Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-64-2016.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Subarea
14CoP/64/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. E., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom XXX XX U. T. č. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M., dieťa matky: A. R., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. X, H. XXXX/XX, W. A., otec neuvedený, o nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. T. č. XX, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 17P/53/2016-10 zo dňa 02.08.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Súd p o u č u j e účastníkov konania o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenia, ktorým dočasne zveril maloletého N. E., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti F. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom U. T. XX, s poukazom na ustanovenia § 360 ods. 1 a 2, § 367 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že osoba, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrela, teda bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom umiestnení maloletého. Od smrti Q. R., ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloletého, výchovu ďalej zabezpečuje jej manžel F. R., s ktorým má maloletý vytvorený blízky vzťah z dôvodu, že od roku XXXX spolu s manželkou zabezpečovali jeho starostlivosť. Maloletý v súčasnej dobe prejavil záujem zotrvať v ich domácnosti, pričom podľa odôvodnenia súdu v súčasnej dobe nie je ani iná žiadna blízka osoba, ktorá by vedela zabezpečiť starostlivosť o maloletého, keďže otec je neznámy a matka žije v D. a neprejavuje o neho záujem. Súd tak neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého do starostlivosti F. R., ktorý má v súčasnej dobe vytvorené vyhovujúce podmienky na jeho výchovu a výživu.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. V odvolaní uviedla, že svojho syna N. zverila do náhradnej starostlivosti svojej F., ktorá bola E. C. G., mala teda príbuzenský vzťah k nej aj k jej synovi. Medzi jej synom a F. bola od počiatku veľmi úzka väzba, mali sa radi. Matka s F. boli dohodnuté, že pokiaľ sa nebude môcť ona o N. starať, vráti sa naspäť ku matke. Celú dobu svojho syna podporovala aj finančne, tiež boli v kontakte. Nesúhlasí preto, aby bol N. zverený do starostlivosti pána F. R., ktorý je podľa tvrdenia matky nezamestnaný, vlastný byt nemá, sám žije u svojej matky. Žije na dávkach a požíva vo väčšom množstve alkohol. Matka sa tak domnieva, že nie je tým správnym, ktorý by sa mal starať o jej syna. Matka uviedla, že chce, aby jej syn mal trvalé zázemie, ktoré mu môže ponúknuť. V súčasnej dobe je zamestnaná na dohodu o vykonaní práce, poberá tiež štátne dávky, sociálnu podporu a dávky v hmotnej núdzi a výživné. Býva v prenajatom byte, kde riadne platí nájomné a v starostlivosti má ďalších X vlastných
detí. Poznamenala taktiež, že maloletý má stále trvalé bydlisko v W. A. u nej. Pred dvomi rokmi taktiež navštevoval školu v W. A.. Žiada preto, aby súd zveril maloletého do jej starostlivosti.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo vyjadrení k odvolaniu matky doporučil uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie matky zamietnuť. Maloletý sa nachádzal počas letných prázdnin v domácnosti matky, ale dňa 27.08.2016 sa vrátil do domácnosti p. R. a maloletý sa vyjadril pred kolíznym opatrovníkom, že žiada, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti p. R..
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa ustanovenia § 360 ods. 2 CMP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
9. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vo svojich ustanovenia § 111 až 122. Popri všeobecnej právnej úprave neodkladných opatrení obsiahnutých v ustanoveniach § 324 až 342 Civilného sporového poriadku Civilný mimosporový poriadok obsahuje aj osobitnú právnu úpravu neodkladných opatrení v ustanoveniach § 360 až 369 CMP.
10. Návrhom datovaným dňa 01.08.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v M. navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zveril dočasne maloletého N. E. do náhradnej osobnej starostlivosti F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. T. XX, nakoľko osoba, ktorej bol maloletý rozsudkom Obvodního soudu Praha 4, č.k. 0P/485/2003-71 zo dňa 23.09.2013 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Od tej doby zabezpečoval naďalej starostlivosť o maloletého manžel Q. R., ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti.
11. Vychádzajú z čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 12. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
13. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. c/ Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
14. Podľa ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
15. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vychádzajúc z dôvodov, pre ktoré kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj
vychádzajúc zo všetkých skutočností známych z obsahu spisu, sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli v danej veci naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne zverilo maloleté dieťa po tom, čo ex lege podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. c/ Zákona o rodine zanikla doterajšia náhradná osobná starostlivosť, do náhradnej osobnej starostlivosti F. R., v zmysle kritérií obsiahnutých v ustanovení § 360 CMP.
16. V záujme čo možno najobjektívnejšieho zistenia aktuálnej situácie v domácnosti p. R., no najmä v záujme rešpektovania názoru a stanoviska maloletého, ktorý už vzhľadom na svoj vek je schopný samostatne vyjadriť sa k otázke jeho zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti, si odvolací súd zabezpečil prostredníctvom kolízneho opatrovníka správu o situácii a pomeroch v domácnosti p. R., stanovisko maloletého k odvolaniu matky, ako aj stanovisko p. R. k dočasnému zvereniu dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a zo správy vyhotovenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M. dňa 6. 10. 2016 má zistené nasledujúce skutočnosti:
17. Po smrti nebohej Q. R. a po vzájomnej dohode s maloletým sa p. R. rozhodol, že naďalej bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Uviedol, že prakticky maloletého vychovávali od malička spolu s manželkou, keď matka maloletého ho chcela dať do detského domova. Vtedy sa s manželkou rozhodli, že ho zoberú a spoločne vychovajú. Je medzi nimi vytvorený veľmi blízky citový vzťah. Jeho matku p. L. volá maloletý starou matkou a sú na seba veľmi naviazaní. Maloletý N. navštevuje X. ročník Q. H. v O. a po telefonickom rozhovore kolízneho opatrovníka s učiteľkou U. bolo zistené, že maloletý do školy chodí pravidelne, príprava do školy je slabšia a niekedy nemal učebné pomôcky. Maloletý N. sa vyjadril, že chce zostať v starostlivosti p. R., nakoľko je tu zvyknutý, má tu svojich kamarátov, spolužiakov a chce navštevovať tú školu, kde chodil doposiaľ. Považuje p. R. a p. L. za svoju rodinu, kde sa cíti dobre a v bezpečí. S matkou má tiež vytvorený dobrý, ale nie tak blízky vzťah. Bol aj cez letné prázdniny u matky, ako aj u starej matky zo strany matky v W. A. v D., ale nechcel tam ostať natrvalo. Vyjadril sa, že keď bude môcť, tak matku bude navštevovať počas prázdnin. F. R. uviedol, že súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, považuje ho za vlastného vnuka, veľmi dobre spolu vychádzajú, maloletý ho počúva a veľa im aj pomáha v domácnosti. Kolízny opatrovník konštatoval, že podľa jeho zistení pomerov v domácnosti p. R., tento zabezpečuje maloletému N. vhodnú a kvalitnú výchovu a starostlivosť a preto navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie matky zamietnuť.
18. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko po smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanikla náhradná osobná starostlivosť zo zákona, bolo nevyhnutné a v záujme maloletého dočasným opatrením upraviť ďalšie pomery ohľadom tohto maloletého dieťaťa a to formou neodkladného opatrenia. Rodičovské práva v plnom rozsahu po zániku náhradnej osobnej starostlivosti má matka maloletého, ktorá však dlhodobo žije mimo územia Slovenskej republiky a to v W. A., v D.. Odvolací súd konštatuje, že za danej situácie, kedy si nutnosť okamžitej úpravy pomery maloletého dieťaťa vyžiadala potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, nebol priestor na rozsiahlejšie dokazovanie a skúmanie spôsobilosti matky, ako zákonnej zástupkyne dieťaťa, zabezpečovať ďalej všestrannú starostlivosť a výchovu maloletého, a to najmä z hľadiska zabezpečenia aj materiálnych podmienok pre riadnu starostlivosť o maloletého. Súd nemal, vzhľadom na charakter tohto konania, verifikované tvrdenia matky, že je schopná a spôsobilá zabezpečiť všetky podmienky pre prevzatie plnohodnotnej a všestrannej starostlivosti o maloletého. Na druhej strane, súd mal zo správy kolízneho opatrovníka zistené, že v domácnosti F. R. má maloletý zabezpečené všetky podmienky pre kvalitnú výchovu a starostlivosť. Je v neposlednom rade aj v záujme zachovania kontinuity doterajšieho sociálneho, výchovného a vzdelávacieho prostredia maloletého vhodnejšia alternatíva zotrvať naďalej v domácnosti osoby, ktorá v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu doposiaľ, od roku XXXX, zabezpečovala, popri Q. R., osobnú starostlivosť o maloletého. Po jej smrti plynule prevzal osobnú náhradnú starostlivosť na seba manžel. Je v záujme maloletého, aby zotrval aj naďalej v prostredí, kde má vytvorené vhodné bytové, sociálne a vzdelávacie podmienky, je začlenený do školského procesu, navštevuje už X. ročník Q.L. v O. a aj vzhľadom na túto skutočnosť je vhodnejšie pre dieťa, aby ukončilo povinnú školskú dochádzku v doterajšej škole. Podľa vyjadrenia maloletého, ako aj F. R., sú na seba aj citovo naviazaní a dieťa má vytvorené silné emočné väzby aj na matku F. R.. Pri rozhodovaní, ktoré sa priamo dotýka pomerov maloletých, je súd povinný a aj oprávnený prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a rozhodnúť v zásade spôsobom, ktorý je vzhľadom na všetky doposiaľ známe okolnosti a skutočnosti pre maloleté dieťa tým najoptimálnejším.
19. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zásadnú, významnú a špecifickú úlohu matky v živote dieťaťa a jej vplyv na priaznivý vývoj maloletého, rešpektujúc aj jej práva na budovanie, upevňovanie a udržiavanie citových a rodinných väzieb k dieťaťu. Odvolací súd však, okrem nespornej výhody zachovania doterajšieho prostredia dieťaťa, prihliadol a zohľadnil aj názor maloletého k vzniknutej situácii. Nová procesná úprava v ustanovení § 38 ods. 1 CMP upravuje participačné právo maloletého vyjadriť sa k záležitostiam, týkajúcich sa jeho pomerov, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Zhodne aj ustanovenie § 43 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine upravuje, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
20. Rešpektujúc tak jednak zásadu zachovania aktuálneho výchovného, vzdelávacieho a sociálneho prostredia dieťaťa, ktoré je vyhovujúce pre priaznivý a zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa a v záujme predchádzania radikálnej zmene jeho výchovného prostredia, no predovšetkým z dôvodu nutnosti zohľadniť aj názor a postoj maloletého, odvolací súd ako zo zásadného vychádzal aj z vyjadrenia maloletého prezentovaného pred sociálnym pracovníkom ÚPSVaR v M.. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že chce ostať v starostlivosti p. R., nakoľko je tu zvyknutý, má tu svojich priateľov a spolužiakov a chce navštevovať tú školu, kde aj chodil. Považuje p. R. a p. L. za svoju rodinu, kde sa cíti dobre a v bezpečí. S matkou má tiež vytvorený dobrý, ale nie tak blízky vzťah. Bol aj cez letné prázdniny u matky, ale nechcel tam ostať na trvalo.
21. Z vyjadrenia maloletého, aj pri zohľadnení predpokladanej miery objektívnosti jeho vnímania s ohľadom na jeho vek a psychickú vyspelosť adekvátnu dieťaťa jeho veku, je podporovaný záver súdu, že nie je vhodné a ani účelné nateraz meniť prostredie, v ktorom v súčasnosti maloletý žije, navštevuje školu, zvykol si a podľa vlastného vyjadrenia sa cíti dobre, bezpečne, s plným uspokojovaním a napĺňaním jeho všestranných potrieb a v ktorom v neposlednom rade podľa vyjadrenia dieťaťa aj naďalej chce zostať.
22. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, preukázanie opodstatnenosti tvrdení účastníkov konania a vysporiadanie sa so všetkými ich argumentmi bude predmetom konania vo veci samej tak, aby súd bol oprávnený skonštatovať, aká úprava pomerov dieťaťa je z hľadiska dlhodobej perspektívy riadnej a všestrannej starostlivosti o maloletého najoptimálnejšia, aby boli rešpektované a hájené záujmy v prvom rade maloletého dieťaťa a nebol ohrozený jeho všestranný vývoj. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na jeho charakter a záujem, ktorý sa týmto procesným inštitútom sleduje- poskytnutie okamžitej a promptnej ochrany v prípade, ak sa preukáže naliehavosť a nutnosť okamžitej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ani nie je priestor vykonávať rozsiahlejšie a detailnejšie dokazovanie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil všetky skutkové aj právne okolnosti daného prípadu a silne s akcentom na sledovanie predovšetkým záujmu maloletého dieťaťa a v záujme zohľadnenia a rešpektovania aj jeho názoru a postoja, potom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletý zveril dočasne do náhradnej osobnej starostlivosti F. R., čím bolo zabezpečené aj zachovanie doterajšieho výchovného a sociálneho prostredia maloletého.
23. Odvolací súd z uvedených dôvodov potom uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako v celom rozsahu vecne správne potvrdil.
24. Odvolací súd v súlade so znením ustanovenia § 260 ods. 2 CMP doplnil výrok uznesenia o poučenie účastníkov konania o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).