Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-5Cpr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobcu: KIMEX Group, s.r.o., so sídlom Poštová 8, Košice 040 01, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD., Krmanová 1, 040 04 Košice, proti žalovanému: V. M., I.. XX. X. XXXX, Z. XXX XX E. M. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, v konaní o zaplatenie 2.543,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca svojím návrhom podaným na súd dňa 21. 3. 2016 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.543,-- € spolu s príslušenstvom.

2.Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný u neho pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 9. 2009 v pozícii prevádzkár hotela, jeho pracovný pomer trval od 4. 9. 2009 do 31. 10. 2015. Dňa 4. 9. 2009 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o hmotnej zodpovednosti. Počas trvania pracovného pomeru žalovaného došlo k vzniku škody na majetku žalobcu ako zamestnávateľa, keď v presne nezistenom čase medzi 14. hodinou dňa 6. 7. 2015 a 10.00 hodinou dňa 8. 7. 2015 neznámy páchateľ z neuzamknutej kancelárie riaditeľa, kde z neuzamknutej nástennej skrinky zobral kľúč od ohňovzdorného trezora, z ktorého odcudzil finančnú hotovosť vo výške 11.810,-- €, ako aj 2.047,25 PLN. Pre skutok sa viedlo trestné konanie pod číslom ČVS:ORP-643/TR-DK-2015, ktoré bolo uznesením zo dňa 17. 9. 2015 prerušené, keďže sa nepodarilo zistiť páchateľa krádeže. Žalovaný ako svedok v trestnej veci uviedol, že dňa 5. 7. 2015 o 23.00 hod. prerátal finančnú hotovosť, vložil do trezoru, a svojím vozidlom bol vyzdvihnúť kolegyňu R.. N. N. z autobusového nástupišťa, ktorá ho v práci striedala, a túto upozornil, že v trezore sa nachádza vyššia finančná hotovosť, nech ju ide čím skôr odniesť do banky. Konanie žalovaného bolo zo strany žalobcu vyhodnotené ako zavinené porušenie povinnosti zamestnanca, keďže nezabezpečil riadnu ochranu majetku zamestnávateľa, nezabezpečil bezodkladne vloženie tak vysokej sumy na bankový účet zamestnávateľa v rozpore s priamym osobným príkazom riaditeľa hotela. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 3.543,-- € výzvou zo dňa 15. 7. 2015, ku ktorej uviedol, že si je vedomý porušenia svojej povinnosti, škodu odmietol nahradiť. K ďalším výzvam sa už vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca požaduje od žalovaného náhradu škody vo výške 2.543,-- €, čo predstavuje približne 20 % celkovej škody, ktorá zodpovedá miere zavinenia žalovaného na spôsobenej škode.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe, žalovaný nastúpil do práce dňa 30.6.2015, končil 5.7.2015, približne o dva dni došlo k odcudzeniu hotovosti z trezora.

Žalovanému nebolo vyčítané, že mohol za túto krádež, ale že v čase od 30.6., t.j. utorka, do nedele 5.7. sa v trezore nachádzala hotovosť prevyšujúca 8.000,-- €, následne sa vyšplhala na 12.000,-- €, pričom pokyn pána riaditeľa bol, že akákoľvek hotovosť nad sumu 2.000,-- € sa musí odniesť do banky, čo žalovaný nebol schopný urobiť. Pokiaľ by tak urobil, nedošlo by ku krádeži, bola by odcudzená podstatne menšia suma. Pokiaľ ide o žalovanú sumu 2.543,-- €, žiadali od žalovaného viac, pričom v písomnej komunikácii uznal porušenie, a bol ochotný niečo zaplatiť, nie až toľko, preto zohľadnili sumu, a štatutár uviedol, že spustia ešte 1.000,-- € proti žalovanej sume, ide asi o 20 % spôsobenej škody vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného, vzhľadom na to, že v danom čase nebol na pracovisku. 2.500,-- € teda vymáhajú od žalovaného, 4.500,-- € od pani N., čo je polovica škody, druhú polovicu škody žalobcovi nikto nezaplatí. Žalovaný, aj pani N. mali hmotnú zodpovednosť, každý individuálnu, nakoľko sa nepodarilo zistiť páchateľa, na základe vnútorného prešetrenia tejto záležitosti bolo ustálené, že za ňu zodpovedá jeden z prevádzkárov, prípadne obidvaja v nejakej miere. Z výpovede pána riaditeľa Z. vyplýva, že suma nad 5.000,-- € sa mala nosiť do banky, táto do banky odnesená nebola, čím by škoda bola podstatne nižšia. Prevádzkári sú spoluzodpovední za to, že kľúč od trezora nenosili so sebou, visel vedľa trezora, tým pádom ani jeden zo zamestnancov nezabezpečil náležite ochranu majetku zamestnávateľa pred odcudzením.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že do práce nastupoval po trojtýždňovej dovolenke dňa 30.6.2015, bol koniec mesiaca, celú prácu prevádzkára zabezpečoval sám, robil aj podklady pre mzdy na konci mesiaca. Robil celé skladové hospodárstvo, na konci mesiaca vybavoval 40 až 50 faktúr. Keďže musel spracovať všetku agendu týkajúcu sa ukončenia mesiaca, taktiež prácu za celé tri týždne, peniaze nestihol odniesť do banky, taktiež mal zato, že bude aj víkendová tržba, potom sa peniaze dajú do banky. Nemali stanovený limit, koľko peňazí malo byť v denníku, stávalo sa, že tam bolo aj viac, pričom smernica, že tam musí byť určitá konkrétna suma, vyšla až po krádeži. Peniaze nosieval do banky pán Bystrický, teraz ich neodniesol, keďže bol na dovolenke v Turecku. Keď končil šichtu, peniaze prerátal, zamkol ich do trezoru v čašníckej bukse, kľúč zavesil do skrinky, kde vždy býval, išiel po kolegyňu na stanicu, ktorej uviedol, že v trezore je veľká finančná hotovosť, aby ju odniesla do banky. Kolegyňa ešte v utorok ráno dávala peniaze z tejto buksy údržbárovi. V stredu ráno mu telefonovala, že peniaze zmizli, a on sa následne dozvedel, že zamestnanci v noci v utorok až do rána do 3.00 oslavovali v bare, pričom na poschodí nad barom bola kancelária s trezorom, skrinka s kľúčmi sa nachádzala v tejto kancelárii, kde bol samostatný trezor, skrinka sa nezamykala, prístup do skrinky mal každý, kto išiel do kancelárie. Do kancelárie boli dva vchody. Keď kolegyňa odišla o 24.00 na izbu spať, prechodové dvere cez tento salónik nechala otvorené, tadiaľ mohol hocikto prejsť do kancelárie. Druhý vchod do kancelárie bol zvonku, ten bol zamknutý. Po krádeži prišli majitelia z N., ktorí po neho poslali auto, on, pán Z., aj pani N.Á. museli podpísať papiere, vtedy sa ešte o prácu bál, pričom o doklade na č.l. 13 mu bolo oznámené, že ide len o informatívny doklad, aby sa k tomu vyjadrili, preto aj spísal stanovisko, ktoré je zažurnalizované v spise na č.l. 15, následne si uvedomil, že do všetkého bol natlačený. Do spáchania krádeže neexistoval žiadny priamy príkaz riaditeľa, koľko má byť v peňažnom denníku, aká maximálna suma, a odvtedy už ani kľúč od trezoru nemohli nechať v skrinke, nosili ho pri sebe, a riadne si ho odovzdávali spolu so smenami. Čo sa týka nakladania s peňažnými prostriedkami, myslí si, že zamestnávateľ nevytvoril riadne podmienky, ktoré by mu umožňovali riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. Kľúčik bol len v plechovej skrinke, trezor nebol zamrežený, nevie, kto to zariadil, že v jednej miestnosti bol aj trezor, a zároveň aj skrinka s kľúčom.

5. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomných vyjadreniach zo dňa 18. 7. a 14. 9. 2016, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný zavinil škodu, ktorú si žalobca uplatnil žalobou. Žalobca nepreukázal, že žalovaný nezabezpečil riadnu ochranu majetku zamestnávateľa, nezabezpečil uloženie tak vysokej sumy bezodkladne na bankový účet zamestnávateľa, a to v rozpore s priamym osobným príkazom riaditeľa hotela Ing. Z.K., že táto suma sa má bezodkladne odniesť do banky. Žiaden príkaz nebol daný, tvrdenia sa nezakladajú na pravde, riaditeľ bol v tom čase na dovolenke v Turecku. Zamestnávateľ nestanovil v žiadnom pokyne ani smernici limit, koľko peňazí môže byť v peňažnom denníku. Toto upravil v smernici až po krádeži. Žalovaný preukázal, že dovtedy boli v pokladničnej knihe zaznamenané ešte väčšie finančné sumy, a neboli odvedené do banky. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zamestnancom povinný zamestnancom zabezpečiť také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Zamestnávateľ takéto nevytvoril, do kancelárie, kde bol umiestnený trezor, sa dalo dostať cez salónik, kde boli otvorené dvere, mohol sa tam dostať hocikto. Skrinka s kľúčmi od trezoru sa nachádzala v kancelárii, kde bol umiestnený trezor, táto sa nezamykala. Prístup do skrinky mal

každý, kto šiel do kancelárie. Prístup k hotovosti nemal len žalovaný, prístup do kancelárie, kde boli zverené finančné prostriedky, nebol zabezpečený pred vstupom nepovolaných osôb. Tieto skutočnosti uviedol aj poverený príslušník PZ v uznesení o začatí trestného stíhania vo veci prečinu krádeže, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ. Zamestnávateľ vykonal opatrenia až po spomínanej krádeži. Žalobca nijako nezdokladoval, ako dospel k 20 % z celkovej odcudzenej sumy, nedoložil dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Ak na tom istom pracovisku pracujú viacerí zamestnanci, ktorí hospodária spoločne, je možné uzatvoriť s nimi spoločnú hmotnú zodpovednosť. Keďže takáto uzatvorená nebola, išlo o hodnoty zverené viacerým zamestnancom spoločne, nevzniká nikomu hmotná zodpovednosť. Žalovaný nezodpovedá za odcudzenie peňažných hodnôt, došlo k tomu bez jeho zavinenia. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a nahradil im trovy súdneho konania.

6. Žalobca súdu predložil pracovnú zmluvu žalovaného s dňom nástupu do práce 4. 9. 2009 vo funkcii prevádzkára, dohodu o hmotnej zodpovednosti žalovaného zo dňa 4. 9. 2009, uznesenie OO PZ Trstená zo dňa 17. 9. 2015 ČVS:ORP-643/Tr-DK-2015, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, oznámenie žalobcu zo dňa 15. 7. 2015 žalovanému, že nakoľko jeho povinnosťou bolo zabezpečiť vloženie finančných prostriedkov na účet do banky, čo nezabezpečil, požadujú od neho náhradu škody vo výške 3.543,-- €, požiadavku o náhrade škody, kde žalobca uviedol, že výška požadovanej náhrady je primeraná, stanovisko k oznámeniu o požadovanej náhrade škody, z ktorého vyplýva, že žalovaný si je vedomý porušenia pracovnej povinnosti, odvod neuskutočnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, výšku škody považuje za neprimeranú, predžalobnú výzvu, na základe ktorej žiadal žalobca uhradiť sumu 5.905,-- €, pokladničnú knihu za mesiac jún, júl 2015.

7. Odporca súdu predložil pokladničnú knihu za mesiace január 2015 až jún 2015, júl 2014 až september 2014.

8. Súd v konaní vykonával dôkazy smerujúce k sporným bodom výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s celým spisovým materiálom, pretože nesporné body nepovažoval za potrebné dokazovať, nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení strán, vychádzal aj z objektívnych dôkazov, predloženej pracovnej zmluvy, dohody o hmotnej zodpovednosti, spisu OO PZ Trstená ČVS:ORP-643/Tr-DK-2015.

9. Z vyšetrovacieho spisu OO PZ Trstená ČVS:ORP-643/Tr-DK-2015 súd zistil, že uznesením zo dňa 17. 9. 2015 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým, že v presne nezistenej dobe od 14.00 hod. dňa 6. 7. 2015 do 10.00 hod. dňa 8. 7. 2015 v areáli rezortu Oravský háj, vošiel do nezamknutej kancelárie riaditeľa nachádzajúcej sa na prvom poschodí centrálnej budovy, kde z neuzamknutej nástennej skrinky zobral kľúč od ohňovzdornej skrinky neznámej značky umiestnenej v predmetnej kancelárii, a týmto kľúčom následne predmetnú ohňovzdornú skriňu otvoril, odcudzil odtiaľ hotovosť v celkovej výške 12.294,71 €, prerušil, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

10. Z výpovede svedkyne N. N. súd zistil, že u žalobcu pracovala od 10. alebo 11. mesiaca 2014 do 5. mesiaca 2015, kedy už dala výpoveď, a v jednomesačnej výpovednej lehote došlo ku krádeži, kedy následne dostala okamžitú výpoveď. V rámci práce robila recepčnú, aj prevádzkárku. Finančné prostriedky do banky nosieval pán riaditeľ Z.A., pokiaľ bola väčšia čiastka, túto mu nachystal odporca. Nebola stanovená konkrétna suma na základe príkazu riaditeľa, respektíve predpisu, ktorá by mala byť v pokladni pred jej zaslaním do banky. Kľúč od ohňovzdornej skrine nebol špeciálne uložený, nemala ho pridelený priamo na smenu, nenosila ho pri sebe, bol v skrinke, ktorý, pokiaľ ho potrebovala, vytiahla zo skrinky. Finančné hotovosti si odovzdávali ústne, viedol sa peňažný denník. Keď prišiel po ňu kolega na stanicu, v aute jej uviedol, že majú veľkú finančnú hotovosť, aby ju čím skôr odniesla do banky. Keďže musela sedieť na recepcii, nemohla opustiť hotel, uviedla mu, že ju odnesie o dva dni, počas týchto dní ona v kancelárii nebola, keď tam išla v stredu, chcela odniesť hotovosť, nakoľko už prišla druhá recepčná, bežným spôsobom otvorila ohňovzdornú skrinku, chcela odniesť hotovosť do banky, kedy zistila, že tam nie je. V utorok doobeda dávala hotovosť údržbárovi, aby zabezpečil nákup, odvtedy skriňu neotvorila. V jeden večer tam bola oslava, ona už bola unavená, pred dvanástou išla spať, ostatní zamestnanci na oslave zostali. Prístup mali priamo zo spodnej miestnosti, po schodoch cez salónik sa mohli dostať do kancelárie, dvere sa nezamykali. Voči nej je podaná žaloba na Okresnom súde v Žiline

o zaplatenie 4.905,-- €. Hotovosť bola ukladaná v ohňovzdornej skrini, ktorá sa zamykala, kľúče boli v kancelárii riaditeľa na bočnej stene. Nevie, kto takýto systém zabezpečil.

11. Svedok V. Z. na pojednávaní uviedol, že v spoločnosti KIMEX Group pracoval ako riaditeľ hotela od roku 2013, prácu s tržbou mali na základe pracovnej zmluvy a hmotnej zodpovednosti na starosti prevádzkári - recepční, hotovosť bola uložená v kancelárii prevádzky, táto bola umiestnená na poschodí hotela, kľúče od trezoru mali službukonajúci prevádzkári. Prístup do kancelárie mal on a službukonajúci prevádzkári, ktorí tam mohli prichádzať do styku, taktiež zamestnanci buď za účelom pohovoru, alebo pracovných činností, manuálov, mali možnosť prísť do kancelárie. Počas dňa, keď bola kancelária otvorená, mohlo sa stať, že sa do nej dostal aj iný zamestnanec. Čo sa týka uloženia alebo evidencie kľúčov, na tieto smernica vypracovaná nebola. Nebol vypracovaný pokyn alebo smernica na odvádzanie tržieb do banky, bolo zaužívané pravidlo, že viac ako 5.000,-- € by sa malo odniesť do banky. Tok peňazí odvádzali službukonajúci prevádzkári, na požiadanie tržbu odvádzal on. Informácie o krádeži mal len sprostredkované, keď sa vrátil na Slovensko, nezúčastnil sa na vyšetrovaní, o pár týždňov ukončil pracovný pomer. Výslovný príkaz pred nástupom na dovolenku, aká suma má byť bezodkladne odvedená do banky, nedal, bolo to na hmotnej zodpovednosti oboch prevádzkárov. On za svojho pôsobenia nariadil, aby sa do kancelárie umiestnil hotelový trezor, ktorý by viac chránil hotovosť a dokumenty, a tento bol následne umiestnený v kancelárii, k nemu boli odovzdané dva kusy kľúčov prevádzke, službukonajúcemu prevádzkárovi. Predtým sa tržba odovzdávala do šatníkovej skrine. Kľúče boli umiestnené v skrinke, ktorá bola priamo v tejto miestnosti, skrinka nebola uzatvorená, teoreticky sa do nej mohol dostať hocikto, ale o mieste uloženia tohto kľúča v skrinke vedel len úzky okruh ľudí.

12. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

13. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a 185 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>.

14. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný tento nesporný skutkový stav:

16. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti, zhoda bola potvrdená aj objektívnymi dôkazmi. Za nesporné súd považoval, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.9.2009 žalovaný nastúpil dňa 4.9.2009 u žalobcu do práce vo funkcii prevádzkár. Dňa 4.9.2009 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný dňa 26.6.2015 nastúpil do práce, smenu skončil dňa 5.7.2015. Žalovaný tržbu ponechal v trezore hotela, oznámil ďalšej kolegyni, ktorá nastupovala na smenu, že v trezore je uložená tržba vyššej hotovosti, aby túto čo najskôr odniesla do banky. V presne nezistenej dobe od 14.00 hodiny dňa 6.7.2015 do 10.00 hod. dňa 8.7.2015 vošiel v tomto hoteli neznámy páchateľ do neuzamknutej kancelárie riaditeľa nachádzajúcej sa na prvom poschodí centrálnej budovy, kde z neuzamknutej nástennej skrinky zobral kľúč od ohňovzdornej skrine umiestnenej v tejto kancelárii, a týmto kľúčom následne predmetnú ohňovzdornú skriňu otvoril neznámy páchateľ, ktorý odcudzil finančnú hotovosť v celkovej výške 12.294,71 €. Táto krádež bola predmetom vyšetrovania OO PZ Trstená pod číslom ČVS: ORP-643/Tr-DK-2015, ktoré však bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť páchateľa tejto krádeže. Sporné medzi stranami bolo, či zamestnávateľ vytvoril zamestnancovi

- žalovanému riadne pracovné podmienky, ktoré by mu umožnili riadne hospodáriť so zverenými hodnotami, či bol daný priamy príkaz riaditeľa, v akej výške môže zostať hotovosť v trezore, a nad akú výšku je ju potrebné odniesť do banky, či mali zamestnanci uzatvorenú spoločnú dohodu o hmotnej

zodpovednosti, a akým spôsobom dospel žalobca ku škode vo výške 2.543,-- €, keď predtým požadoval iné sumy.

17. Ako uviedol právny zástupca žalovaného, žalovanému, ktorý v čase krádeže nebol na pracovisku, nie je vyčítané, že by zodpovedal za túto krádež, ale je mu vyčítané, že v čase od 30.6. do 5.7. 2015 sa v trezore nachádzala hotovosť prevyšujúca sumu 8.000,-- €, následne až sa vyšplhala na 12.000,-- €, pričom bol daný pokyn riaditeľa pána Bystrického, že akákoľvek hotovosť nad sumu 2.000,-- € sa musí odniesť do banky, čo žalovaný počas svojej smeny nevykonal. Keby to bol vykonal, pokiaľ by došlo ku krádeži, bola by odcudzená podstatne menšia suma, a nie 11.800,-- €. Prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce je uzatvorenie tzv. dohody o hmotnej zodpovednosti subjektami, ktorým môžu byť len zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu. Dohoda musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V prípade uzatvorenia tzv. spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov na pracovisku zodpovedajú zamestnanci za zistený schodok spoločne. Zákon výslovne neukladá povinnosť uzatvoriť dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti so všetkými zamestnancami, ak pracujú na tom istom pracovisku s rovnakými zverenými hodnotami. Skutočnosť, že by mali uzatvorené individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti, nespôsobuje ich neplatnosť, ale v prípade vzniku schodku by museli byť naplnené všetky predpoklady zodpovednosti individuálne u každého zamestnanca, to znamená aj to, že by mu museli byť zverené hodnoty individuálne do osobnej dispozície, kde má možnosť po celý čas s nimi nakladať. Podľa judikatúry súdy neuznávajú hmotnú zodpovednosť v prípade, ak zamestnanec nemal vytvorené podmienky, ktoré by mu umožnili dbať o zverené hodnoty bez rizík strát, či kontrolovať ich obeh. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je schodok na zverených hodnotách, je to škoda, ktorá bola spôsobená zamestnávateľom, a za ktorú nesie zamestnanec zodpovednosť. Tretím predpokladom je, že schodok musel vzniknúť porušením povinnosti zamestnancom pri plnení úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Štvrtým predpokladom je zavinenie zamestnanca, teda prezumcia viny, zamestnávateľ nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca, preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou sa musí exkulpovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno, a zbaviť sa viny.

18. V konaní mal súd preukázané, že dňom nástupu do práce 4.9.2009 uzatvoril žalovaný so žalobcom aj dohodu o hmotnej zodpovednosti v písomnej forme, išlo o tzv. individuálnu hmotnú zodpovednosť napriek tomu, že hodnoty, ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a podobne boli ponechané k dispozícii viacerých zamestnancov na tom istom pracovisku. Keďže súd nemal dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti preukázanú, túto skutočnosť právny zástupca žalobcu ani netvrdil, súd má zato, že žalobca bol povinný preukázať všetky predpoklady zodpovednosti individuálne u každého zamestnanca, t.j. každému museli byť individuálne hodnoty zverené do dispozície. Toto súd jednoznačne preukázané nemal, keďže nesporné medzi stranami bolo, že pri ukončení pracovnej smeny žalovaného dňa 5. 7. 2015 tento odložil tržbu do trezoru, oznámil to kolegyni, ktorá po ňom preberala smenu, že finančné prostriedky sú v trezore vo vyššej sume, že je potrebné čo najskôr ich odovzdať do peňažného ústavu. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdil, že bol daný priamy príkaz riaditeľa Ing. Bystrického, že finančná hotovosť nad 2.000,-- € sa má odovzdať do banky, táto skutočnosť nijakým dôkazom preukázaná nebola, samotný riaditeľ, ktorý vypovedal ako svedok, to nepotvrdil, táto smernica bola prijatá až po krádeži. Taktiež súd nemal preukázané, že by zamestnávateľ nejakým pokynom, smernicou určil limit, koľko peňazí mohlo byť v peňažnom denníku, a následne uložených v trezore v dobe krádeže, túto smernicu taktiež upravil až po samotnej krádeži. Podľa názoru súdu schodok - manko vzniklo tak, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancom také pracovné podmienky, ktoré by im umožnili riadne hospodáriť so zverenými hodnotami, keďže zo samotného uznesenia OO PZ Trstená ČVS:ORP-643/Tr-DK/2015 vyplýva, že ku krádeži došlo takým spôsobom, že neznámy páchateľ vošiel do neuzamknutej kancelárie riaditeľa nachádzajúcej sa na prvom poschodí centrálnej budovy, kde z neuzamknutej nástennej skrinky zobral kľúč od ohňovzdornej skrine umiestnenej v tej istej kancelárii, a týmto kľúčom následne predmetnú ohňovzdornú skriňu otvoril a odcudzil odtiaľ finančnú hotovosť. Z uvedeného teda vyplýva, že do kancelárie, v ktorej bola ohňovzdorná skriňa s finančnou hotovosťou, a taktiež aj skrinka s kľúčmi, sa mohol dostať každý, kto išiel do tejto kancelárie. Z uvedeného teda vyplýva, že prístup k týmto peniazom nemal len žalovaný, nemal k dispozícii samostatný kľúč k tomuto trezoru, a taktiež prístup do kancelárie, v ktorej sa nachádzali zverené finančné hodnoty, ktorý by bol zabezpečený pred vstupom iných nepovolaných osôb. Z uvedeného vyplýva, že aj keď vznikol schodok, tento nevznikol v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Aj keď žalobca udával,

že žalovaný nezodpovedá za krádež, ale len za to, že nesplnil pokyn riaditeľa, a neodniesol do banky finančnú hotovosť nad 2.000,-- €, porušenie tejto povinnosti taktiež nebolo preukázané, nakoľko v čase krádeže neexistoval žiaden pokyn riaditeľa R.. Z. odnášať hotovosti nad sumu 2.000,-- € do banky, a taktiež zamestnávateľ žiadnym pokynom, smernicou nestanovil limit, koľko peňazí mohlo byť uložených v trezore. Všetky tieto opatrenia žalobca vykonal až po uvedenej krádeži.

19. Taktiež pokiaľ ide o výšku škody, tú žalobca neustále menil. Vo výzve zo dňa 15. 7. 2015 o náhrade škody žiadal od žalovaného zaplatiť sumu 3.543,-- €, v predžalobnej výzve zo dňa 25. 11. 2015 sumu 5.905,-- €, a nakoniec podal žalobu o zaplatenie sumy 2.543,-- €, ktorú odôvodnil tým, že ide v podstate o 20 % z celkovej spôsobenej škody, od pani Kováčovej je vymáhané 4.500,-- €, teda spolu ide o polovicu zo spôsobenej škody, pričom druhú polovicu nikto žalobcovi nezaplatí. Tým jednoznačne nijako nezdokladoval, že mu žalovaný spôsobil škodu vo výške 20 % z celkovej odcudzenej sumy 11.800,-- €. Taktiež nedoložil ani dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. V danom prípade mal súd jednoznačne zato, že sa žalovaný exkulpoval, t.j. uniesol dôkazné bremeno, a zbavil sa viny - zodpovednosti za škodu, ktorej základné predpoklady žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania podľa § 162 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením vyššia súdna úradníčka prvostupňového súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.