Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-14-2016.pdf
PDF · 131.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX V. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Trhová ulica 1, 960 01 Zvolen, proti manželke M. C., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX V. XXX, t.č. bytom M..P..Š. XX, V., štátna občianka SR, za účasti maloletých detí V. C., nar. X.XX.XXXX a V. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom ako otec, obaja štátni občania SR, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov, B. C., nar. XX.X.XXXX a M. C., rod. A., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Očová, vo zväzku 10, ročník 2004, na strane 59, pod por.č.4, r o z v á d z a. II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloletý V. C., nar. X.XX.XXXX a maloletá V. C., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca B. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach. Matka M. C., nar. XX.X.XXXX je o p r á v n e n á sa s maloletým V. a maloletou V. stýkať každý nepárny víkend v roku v čase od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. s tým, že maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska otca maloletých detí. Otec je p o v i n n ý maloleté deti k styku riadne pripraviť. Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín vopred. III. Matka maloletých detí je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého V. C., nar. X.XX.XXXX mesačne sumou 65,- € a na výživu maloletej V. C., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 65,- €, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je matka povinná poukazovať na účet otca maloletých detí vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.6.2016 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 13.6.2016, v ktorom žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou a aby ich maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch s osobitnou úpravou vo vzťahu k školským prázdninám a sviatkom, výživné žiadal neurčiť. Svoj návrh zdôvodnil tým, že manželstvo uzavreli po dlhšej známosti a okrem bežných nedorozumení boli prvé roky harmonické. Problémy v manželstve nastali v roku 2012. Obaja boli zamestnaní a ich príjmy boli dostatočné na krytie výdavkov. Bývali v rodinnom dome jeho rodičov, kde mali vyčlenené svoje poschodie a títo im aj finančne pomáhali s prevádzkou nehnuteľnosti (kúrenie a iné poplatky).
Vytvorili si finančnú rezervu. V lete v roku 2012 začala mať manželka kolapsové stavy, niekoľkokrát k nej bola privolaná záchranka a lekár skonštatoval, že sa jedná o problémy psychického charakteru. Následne vyšli najavo skutočnosti, že v roku 2011 manželka spolu s kamarátkou (dnes už bývalou zamestnankyňou Slovenskej pošty) potom ako mu zobrala občiansky preukaz uzatvorila na neho niekoľko zmlúv o poskytnutí úveru v Poštovej banke (sumy 7.000,- €, 2.000,- € a 2.000,- €) a predtým siahla aj na ich úspory a na svoje meno si zobrala niekoľko úverov z nebankových spoločností. Dlhy, ktoré narobila v súčasnosti predstavujú ešte sumu okolo 16.000,- €. Pre pokoj v rodine nepodal trestné oznámenie na manželku. Odpustil jej a správal sa k nej rovnako ako predtým, hoci mu doteraz neuviedla, kde použila taký obnos peňazí. Začal sa následne ale viac zaujímať o ich financie, čo zrejme manželke začalo prekážať a všetko sa jej zrazu nepáčilo, útočila na celú jeho rodinu, hlavne mamu, brata a jeho rodinu. Postupom času si na jej správaní všimol, že prestávala mať záujem aj o starostlivosť o domácnosť a deti. Keď po príchode z práce si ľahla a buď len spala alebo bola na internete. V roku 2016 bez vážneho dôvodu opustila spoločnú domácnosti a odsťahovala sa do prenajatého bytu v Detve. Ako dôvod rozvodu označil neprekonateľné vzájomné citové odlúčenie s tým, že vzťahy medzi nimi sú z týchto dôvodov tak vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a po prerušení manželského spolužitia niet nádeje ani na jeho obnovenie.
2. Dňa 19.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie manželky, ktorá nepodala návrh na rozvod zo dňa 18.8.2016, ktorá okrem iného uviedla, že po asi 3 až 4 mesiacoch, odvtedy čo sa zoznámila s manželom sa nasťahovala k nim, avšak 2 týždne pred oficiálnou svadbou odišla na východné Slovensko k rodičom, pretože už vtedy mali nezhody. Asi po mesiaci zistila, že je tehotná a následne s ňou začal žalobca komunikovať telefonicky a prostredníctvom sms správ vulgárnym spôsobom. Prvých 9 mesiacov bola po narodení syna V. s ním sama. Neskôr povolila návštevy svokry s odôvodnením, keďže jej tvrdili, že je vážne chorá, čo sa však ukázalo ako klamstvo. Po prehováraní navrhovateľom sa vrátila do V. s tým, že dňa 27.3.2004 sa aj zosobášili. Manželstvo bolo harmonické, avšak bývali v spoločnom dome s jeho rodičmi, mali samostatné poschodie, toto ale nebolo uzavreté a kuchyňu mali spoločnú, pričom navrhovateľ odmietol sa osamostatniť resp. aspoň zriadiť si vlastnú kuchyňu. Tiež nemali súkromie, buď ich chodila kontrolovať svokra alebo tam mali švagrinú s deťmi. Z toho bola psychicky na tom zle. Tiež bola pracovne vyťažená a preto bola aj u nich záchranka dvakrát. Uznala, že spravila chybu, keď si bez vedomia manžela zobrala úvery, ale všetky išli do rodinného rozpočtu, pretože on mal veľké nároky a nezaujímalo ho či na to majú. Pri jej odchode mu zostalo na účte 2.000,- € zo spoločného úveru. Pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti sa o deti starala riadne, len sa vyhýbala určitým osobám. On sa deťom venoval málokedy, po príchode z práce si ľahol spať alebo sedel v obchode na pive. Pri odchode sa s ním dohodla na striedavej starostlivosti. Prvýkrát keď k nej deti prišli, tak im hneď vyvolávali z V., či nechcú prísť domov. Navrhovateľova matka im vyplakávala do telefónu a preto sa pýtali potom deti skôr do V.. Následne sa dozvedela, že na ňu aj pred maloletými deťmi nadávajú, zosmiešňujú ich, že či chcú ísť do toho „smradľavého rómskeho bytu s chrobákmi“, že budú „spať na počúraných posteliach“ a pod. Z týchto dôvodov už deti k nej nechcú chodiť, vyhovárajú sa, že opravujú napr. traktor alebo idú na Kováčovú. S deťmi je v telefonickom kontakte denne, dvakrát sa stretli v pizzérii. Z V. si ona zobrala len osobné veci, všetko ostalo vrátane motorového vozidla a spoločne nadobudnutého majetku tam. Vyjadrila súhlas tak s rozvodom, ako i so striedavou starostlivosťou, keďže potvrdila, že vzťahy sú vážne narušené a rozvrátené.
3. Dňa 31.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 26.8.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že manželka pochádza z východného Slovenska, kde žila spolu s matkou, otčimom a ďalšími tromi súrodencami s tým, že obývali cudziu nehnuteľnosť a podobne ako rómsky spoluobčania zneužívali sociálny systém, keďže ani jeden z jej rodičov nepracoval a po jej vyučení, keď sa zamestnala, tak začala živiť celú rodinu. O týchto skutočnostiach sa mal dozvedieť až potom keď už prišla druhýkrát k nim, aj s maloletým synom a dlhmi, ktoré on s pomocou rodičov vyplatil (cca 80.000,- Sk). Naopak tvrdil, že do ich vzťahu zasahovala matka jeho manželky, ktorá na ňu vyvíjala psychický tlak, vydierala ju svojim zdravotným stavom (hrala sa na chorú). Kvôli tomu manželka ešte pred ich svadbou odišla z V., krátkou pred svadbou. Celú svadbu, ktorá bola finančne náročná financovali jeho rodičia. Naopak jej rodina žiadala od nich, aby im požičali nemalú sumu peňazí, čo ale oni odmietli a z toho dôvodu manželka odvolala svadbu. Poprel, že by bol manželke posielal sms správy resp. telefonicky jej uvádzal také hrubé vulgarizmy, ako to naznačovala ona. Tvrdil, že autorom týchto môže byť matka manželky, ktorá aj ich vulgárne dourážala. Naopak uviedol, že jeho rodina, najmä rodičia im pomáhali, umožnili im bývať u nich, pomáhali im aj fyzicky s deťmi, ako aj finančne. Trval na tom, že mali aj dostatočné súkromie. Podľa jeho názoru aj príjmy z úverov, ktoré nabrala boli zaslané jej rodine, ktorá žije v súčasnosti v Čechách.
Poprel, že by tieto peniaze skončili v rodinnom rozpočte. Tvrdil naopak, že veľké nároky mala manželka a vyčítala mu, že ich nevie on uspokojiť. Deťom sa venuje podľa svojich časových možností, pracuje 7 dní v týždni a teda občas potrebuje po práci vypnúť a zájde si do potravín na pivo. Poprel, že by sa manželke vyhrážal, že jej zoberie deti. Potvrdil, že sa pôvodne dohodli na striedavej starostlivosti, avšak deti tam nechcú k nej chodiť, strávili u nej za 3 mesiace 3 alebo 4 dni. Sám ich nabáda, aby išli k matke, ale oni to odmietajú a nasilu ich tam nebude voziť. Vyjadril sklamanie zo správania a postojov manželky. Potvrdil, že deťom telefonuje, ale inak sa na starostlivosti o ne nepodieľa. On ju do poslednej chvíle žiadal, aby zostala v spoločnej domácnosti, nerozbíjala rodinu a neubližovala tak deťom.
4. Dňa 6.9.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 5.9.2016, v ktorom uviedol, že žiada, aby deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, aby matka maloletých detí bola povinná prispievať na ich výživu sumou 110,- € mesačne na maloletého V. a sumou 100,- € na maloletú V., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletými deťmi žiadal neurčovať. Zároveň uviedol výdavky na maloleté deti, ktoré sú zhodné u obidvoch: strava v škole mesačne 21,60 €, cestovné V. - V. a späť do školy 12,80 €, učebné pomôcky a platby v škole na začiatku školského roka cca 25,- €, oblečenie, obuv 50-60,- €, strava doma 50-60,- € s tým, že obidve deti sú alergici na seno, peľ a trávy, syn nosí okuliare s tým, že pri jednom vyšetrení platí 25,- € a za okuliare 92,- €. Ako svoje výdavky uviedol platbu úveru, ktorý si zobrala matka detí a ktorý spláca vo výške 251,- € mesačne, úver na kúpu osobného automobilu 121,- €, poistenie úveru 13,12 €, poistenie osobného automobilu polročne 49,50 €, platba za mobil 10,- €, internet 37,- €.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 19.9.2016, na ktorom vec meritórne prejednal a odročil za účelom zisťovania názoru maloletých detí vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 10.10.2016, na ktorom súd opätovne vec meritórne prejednal a aj na tomto pojednávaní rozhodol.
6. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal výsluch navrhovateľa, manželky, oboznámil sa s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľa a kolízneho opatrovníka, zistil názor oboch maloletých detí a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci konania resp. ktoré si vyžiadal z úradnej moci súd a to: rodný list maloletej V. C. zo dňa 5.10.2015 z č.l.5, rodný list maloletého V. C. zo dňa 10.2.2004 z č.l.6, sobášny list účastníkov zo dňa 30.3.2004 z č.l.7, správu Obce Dúbravy zo dňa 15.8.2016 z č.l.26, správu firmy JOLL s.r.o. zo dňa 18.8.2016 z č.l.29, potvrdenie Základnej školy v Detve zo dňa 30.8.2016 z č.l.35, výpis z účtu navrhovateľa č.l.36, pokladničné doklady a poštový poukaz z č.l.37, oznámenie PD Očová zo dňa 7.9.2016 z č.l.38, správu z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 14.9.2016 ÚPSVaR Zvolen, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu zo dňa 5.10.2005 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa V. C., nar. XX.X.XXXX vo Zvolene a kde ako otec je uvedený B. C., nar. XX.X.XXXX a ako matka M. C., rod. A., nar. XX.X.XXXX. Z rodného listu zo dňa 10.2.2004 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu MČ Košice - Šaca, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa V. C., nar. X.XX.XXXX, ako otec je uvedený B. C., nar. XX.X.XXXX a ako matka M. A., nar. XX.X.XXXX. Zo sobášneho listu účastníkov zo dňa 30.3.2004 súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu Očová, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.X je zapísané uzavretie manželstva dňa 27.3.2004 v Očovej, medzi B. C., nar. XX.X.XXXX a M. A., nar. XX.X.XXXX s tým, že snúbenci sa dohodli na svojom priezvisku a priezvisku ich detí tak, že sa budú volať C. - C.. Zo správy Obce Dúbravy zo dňa 15.8.2016 súd zistil, že starostka obce N. W. oznámila, že nevedia podať správu o povesti a rodinných pomeroch účastníkov konania, keďže navrhovateľ, ani odporkyňa nevlastnia v ich katastrálnom území žiadnu nehnuteľnosť. Z potvrdenia Základnej školy v Detve zo dňa 30.8.2016 súd zistil, že školská stravná jednotka pre žiada II.stupňa základnej školy je 1,08 € na deň s tým, že žiaci V. a V. C. sú stravníkmi v školskej jedálni, toto potvrdenie bolo vydané na žiadosť zákonného zástupcu. Z výpisu z úveru č.XXXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni a.s. za obdobie roku 2015 súd zistil, že ako výška úveru je uvedená suma 18.000,- €, ktorá bola aj vyčerpaná s tým, že počiatočný zostatok bol - 17.766,04 €, splátky 3.019,80 €, čerpanie, úroky a poplatky - 1.889,47 €, konečný zostatok - 16.635,71 €. Tento výpis úveru bol adresovaný navrhovateľovi s tým, že v jednotlivých mesiacoch sú uvádzané jednak stále položky a to poplatok za poistenie k úveru vo výške - 13,12 €, splátka 251,65 € a predpis riadneho úroku je pokiaľ ide o výšku premenlivý s tým, že má klesajúcu tendenciu a to v januári 2015 bola to suma - 151,46 € a v mesiaci december 2015 suma - 138,07 €.
Z peňažného poštového poukazu a z pokladničných bločkov súd zistil, že dňa 26.8.2016 bola vykonaná platba zo strany navrhovateľa v prospech UNIQA poisťovňa a.s. vo výške 49,50 €, boli zakúpené okuliarové rámy vrátane skiel a vykonaného zábrusu vo výške 92,- €, firmou OptoMed s.r.o., očná ambulancia, bola vykonaná v prospech nich úhrada vo výške 25,- € z titulu nezmluvnej zdravotnej poisťovne a tiež bola zistená úhrada cestovného pre deti od 6 do 15 rokov z V. V. V. v sume 0,32 €. Z oznámenia priemerného zárobku navrhovateľa Poľnohospodárskym družstvom Očová zo dňa 7.9.2016 súd okrem iného zistil, že priemerná čistá mzda za obdobie august 2015 až júl 2016 bola vo výške 845,48 €. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov účastníkov konania ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 14.9.2016 súd okrem iného zistil, že deti žijú s otcom v rodinnom dome, ktorí majú vo vlastníctve jeho rodičia. Majú k dispozícii poschodie, kde je spálňa, obývacia izba, detská izba a hygienické zariadenie s tým, že kuchyňu na prízemí domu obývajú spolu s rodičmi. Detská izba je vybavená pre potreby maloletých detí, kde majú každý svoje lôžko, písací stolík aj priestor na uloženie osobných vecí. Skonštatovali, že v domácnosti otca sú pre deti vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o ne. Všetky výdavky spojené so starostlivosťou o deti hradí sám, pomáhajú mu rodičia. Maloleté deti sú žiakmi I. Základnej školy v Detve s tým, že maloletý V. je v 8.ročníku a maloletá V. v 5.ročníku. Deti nenavštevujú krúžky, kde by sa hradili nejaké poplatky. Navrhovateľ sa vyjadril, že nebráni kontaktu matky s deťmi, je ochotný deti do Detvy aj odviesť. Uvedomuje si, že deti matku potrebujú, preto navrhoval aj striedavú starostlivosť. Keďže však deti odmietajú byť dlhšiu dobu s matkou, žiada ich zverenie do svojej starostlivosti. Potvrdil, že komunikácia s manželkou nie je ideálna. Vyjadril sa, že v prípade ochoty manželky by bol schopný pracovať na obnove spolužitia a kvôli deťom aj manželke odpustiť tak, aby sa mohla vrátiť do spoločnej domácnosti, o čo však neprejavila záujem. Tiež bol realizovaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov. Maloletý V. uviedol, že sa mu u matky, keď chodia tam na návštevu veľmi nepáči, pretože sa tam nudí, lepšie mu je doma. Tiež uviedol, že sa na matku hnevá, pretože od nich odišla. Uviedol, že by mohol k mame chodiť raz na jeden víkend v mesiaci a prespal tam jednu noc. Vyjadril sa, že by chcel, aby sa matka vrátila domov. Maloletá V. tiež potvrdila, že vie o rozvode rodičov. Tiež povedala, že k mame veľmi nechcú chodiť a to z dôvodu, že keď sú u nej tak stále niekam odchádza, napr. na poštu alebo so smeťami, podľa nej ale chodí fajčiť. Mama im aj kúpila postele, aby mali kde spať. Uviedla, že by mohla u mamy prespať každý druhý víkend. Bývať však chce u otca. Uviedla, že by sa jej páčilo ísť s mamou napr. na zmrzlinu alebo sa len tak poprechádzať. Tiež vyjadrila prianie, aby sa mama vrátila späť. Šetrením u M. C. bolo zistené, že žije sama v dvojizbovom prenajatom byte, kde v obývacej izbe má dve samostatné lôžka pre deti, stolík a televízor. V spálni má svoje lôžko ona. Tiež tam má skrine na uloženie oblečenia, kde majú vyhradený priestor aj obidve deti. Písací stolík zatiaľ v domácnosti matky nemajú. Skonštatovali, že v domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky potrebné pre pobyt maloletých detí. Ako svoje výdavky uviedla nájom 230,- €, splátku za televízor a práčku 20,- €, splátku úveru v Prima Banke 90,- €, poplatok za telefón 20,- €. Vo vzťahu k deťom uviedla, že ten vzťah je v súčasnosti komplikovaný, keďže deti odmietajú chodiť k nej, ona na nich netlačí, snaží sa byť s nimi v kontakte, vždy keď sa dá, telefonuje im, verí, že postupne sa vzťah zlepší. Za týchto okolností uviedla, že bude súhlasiť s tým, aby deti boli zverené do starostlivosti otca. Vyjadrila sa, že nemá záujem obnoviť spolužitie s navrhovateľom, avšak prejavila záujem pracovať v spolupráci s psychológom na obnove vzťahu s maloletými deťmi. Zo správy firmy JOLL s.r.o. zo dňa 18.8.2016 súd okrem iného zistil, že čistý mesačný príjem M. C., nar. XX.X.XXXX za posledných dvanásť kalendárnych mesiacov bol spolu vo výške 5.319,53 €, t.j. mesačne 443,29 €. Bola označená za spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca, ktorý svoju prácu vykonáva špičkovo s tým, že patrí medzi obľúbených a spoľahlivých zamestnancov. Za posledný rok nebola PN. Pri zisťovaní názoru maloletého V. C. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že má 13 rokov, vie o tom, že rodičia sa rozvádzajú a nebývajú spolu. On býva s otcom a keď sa dohodnú, tak sa stretnú s mamou. Naposledy to bolo asi minulý mesiac. Vtedy tam boli cez deň, nespali tam. Keď sú u mamy idú niekam spolu von, napr. na pizzu alebo na zmrzlinu alebo sú u mamy v byte. Pre prípad rozvodu rodičov uviedol, že by chcel zostať bývať u otca, pretože je tam zvyknutý, má tam svoj dom, svojich kamarátov. Do školy a zo školy chodí sám. Keď mu treba pomôcť s učením, tak mu vie poradiť otec. Nejaké varenie a upratovanie on nemá na starosti, varí starká a sestra upratuje. Aj s otcom trávia čas, chodia spolu napr. na výlety. Ohľadne stretávania s mamou, keby nebývali u nej, uviedol, že by sa mohli dohodnúť, že kedy prídu, tak by sa tam stretli, aj tam prespali. Na otázku súdu, či by si vedel predstaviť stretávanie s mamou napr. každý druhý víkend v mesiaci, uviedol, že si to vie predstaviť, ale prespávať by tam chcel iba jednu noc, čiže napr. od soboty od 10.00 hod., aby sa mohol ráno ešte vyspať, keď nejde do školy a do nedele približne do 16.00 hod., pretože zvykne sa učiť iba v nedeľu, tak aby sa stihol pripraviť do školy na ďalší deň.
Pri zisťovaní názoru maloletej V. C. súd na pojednávaní okrem iného zistil, že má 11 rokov, vie tiež o tom, že rodičia sa rozvádzajú a nebývajú spolu. Ona býva odkedy mama odišla s otcom a s mamou sa občas stretávajú, napr. ju ide pozrieť do práce, keďže má školu neďaleko, najmä keď má menej hodín, napr. v piatok a má ešte čas kým ide autobus. Boli už u nej aj v byte, kde býva, zavolajú si predtým a stretnú sa. Keby sa rodičia rozviedli, uviedla, že by chcela zostať bývať u ocka, pretože je tam zvyknutá, má tam svoj domov a kamarátky. Na otázku súdu, či by nechcela to striedať, teda že by bývala týždeň alebo dva u ocka a týždeň alebo dva u maminy, uviedla, že nie. Keď je u ocka, chodí do školy s bratom autobusom a potom chodí zo školy tiež autobusom sama alebo s kamarátkou alebo ju príde vyzdvihnúť otec, keď má menej hodín. Varí u nich starká, niekedy jej pomáha aj ona a tiež upratuje, niekedy jej tiež pomáha starká aj brat. S otcom chodia na výlety napr. na kúpalisko, nedávno boli na Masarykovom dvore. Keď sú u mamy sú väčšinou dnu, boli niekedy aj na pizzi a na zmrzline. Ak by zostala bývať u ocka, tak s mamou by sa chcela stretávať raz za mesiac, najlepšie tak, že by tam ostala v piatok, keď má iba štyri hodiny, išla by za ňou do práce a zostala by tam až do soboty. Keď by sa mala stretávať s mamou tak aby tam bol aj brat. Na otázku súdu, či by stačilo stretávať sa teda s mamou na jeden deň v mesiaci, uviedla, že áno, lebo keď sú u mamy, tak táto chodieva vonku, tiež ich klamala, keď od nich odišla, že nemá priateľa, ale niekoho mala. Na otázku súdu, keď ešte žili aj s mamou na Dúbravách, či boli s ňou častejšie a či s ňou trávili čas, uviedla, že áno. Na doplňujúcu otázku súdu, či jej vyhovuje to, že teraz je s mamou tak málo, uviedla, že nie, ale na mamu je nahnevaná, že od nich odišla. Na otázku súdu, či si vie predstaviť, že by sa s mamou stretávala aspoň dvakrát za mesiac, v prípade, že by mama zmenila prístup v tom zmysle, že by s nimi trávila viac času, že by spolu podnikli nejaké veci, hrali sa spolu, rozprávali, išli občas na nejakú akciu, na to Daniela uviedla, že by to chcela, že to by sa jej páčilo. Na doplňujúcu otázku súdu, či trvá na tom, aby bola u mamy od piatka do soboty alebo či by jej prípadne vyhovovalo aj stretávanie od soboty do nedele, uviedla, že by jej to v podstate nevadilo. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal dovtedajších písomných vyjadrení a podaného návrhu a nad rámec nič ďalšie k veci neuviedol. Z výsluchu manželky M. C. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržala svojich dovtedajších písomných vyjadrení a nad rámec toho trvala na tom, aby bol upravený styk s maloletými deťmi a to, každý nepárny víkend od piatku od 11.30 hod. s tým, že by si deti preberala pred Základnou školou v Detve, kde chodia a potom by boli u nej do nedele do 15.00 hod. s tým, že by ich odovzdávala v bydlisku otca. Vyjadrila tiež nesúhlas so sumou výživného navrhnutého navrhovateľom, vzhľadom na výšku jej príjmov a výdavkov. Ešte ako výdavok nad rámec výdavkov uvádzaných pri šetrení kolíznym opatrovníkom uviedla cestovné v rámci Mesta Detva v rozsahu 20,- € mesačne. V prípade, že by maloleté deti museli byť vypočúvané na súde, súhlasila s tým, aby bol styk upravený iba jedenkrát mesačne. Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletých detí súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali správy zo šetrenia rodinných pomerov, pre prípad rozvodu navrhli deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, výživné navrhli určiť matke na sumu 100,- € mesačne na V. a na maloletú V. 90,- € mesačne. Pokiaľ ide o styk s maloletými deťmi, súhlasili s úpravou navrhnutou matkou každý nepárny víkend v mesiaci s tým, že jedenkrát v mesiaci sa im styk zdá nedostatočný na to, aby bol zachovaný vzťah medzi matkou a maloletými deťmi. Pokiaľ ide ale o začiatok úpravy styku v piatok, navrhli neskoršiu hodinu, tak aby boli deti odovzdávané a preberané v domácnosti detí a aby otec mal možnosť sa teda dozvedieť či si matka prevzala do svojej starostlivosti. Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podaného návrhu a svojich dovtedajších písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedli, že na úprave styku netrvajú, prípadne sú ochotní rokovať o úprave v tom zmysle, že by bol upravený jedenkrát mesačne od soboty 10.00 hod. do nedele 15.00 hod., vzhľadom na vyjadrenia maloletých detí. Taktiež si uplatnili aj tomto konaní zameškané výživné na maloleté deti, konkrétne od 1.6.2016, keďže od 28.5.2016 už manželka navrhovateľa nežije s nimi v spoločnej domácnosti a v prípade potreby by vedeli súdu vyčísliť aj presnú sumu zameškaného výživného. Zároveň navrhli výsluch maloletých detí priamo na pojednávaní za účelom zistenia ich názoru vo vzťahu k úprave styku. Pokiaľ ide o výživné, vedeli by sa dohodnúť, ale maximálne na sume 100,- € pre maloletého V. a 90,- € pre maloletú V..
7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa 27.3.2004. Účastníci konania sú rodičmi dvoch maloletých detí, a to maloletého V., nar. X.XX.XXXX a maloletej V., nar. XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a že manželstvo už neplní svoj účel, tak ako to predpokladá Zákon o rodine, a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho, že v čase rozhodovania súdu manželia už viac ako štyri mesiace nežili v spoločnej domácnosti a ani žiadnym iným spôsobom neviedli spolu rodinný ani manželský život, s tým, že aj vzájomná komunikácia je na minimálnej úrovni. Ani jeden z manželov neprejavil skutočný záujem obnoviť manželské spolužitie a odstrániť príčiny, ktoré viedli k rozvratu ich manželstva, hoci navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že by bol ochotný prijať manželku späť, ale len výlučne kvôli deťom. Príčiny rozvratu manželstva videl súd najmä v tom, že počas vzájomného spolužitia sa zrejme ukázala rozdielnosť pováh resp. názorov účastníkov na fungovanie rodiny a riešenie problémov, ktoré vznikajú pri každom spolužití, pričom nemalou mierou sa na vyhrotení vzťahov medzi manželmi podpísalo aj zasahovanie rodín oboch manželov do ich spoločného života a tiež problémy s financiami. Súd prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na záujem maloletých detí, ktoré museli byť účastné, či už priamych hádok účastníkov konania, prípadne minimálne museli pociťovať napätie vo vzťahu obidvoch rodičov a z toho vyplývajúce konflikty, pričom zlepšenie nenastalo ani v tomto medziobdobí po odchode matky maloletých detí zo spoločnej domácnosti, skôr naopak, čo súd považoval za stresujúci faktor majúci negatívny vplyv na zdravie a osobnostný vývoj maloletých detí. Pokiaľ obaja rodičia maloletých detí budú rešpektovať ich právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi a obaja rodičia budú aj v spolupráci s odborníkmi - psychológom pracovať na tom, aby zmiernili dôsledky rozvodu na maloleté deti a matka maloletých detí bude aktívne pracovať aj na obnove svojho vzťahu s maloletými
deťmi, smerujúc k minimálne rozšíreniu styku matky s maloletými deťmi, prípadne zmeny formy osobnej starostlivosti, bude podľa názoru súdu, model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny, viac na prospech maloletých detí ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, postoj manželky bol jednoznačný v tom, že nemá záujem toto manželské spolužitie obnoviť a ani navrhovateľ neprejavil skutočný záujem o obnovu spolužitia a podľa názoru súdu nie je reálna šanca, aby tieto problémy sa vyriešili sami, len tým, že by účastníci zotrvali v manželstve. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, otec pôvodne navrhoval zveriť maloleté deti striedavej osobnej starostlivosti, avšak v priebehu konania navrhol zveriť maloleté deti do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s čím následne s poukazom na aktuálny postoj maloletých detí, súhlasila aj matka maloletých detí. Po zistení názoru maloletých detí na pojednávaní obaja rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, a to tak v otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, ako aj ohľadne rozsahu úpravy styku matky s maloletými deťmi, ktorú súd formou rozsudku schválil, keď súd vyhodnotil, že táto nie je v rozpore so záujmami maloletých detí. I keď matka maloletých detí bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu aj v takom znení, že by sa styk matky s maloletými deťmi vôbec neupravoval, bol by ponechaný na ich vzájomnú dohodu a tento by sa realizoval iba v prípade, že by o to samotné maloleté deti prejavili záujem, čo však súd aj s poukazom na vek maloletých detí nepovažoval za akceptovateľné, keďže by nebolo možné zabezpečiť, aby bol zachovaný vzájomný kontakt a vzťah matky s maloletými deťmi na požadovanej úrovni, keď súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nezáujem detí o kontakt s matkou môže byť z ich strany len predstieraný, príčinou môže byť akési „trestanie“ matky takýmto spôsobom za jej odchod zo spoločnej domácnosti s čím sa maloleté deti zatiaľ nevysporiadali. Účastníci konania sa však nedohodli v otázke výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom a preto táto otázka nebola ani súčasťou rodičovskej dohody. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní o výške výživného skúmal jednak odôvodnené potreby maloletých detí ako oprávnených, pričom vyhodnotil, že výdavky uvádzané navrhovateľom sú v zásade v celom rozsahu odôvodnené a nevyhnutné, s výnimkou časti výdavkov uvádzaných na oblečenie a obuv, mesačne 50-60,- €, na druhej strane za čiastočne podhodnotené považoval súd výdavky uvádzané na stravu 50-60,- € mesačne, a tiež otec maloletých detí neuvádzal ďalšie výdavky súvisiace so školou, s výnimkou výdavkov na začiatku školského roka, ktoré však vznikajú aj priebežne počas celého školského roka, a to okrem učebných pomôcok, niektorých školských učebníc, príspevkov na exkurzie, školské výlety, škola v prírode, lyžiarsky výcvik a pod., taktiež neuvádzal otec výdavky pre maloleté deti súvisiace s aktívnym trávením voľného času napr. návšteva kúpalísk, rôznych kultúrnych podujatí (kino, divadlo), knihy, detské časopisy, tiež hygienické potreby, výdavky na športové potreby napr. bicykel, korčule a pod., a to aj s poukazom na to, že výživou dieťaťa sa v zmysle Zákona o rodine rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb, všestranný telesný, duševný vývoj dieťaťa, pričom sa má prihliadať na zdravotný stav detí a výživné pre dieťa treba chápať ako výživné, ktorým sa uspokojujú všetky jeho odôvodnené hmotné potreby, ako jedlo, odev, obuv, výdavky na zdravotnú starostlivosť atď., ako aj výživné na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako je vzdelanie, kultúra a šport, rekreačné potreby a pod.. Na základe toho ustálil súd výdavky na obidve maloleté deti mesačne v priemere na sumu 180,- € mesačne na každé dieťa zvlášť. Na druhej strane súd pri určení výšky výživného musel prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky maloletých detí ako povinnej, pričom dospel k záveru, že nie je v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné vo vyššej výške než súdom určenej, pričom súd pri určení výšky výživného zobral do úvahy pomer príjmu otca a matky maloletých detí, skutočnosť, že rodinné prídavky a daňový bonus poberá otec maloletých detí, ale zároveň aj fakt, že im otec bude vo väčšej miere poskytovať osobnú starostlivosť. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nemal prihliadať na výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. splátka úveru v Prima Banke a.s. vo výške 90,- €), keď prednostne musí byť uhrádzané výživné na maloleté deti a matka musí túto situáciu riešiť napr. žiadosťou o zníženie splátok úveru, alebo napr. formou zníženia výšky nájomného pri prenajatí bytu menších rozmerov, keďže nateraz je rozsah styku matky s deťmi upravený tak, že deti fakticky u matky spia len 2 noci v mesiaci.
9. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Rodičia maloletých detí nie sú oprávnení podať, voči výroku, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, odvolanie. Proti ostatným výrokom tohto rozsudku, kolízny opatrovník maloletých detí aj proti výroku rozsudku, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.