Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-99-2015.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/99/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletej M. K., I.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa rodičov: S. K., I.. XX.X.XXXX, X.W. XXX/XX, K. a X. K., I.. XX.X.XXXX, M. XXX/XX, M., zastúpenej JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 1161/184, Trebišov, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/172/2010-43 zo dňa 10.1.2011 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. K., I.. X.X.XXXX sumou XXX Eur, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky počnúc od 15.4.2015.
II. Dlžné výživné za obdobie od 15.4.2015 do 10.10.2016 vo výške X.XXX,XX Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa domáhala návrhom vo veci samej doručenom dňa 15.4.2015 zvýšenia výživného na maloletú dcéru na sumu 80 € mesačne počnúc od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné určené v roku 2011, pričom od 2.9.2015 sa v dôsledku nástupu dieťaťa na základnú školu zvýšia matke výdaje na pomôcky, ošatenie, hygienické potreby.
2. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
3. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/172/2010-43 zo dňa 10.1.2011 súd manželstvo rodičov rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletú M. K. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou XX€ mesačne. V čase posledného rozhodnutia súdu bola matka na rodičovskej dovolenke, otec bol nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu.
4. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a maloletým bratom. Maloletá M. je s otcom v osobnom kontakte len sporadicky. Naposledy sa videli v r. 2014. Napriek sporadickým stretnutiam je vzťah dieťaťa a otca podľa vyjadrenia matky dobrý. Matka každý mesiac hradí pôžičku XXX€, splátky quatro pôžičky XX€, stravné pre dieťa XX€ mesačne, leasingová splátku XXX€, ostatné bežné výdavky XX€. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi matkou a mestom Sečovce dňa 30.7.2015, uzavretej na dobu určitú do 31.7.2016 súd zistil, že matka býva s dieťaťom nájomnom byte, za ktorý hradí dohodnuté nájomné vo výške XXX,XX€.
5. Zo mzdových listov súd zistil, že matka od 1.1.2015 do 2.6.2015 a od 21.7.2015 do 31.12.2015 pracovala pre X. M. M..L..T.. , kde dosahovala mesačný príjem XXX,XX € netto. V mesiacoch 1, 2/2016 pracovala pre Z. W. M..L..T.., kde mala v mesiaci 1/2016 čistý príjem XXX,XX € a v mesiaci 2/2016 vo výške XXX,XX€. Od 4/2016 pracuje pre C. M..L..T.., kde má čistý mesačný príjem XXX,XX €.
6. Z predloženého zoznamu a listinných dôkazov súd zistil každomesačné výdaje matky: pre mal. dcéru družina 4€, literárno dramatický krúžok 4€, obedy 26€ byt 126€, elektrina + plyn 80€, strava 80€, drogéria + ošatenie 50€, iné šeky 100€
7. Z výpovede matky dňa 10.10.2016 súd zistil, že maloletá M. navštevuje toho času 4 krúžky, za každý jeden platí matka mesačne 5€, za obedy platí 27€, družinu 4€. Naposledy ju prihlásila na tanečný krúžok, za ktorý taktiež platí 5€, na ktorý jej zároveň kúpila šaty. Na stravu minie matka cca 150€, oblečenie a na dcéru vychádza na 100€. V súvislosti s nástupom od školy dcére kúpila vetrovku za 23€, topánky za 18€, sveter 9,80€, tričko, punčochy, do školy kúpila pracovné zošity pričom jeden stál 8€, zaplatila ZRPŠ 10€, poplatok do školského fondu 5€. Ďalej uviedla, že otec ani členovia jeho rodiny neprejavujú o dieťa žiaden záujem. Matka v priebehu konania zmenila návrh a dožadovala sa vzhľadom na príjem otca určenie výživného vo výške 150€ mesačne počnúc od podania návrhu.
8. Z výpovede otca súd zistil, že žije a pracuje v K. ostatné tri roky. Pracuje na čierno, bez zmluvy. Zo svojho príjmu, ktorý dosahuje X.XXX€ mesačne netto neodvádza dane. Ak by pracoval oficiálne dosahoval by príjem X.XXX €, ale to by si musel prihlásiť taktiež pobyt, čo by znamenalo, že by musel hneď v úvode zaplatiť prenajímateľovi depozit cca X.XXX€, čo on odmieta. Práca na čierno mu vyhovuje. Pracuje na rôznych miestach, nemá stále bývanie, prespáva u kamarátov, známych. Niekedy zabezpečuje ubytovanie zamestnávateľ, vtedy býva na ubytovni, ale na stavbách. Výdaje vyčíslil nasledovne: na nájom potrebuje cca 350€ , cestovné 100€( mesačný lístok), 15€ denne na stravu, keďže je fajčiar, kupuje si tabak za 8€, ktorý mu vydrží na 5 dní, občas zájde vonku na pivo, kde minie 20-30€, na hygienické potreby potrebuje 50€ mesačne. Za dcérou na M. nedochádza, nakoľko cesta na M. ho vyjde na 150€ tu a 150€ naspäť. Naposledy dcéru videl pred rokom. Má vedomosti o tom, že matka pošle občas dcérine fotky jeho matke. Otec počas výpovede odmietol uviesť meno a adresu svojho zamestnávateľa. Výživné na dieťa uhrádza každý tretí mesiac, pričom doplatí predchádzajúce tri mesiace, aby nebol trestne stíhaný.
9. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods.1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa,
že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima ( 198,09 € ).
14. Podľa § 63 ods.2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 15. Podľa § 232 ods.3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Pod pojmom výživné je potrebné rozumieť výživu vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom záujmov dieťaťa, prípravou na budúce povolanie, kultúrne športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku napr. finančne náročnej kultúrnej, záujmovej či športovej aktivity, nadštandardného vzdelávania alebo iných okolností. Napriek tomu, že nie je potrebné dokazovať základné potreby dieťaťa, ktoré sú súdu známe z jeho praxe, matka preukázal časť predloženými listinnými dôkazmi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré nastúpilo na základnú školu, čím sa matke zvýšili výdaje na školské poplatky a pomôcky. Vekom dieťaťa rastú náklady na ošatenie, obuv, stravu. M. navštevuje niekoľko krúžkov, takže matke vznikli ďalšie výdaje súvisiace so školskou a mimoškolskou činnosťou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázaná aj podstatná zmena pomerov na strane otca dieťaťa, ktorý žije a pracuje v K.. Vo svojej výpovedi uviedol, že jeho čistý príjem je cca 1.200€, pričom ak by vykonával prácu legálne jeho príjem by dosahoval sumu 3.000 €. Keďže otec nepreukázal, dokonca odmietol preukázať svoj príjem súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods.1 ZoR a teda jeho príjem ustálil na 3.961,80 € ( t.j. 20 násobok životného minima XXX,XX €. Na základe takto zisteného skutkového stavu, keď sa zvýšili výdaje na strane maloletého dieťaťa, ktoré je v osobnej starostlivosti matky a podstatne sa zmenili aj pomery na strane otca, ktorého životná úroveň výrazným spôsobom stúpla oproti obdobiu keď sa naposledy upravovalo výživné, súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a preto jej vyhovel v plnom rozsahu. Výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Otec sa odmieta legálne zamestnať, čím sa v zmysle § 75 ods.1 ZoR vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, čo súd pri určovaní výšky výživného taktiež zohľadnil. V neposlednom rade súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec o dieťa neprejavuje žiaden záujem.
17. Vzhľadom k tomu, že otec hradil výživné len vo výške XX€ mesačne, vznikol mu dlh na výživnom vo výške X.XXX,XX € ( 53,33 € za mesiac 4/2015 ( 100€ x 16 dní /30 dní), 1.800 € za mesiace 5-/2015 až 10/2016 ( 100€ x 18 mesiacov)), ktorý je povinný v zmysle § 232 ods.3 CSP uhradiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.