Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-3-2016.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Csp/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: W. X., N.. XX.XX.XXXX, A. F. N. Y. XX, v spore o zaplatenie sumy 262,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 25.05.2016, doručenou na tunajší súd 20.07.2016, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 262,21 eura s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 24.06.2013 až do jej zaplatenia, titulom dlžných úhrad na podklade Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzatvorených 23.05.2013, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo 23.05.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len “rámcová zmluva”) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len “zmluva”) tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo v dohodnutej lehote do 23.06.2013. Predpokladom uzatvorenia oboch zmlúv bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Poukázal na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”). Žalovaný sa okrem istiny zaviazal žalobcovi vrátiť poplatok za poskytnutie úveru, ktorý si však žalobca neuplatňuje a žiada priznať len sumu, ktorá bola žalovanému skutočne poukázaná. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len “ObZ”) výšku odplaty si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru.
V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. (ďalej len “ZoSÚ”) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný 23.03.2013. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a čl. IV bod 4 rámcovej zmluvy.
3. Ešte predtým, ako bola súdom s poukazom na § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) doručená žaloba žalovanému na vyjadrenie, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podaním z 22.08.2016 doručeným súdu 24.08.2016 zobral žalobu späť v časti pokiaľ táto prevyšuje istinu a zákonný úrok. Po tomto späťvzatí žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 200,- eur s 5,5 %- ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 24.06.2013 až do jej zaplatenia, ako aj na náhradu vyčíslených trov konania.
4. Nakoľko s poukazom na skutočnosti uvedené pod bodom 3. došlo k naplneniu hypotézy ust. § 145 ods. 3 CSP, súd v ďalšom konaní konal a týmto rozsudkom rozhodol len o zvyšku žalobou uplatneného nároku, ktorý nebol dotknutý čiastočným späťvzatím žaloby, t.j. o nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 200,- eur s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 24.06.2013 až do jej zaplatenia, ako aj o trovách tohto konania, bez rozhodovania o čiastočnom zastavení konania v tej časti, ktorej sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 23.05.2013 prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu (Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb).
6. Podľa čl. IV. bodu 1 rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
7. Podľa čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur.
8. Sporové strany zároveň dňa 23.05.2013 uzavreli aj zmluvu (Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru) odkazujúcu na zákon č. 129/2010 Z. z. (ZoSÚ), zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občiansky zákonník (OZ). Podľa nej žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200,- eur jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného uvedený v záhlaví zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 eura jednorazovo v dohodnutej lehote do 23.06.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 366,2 %, pri výpočte ktorej sa vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu žalobcu. Celkove náklady žalovaného ako spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 62,21 eura.
9. Z výpisu z podnikateľského účtu žalobcu (č. l. 12) vyplýva, že dňa 24.05.2013 žalobca previedol zo svojho účtu sumu 200,- eur na účet uvedený v zmluve ako účet žalovaného.
10. Hoci zmluva odkazuje na ZoSÚ ako jeden zo zákonov, na základe ktorého mala byť uzavretá, daný ZoSÚ je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/. Podľa daného ustanovenia
totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť poskytnutej sumy bola stanovená v 30-ty deň od jej poskytnutia, a preto sa na právny vzťah účastníkov nevzťahujú ustanovenia ZoSÚ upravujúce v rámci ním vymedzenom rozsahu okruhu zmluvných vzťahov zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jej náležitosti.
11. Na právny vzťah založený predmetnou zmluvou sa nevzťahuje ani úprava uvedená v § 497 a nasl. ObZ upravujúca zmluvu o úvere, nakoľko podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je záväzok dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom. V danom prípade však v zmluve je uvedené, že sa jedná o “bezúročný úver”. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má kogentný charakter (§ 263 ods. 2 ObZ), preto je vylúčené, aby bolo možné úverovou zmluvou dojednať bezúročné poskytnutie peňažných prostriedkov. Z uvádzaných dôvodov súd právny vzťah medzi sporovými stranami posúdil podľa ustanovení § 657 a nasl. OZ ako pôžičku, ktorá bola žalobcom žalovanému reálne poskytnutá dňa 24.05.2013 na dobu vyplývajúcu zo zmluvy.
12. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predmetnej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (hoci v skutočnosti ide o pôžičku) je bezúročný. Sporové strany si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon pri zmluve o pôžičke neumožňuje. Dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky (v zmluve uvádzaného ako poplatok za poskytnutie úveru) vyjadreným pevnou sumou 62,21 eura, ktorý napokon ani nemal byť predmetom tohto konania (podľa žaloby v znení pred jej čiastočným späťvzatím si však žalobca napriek výslovnému prehláseniu, že si neuplatňuje poplatok za poskytnutie úveru, pôvodne od žalovaného požadoval zaplatenie sumy 262,21 eura, čo číselne zodpovedá súčtu poskytnutej pôžičky 200,- eur a sumy 62,21 eura „dojednanej“ v takejto výške ako poplatok za poskytnutie „úveru“) je preto absolútne neplatným dojednaním pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 v spojení s § 41 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu, resp. jeho časti nemôžu jeho účastníkom vzniknúť práva či povinnosti, keďže takýto úkon, resp. jeho časť (v tomto prípade dojednanie povinnosti žalovaného zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eura) je neplatný od začiatku.
15. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený vyššie uvádzanými zmluvami, od ktorých si žalobca odvodzuje danosť žalovaného nároku, je nesporne vzťahom spotrebiteľským so zreteľom na charakter subjektov tohto vzťahu (žalobcu ako podnikateľa, konajúceho pri uzatváraní a plnení zmlúv v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z obchodného registra na žalobcu - č. l. 15 predmetom jeho obchodnej činnosti je výlučne poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov) a žalovaným - spotrebiteľom, nekonajúcim pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. S účinnosťou od 01.05.2014 s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Súd bol teda povinný v danej veci ex offo zaoberať sa aj otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku. Uzavretá zmluva (o bežnom účte) má nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľský charakter má aj vzťah, ktorým malo dôjsť k poskytnutiu kontokorentu postupcom v prospech žalovaného.
17. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 20.07.2016, ktorým dňom s poukazom na § 112 OZ došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, je nepochybné, že ak by si žalovaný doposiaľ hoc len sčasti nesplnil povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu 200,- eur (žalovaný sa k žalobe napriek jej riadnemu doručeniu nijako nevyjadril), ktorá bola splatná dňom 23.06.2013, ide o premlčaný nárok, uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby vyplývajúcej z § 101 OZ, ktorá začala plynúť dňom 24.06.2013 a uplynula dňom 24.06.2016.
18. Preto súd z dôvodu premlčania uplatneného nároku nie len čo do žalovanej istiny 200,- eur, ale aj čo do jeho príslušenstva pokiaľ ide o uplatňované úroky z omeškania zo žalovanej istiny (premlčaním nároku došlo aj k premlčaniu takéhoto príslušenstva), žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
19. Pretože v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 10.10.2016, čomu predchádzalo zachovanie postupu a lehoty na oznámenie verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP (oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo vyvesené na úradnú tabuľu súdu a súčasne zverejnené na webovej stránke súdu dňa 29.09.2016).
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 256 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovanému v rámci neho žiadne trovy nevznikli a tento si ani žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).