Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24C-165-2016.pdf
PDF · 160.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/165/2016
Rozhodnutie
X. súd Z. samosudcom A.. B. Q. v právnej veci žalobcu: CD L. s.r.o., so sídlom S. vězňů XXXX/XX, H. Z., XXX XX S. 1, U. republika, P.: XXX XX XXX, právne zastúpený: U. S., s.r.o., so sídlom O. 4, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX, K. o zaplatenie sumy XXX,XX G. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. T. z a m i e t a .
II. T. n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
X. Žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. X H. G. parlamentu a Q. /ES/ číslo XXX/XXXX, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX G. s príslušenstvom, titulom zmenky č. XXXXXXX, ktorú žalovaný dňa XX.XX.XXXX vystavil na rad spoločnosti S., s.r.o., ktorá následne predmetnú zmenku indosovala na rad žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. R. si uplatnil nárok na náhradu trov. T. uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške X,XX% denne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V texte mal byť uvedený záväzok žalovaného, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. P. zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. X. Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil XX,- €, kde na zmenkovú sumu uhradil XX,- € a na úroky uhradil X,- €. E. zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. X. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške X,XX % denne späť, bez udania dôvodu, čím si žalobca uplatňoval v tomto konaní už len úrok vo výške X,XX% denne. X. Súd čiastočnému späťvzatiu žalobcu vyhovel a konanie na zaplatenie zmenového úroku v predmetnej časti zastavil. X. V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) X. ( platného a účinného v čase postúpenia veci na X. I) v čase popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku. X. Podľa § 10 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sídlach a obvodoch súdov K. republiky ( platného a účinného v čase postúpenia veci na X. I) na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné tieto súdy - X. súd E. I pre obvod E. súdu v E.. X. Tunajší súd postúpil vec X. súdu E. I z dôvodu vecnej a miestnej nepríslušnosti.
X. Proti postúpeniu veci namietal žalobca. T. uviedol, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudku v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú v K. republike okresné súdy. S. názoru žalobcu výnimku z uvedeného pravidla netvoria ani prípady, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. X. O námietke žalobcu rozhodol E. súd v E. uznesením č. k. XNcb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Q., že na konanie je miestne príslušný X. súd Z.. V odôvodnení uviedol, že platnosť zmenky bude potrebné posúdiť nielen podľa zákona zmenkového a šekového č. XXX/XXXXZb., ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. XXX/XXXX Z.z. alebo č. XXX/XXXX Z.z., ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenia nárokov zo spotrebiteľských úverov. S. národného ako aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv, preto odvolací súd je tohto názoru, že nárok žalobcu bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v náväznosti na to, pri kolízii príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Z týchto dôvodov E. súd v E. rozhodol podľa výroku svojho uznesenia, teda že na konanie je miestne príslušný tunajší súd. XX. Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX z XX. XX. XXXX, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku X citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje X.XXX,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. H. sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci. XX. V článku X odsek X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. XX. V zmysle článku X odsek X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe P.. E. tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom XX. XX. V tejto veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému. XX. Podľa článku X.X. návrhu na uplatnenie pohľadávky (žaloby) podaného podľa článku X ods. X H. G. parlamentu a Q. (ES) č.XXX/XXXX, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „ H.“) žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že nechce aby sa v konaní súdu o jeho žalobe nariadilo pojednávanie. XX. Podľa bodu X S. H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: G. konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. R. nariadenie by malo tiež zjednodušiť uznanie a výkon rozsudkov vydaných v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte. XX. Podľa bodu X S. H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: L. tohto nariadenia je podporovať základné práva a zohľadňovať najmä zásady uznané v L. základných práv G. únie. K. alebo tribunál by mal rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy. XX. Podľa článku X ods. X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: R. nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje X XXX G. bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. H. sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“). XX. Podľa článku X ods. X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX : Na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. XX. Podľa článku X ods. 4, X.veta H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.
XX. Podľa článku X ods. X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: G. konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. K. alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. K. alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. M. odmietnutia sa uvedú písomne. P. proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. XX. Podľa článku X ods. X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: K. alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. K. alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. K. alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie. XX. Podľa odseku X citovaného článku X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: K. alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie rozsudku. S. tomto rozhodnutí súd alebo tribunál berie do úvahy náklady. XX. Podľa odseku X citovaného článku X H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: K. alebo tribunál využije najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov. XX. Podľa článku XX H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: S. toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. XX. Podľa článku XX H. G. parlamentu a Q. /ES/ XXX/XXXX: R. konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. K. alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. XX. Podľa § X87 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „L.“: Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a či sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. M. prosriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. XX. Podľa § X86 ods. 1 L.: K. všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti ,ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v T. zákonov K. republiky a právne záväzné akty G. spoločenstiev a právne záväzné akty G. únie, ktoré boli uverejnené v W. vestníku G. spoločenstiev a v W. vestníku G. únie, sa nedokazujú. XX. Podľa článku XX H. v spojení s § X86 ods. 1 L. bola súdu z jeho činnosti známa skutočnosť, že takmer na všetkých prvostupňových súdoch v SR prebehli konania v súdnych registroch Er o žiadostiach exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe návrhov na vykonanie exekúcie oprávneného - spoločnosti S., s.r.o. voči jednotlivým povinným na podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. R. rozhodcovskými rozsudkami boli priznané nároky oprávneného zo zmeniek vystavených povinnými na meno a rad spoločnosti S., s.r.o., P.: XXXXXXXX. V. exekučné konania spravidla skončili pre oprávneného neúspešne a to zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu. XX. Na základe uvedenej skutočnosti známej súdu z jeho činnosti si súd zabezpečil a pripojil exekučný spis tunajšieho súdu. V tomto spise bola v prílohe návrhu na vykonanie exekúcie pripojená T. o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXX, medzi veriteľom S.,s.r.o. a dlžníkom, ktorý je žalovaný v tomto konaní. T. k tomuto návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená aj identická zmenka č. XXXXXXX, ktorá bola predložená aj v prílohe tejto žaloby po jej indosovaní spoločnosťou S., s.r.o. ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Je preto zrejmé, že predmetná zmenka, z ktorej sú v tomto konaní uplatnené zmenkové nároky bola vystavená na základe článku XX N. podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou predmetnej T. o úvere medzi žalovaným a spoločnosťou S., s.r.o., t.j. na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi S., s.r.o. ako remitentovi. XX. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil a vytýkal súdu nesprávny procesný postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich dôvodov. XX. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na podľa názoru súdu neakceptovateľné a zarážajúce zasahovanie do oprávnení súdu zo strany žalobcu, keďže je výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca tak, ako je to uvedené vyššie, poukazuje na článok X bod X príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné. H. nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom
vzťahu vzniknutým medzi pôvodným veriteľom žalovaného (obchodnou spoločnosťou S., s.r.o.) ako aj v súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. K. pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú zákonom, táto skutočnosť je tiež dôvodom, pre ktorý súd vo veci nariadil pojednávanie. XX. Uplatnený nárok súd hmotnoprávne posúdil nasledovne: XX. Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky S., s.r.o. vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. K. je taktiež známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery. Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. V. skutočnosti už riešil právoplatne aj exekučný súd. XX. Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v Z. dňa XX.XX.XXXX s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S.,s.r.o. P.: XX XXX XXX, C. sumu XXX,XX € a zmenkový úrok X,XX% denne od XX.XX.XXXX. K. S., s.r.o. C.. C. protestu na platenie predložiť v lehote X rokov od vystavenia. N. je žalovaný. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: H. nás na rad CD L., s.r.o. - žalobca. XX. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi S., s.r.o. C. (predchádzajúci veriteľ) a žalovaným, číslo zmluvy XXXXXXX vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške XXX,XX € a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XXX,XX,- €, t.j. celkovo zaplatiť sumu X.XXX,XX € v XX-tich mesačných splátkach po XX,XX € na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani Q.. XX. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený- S. s.r.o. XX. Z uznesenia X. súdu Z. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XXEr/XXX/XXXX, vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. M. bolo, že súd konštatoval, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. T. bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. X zákona o spotrebiteľských úveroch a exekučný súd poukázal aj na neprimerané úroky X,XX% denne, t.j. XX,XX% ročne a absenciu údaja Q. a úrokov z úveru v samotnej zmluve. XX. Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávneného S., s.r.o. taktiež právoplatne konštatovali, že sa jedná o spotrebiteľské právne vzťahy a zamietli žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. M. dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná. XX. Podľa článku I. § 75 zákona číslo XXX/XXXX T. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná;2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;3. údaj zročnosti;4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;6. dátum a miesto vystavenia zmenky;7. podpis vystaviteľa. XX. V zmysle článku I. § X1 ods. 1 zákona číslo XXX/XXXX T. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § X7 ods. 1 zákona číslo XXX/XXXX T. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. XX. Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch aplikovať aj tieto nasledujúce právne normy. XX. Podľa čl. X písm. a) smernice XX/XX/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku X. XX. Podľa čl. 3 ods. X a X smernice XX/XX/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. S. sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K., že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. XX. Podľa § 5X ods. X a 2 X. zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: K. zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V. o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. X. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. XX. Podľa § X3 ods. 1, 2, X písm. k) a 5 X. zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: K. zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. H. podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. XX. Podľa § 54 ods. X a X X. zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: T. podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. K. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. XX. Podľa § 3 ods. X X. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. XX. Podľa § 39 X. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. XX. V zmysle § 4 ods. X zákona číslo XXX/XXXX T. zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. N. smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne XX% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. T. prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. V. tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. XX. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. XX. Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že žalovaný uzavrel ako dlžník so spoločnosťou S., s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXX v písomnej forme, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške XXX,XX € a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XXX,XX,- €, t.j. celkovo zaplatiť sumu X.XXX,XX € v XX-tich mesačných splátkach po XX,XX € na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani Q..V ten istý deň bola dlžníkom ako vystaviteľom vystavená a podpísaná zmenka na sumu XXX,XX €. T. si žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eur s príslušenstvom. XX. Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti, a to z pripojeného spisu Er mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere zavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou S., s.r.o. C. ako veriteľom. T. o úvere uzatváral žalovaný ako občan - fyzická osoba. T. bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. H. časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. R. sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. X X. zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať X. zákonníkom. XX. Súd mal teda za preukázané, že zmenka z ktorej si žalobca v tomto smere uplatnil zmenkové nároky slúžila na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti S., s.r.o., ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru. XX. Zmenkové právo podľa zmenového zákona č. XXX/XXXX Zb., vychádza z abstraktného charakteru zmenky, t.j. z nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky danosti kauzality právneho vzťahu, ktorý zmenka zaisťuje alebo zabezpečuje. R. abstraktný charakter zmenky vychádza z dlhoročných právnych tradícii
vyspelých európskych a svetových demokracií. T. zákon v právnych podmienkach U. republiky bol prijatý v roku XXXX počas trvania nedemokratického štátneho zriadenia. T. dlhoročne zotrval bez akýchkoľvek zmien a však v podmienkach socialistického štátneho zriadenia sa využíval pramálo. To sa zmenilo po zmene štátneho zriadenia v U. republike v roku XXXX, po ktorom sa U. a K. republika prihlásila k právnym tradíciám vyspelých európskych a svetových demokracií v snahe na ne nadviazať. To sa nezaobišlo bez zneužívania a krivenia práva a právnych inštitútov zo strany niektorých subjektov, na ktoré mladá demokracia chcela nadviazať avšak nemala s nimi takmer žiadne skúsenosti. To bol presne prípad zneužitia a zneužívania abstraktnosti a domnienky danosti kauzality právneho vzťahu pri vystavení zmenky. Po zistení takéhoto zneužívania v rôznych oblastiach právnych vzťahov na to či už zákonodarca, alebo súdna prax reagovala v snahe takémuto zneužívaniu zabrániť. K zneužívaniu začalo dochádzať najmä v citlivých právnych oblastiach vyznačujúcich sa dominanciou jednej strany právneho vzťahu na úkor protistrany, t.j. najmä v pracovnoprávnych vzťahoch a v spotrebiteľských právnych vzťahoch. S. je napríklad Q. H. súdu SR X X. V XX/XXXX zo dňa 5. marca XXXX, ktorým H. súd SR zamedzil používanie zmeniek na zabezpečovanie a zaisťovanie nárokov v pracovnoprávnych vzťahoch, dokonca aj vrátane simulovania pracovnoprávnych vzťahov občianskoprávnymi alebo obchodnoprávnymi vzťahmi pri „čiernej práci“. V oblasti spotrebiteľského práva na toto zneužívanie zákonodarca reagoval už T. č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v § 4 ods. X tohto zákona zákonodarca zakázal v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. N. tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. H. prijatým zákonom č.XXX/XXXX Z.z.o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od XX.XX.XXXX bola podľa § 17 ods. X v spojení s § 2X ods.5 citovaného zákona dokonca zakázaná možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. XX. Z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedených právnych úprav a pri rešpektovaní judikatúry vnútroštátneho súdu najvyššieho stupňa bol a je ktorýkoľvek súd, v ktoromkoľvek stupni konania v prípade zmenkového sporu v prvom rade ex offo povinný skúmať či nejde o zmenku vystavenú v zmysle alebo v rozpore s uvedenými ustanoveniami t.j. „pracovnoprávnu“ alebo „ spotrebiteľskú“ zmenku a až v prípade negatívneho zistenia, že o takúto zmenku nejde, môže vychádzať z jej abstraktného charakteru a nárok posúdiť v zmysle zmenkového zákona. XX. Súd dáva do pozornosti body XX-XX rozsudku K. dvora G. únie C-XXX/XX Z. L..: „K. ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z XX. júna XXXX,Océano O. G. a K. G., C-XXX/XX až C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX). XX. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok X. O. a K. G., už citovaný, bod XX). XX. Na základe týchto zásad K. dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článkuX smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky X. O. G. a K., už citovaný, bod XX,ako aj z XX. novembra XXXX, L., C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXXX, bod XX). XX. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, k uvedenému súd cituje uznesenie H. súdu K. republiky vo veci X Z. X/XXXX z XX.XX.XXXX:„Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. N. z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. S. neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ T. súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia a to uznesenie H. súdu K. republiky vo veci XCdo/X/XXXX a XCdo/ XX/XXXX.
XX. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. R. postupom súdy napĺňajú príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. XX. Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie H. súdu K. republiky vo veci XCdo/X/XXXX). X., ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie.(rozsudok K. dvora EÚ vo veci C -XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie K. dvora EÚ vo veci C-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX) X. spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. X. toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom XX ods.X W. K. republiky. R. právo sa nezaručuje len tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (porov. uznesenie H. súdu SR sp. zn. X Z. X/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX). XX. V oblasti spotrebiteľských vzťahov uvedené len podporne potvrdzuje E. súd v S., ktorý v svojom Q. č. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v obdobnej právnej veci identického žalobcu v týchto intenciách odkazuje na článok XX a článok XX K. Q. č. XX/XXX/EHS z XX.XX.XXXXo aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v spojení so K. Q. č. XX/ XX/EHS , ktoré členským štátom umožňujú použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách ale len pri zabezpečení vhodnej ochrany spotrebiteľa v takýchto situáciách. K. musí byť v každom momente poskytnutá plnohodnotná právna ochrana v súdnom konaní prebiehajúcom v rámci vnútroštátneho práva. P. by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiace spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity, ak by súd v prípade indosovanej zmenky vychádzal z abstraktného charakteru ako zmenky tak aj jej indosamentu bez skúmania ich kauzality, respektíve obsahu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená. XX. Napokon nutnosť ex offo skúmania kauzality zmenky súdom v spotrebiteľských právnych vzťahoch s poukazom na rozhodnutie G. C-XXX/XX až C -XXX/XX X. O. G. potvrdil aj Q. K. rozhodcovského súdu predložený v konaní Er, ktorým žalobcovi zmenkový nárok priznal. G. tento rozsudok pripojil k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako exekučný titul. XX. Podporne k týmto záverom súd poukazuje i na nasledovné: S. rozhodnutia K. dvora EÚ zo XX.XX.XXXX práve vo veci S., s.r.o. C-XX/XX, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode XX tohto rozhodnutia je uvedené ,že sa vychádza z účelu právnej úpravy K. č. XX/XX a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom beztoho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode XX rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. P. cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. XX. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsudku G. súdneho dvora sp.zn. C - XXX/XXXX zo XX.XX.XXXX (U. sporiteľňa a.s. proti O. U.) samotný G. súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. S. záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. XX. Pri posúdení veci súd poukazuje aj na rozsudok nemeckého súdu T podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ S., s.r.o. ju previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala
spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade S., s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek. XX. Súd musí taktiež poukázať aj na list G. komisie z XX.X.XXXX pod číslom XXXX/XXXX, N.: výzva - porušenie č. XXXX/XXXX, ktorý bol zaslaný K. republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste G. komisia dokonca výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť S., s.r.o. (strana 2, 3, XX listu EK), ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie K. dvora EÚ vo veci S.. X. iného sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (strana X EK): „X. rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach.“ S. príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. X. vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisov a sú založené na nekalých podmienkach. Q. rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek. XX. Výhrada žalobcu proti posudzovaniu kauzy úveru v predmetnej zmenkovej veci je v podstate v jeho podaniach dominantná a žalobca ju niekoľkokrát opakovane uvádza. XX. CD L. nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. K. indosament oprávňuje (§ X4 ods. 1 T.) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. T. (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (E., Z.: T. směnečný a šekový. E.. CH C. XXXX, s. XX), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať. XX. Ustanovenie § 17 T. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. P. teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR XObo/X/XXXX). „N.“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti v občianskom práve. XX. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. XX. Dobromyseľnosť indosatára CD L. je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). S. nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (S.) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. N. na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. R. dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi S. a CD L.-om. X. ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (U. S.), A.. M. „S.“ bol až do roku XXXX konateľom CD L.-u. XX. Súd na jednej strane ex offo preskúmal kauzalitu vystavenia spotrebiteľskej zmenky, kde zistil, že išlo o zabezpečovaciu zmenku spotrebiteľského úveru. XX. Na druhej strane je potrebné od samotnej kauzality vystavenia zmenky odlíšiť a posúdiť platnosť, či neplatnosť samotného dojednania o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami. A to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. XX. Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok. XX. Už cit. ustanovenie § 17 T. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať nemožno. T., kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a contrario (E., s. XX). L. ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. XX. Z § 17 T. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. H. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. X ods. X nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. XX. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
XX. Ustanovenie § 5b zák. č. XXX/XXXX Z. z. rieši aj problém, že § 53 ods. X druhej vety X.. zák. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov). V. § 5b zák. č. XXX/XXXX Z. z. však oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto podmienok. XX. V čase rozhodovania súdu je už účinný zákon č. XXX/XXXX Z.z. a tu súd poukazuje na ust. § 17 ods. X v znení zákona č. č. XXX/XXXX Z.z. Z toho je zrejmé, že v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. R. zákonné ustanovenie má bezpochyby procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu v sporovom konaní a teda ako procesné ustanovenie sa vzťahuje aj na konania začaté na súdoch pred účinnosťou tejto novely, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca tomuto ustanovenie neprisúdil osobitný intertemporálny režim. XX. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol U. W. súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. S. musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález W. soudu ČR sp. zn. II. ÚS XXX/XX). T. je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti. XX. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. N. však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej kontroly (VI.W W. súdu CZ). XX. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry K. dvora. K. dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení K. Q.. XX/XX/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. XX K. Q. č. XX/XXX/EHS. XX. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť ako prejav zmluvnej autonómie zmluvných strán akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. B. bolo možné hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa je potrebné jednak informovanie spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa (viď Q. KS v S., č. XCoXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX) a jednak to informovanie musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme ktorej je spotrebiteľ s ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade je možné takú zmluvnú podmienkou v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú. S. uznanie spotrebiteľa za zodpovedného za takú zmluvnú podmienku neobstojí uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, pretože tento princíp ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má prevahu. T. nielen že nepreukázal dostatočné informovanie spotrebiteľa o následkoch vystavenia zmenky, ale v žalobe túto skutočnosť ani netvrdil. O tejto podmienke pre uznanie žalovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. S. je podľa § 39 X. zákonníka táto dohoda neplatná, čo spôsobuje aj neplatnosť samotnej zmenky. XX. Okrem toho podľa bodu XX citovaných všeobecných obchodných podmienok spol. S., s.r.o., ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohody o vyplnení zmenky dohodli len na tom že remitent blankozmenku doplní len o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. To znamená, že zmenka musela byť opatrená doložkou „bez protestu“ spotrebiteľom už pri jej vystavení v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky. R. je v rozpore s § 54 ods. 1, druhá veta X. zákonníka a z uvedeného dôvodu to spôsobuje neplatnosť zmenky. XX. V zmysle cit. bodu XX mal veriteľ vystavenú blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu. F. § 4 ods. Xzákona číslo XXX/XXXX T. zákonov o spotrebiteľských úveroch v tejto dohode o vyplnení zmenky dohodnutý nebol. K. podotýka, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ - dlžník nemal možnosť meniť. M. - žalovanému bol poskytnutý úver, pričom veriteľ do zmenky doplnil zmenkovú sumu. V. je zjavne vysoko nad limit § 4 ods. X zákona číslo XXX/XXXX T. zákonov o spotrebiteľských úveroch. XX. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti a vytvára tak
všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so všeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom pri nájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. M. mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Q. právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania strán v konkrétnom čase. K. obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle strán a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil. XX. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa § 39 a § 3 X. zákonníka a to pre rozpor s dobrými mravmi ako aj preto, že svojim obsahom a účelom odporujú zákonu. K. zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. 1, druhá veta X. zákonníka. W. tohto právneho úkonu je obísť ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa. XX. Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika XX. Žalobca je po spoločnosti S., s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany. K. ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. K. chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. M. je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. E. o ochrane spotrebiteľa (zákon č. XXX/XXXX Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. X). E. v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale explicitne proti zákonu. XX. Smernica XXXX/XX o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po zániku zmluvy. W. tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov. XX. Zmluvná pokuta je úplne netransparentná. S. akékoľvek drobné porušenie menej závažnej povinnosti a spotrebiteľovi sa zvyšuje dlh. L. zjavne ide o netransparentnú neprijateľnú sankciu. T. uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou klauzulou. H. na tom nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je netransparentný (neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež C-XXX/XX N.). Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu. K. teda aj vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. XX. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu. To platí aj pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené. XX. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje X. zákonník (§ 54 ods.X OZ). T. indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého zástupcu (U. S.) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou. XX. Zároveň je potrebné v tejto časti rozhodnutia poukázať na tú skutočnosť, že argumentácia žalobcu v istých momentoch procesného útoku v procese samotného uplatnenia nároku vykazuje výrazné črty nihilizmu. XX. Súd poukazuje aj na K. občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia H. súdu K. republiky č.XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom cit.: „Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. S. aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z H. nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. X bod X.. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi
sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa H.." K. taktiež poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia H. súdu SR a obchodno-právneho H. súdu SR č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého cit. „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. XX. Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkon svojho povolania. K. odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť. XX. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. V. platí aj vzhľadom na to, že obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. E. „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. XX. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. XXX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. X L. a ust. § 255 ods. X L., keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. T. samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú. N. na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že v civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. R. ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.