Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/493/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci žalobcu: U.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti žalovanej: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, o zaplatenie 1.421,49 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.421,49 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 08.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.09.2015 domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom od žalovanej. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou je v právnom vzťahu, nakoľko má s ňou uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla továrenskej značky KIA Cee´d, W.: V Dňa 04.03.2015 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo poškodené. Žalobca si uplatnil poistné plnenie zo zmluvy a žalovaná mu oznámila, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla mu plnenie vo výške 5.685,97 Eur. Podľa oznámenia žalovanej zo dňa 22.04.2015 však bolo žalobcovi priznané plnenie vo výške 7.481,54 Eur, z tejto sumy bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 374,08 Eur a žalovaná krátila výplatu poistného plnenia o 20 % z dôvodu neoznámenia poistnej udalosti, resp. dopravnej nehody policajným orgánom. Žalobca sa teda domáhal žalobou vyplatenia krátenej časti poistného plnenia a bol toho názoru, že nebolo potrebné privolať k nehode políciu.

2/ Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že pri likvidácii poistnej udalosti postupovala podľa Všeobecných poistných podmienok, keď krátila poistné plnenie o 20 % z dôvodu neprivolania polície k dopravnej nehode. Poukázala na to, že v zmysle zákona č. 8/2009, § 64 ods. 1 písm. a) o cestnej premávke „dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba“ a podľa písm. d) „na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa trestného zákona“. Pričom podľa trestného zákona malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- Eur, škodou väčšou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, teda 2.660,- Eur. Poukázala tiež na znenie § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Bola názoru, že žalobca neprivolal políciu v snahe vyhnúť sa riadnemu vyšetreniu dopravnej nehody a preukázania, či riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

3/ Žalobca uviedol, že k dopravnej nehode došlo tak, že sa vracal s rodinou z dovolenky z Oravy, boli jarné prázdniny, boli lyžovať a na spiatočnej ceste medzi obcami Habovka a Biely Potok dostal šmyk na zľadovatenej vozovke, ktorá bola pokrytá čerstvým snehom. Auto sa otočilo a následne už v malej rýchlosti skončilo mimo vozovky v strome. Žalobca uviedol, že išiel asi 55 km rýchlosťou, pretože prispôsoboval jazdu povahe vozovky, i keď to bolo medzi obcami a mohlo sa tam ísť až 90 km rýchlosťou. Nehoda sa stala 04.03.2015 o 11:00 hod., pričom v aute okrem žalobcu a manželky sedeli dve deti žalobcu - desať a osem ročné a manželkin brat. Žalobca zdôraznil, že alkohol nepil ani pred jazdou a políciu neprivolal k nehode z dôvodu, že jednak sa mu nezdala škoda taká privysoká a jednak okolo neho prešlo policajné auto, boli tam dvaja policajti, pričom ho aj legitimovali a uviedli, že nemusí nehodu nahlásiť polícii keď nechce, povedali, že to je v poriadku, odišli, nič nespisovali a nedali mu ani fúkať. Následne volal asistenčné služby, nakoľko mal auto havarijne poistené. V zmysle poistnej zmluvy bolo auto potrebné odtiahnuť do Prievidze, kde ho kupoval. Auto bolo odtiahnuté do autorizovaného servisu. Nakoľko poisťovňa vydala krycí list žalobca už potom so servisom nekomunikoval, priamo servis komunikoval s poisťovňou. Auto bolo zakúpené v roku 2012 a nové stálo cca 14.300,- Eur. Žalobca mal auto od začiatku poistené v tej istej poisťovni, mal jednu škodovú udalosť a to takú, že mu kuna prehrýzla elektrické káble. Potom sa stalo, že do neho niekto nabúral, to však išlo z jeho zákonnej poistky, to nebolo hradené z havarijnej poistky. Vždy mal platobnú disciplínu v poriadku, nikdy s platením poistného nemeškal. Skutočnosť, že poisťovňa mu krátila poistné z dôvodu, že nenahlásil dopravnú nehodu polícii, považuje za neoprávnené zníženie. Pokiaľ mu bola z poistného plnenia odrátaná spoluúčasť, toto nenamietal. Poukázal ďalej na skutočnosť, že ani asistenčná služba, jej zamestnanci, ktorí konajú v zastúpení poisťovne, nič nenamietali voči tomu, že nebola volaná polícia a nevyžadovali preskúmanie požitia alkoholu, pričom majú denno-denné skúsenosti so škodami a vedia ich rozsah odhadnúť skôr ako laik šofér.

4/ Ku konkrétnej výške krátenia poistného plnenia o 20 % žalovaná uviedla, že každý prípad sa posudzuje individuálne a závisí to jednak od úvahy likvidátora a od výšky poškodenia vozidla a na tento postup likvidátora dohliada ešte metodik, teda vychádza sa z princípu štyroch očí. Žalovaná má za to, že keby bola privolaná polícia, bol by žalobca nútený fúkať dychovou skúškou na zistenie prítomnosti alkoholu. Poukázala na to, že podľa úvah žalobcu by poisťovňa nikdy nemala právo znížiť poistné plnenie.

5/ Žalobca zastáva názor, že pokiaľ konanie žalobcu, resp. poisteného nemalo vplyv na zväčšenie škody, ktorá sa stala pri dopravnej nehode alebo celkovo na vznik poistnej udalosti, poisťovňa nemá právo krátiť poistné a toto vyplýva z kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca neprivolal políciu z dôvodu, že nevedel odhadnúť výšku škody a policajti boli na mieste, sami neiniciovali spísanie protokolu.

6/ Svedkyňa U. U., manželka žalobcu potvrdila, že dopravná nehoda sa stala tak, že išli minulý rok cez jarné prázdniny z dovolenky z lyžovačky na Orave, bolo to doobeda, snežilo. Išli asi 50 km rýchlosťou, pocitovo si pamätá, že nešli rýchlo. V aute sedela ona a manžel šoféroval. Bol tam ešte jej brat a ich dve deti - osem a desať ročné. Oproti išiel autobus, manžel sa chcel trošku vyhnúť a v tom dostal šmyk, otočilo ich a narazili do stromu. Svedkyňa sa venovala deťom, všetko vybavoval manžel. Svedkyňu spolu s deťmi odviezli cudzí ľudia do nejakého penziónu, aby bola s deťmi v teple a čo sa týka toho, že nebola volaná polícia, k tomu sa vyjadriť nevedela. Od manžela vedela, že sa tam policajti zastavili a nejako z rozhovoru vyplynulo, že netreba volať políciu. Čo sa týka kondície manžela bol v dobrej kondícii, alkohol nepožíva nikdy keď sadá za volant, ani večer pred cestou nepil.

7/ Svedok P. B., švagor žalobcu uviedol zhodne ako žalobca a svedkyňa U., že sa vracali minulý rok v marci z lyžovačky z Oravy a išli ráno okolo 10:00 hod. domov v aute, šoféroval žalobca, cesta bola zasnežená a niekde pri Zuberci išiel pred nimi autobus. Švagor sa mu snažil trošku vyhnúť a v tom ich otočilo a hodilo ich do stromu. Okolo išli policajti, konkrétne slovenský aj poľský policajt a pýtali sa ich, či potrebujú pomoc a povedali, že pokiaľ sa nikomu nič nestalo, políciu volať netreba, preto polícia volaná nebola. Svedok potvrdil, že žalobca bol schopný viesť motorové vozidlo na 100 % a nepil ani večer pred jazdou.

8/ Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dopravná nehoda sa stala dňa 04.03.2015 a bola vedená u žalobkyne pod číslom poistnej udalosti: XXXXXXXXXXX. Žalobca mal so žalovanou uzatvorenú Poistnú zmluvu Auto & Voľnosť KASKO č. XXXXXXXXXXX od 02.06.2012, a to na motorové vozidlo KIA Cee´d, W.: V Uzatvorenie a trvanie poistnej zmluvy, zmluvná spoluúčasť, výška ceny za opravu vozidla nebola medzi stranami sporná. Tak isto nebolo sporné, že žalobca včas nahlásil poisťovni poistnú udalosť. Sporným bola iba likvidácia poistnej udalosti, resp. krátenie poistného plnenia vo výške 20 %, teda z vypočítanej výšky škody 7.481,54 Eur dostal žalobca vyplatenú sumu 5.685,97 Eur, a to po odrátaní spoluúčasti vo výške 374,08 Eur a krátení sumy 1.421,49 Eur čo predstavuje krátenie vo výške 20 % za neoznámenie vzniku poistnej udalosti príslušným policajným orgánom. V oznámení zo dňa 22.04.2015 žalovaná krátenie poistného plnenia odôvodnila článkom 7 ods. 2 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok KASKO 2010 oddiel I. a článkom 7 ods. 3 písm. g/ a odsekom 1, 2 toho istého článku. Ani na výzvu žalobcu svoje rozhodnutie nezmenila.

9/ Podľa § 797 ods. (1) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený); ods. (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť); ods. (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

10/ Podľa § 799 ods. (1) poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené; ods. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti; ods. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

11/ Podľa Všeobecných poistných podmienok pre poistenie KASKO 2010 (ďalej len „VPP“) článku 7 ods. 2 písm. c/ poistený je povinný okamžite po vzniku poistnej udalosti, za ktorú bude požadovať od poistiteľa poistné plnenie, oznámiť túto udalosť príslušným policajným orgánom. Toto neplatí ak bola naplnená podstata a boli splnené podmienky škodovej udalosti v zmysle ustanovení pravidiel cestnej premávky alebo poistná udalosť vznikla v dôsledku nebezpečia uvedeného v týchto podmienkach.

12/ Podľa VPP oddiel I. článok 7, ods. 3 písm. g/ v prípade porušenia povinností uvedených v ods. 1 a 2 tohto článku, má poistiteľ právo poistné plnenie primerane znížiť alebo zamietnuť.

13/ Podľa článku 5 ods. 8 haváriou predmetu poistenia sa rozumie škodová udalosť alebo dopravná nehoda v cestnej premávke (v zmysle pravidiel o cestnej premávke), pri ktorej dôjde k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia v dôsledku zvonku pôsobiacich mechanických síl.

14/ V ustanovení § 799 sú zakotvené povinnosti poisteného. Zákon ukladá tomu, kto má právo na poistné plnenie, aby poisťovateľovi bez zbytočného odkladu oznámil, že nastala poistná udalosť a dal pravdivé informácie o jej vzniku, rozsahu a následkoch. Na požiadanie poisťovateľa je táto osoba povinná predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada, prípadne splniť ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z poistných podmienok. Dôsledky nesplnenia týchto povinností ustanovuje odsek 3 ustanovenia § 799, podľa ktorého - ak osoba oprávnená na plnenie vedome poruší uvedené povinnosti a má to podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo to má podstatný vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený pred výplatou poistného plnenia, plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Zníženie plnenia však musí zodpovedať vplyvu porušenia povinnosti vo vzťahu k povinnosti poistiteľa plniť. Pre vedomosť povinnosti je treba rozumieť nielen úmyselné zanedbanie povinnosti, ale aj stav, za ktorého osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť o povinnosti. Povinnosť konať v súlade s ustanoveniami ods. 1 a 2 znamená aj povinnosť uvádzať pravdivé a úplné informácie. Aj uvedenie nepravdivých alebo neúplných informácií môže mať za následok možnosť zníženia poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že medzi porušením povinnosti a podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti alebo podstatným zväčšením následkov poistnej udalosti musí byť daná príčinná súvislosť. Jednoznačne musí ísť o vedomé porušenie povinnosti, nemožno tento záver urobiť na základe úvahy, že ak došlo k dopravnej nehode, vodič - poistený vedome porušil svoje zákonné povinnosti. V konaní nijako žalovaná nepreukázala svoje úvahy o tom, že by žalobca požil pred jazdou alkoholické nápoje, tak ako to prezentovala vo svojom vyjadrení. Ani vznik poistnej udalosti, tak ako ho opísal žalobca, nerozporovala. Teda súd zastáva názor, že k tomu, aby poisťovateľ - žalovaná, mohla poistenému

- žalobcovi znížiť výšku poskytnutého plnenia je potrebné, aby porušenie povinnosti žalobcu prispelo podstatným spôsobom ku vzniku poistnej udalosti alebo došlo k zväčšeniu rozsahu následkov a aby k porušeniu povinnosti došlo vedome. Vedomosť o porušení povinnosti pritom musí byť daná v okamihu, keď k porušeniu stanovenej povinnosti dochádza, musí byť teda nepochybné, že porušenie povinností je zrejmé aj poistenému. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaná nijako nezdôvodnila, prečo krátila poistné plnenie práve o 20 %. K tomuto výpočtu sa nijako bližšie nevyjadrila, poukázala iba na VPP, ktoré krátenie, resp. jeho konkrétnu výšku nijako nekonkretizujú. Tiež nepreukázala existenciu vnútorného pravidla poisťovne, napr. tabuľky. Teda krátila poistné plnenie vo výške podľa svojvôle. Žalobca preukázal svedeckými výpoveďami, že pred jazdou ani počas jazdy nepožil alkoholické nápoje ani iné omamné prostriedky. Naopak žalovaná nepreukázala svoje domnienky prečo žalobca neprivolal k nehode políciu. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaná výšku škody nijako nerozporovala, keď aj súhlasila s plnením prostredníctvom tzv. krycieho listu. Vzhľadom k tomu čo je vyššie uvedené, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď nebolo v konaní preukázané naplnenie podmienok odseku 3 § 799 OZ.

15/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 vzhľadom na úspech žalobcu v plnom rozsahu.

16/ Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).