Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/539/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých: X. X., A.. XX.XX.XXXX, bytom Ú.G. X, W., štátny občan SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matka: G.. B. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Ú. X, W., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Daša Šulejová, advokát, Fedinova 16, Bratislava, otec: F. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX Y., W., t.č.bytom S. X, W., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Elena Ľalíková, advokát, Podbrezovská 34, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

Súd zamieta vzájomný návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa X. X., A.. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 17.03.2015 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne.

S účinnosťou od 17.12.2014 je otec povinný platiť na mal. dieťa X. X., A.. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 125,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Týmto sa mení rozsudok OS Bratislava III 41C/238/2005 - 40 zo dňa 19.06.2006 v časti výšky výživného na mal. dieťa X. X., A.. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Návrhom na začatie konania doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 17.12.2014 sa matka domáhala zmeny právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 41C 238/2005-40 zo dňa 19.06.2006 v časti výšky výživného otca na maloletú Simonu Sečanskú, nar. 02.02.2000 tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú v sume 300 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh vo veci samej matka odôvodnila tvrdením, že jej schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k nárastu odôvodnených potrieb maloletej sú obmedzené a sú objektívne ovplyvnené osobnou starostlivosťou matky o maloletú, ktorá je ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom. Matka pracuje ako exekútor na Finančnom riaditeľstve. Žije s maloletou v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Finančne jej vypomáhajú jej matka a súrodenci. Otec na žiadosť matky začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletej sumou 125 eur mesačne od februára 2012. Otec je poberateľom invalidného dôchodku a je zamestnaný ako masér. Matka náklady maloletej vyčíslila na sumu 650 eur mesačne. Maloletá má ťažké zdravotné postihnutie, má vrodenú očnú vadu, potrebuje zdravotné pomôcky, školské pomôcky, matka má zvýšené náklady aj na obuv a odev maloletej. Maloletá navštevuje Evanjelické lýceum v Bratislave. Matka v návrhu ďalej uviedla, že napriek dobrovoľnému plateniu zvýšeného výživného otcom na maloletú v sume 125 eur mesačne., ani toto plnenie otca považuje za nedostatočné nárastu nákladov odôvodnených potrieb maloletej. Otec sa o maloletú nestará, nezaujíma sa o ňu s výnimkou keď maloletá príde za otcom s vysvedčením.

2/ Otec žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Vo svojom vyjadrení v zastúpení zvoleného zástupcu/advokáta na pojednávaní dňa 29.10.2015 nesporoval opodstatnenosť nárastu odôvodnených potrieb maloletej vyčíslený matkou , ako jediný dôvod, pre ktorý žiadal návrh matky zamietnuť označil prekážku jeho zdravotného stavu, ktorý sa od posledného rozhodnutia súdu zásadne zhoršil. Jeho aktuálny príjem je 336 eur v čistom mesačne, zároveň je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 338 eur mesačne pri 70 sťažení pracovného uplatnenia. Výlučne na tomto skutkovom a právnom základe podal otec dňa 17.3.2015 / čl. 20-22/ vzájomný návrh na zníženie výživného na sumu 50 eur mesačne spätne od 01.03.2015 . Potvrdil súdu, že dobrovoľne prispieva na výživu maloletej sumou 125 eur mesačne, hoci jeho vyživovacia povinnosť v rozsudku z roku 2006 je určená vo výške 99,58 eur/ mesačne. Jeho súčasné nutné výdavky vyčíslil sumou 503,94 eur mesačne, v tejto sume zahrnul aj výživné na maloletú v sume 125 eur/mesačne.

3/ Súd zastavil konanie o vzájomnom návrhu otca zo dňa 17.03.2015 v časti priznania jeho spätného zníženia od 01.03.2015 do 17.03.2015 uznesením zo dňa 23.10.2015 čk: 51P/539/2014-92.

4/ Na zistenie skutočného stavu veci / § 35 CMP/ súd vykonal dokazovanie na návrh a bez návrhu účastníkov konania., zároveň si osvojil v súlade s § 37 skutkové tvrdenia rodičov , ktoré neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním o právne významnej skutočnosti, že maloletá je zdravotne ťažko zrakovo postihnutá, s mierou funkčnej poruchy 60%., z čoho vyplývajú pre maloletú sociálne dôsledky:

- v oblasti mobility má zníženú orientačnú schopnosť, schopnosť prepravy v hromadných dopravných prostriedkoch má len so sprievodcom

- v oblasti komunikácie je odkázaná na osobnú asistenciu pri čítaní, písaní, je odkázaná na používanie pomôcok pre zrakovo postihnutých / okuliare, špeciálne šošovky, hodiny, lupy, počítač so špeciálnym programom pre zrakovo postihnutých/,

- pri nevyhnutných životných úkonoch má zvýšené náklady na obuv a ošatenie,

- maloletá je od 1.9.2014 integrovaná do všeobecnej školy., v školskom roku 2014/2015 je žiačkou I.A. triedy súkromného Evanjelického lýcea v Bratislave., s príspevkom rodiča vo výške 130,- eur/mesačne / rok 2014/2015/ a vo výške 150,- eur mesačne / školský rok 2015/2016/

- na úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletej matka vyčíslila sumu 650,- eur mesačne 5/ Z výsluchu otca dňa 17.02.2016 mal sú preukázané, že otec je onkologický pacient, po mozgovej príhode., pracujúci invalidný dôchodca. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, býva v sociálnom byte / garsónka/, ktorý mu bol pridelený Mestskou časťou Bratislava- Rača potom, čo ho matka maloletej vyhodila z jej bytu, ktorý jej otec pomohol kompletne zrekonštruovať okrem kuchyne, za výmenu okien otec zaplatil 94 000,- Sk. Od matky maloletej odišiel s dvoma igelitkami, všetko do garsónky si musel kúpiť a byt zrekonštruovať za cenu úverov 1X 12 000,- eur, 1X 6 000,- eur., neskôr tieto úvery dal do jedného splátkového úveru. Úver spláca vo výške 197 eur mesačne/obdobie splácanie 6-7 rokov/. Čistý mesačný príjem má vo výške 336 eur., pracuje 20 rokov u zamestnávateľa: EUROREHAB s.r.o. Živnosť zrušil pre zdravotné problémy. Nepovažuje za spravodlivé, aby od neho ako chorého človeka matka požadovala navrhované zvýšenie výživného na maloletú. Ďalej vypovedal, že matka mu úmyselne zabraňovala stretávať sa s dcérou 10 rokov. Otec má depresívne stavy, nemôže byť v osobnom kontakte s matkou maloletej, maloletú vidí iba v deň keď mu príde ukázať vysvedčenie, za čo pýta peniaze. Chce si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej podľa svojich možností., pretože matke ide len o peniaze., maloletú chcela dať na štúdium do Ameriky a požadovala od otca sumu 7500,- eur. Výživné na maloletú platí vo výške 125,- eur mesačne. 6/ Z výpovede matky súd zistil, že s maloletou býva sama, maloletá je integrovaná do všeobecnej školy, v ktorej má vytvorené špeciálny podmienky pre slabozrakých., zdravotné pomôcky na jej štúdium má čiastočné kryté zdravotným poistením. Na operáciu očí po 18 roku veku maloletej jej matka šetrí mesačne 429,80 eur. Maloletá nemá žiaden nehnuteľný majetok., osobného asistenta má plne hradeného., matka je zriadila študentský účet, na ktorý jej poukazovala do 15 rokov po 10,- eur mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť., má ukončené vysokoškolské vzdelanie 2.stupňa., okrem mzdy má príjem za výkon osobného asistenta pre maloletú od 1.1.2015. Okrem bytu iný nehnuteľný majetok nemá. Otec od roku 2012 platí dobrovoľne na maloletú výživné vo výške 125,- eur mesačne. Z doplňujúcej výpovede matky na pojednávaní dňa 30.05.2016 súd zistil, že otec naďalej platí výživné na maloletú vo výške 125,- eur mesačne., matka je rozvedená a býva len s maloletou., Prídavky a daňový bonus poberá matka, jej príjem je cca 1 000- eur mesačne/brutto., odôvodnené náklady výživy maloletej sa nezmenili, kompenzačný príspevok na ošatenie maloletá nepoberala a nepoberá.

7/ Z dôkazov listín podľa § 204 tvoriacich súdny spis mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III III 41C 238/2005-40 zo dňa 19.06.2006 /právoplatnosť 26.06.2006/ bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode ., podľa ktorej dohody rodičov sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 99,58 eur mesačne/ pôvodne 3 000,- Sk/. Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že maloletá od 1.9.2014 navštevuje Evanjelické lýceum v Bratislave. Z listín pripojených k písomnému vyjadreniu otca / čl.20 a nasl./ vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem za rok 2014 bol vo výške 308,64 eur. Z listín pripojených k písomnému vyjadreniu matky / čl. 35 a nasl./ vyplýva, že maloletej bola lekárom doporučená integrácia do ZŠ s individuálnym prístupom., na čl. 40 matka rozpísala a špecifikovala jednotlivé náklady maloletej, a z potvrdenia o príjme matky vyplýva, že jej PMČP za rok 2013 je 937,42 eur, za rok 2014 je 850,64 eur, za rok 2015 / 1-9/ je 854,18 eur. Z listín pripojených k písomnému vyjadreniu otca / čl. 52 a nasl./ vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol zvýšený invalidný dôchodok otcovi na sumu 328,- eur mesačne od 1.1.2015, zvýšený o sumu 10,- eur mesačne za bezvládnosť otca. Z lekárskej správy /19.10.2015/ vypláva pretrvávajúca depresívna porucha otca od augusta 2014 a onkologické ochorenie s odporúčaním ukončiť pracovný pomer. Z rozpisu mzdy otca vyplýva, že jeho priemerná mesačná mzda od januára do septembra 2015 bola 371,26 eur.., v roku 2014 bola 325,58 eur., v roku 2013 bola 388,66 eur. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy otca od 01.09.2014 súd zistil jeho základný plat dojednaný vo výške 415 eur brutto/ mesačne a pracovný čas otca ako zamestnanca bol dojednaný na 26,75 hod. týždenne. Z rozpisu výdavkov otca v spojení s jeho bývaním mal súd preukázané, že tvoria poplatok za UPC vo výške 35,64 eur mesačne, zálohová platba na energie/ZSE/ 27,53 eur mesačne, nájom za byt 78,69 eur/mesačne, hlasové služby za mobilný telefón od 24 eur do 31,92 eur mesačne. Z rozpisov mzdy matky za rok 2013 mal súd preukázané, že jej priemerný čistý mesačný príjem je 981,25 eur, za rok 2014 je 850,64 eur mesačne, za rok 2015 je 854,18 eur mesačne. Súd sa oboznámil s čestným prehlásením matky o výkone osobnej asistencie maloletej za rok 2015, s odmernou asistenčných služieb do 30.09.2015 vo výške 717,60 eur. Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu za rok 2013 vyplýva dávka spolu vo výške 2562,77 eur, za rok 2014 dávka 2586,12 eur, za rok 2015 dávka 3314,76 eur. Odmena za osobného asistenta/ matka/ činila za rok 2015 814,20 eur. Právny zástupca otca na pojednávaní predložil posudok zo dňa 07.11.2002 o miere funkčnej poruchy otca 81 ako občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu v oblasti mobility kompenzovaný preukazom ZŤP, v oblasti komunikácie s nárokom na kompenzačné príspevky na kúpu a úpravu pomôcok, v oblasti životných úkonov s nárokom kompenzácie asistentom 804 hod. za rok. Otec má dobu nájmu dojednanú na dobu určitú do 31.12.2016. Za rok 2014 mal preplatok na nájomnom v sume 280,10 eur. Súd má z dohody o zmene pracovnej zmluvy otca /17.03.2016/ preukázanú jeho mzdu vo výške 330 eur brutto mesačne a dĺžku jeho pracovného času 20 hodín týždenne. Príspevky na osobného asistenta otca činili v roku 2015 5110,20 eur a za prvé tri mesiace roku 2016 1255,80 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere otca vyplýva refinancovanie zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.11.2009 na sumu 10000 eur, úrok 13,43, posledná zmluva z 21.08.2015 s dojednaným úrokom 10,07 ročne, výška úveru 14810 eur, predchádzajúca výška úveru bola 12000 eur s úrokom 10,34.

8/ Na pojednávaní dňa 10.10.2016 z prednesu správy o šetrení pomerov na strane maloletej kolíznym opatrovníkom mal súd preukázané, že neboli signalizované žiadne nedostatky či už na strane matky vo výkone osobnej starostlivosti o maloletú alebo na strane otca, KO upovedomil oboch rodičov, že majú možnosť využiť bezplatnú mediáciu sprostredkovanú ÚPSVaR BA. Z listín predložených otcom na pojednávaní boli preukázané mesačné príjmy otca za mesiac jún, júl a august 2016 vo výške po 295,68 eur. Z potvrdenia o návšteve školy maloletej súd zistil, že maloletá je žiačkou 3. ročníka Evanjelického lýcea v Bratislave. Matka doložila potvrdenia o čistom mesačnom príjme vo výške 883,24 eur. Právny zástupca matky uvádza, že na strane mal. došlo k nárastu potrieb a to nie len zdravotným stavom ale aj vekom, preto žiada návrhu vyhovieť. Záverečným prednesom k právnej stránke veci a k vykonaným dôkazom právny zástupca matky žiadal vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného na maloletú v celom rozsahu s prihliadnutím k majetkovým pomerom otca a nárastu odôvodnených potrieb maloletej s prihliadnutím k jej zdravotnému stavu, veku a jej štúdiu. Vzájomný návrh otca žiadal zamietnuť ako nedôvodný. Právny zástupca otca žiadal návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú zamietnuť a vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu otca. Ďalej uviedol, že otec dobrovoľne platil vyššie výživné na maloletú s prihliadnutím na zvýšený nárast výdavkov, ktoré matka vyčíslila na sumu 650 eur mesačne, ako aj na žalobný petit, ktorým sa domáha zvýšenia výživného na sumu 300 eur mesačne. Kolízny opatrovník záverečným prednesom žiadal návrh otca zamietnuť, vec návrhu matky na zvýšenie výživného ponechal na úvahe súdu, pričom poukázal, že v možnostiach otca

je platiť zvýšené výživné vo výške 125 eur mesačne, čo aj sám doposiaľ dobrovoľne plní. Súd ďalšie navrhované dôkazy nevykonal., ich vykonanie vyhodnotil na zistený skutočný stav veci ako nadbytočné.

9/ Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov/ďalej len Zákon o rodine/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10/ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11/ Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12/ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13/ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14/ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16/ Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17/ Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18/ Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19/ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.

20/ Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatreniami MPSVaR tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

21/ Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

22/ Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku / CMP/ rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23/ Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.

24/ Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom / zníženie, zvýšenie/ je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté dieťa je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov konania, t.j. nielen na strane mal. dieťaťa, ako osoby oprávnenej výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveň musí ísť o zmenu tých okolností (na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.

25/ V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa, rovnako však aj pokles príjmu povinného rodiča z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena, ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia, pričom táto zmena pomerov musí byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku výživného.

26/ Pri rozhodovaní o návrhu matky a vzájomnom návrhu otca súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa rodičov.

27/ Rozhodnutia o plnení v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi ,,clausula rebus sic stantibus“/ za predpokladu, že veci ostanú ako sú/. Ak sa preukáže zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, zákon umožňuje prelomenie prekážky/veci už raz rozsúdenej/ a následnú zmenu vyživovacej povinnosti. Podstatnou náležitosťou je teda len zmena pomerov. Môže ísť o objektívne i subjektívne skutočnosti ako zmena príjmov, výdavkov, majetkových pomerov. Na strane dieťaťa to môžu byť zmeny v súvislosti zo začiatkom školskej dochádzky, zmena zdravotného stavu, na strane povinného dlhodobá práceneschopnosť, nezamestnanosť. Či je zmena pomerov podstatná súd zisťuje porovnaním pôvodných pomerov, ktoré boli známe v čase rozhodovania súdu o pôvodnom rozsahu vyživovacej povinnosti a nových pomerov, ktoré musia byť preukázané. V zmysle § 78 ods. 3 / tzv. valorizačná klauzula/ Zákona o rodine súd musí pri zmene pomerov zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov. Až v prípade, že má súd za preukázané, že sa zmenili pomery účastníkov konania, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

28/ Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov právnych zástupcov rodičov ako osôb povinných

výživou maloletého dieťaťa mal súd bez najmenších pochybnosti preukázané, že primárne na strane mal. dieťaťa došlo k dôvodnému nárastu jeho odôvodnených potrieb od poslednej úpravy výživného, kedy mala maloletá vek 6 rokov, od doby ktorej uplynulo 10 rokov.., pričom tento nárast bol vyvolaný jeho pretrvávajúcom dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vekom, štúdiom vo vyššom ročníku na súkromnom Evanjelickom lýceu mal. dieťaťa a v neposlednom rade aj vývojom životných nákladov od právoplatnosti pôvodného rozsudku dňa 26.6.2006., preto súd aj s prihliadnutím na vyjadrenie otca sa stotožnil s tvrdením matky, že náklady maloletej / vrátane nákladov bývania / nepokryté prídavkami, kompenzačnými príplatkami a daňovým bonusom možno bez vážnejších pochybností určiť do sumy 650,- eur mesačne., avšak podľa úvahy súdu nie na základe práva dieťaťa podľa § 62 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov., ale výlučne len na tom skutkovom základe, že tak matka ako výživou povinný rodič koná za cenu vlastného ochudobnenia. Matkou vyčíslená výška odôvodnených potrieb maloletej predstavuje za celé rozhodné obdobie od podania návrhu až do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej 7,17 násobok sumy životného minima pre maloletú ako nezaopatrené dieťa / 650: 90,42/ , takto matkou nastavená životnú úroveň maloletej objektívne nezodpovedá dôkazne preukázaným príjmom otca, ktoré predstavujú max. výšku do 3,56 násobok sumy životného minima mesačne a rovnako nezodpovedá ani preukázaným príjmom matky vo výške max. do 4,95 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ., berúc v úvahu aj právne významnú skutočnosť, že matka vzhľadom na vek maloletej si zároveň plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti / nie asistenčný výkon/ o maloletú už len v nepatrnej miere. Takisto k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca zhoršením jeho zdravotného stavu, ktorý objektívne vyvoláva zvýšený nárast nutných nákladov jeho vlastnej výživy a zároveň miera funkčnej poruchy na strane otca je objektívnou prekážkou s poklesom zárobkových možností a schopnosti otca , ktoré by mohol dosiahnuť výkonom práce ako zdravý zamestnanec. Súd pri svojom rozhodnutí prihliadal aj na zmenu výšky životných nákladov od posledného právoplatného rozhodnutia o výživnom na maloletú /životné minimum v roku 2006 predstavovalo sumu 165,31 eur mesačne, v roku 2016 v sume 198,09 eur mesačne ako spoločensky uznanej minimálnej hranice príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze/. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov dospel súd z záveru, že maximálne v schopnostiach a možnostiach otca je možné objektívne požadovať od otca zvýšené výživné na maloletú na sumu 125,- eur mesačne., ktorú sumu otec na výživu maloletej dobrovoľne k rukám matky poukazuje pravidelne mesačne za celé rozhodné obdobie konania vo veci., preto súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú počínajúc od podania návrhu na súd len čiastočne a rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené., pričom čo do zvyšku návrh matky na zvýšenie výšky výživného nad sumu 125,- eur mesačne vyhodnotil ako nedôvodný k preukázaným možnostiam a schopnostiam otca ako osoby povinnej výživou maloletej, zároveň bez povinnosti súdu ex offo rozhodovať o zročnom výživnom., pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku otcovi nevznikol žiaden dlh na výživnom. Zároveň z totožných skutkových a právnych dôvodov k preukázaným možnostiam a schopnostiam otca súd ako nedôvodný zamietol jeho návrh na zníženie výživného na maloletú., pričom nebral v úvahu výdavky otca zo zmluvy o splátkovom úveru otca., ktoré výdavky podľa úvahy súdu nebolo nevyhnutne nutné vynaložiť v takomto rozsahu ich použitím výlučne na bývanie otca v nájomnom byte/garsónke.

29/Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a ustanoveniam zákona o rodine súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu I. inštancie je prípustné odvolanie . Odvolanie môže podať strana / účastník konania / , v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Bez právnych účinkov podá odvolanie len kolízny opatrovník ktorý sa vzdal odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.- Exekučný poriadok.) Rozsudok vo výrokovej časti o zvýšení výživného je vykonateľné doručením.