v čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, avšak v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky bolo účinné ustanovenie zákona o bankách. Navyše jedná sa o totožné ustanovenia, len novelou došlo iba k prečíslovaniu odsekov, keď do daného ustanovenia bol vložený nový odsek 6.) Z uvedeného dôvodu najskôr je nutné zaoberať sa splatnosťou záväzku dlžníka voči veriteľovi (či bola dohodnutá splatnosť, alebo prichádza do úvahy aplikácia ustanovení , ; v prípade že bola dohodnutá splatnosť - či formou splátok a vtedy postupovať v zmysle , alebo iným spôsobom). Až po ustálení tejto otázky je možné ďalej vyhodnocovať dôkazy (podľa ich obsahu a nie označenia) či boli splnené všetky podmienky na postúpenie pohľadávky a v dôsledku toho, či žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

12. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie na daný skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia a zároveň nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, preto odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude zaoberať sa skutočnosťou ako bola dohodnutá splatnosť dlhu, v dôsledku toho ďalej posúdiť či bol splatný celý dlh v čase postúpenia pohľadávky a následne či boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách, a teda či žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Nové rozhodnutie odôvodní v zmysle .

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )