Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 64 948 242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: P.. A. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt Z. C. C., o zaplatenie 3 270,53 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 876,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 359,33 eura od 28. 11. 2015 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,00 eur mesačne, splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc mesiacom november 2016 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 393,64 eura a úroku vo výške 11,99 % ročne zo sumy 2 359,33 eura od 28. 11. 2015 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov od žalovaného v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26. 05. 2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 270,53 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 02. 02. 2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. G.-L.-XXXXXXXX-XXXX-C.-K., na základe ktorej bol žalovanému žalobcom poskytnutý úver vo výške 10 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 04. 08. 2014. Žalobca vyhotovil vyčíslenie pohľadávky, v ktorom ku dňu 27. 11. 2015 vyčíslil svoj finančný nárok a vykonal rozpis jednotlivých položiek. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy predstavuje 3 270,53 eura, z toho istina predstavuje 2 359,33 eura, dlžný riadny úrok predstavuje 533,20 eura a dlžný úrok z omeškania predstavuje 378,00 eura. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcovi neuhradil, domáhal sa pod anou žalobou zaviazania žalovaného zaplatiť mu 3 270,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 359,33 eura od 28. 11. 2015 do zaplatenia a s úrokom vo výške 11,99 % ročne zo sumy 2 359,33 eura od 28. 11. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovaného dňa 19. 08. 2016, k podanej žalobe sa nevyjadril. Po nariadení termínu pojednávania žalovaný uviedol, že dňa 01. 09. 2016 mal telefonický hovor K. A.. N., s ktorým sa dohodli od 20. 09. 2016 na pravidelnom splácaní každý mesiac. K podaniu priložil kópie potvrdení o vklade dňa 20. 09. 2016 vo výške 192,04 eura v UniCredit Bank na

číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX a dňa 20. 09. 2016 vo výške 307,96 eura v Tatrabanke na číslo účtu SK17 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 10. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 02. 02. 2011 Zmluvu o úvere č. G.-L.- XXXXXXXX-XXXX-C.-K., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 222,34 eura, úroková sadzba úveru bola fixná vo výške 11,99 % ročne. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a poskytnutý úver nesplácal včas a riadne, výzvou zo dňa 04. 08. 2014 oznámil žalobca žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 04. 08. 2014 a požadoval uhradiť splatnú pohľadávku v lehote do troch dní od doručenia výzvy, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 370,71 eura, úrokov vo výške 139,56 eura a úrokov z omeškania vo výške 9,04 eura. Podľa výpisu z knihy účtov žalobcu ku dňu 04. 08. 2014 predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu vo výške istiny 2 359,33 eura, riadneho úroku vo výške 533,20 eura a úrokov z omeškania vo výške 378,00 eura. Žalovaný vložil na dňa 20. 09. 2016 účet žalobcu sumu 192,04 eura a na účet zástupcu žalobcu sumu 307,96 eura. 4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 30. 11. 2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 6. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 7. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 8. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Občianskym a Obchodným zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným žalobca listom zo dňa 04. 08. 2014 oznámil žalovanému uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval, aby žalovaný vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 11. Žaloba je v časti o zaplatenie 2 876,89 eura dôvodná, keď žalovaný žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške z uzatvorenej zmluvy o úvere neuhradil, jej výšku nerozporoval, a preto súd zaviazal žalovaného k jej uhradeniu. Z uvedenej sumy nezaplatená časť istiny úveru ku dňu 27. 11. 2015 predstavuje 2 359,33 eura, vyčíslený úrok ku dňu vyhlásenia úveru za predčasne splatný dňa 04. 08. 2014 predstavuje 139,56 eura a vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 27. 11. 2015 predstavuje 378,00 eur. 12. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013 nakoľko zmluvný vzťah vznikol pre týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny pohľadávky 2 359,33 eura aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 28. 11. 2015 (do 27. 11. 2015 bol úrok z omeškania priznaný ako vyčíslený) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá. 13. Žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia zmluvného úroku po odstúpení od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka. Istina je suma poskytnutých

finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 04. 08. 2014 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca poskytuje zmluvne finančné prostriedky žalovanému iba po dobu platnosti úverovej zmluvy, po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania. Ku dňu vyhlásenia úveru za predčasne splatný dňa 04. 08. 2014 predstavovali podľa výzvy zo dňa 04. 08. 2014 vyčíslené úroky sumu 139,56 eura, v žalobe si žalobca uplatnil vyčíslené úroky ku dňu 27. 11. 2015 vo výške 533,20 eura. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 393,64 eura (533,20 eura - 139,56 eura) a úroku vo výške 11,99 % ročne zo sumy 2 359,33 eura od 28. 11. 2015 do zaplatenia zamietol. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v konaní v nepatrnej časti vyčísleného úroku a uplatňovaného úroku do zaplatenia neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 15. Podľa § 232 ods. 3 určil súd dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na žalovaným tvrdenú dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, priloženými potvrdeniami o vklade preukázal v mesiaci september úhradu spolu vo výške 500,00 eur. Lehotu na plnenie určil súd v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,00 eur mesačne až do úplného zaplatenia, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu žalobcu považoval za dostatočné s tým, že zároveň podľa § 232 ods. 4 určil, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz. Nesúhlas žalobcu nemá vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko súd je oprávnený v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, pričom podmienkou nie je súhlas či nesúhlas strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.