Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia , a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava 825 11, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: W. N., Š.L. XXX/XX, M. XXX XX, zastúpený advokátskou kanceláriou: PATENT IURIST s. r. o., Dostojevského rad 5, Bratislava 811 09, IČO: 36 724 467, o zaplatenie 16.794,05 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.540,-- eur spolu s 8,75% p.a. úrokom z omeškania od 01.09.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66%.

odôvodnenie:

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2014 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 16.794,05 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

2) Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Šafárikova 10, Senec, s číslom určeného meradla výrobné číslo 9424405 II - 1996 v období od 01.07.2011 do 25.07.2012. Na meradle bolo dňa 25.07.2012 zistené porušenie overovacej značky na počítadle (porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), čo sa v zmysle 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (účinného v rozhodnom čase), v súčasnosti upravené § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v platnom znení považuje za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom č. 152/PL-2012 zo dňa 08.08.2012, vypracovaným znalcom: Ing. B. Y..

3) Vzhľadom na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu nie je možné určiť množstvo odobraného plynu podľa stavu indikovaného na určenom meradle, stav spotreby sa v súlade s vtedy platnou legislatívou, tj. zákonom o energetike určí spôsobom (metodikou) stanovenou vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Obdobie odoberania plynu sa počíta od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia meradla až do dňa odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, tj. od 01.07.2011 do 25.07.2012. Výpočtom podľa Vyhlášky vznikla žalobcovi škoda vo výške 16.794,05 eur.

4) Žalovaný namietal uplatnený nárok žalobcu, uviedol, že nikdy nevykonával úkony smerujúce k neoprávnenému odberu zemného plynu, zemný plyn neoprávnene neodoberal, so zariadením, resp. zabezpečením zariadenia nikdy nemanipuloval. Nemal prístup k miestnosti kde bol plynomer umiestnený. Nedisponoval kľúčmi od uvedenej miestnosti. Žalobca nepreukázal zavinenie, ktoré by malo predstavovať jednu z podmienok predpokladu úspešného uplatnenia náhrady škody. Znalec v znaleckom posudku neuviedol, že je možné jednoznačne konštatovať porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému manipulácii na plynomeri, čo vyvodzoval z vyobrazenia plomby plombovacími kliešťami predloženými žalobcom. Znalec nešpecifikoval, či plombovacie kliešte, ktorému dodal žalobca, sú v celej svojej podobe zhodné s plombovacími kliešťami, ktoré sa používali v čase zapojenia a zaplombovania plynomeru v roku 1996. Vyhláška č. 155/2005 Z.z. umožňuje vyúčtovať náhradu škody podľa § 59 ods. 3, avšak tento postup vyžaduje, aby v súlade s neoprávneným odberom plynu aj reálne došlo k vzniku škody, pričom výšku vzniknutej škody nie je možné objektívne zistiť. Žalobca sa o to nepokúsil a neuviedol, či mu vôbec reálne škoda vznikla a vznik škody ani žiadnym spôsobom nepreukázal.

5) Žalovaný nepoužíval v porovnaní s minulosťou zemný plyn ako hlavné vykurovacie médium v čase keď malo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu. Používal kotol na pevné palivo, plynový kotol predstavoval len určitú formu rezervy v prípade nedostatku pevného paliva, z dlhodobého hľadiska bol znížený odber zemného plynu. Od ukončenia zmluvného vzťahu so Slovenským plynárenským priemyslom (12.12.2011) došlo k odstúpeniu od zmluvy o dodávke plynu. Žalobca až dňa 25.07.2012 demontoval plynomer a svojim správaním nepredchádzal vzniknutej škode. Žalobca až do 12.12.2011 bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel. Žalobca až dňa 31.01.2012 po ukončení zmluvného vzťahu na základe písomného oznámenia zo dňa 12.01.2012 sa prvýkrát pokúsil o demontáž plynomeru. V súvislosti s náhradou škody žalobca reálne nepreukázal vznik škody. Na daný vzťah okrem zákona o energetike a Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

6) Žalovaný spochybnil spôsob výpočtu údajnej škody. Žalobca v prvom rade sa mal pokúsiť vyčísliť skutočnú škodu. Pri výpočte náhrady škody podľa Vyhlášky č. 155/2005 Z.z. túto vypočítaval na základe výkonu plynového kotla Protherm Leopard 24kw, pri 100% kapacitnom výkone za obdobie od júla 2011 do júla 2012, .t.j. bez zohľadnenia na klimatické zmeny (denné teploty, leto - zima).

7) Súd sa oboznámil s vyjadreniami sporových strán a po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že dňa 25.07.2012 došlo k demontáži plynomeru zamestnancami žalobcu, na plynomeri bol uvedený stav 14.955 m3. K ukončeniu zmluvného vzťahu so Slovenským plynárenským priemyslom došlo dňa 13.01.2012. Podľa znaleckého posudku č. 152/PL-2012 znalec skonštatuje, že optickým skúmaním, porovnávaním čeľusťami plombovacích kliešťov možno jednoznačne potvrdiť, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok nebol vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.

8) V zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. (účinného od 01. januára 2005 do 01. septembra 2012) neoprávneným odberom plynu je aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle § 59 ods. 2 tohto zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla. Podľa § 59 ods. 3 tohto zákona spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorá je týmto „všeobecne záväzným právnym predpisom“, platí, že ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Vyššie citované zákony vychádzali z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a oba vykonávacie predpisy zhodne určovali, že ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje od posledného dňa odpočtu meradla.

9) V posudzovanom prípade súd sa zaoberal námietkou žalovaného o neobjektívnosti - neprimeranosti výpočtu náhrady škody, nakoľko plyn používal minimálne, predmetom podnikania je čalúnnictvo, celý nebytový priestor nemusel byť vykurovaný, nebola nutná komfortnosť teploty bytu.

10) Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutiach I.ÚS 668/15, IV.ÚS 133/08 posudzoval náhradu škody pri neoprávnenom odbere elektrickej energie podľa vykonávacieho predpisu platných v Českej republike a uviedol : Posudzovanie tejto sťažnosti sa týka práva na ochranu majetku podľa článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej Listina“) a článku 1 Protokolu č. 1 k Európskej dohode o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože sťažovateľ rozporuje primeranosť výšky škody vyjadrenú v peniazoch, ktorú má zaplatiť. Zákonodarca určil ak nie je možné vzniknutú škodu určiť, je náhrada škody vypočítaná spôsobom stanoveným vykonávacím právnym predpisom, ktorý určil metodiku výpočtu škody za neoprávnený odber v prípadoch v ktorých nebolo možné skutočne vzniknutú škodu stanoviť a prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy sa s končeným zákazníkom nedohodol inak. Výpočet vychádza z hodnoty ističa, teda z teoretického maximálneho množstva elektriny, ktorú by bolo možné v danom mieste odobrať. Výpočet výšky škody je tak fiktívny, ktorý nemá žiadny vzťah ku skutočnému množstvu neoprávnene odobranej energie. Pri rozhodovaní súd stanovil fiktívnu výšku škody, ktorá je založená na právnej úprave a nemá vzťah ku skutočne spôsobenej škode, predstavuje zásah do práva na ochranu majetku. Zásah do tohto základného práva je všeobecne dovolený, pokiaľ sleduje legitímny cieľ a je vo vzťahu tomuto cieľu primeraný (princíp proporcionality). V Náleze sp. zn. I. ÚS 202/06 Ústavný súd Českej republiky uviedol, že zvolená legislatívna konštrukcia objektívnej zodpovednosti a výpočet fiktívnej škody podľa vyhlášky zvýhodňuje dodávateľa energie. Takéto zvýhodnenie je odôvodnené tým, že žiadna evidencia spotreby energie a ochrana proti neoprávnenému odberu zabezpečuje verejný záujem na stabilite rozvodnej sústavy. Či je toto obmedzenie ústavne prístupné, je možné konštatovať len na základe testu proporcionality. Je treba skúmať, či je cieľ sledovaný obmedzením legitímny, či zvolený prostriedok (zákonom zvolená zodpovednosť) je schopná cieľ dosiahnuť, či ide o prostriedok nevyhnutný a či nie je ujma spôsobená základným právam neprimeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu. V teste proporcionality musí vedľa normatívnych aktov verejnej moci obstáť i akty individuálne, inak povedané i výklad normatívnych aktov musí byť proporcionálny.

11) Ústavný súd v bode 29 Nálezu ďalej uvádza, že v posudzovanom prípade zásadná otázka spočíva v tom, či výška fiktívnej škody vypočítaná podľa právnych predpisov sa nevychyľuje v tomto konkrétnom prípade spravodlivou rovnováhou medzi legitímnym záujmom distribútora elektriny na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa natoľko v neprospech sťažovateľa neoprávneného odberateľa, že i cez veľkú váhu sledovaného legitímneho cieľa ide o neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Inými slovami, zásadné je, ako ustálene judikoval Európsky súd pre ľudské práva ďalej „ESLP“, či nedochádza k neprimeranému zásahu do práva na ochranu majetku tým, že sťažovateľ je nútený niesť neprimerané a nadmerné bremeno (rozsudok veľkého senátu ESLP vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku zo dňa 19.06.2006 č. 35014/97, § 167. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je predovšetkým nutné vychádzať z toho, že občiansko-právny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.

12) Pokiaľ škodca preukáže, že výška škody za neoprávnený odber určený podľa vykonávacieho predpisu je mnohonásobne vyššia ako jeho platby za porovnávateľné obdobie pred neoprávneným odberom, nie je možné takto vypočítanú výšku škody bez ďalšieho akceptovať. Súd v takomto prípade musí zohľadniť i ďalšie okolnosti, ktoré ho môžu v maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej výške spôsobenej škody. Pokiaľ na základe vykonaných dôkazov súd nedospeje v konkrétnej situácii k záveru, že vypočítaná výška škody s určitou mierou pravdepodobnosti zodpovedá škode skutočnej, nemôže vykonávací predpis aplikovať v tej časti, v ktorej by tak spôsobil neoprávnený zásah do majetkových práv škodcu tým, že by vypočítaná výška škody plnila v prevažnej miere funkciu sankčnú, a nie kompenzačnú. V takomto prípade musí o výške škody súd rozhodnúť podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností. Rovnaký názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp.zn. PL ÚS 29/13.

13) Ako uviedol Ústavný súd SR v konaní PL. ÚS 38/03 „aj keď rovnosť obsahu a ochrany vlastníckeho práva nie je absolútna, treba uviesť, že prípadná nerovnosť by mohla byť ústavne akceptovateľná iba vtedy, keby bola objektívne a rozumne zdôvodnená, to znamená, keby sledovala legitímny cieľ a keby medzi týmto cieľom a prostriedkami prijatými na jeho dosiahnutie existoval vzťah proporcionality“.

14) Princíp proporcionality jednak tvorí konštantnú súčasť judikatúry ústavného súdu, ESĽP a Súdneho dvora ES.

15) Žalobca podľa Vyhlášky č. 155/2005 Z.z. si za obdobie od júla 2011 do júla 2012 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 16.794,05 eur, pričom výška škody je vypočítaná pri maximálnom výkone plynového kotla počas 24 hodín bez ohľadu na klimatické podmienky.

16) Súd na porovnanie spotreby za predchádzajúce obdobie pre posúdenie proporcionálneho výpočtu náhrady škody vyžiadal údaje zo Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. za obdobie rokov 2008-2011. Podľa prehľadu spotreba bola nasledovná: spotreba m3 spotreba kWH fakturovaná suma (€) 1754 18690 1161,23

fakturačné obdobie od 9.4.2010 do 18.7.2010 spotreba m3 spotreba kWH fakturovaná suma (€) 562 5995 339,44

fakturačné obdobie od 19.7.2009 do 12.1.2010 spotreba m3 spotreba kWH fakturovaná suma (€) 173 1845 142,67

fakturačné obdobie od 19.7.2008 do 18.7.2009 spotreba m3 spotreba kWH fakturovaná suma (€) 2290 24355 1591,17

fakturačné obdobie od 19.7.2007 do 18.7.2008 spotreba m3 spotreba kWH fakturovaná suma (Sk) 2921 48254

17) Spotreba plynu predstavovala za obdobie od 19.07.2007 do 18.07.2011 (4 roky) 7.700 m3. Pri priemernej spotrebe za rok to predstavuje 1.925 m3. Podľa výpočtu, ktorý predložil žalobca si uplatňuje nárok za mesačnú spotrebu 1.785,60 m3, pri porovnávaní tejto spotreby to nezodpovedá testu proporcionality, preto súd tak ako je konštatované v Náleze Ústavného súdu Českej republiky, súd nemusí vykonávací predpis aplikovať. Z výpovede žalovaného, z doložených čestných vyhlásení vyplýva, že žalovaný využíval jednu miestnosť na vykurovanie v ktorej vykonával podnikateľskú činnosť (čalúnnictvo) a ďalšie využíval ako sklad.

18) Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu možno považovať za celkom legitímny, avšak aj medzi uplatneným nárokom podľa vykonávacieho predpisu musí byť proporcionalita na ktoré poukazuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd priznal žalobcovi titulom náhrady škody pri zvážení všetkých okolností nárok za spotrebu 1.925 m3 v cene 0,8000 eur (cena plynu júl 2012), t.j. 1.540,-- eur spolu s úrokom z omeškania v rozsahu 8,75% p.a. podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka od 01.09.2012, t.j. odo dňa kedy žalobca žalovaného vyzval na úhradu náhrady škody.

19) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca požadoval zaplatenie 16.794,05 eur (100%), žalobcovi bol priznaný nárok na 1.540,-- eur (9,17%). Úspešný bol žalovaný v rozsahu 90,83%. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66% (90,83-9,17).

20) Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 .

V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.