Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/200/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. zastúpená advokátkou JUDr. Simonou Dobiášovou, Šoltésovej 18, Bratislava a otec - K., o návrhu otca na zníženie výživného a rozšírenie úpravy styku s maloletým a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. zo sumy XXX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2016.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 10.10.2016 vo výške XXX,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,-€.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým W. okrem rozsahu upraveného v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-334 zo dňa 5.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom a úprave styku dňa 20.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 70/2013-376 zo dňa 22.10.2013 nasledovne:

- každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do piatku, ktorý je posledným dňom jarných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého, kde ho po ukončení styku vráti a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a s t a v u j e .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-334 zo dňa 5.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o výživnom a úprave styku dňa 20.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 70/2013-376 zo dňa 22.10.2013 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca a v časti úpravy styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 31.7.2015 žiadal otec o zníženie svojej vyživovacej povinnosti zo sumy XXX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne počnúc dňom 1.7.2015. Neskôr návrhom zo dňa 22.12.2015, žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v mesačných intervaloch s tým, že striedavá osobná starostlivosť začne dňa 1.3.2016 o 18.00 hod. tak, že začne osobná starostlivosť otca. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bude každý z rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a odovzdávanie dieťaťa bude prebiehať na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému aktuálne starostlivosť končí. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nebude určené. Ďalším návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2016 žiadal otec opäť o zníženie svojej vyživovacej povinnosti a to za obdobie od 1.1.2016 na minimálnu sumu v zmysle platnej legislatívy a zároveň žiadal o rozšírenie doterajšej úpravy styku s maloletým tak, aby bol oprávnený sa so synom stretávať 2 víkendy v kalendárnom mesiaci podľa prechádzajúcej dohody s matkou v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez ohľadu na skutočnosť, či ide o párny alebo nepárny víkend, každý párny rok v čase jesenných školských prázdnin a každý nepárny rok v čase jarných školských prázdnin. Na návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti neskôr netrval. Napokon otec zotrval na svojom návrhu na rozšírenie styku s maloletým počas každých druhých jarných prázdnin od nedele, ktorá prechádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do 18.00 hod. v piatok, ktorý je posledným dňom jarných prázdnin a na poslednom pojednávaní dňa 10.10.2016 zobral svoj návrh na zníženie výživného späť.

2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nakoľko nie sú, podľa nej, splnené zákonné podmienky. Zároveň podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na sumu XXX,.€ mesačne ako bežné výživné a XXX,-€ mesačne na tvorbu úspor, ktorú je otec povinný platiť na osobitný účet maloletého, ktorý zriadi ona. Ďalej žiadala, aby maloletého zastupovala a spravovala jeho Y. iba ona. Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na rozsiahle majetkové pomery otca, ako aj na jeho možnosti a schopnosti je návrh na zvýšenie výživného dôvodný, keďže aj náklady a potreby maloletého sa zvýšili.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch rodičov, s dôkazmi o majetkových pomeroch rodičov, s dokladmi o výdavkoch maloletého, so spisom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 164/2010, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-334 zo dňa 5.12.2012 tak, že súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške XXX,-€ mesačne v období od 1.9.2010 do 31.8.2012 a vo výške XXX,-€ mesačne od 1.9.2012. Zročné výživné vo výške X.XXX,XX € súd otcovi povolil zaplatiť do 31.12.2012 k rukám matky maloletého a do zročného výživného súd otcovi započítal sumu X.XXX,XX. €. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou prázdnin. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok od 9.00 hod. dňa 1.7. do 18.00 hod. dňa 15.7. a od 9.00 hod. dňa 1.8. do 18.00 hod. dňa 15.8., každý nepárny rok od 9.00 hod. vo štvrtok, ktorý predchádza Veľkému piatku do 18.00 hod. vo Veľkonočný pondelok, každý párny rok od 16.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 31.12. a každý párny rok v čase od 16.00 hod. dňa 1.1. do 18.00 hod. do 7.1. Vo zvyšku boli návrhy rodičov zamietnuté a konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia bolo zastavené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2013 vo výroku o zverení, zastupovaní a správe majetku maloletého a dňa 20.11.2013 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 70/2013-376 zo dňa 22.10.2013.

5. Otec vo svojich výpovediach uvádzal dôvody a argumenty na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, avšak napokon na tejto časti svojho návrhu netrval z dôvodu, že nechce ísť proti vôli svojho syna. K otázke výživného uviedol, že bol dlhodobo pracovne v zahraničí a v zmysle Dohody o dočasnej štátnej službe bolo jeho vyslanie ukončené dňa 30.6.2015. Po ukončení štátnej služby sa od 1.7.2015 stal nezamestnaným a bol evidovaný na úrade práce, pričom poberal do decembra 2015 dávky v nezamestnanosti a posledná výplata dávok mu prišla v januári 2016 s tým, že išlo o dávku za december 2015. Odkedy je nezamestnaný, usilovne pracuje na tom, aby si zamestnanie našiel a verí, že sa mu to v najbližšej dobe podarí. Hľadá si zamestnanie v oblasti zahraničného obchodu na manažérskej pozícii, alebo v oblasti marketingu, alebo v oblasti manažmentu investícií. Prácu si hľadá rôznou formou, napríklad cez inzercie, účasťou na konkurzoch, osobnými stretnutiami s manažmentom

firiem, pričom väčšinou ide o zahraničné firmy. Bývalý zamestnávateľ - Y. mu inú prácu neponúklo, hoci mal spomedzi obchodných radcov najlepšie hodnotenia a teda jeho pracovný pomer uzavretý na dobu určitú skončil. Do súdneho spisu doložil rôznu komunikáciu s oslovenými spoločnosťami, v ktorých sa uchádzal o zamestnanie. V priebehu konania ďalej uviedol, že od 17.6.2016 má zriadenú živnosť a na základe živnosti vykonáva poradenskú činnosť, pričom zo zmluvy o výkone poradenskej činnosti mal za obdobie od 17.7.2016 do 31.10.2016 príjem XX.XXX,-€ brutto s tým, že z tejto sumy je potrebné odpočítať náklady na ubytovanie, stravu, cestovné a ďalšie výdavky živnostníka. K výpovediam dodal, že dlhodobé súdenie nerobí nikomu dobre a ide sám do rizika, keď berie na seba záväzok prispievať na syna sumou XXX,-€ mesačne, pričom túto sumu považuje za úplne maximálnu, ktorú je schopný uniesť. Nemá garancie ďalšieho príjmu, i keď samozrejme vyvíja aktivity, aby v súčasnej činnosti pokračoval. Matka má trvalé zamestnanie a za predpokladu, že by ona prispievala na syna aspoň približne sumou XXX,-€, tak by mal maloletý k dispozícii sumu XXX,-€, čo pokladá za dostatočné, dokonca to považuje za príliš vysoké. Matkou vyčíslené náklady maloletého považoval za nafúknuté a ako príklad uviedol náklad na letnú dovolenku, ktorú matka vyčíslila na X.XXX,-€ pre syna, čo nie je reálne, keďže na internete našiel podobný typ dovolenky za štvrtinovú cenu. Tiež položku stravného považoval za nadhodnotenú, keďže maloletý sa stravuje aj v škole a reálna výška nákladov na stravu je podľa neho XX,-€. Požiadavku matky o prispievaní na úspory maloletého vo výške XXX,-€ mesačne považuje za úplne bezpredmetnú, pretože všetok majetok, ktorý má, zdedí po ňom práve maloletý. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je vlastníkom bytu v F., má zdedené pozemky po starých rodičoch z oboch strán, ktoré sú v prenájme, avšak z tohto prenájmu nemá takmer žiaden zisk, okrem pár vriec pšenice. Tiež je vlastníkom staršieho rodinného domu v obci N., kde však žije jeho otec, ktorý mu tento dom daroval a na tento majetok v podstate nemá žiaden vplyv. Rovnako je to s bytom vo L., ktorý je tiež na neho napísaný a v ktorom žije jeho mama. Je vlastníkom chaty bez pozemku v obci V., ktorú ako rodina dostali v reštitúcii, ale chata je v dezolátnom stave. Je aj vlastníkom pozemkov a chaty v obci Q. a túto využíva s rodinou na odpočinok, pričom túto chatu kúpil asi pred 10 rokmi a v júni 2015 dokúpil posledné časti pozemku.

6. Matka vo výpovediach uviedla, že otec bol v zahraničí 4 roky a svoju diplomatickú prácu ukončil v júni 2015, pričom následne boli letné prázdniny, kedy si syna striedali po dvoch týždňoch a od septembra 2015 až do decembra 2015 sa otec so synom stretol maximálne 2 krát. Tvrdila, že otec vôbec v F. nebýva, väčšinu času sa zdržiava na východe a do F. chodieva iba na služobné cesty, počas ktorých sa stalo napríklad to, že syna neohlásene vyzdvihol v družine, družinárka si myslela, že sa tam už nevráti a keď prišiel pre maloletého jej otec do družiny, tvrdila mu, že tam už maloletý nie je. Potom však syna objavili, keďže otec ho do družiny vrátil, o čom nedal nikomu vedieť a vzniklo z toho veľké nedorozumenie. Počas obdobia, keď bol otec v zahraničí, chodieval za synom veľmi zriedka, z čoho bol aj maloletý sklamaný, pričom ani po návrate zo zahraničia pre neho nechodieva často a syn sa jej pýta, prečo to tak je. Má pocit, že otec ako keby hádzal vinu na ňu za to, že sa so synom nemohol stretávať vtedy, keď chcel, ale v podstate je to tak, že vždy povie, že za synom príde práve v tom termíne, keď má byť jej víkend a keď majú nejaký program. K svojim príjmom uviedla, že riadne zamestnaná, má príjem asi XXX,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. V súčasnosti už bývajú iba sami dvaja s maloletým, keďže jej starší plnoletý syn sa odsťahoval. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že je polovičnou vlastníčkou bytu, v ktorom býva a druhým vlastníkom je jej otec a rovnako je to aj s chatou, ktorú majú v C.. Výdavky maloletého sa v poslednom období zvýšili, pretože hrá aktívnejšie tenis ako v minulosti a máva aj častejšie tréningy, zároveň chodieva aj na rôzne turnaje, pričom celkové náklady s tenisom môžu byť XXX,-€ mesačne. Všetky výdavky maloletého, ktoré zdokladovala, pokladá za dôvodné a nemyslí si, že výdavok na stravu pre maloletého vo výške XXX,-€ mesačne je prehnaný, pretože každý deň sa zastaví v obchode, kde v priemere nechá X,-€ a víkendové nákupy má väčšie a teda tento výdavok je primeraný. Tvrdila tiež, že otec pracuje pre skupinu, ktorá je dotovaná zahraničnými partnermi, už od apríla 2016, napriek tomu ostával v evidencii úradu práce a nechával si platiť zdravotné poistenie zo štátnych prostriedkov. Zotrvala na požiadavke tvorby úspor pre maloletého, k čomu uviedla, že otec má síce majetky, ktoré teoreticky zdedí maloletý, ale tieto majetky mu nezaplatia napríklad študijný pobyt v zahraničí. Podotkla tiež, že otec vo svojom byte v F. vôbec nebýva, byt prenajíma a chodieva tam iba vtedy, keď príde za synom. K navrhovanej úprave styku počas jarných prázdnin vyjadrila súhlasné stanovisko. Dodala, že doteraz určené výživné otec platí riadne, resp. dlžné výživné doplatil jednorazovo a v súčasnosti dlh na výživnom nemá, avšak iným spôsobom na maloletého neprispieva.

7. Kolízny opatrovník k otázke výživného uviedol, že je potrebné prihliadnuť na príjmy oboch rodičov ako aj výdavky maloletého, pričom konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu. K otázke úpravy

styku otca s maloletým navrhol, aby súd prihliadol na súhlasný názor oboch rodičov v časti rozšírenia styku počas jarných prázdnin.

8. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná a z potvrdenia o jej príjme súd zistil, že v roku 2014 (júl až december) dosiahla príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2015 mala príjem XXX,XX € priemerne mesačne.

9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec do 30.6.2015 pracoval v zahraničí a v období od júla 2014 do júna 2015 dosiahol príjem X.XXX,XX. € priemerne mesačne netto. Od 1.7.2015 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a za obdobie od 1.7.2015 do 31.12.2015 poberal dávky v nezamestnanosti v priemere XXX,XX. € mesačne. V období od januára 2016 do 17.6.2016 bol evidovaný na úrade práce s tým, že podporu v nezamestnanosti nepoberal a od 17.6.2016 má zriadenú živnosť, na základe ktorej podniká. Na základe zmluvy o výkone poradenskej činnosti mal príjem za obdobie od 17.7.2016 do 31.10.2016 vo výške XX.XXX.,-€ brutto. Zároveň bolo preukázané, že otec je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností (dva byty, rodinný dom, dve chaty, pozemky).

10. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

17. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu otca, resp. zmeny pôvodného návrhu ostalo predmetom konania iba konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca na maloletého W. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-334 zo dňa 5.12.2012, ktorý vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2013, t.j. pred takmer 3 rokmi. Preto je nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý navštevoval 1.stupeň základnej školy a v súčasnosti je už v 5.triede základnej školy, to znamená, na 2.stupni. Zmena pomerov u maloletého je teda daná jednak vyšším vekom dieťaťa ako aj prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, ktorú zmenu je možné hodnotiť ako podstatnú. Maloletému navyše pribudli výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, ktorej sa už venuje aktívnejšie a ktorá vyžaduje zvýšené výdavky. Preto súd vyhodnotiac dokazovanie konštatuje, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne a v časti navrhovaného zvýšenia výživného návrhu vyhovel. Nevyhovel však časti návrhu, v ktorej matka žiadala zaviazať otca výživným aj na tvorbu úspor, nakoľko má za to, že výživné vo výške XXX,-€ mesačne je dostatočné aj v tomto smere a umožní matke maloletého aspoň čiastočné úspory pre dieťa tvoriť. Navyše je súd toho názoru, že vzhľadom na vek maloletého, ktorý má iba 10 rokov, nie je tvorba úspor nevyhnutná. Ku konkrétnej výške vyživovacej povinnosti otca súd opäť konštatuje, že určené výživné je primerané a zodpovedá kritériám na jeho určenie a jeho výška korešponduje aj so životnou úrovňou otca, o ktorej svedčí aj tá skutočnosť, že

otec má nehnuteľný majetok v nemalej hodnote, ktorého časť dokonca nadobudol počas prebiehajúceho súdneho konania a má aj hnuteľný majetok, resp. finančné prostriedky, keďže sám uviedol, že na účte má XX.XXX,.-€. Ani okolnosť, že otec bol od júla 2015 až do júna 2016 vedený v evidencii úradu práce nemala vplyv na rozhodnutie o výške zvýšeného výživného, pretože tak ako vyplýva z predošlých konaní a aj zo súčasného, má otec nadpriemerné zručnosti, keďže ovláda dva svetové jazyky, má ukončené 2 vysoké školy, má mimoriadne pracovné skúsenosti a teda je ťažko uveriteľné, že práve počas prebiehajúceho súdneho konania, ktoré vyvolal sám otec svojim návrhom na zníženie výživného, by nebol schopný nájsť si adekvátne zamestnanie. Je preto v možnostiach ako aj schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným, keďže aktuálne už má aj dostatočný príjem zo živnosti. Otec teda môže umožniť maloletému podieľať sa na jeho životnej úrovni, zdôrazňujúc, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd ustálil počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti dňom 1.9.2016, t.j. prechodom maloletého na vyšší stupeň vzdelávania, čo považuje za podstatnú zmenu pomerov maloletého a teda ani tejto časti návrhu matky nevyhovel. Vzhľadom k tomu, že v mesiaci september 2016 otec zaplatil výživné iba vo výške XXX,-€, vznikol mu za tento mesiac dlh na výživnom vo výške XXX,-€, ktorý je povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

18. Matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala dôvod, pre ktorý navrhuje zmenu rozhodnutia v zastupovaní a správe majetku maloletého, preto súd aj túto časť jej návrhu zamietol.

19. Čo sa týka návrhu otca na rozšírenie jeho stretávania sa s maloletým, súd vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov, rozšíril styk otca s maloletým aj počas jarných prázdnin každý nepárny rok. Rozšírenie doterajšej úpravy styku s dlhším časovým úsekom je nepochybne v záujme maloletého, keďže bude môcť tráviť čas aj s rodinou otca žijúcou mimo F..

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).