Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-43-2016.pdf
PDF · 101.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného O. C., na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2016 takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o dz u j e
obžalovaného O. C., D.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom O. A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica -Kráľová
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske Pv 164/16/3305-40 z 21.06.2016, na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby až do dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.17 h v A. D. X. C. XXXX/XX v byte č. XX ignoroval výzvy oprávnenej užívateľky bytu jeho matky I. C., ktorá ho vyzývala k opusteniu tohto bytu pre pokračujúcu stupňujúcu agresivitu a neustále pýtanie peňazí od poškodenej, kedy na žiadosť poškodenej za prítomnosti polície byt opustil s tým, že mu poškodená zakázala vstúpiť do bytu, pričom následne dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.48 h opätovne zabúchal na dvere predmetného bytu, kde po otvorení dverí priateľom poškodenej, pričom tento vedel kto vstupuje do bytu s vedomím poškodenej vstúpil do bytu a v ňom napriek výzvam poškodenej na opustenie bytu zotrvával až do 12.55 h, kedy bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode právne kvalifikovanom ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného O. C. bola podaná podľa prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 164/3305-40 na tunajší súd dňa 21.06.2016 obžaloba pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona predpisov, na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby.
Súd trestným rozkazom č.k. 2T/43/2016-158 z 29.07.2016, proti ktorému podal včas obžalovaný odpor, tohto uznal vinným na podklade obžaloby na skutkovom základe, že od presne nezistenej doby až do dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.17 h v A. D. X. C. XXXX/XX v byte č. XX ignoroval výzvy oprávnenej užívateľky bytu I. C., ktorá ho vyzývala k opusteniu tohto bytu pre pokračujúcu stupňujúcu agresivitu a neustále pýtanie peňazí od poškodenej, kedy na žiadosť poškodenej za prítomnosti polície byt opustil s tým, že mu poškodená zakázala vstúpiť do bytu, pričom následne dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.48 h opätovne zabúchal na dvere predmetného bytu, kde po otvorení dverí priateľom poškodenej, bez toho aby vedel, komu otvára dvere, neoprávnene, bez súhlasu a proti vôli poškodenej vstúpil do bytu a v ňom napriek výzvam poškodenej na opustenie bytu neoprávnene zotrvával až do 12.55 h, kedy bol
hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní, vykonal dokazovanie a výsluchom obžalovaného, poškodenej I. C., M. Z., svedka M.Á. N., N.. O. N., F. C., výsluchom znalca MUDr. Viktora Segedu, prečítaním listinných dôkazov a pripojených spisov súd zistil tento skutkový stav.
Prokurátor predniesol obžalobu s tým, že skutkovú vetu modifikoval o označenie poškodenej „oprávnenej užívateľky bytu, jeho matky I. C.“.
Obžalovaný O. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol pod vplyvom liekov, užíval SUBOXONE, nepamätá si, že by ho polícia upozornila, že má opustiť byt, alebo matka uviedla, že sa do bytu nemá vracať. Do bytu ho po prvom vyvedení, pustil druh jeho matky svedok N., matka vedela, že sa vracia domov. On sa s matkou len rozprával, potom prišli policajti a vyhodili ho. Matka ho pravidelne z bytu vyhadzovala, denne aj stokrát to povedala, a tiež aj jej priateľovi a jeho bratovi. Keď potom zazvonil, vždy ho pustila dnu. Matka si myslela, že potrebuje peniaze na drogy, preto volala najprv políciu, keď sa k matke vrátil opäť, ona políciu už nevolala. Raz ich vyhodila aj s bratom, potom odišiel do Čiech, sama mu potom volala, aby sa vrátil domov. Dôvodom, prečo ho vyhadzovala bolo to, aby našiel si prácu. Dôvodom, prečo sa po prvom zásahu polície vrátil domov bolo, že si chcel vziať veci, nebol ani riadne oblečený, tiež chcel matke vysvetliť načo potreboval peniaze. Matka sedela na fotelke, rozprávali sa. Matka mala mobilný telefón, myslel si, že volá políciu, preto jej ho chcel vziať. Nikto ho nevyhadzoval, keď druhýkrát prišiel. On už vtedy kľúče nemal, lebo keď ho prvýkrát vyvádzali musel ich vrátiť matke. Sestra matky poškodená Z. k nim chodievala raz do mesiaca, vravievala matke nech sa obžalovaný vysťahuje, keď neplatí na byt, že je to na jeho matke.
Poškodená I. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola v práci, keď jej druh - svedok N. telefonoval, že obžalovaný - jej syn, potrebuje peniaze, lebo má ísť na súd. Myslela, že ju klame a peniaze chce na drogy, pretože na druhý deň bola sobota, tak prišla v sprievode polície. Tí vyviedli obžalovaného na ulicu, vzali ho aj pre podozrenie z rozbitia nejakých výkladov. Obžalovaný potom neskôr prišiel ku vchodu a zazvonil, ona telefonovala s kamarátkou v obývačke. Políciu volala jej kamarátka, ktorá ich počula v telefóne. Oni si nič nestihli vysvetliť, policajti obžalovaného hneď zadržali. Ona bola nahnevaná, chcela, aby si našiel prácu a liečil sa. Po prečítaní zápisnice z prípravného konania z 09.04.2016 na č.l. 8 zápisnice, kde poškodená uvádza, že „ policajti sa jej pýtali, či súhlasí, s tým, aby v byte býval, na čo ona odpovedala, že nie, a aby ho zobrali preč, nechce aby viac býval s nimi v byte, mala z neho strach“ uviedla, že z rozčúlenia povedala, pred políciou nepravdu, len chcela, aby jej dal kľúče. Keď prišiel obžalovaný druhýkrát nahor, po tom, čo jej priateľ povedal, že „ide O.“, chcel jej všetko vysvetliť. Ona nepovedala, aby s nimi nebýval, len chcela aby si našiel prácu a potom nech sa vráti. Nech zistí, aké je to byť na ulici. Takto ho raz vyhodila, a išiel za prácou do Čiech, našiel si prácu aj sa liečil u MUDr. Majzlanovej. Uviedla, že v zlosti už všeličo povedala. Pohádali sa veľakrát. Ona žiadne právne kroky na jeho vypratanie nepodnikla. Keď ho prvýkrát vyviedli, bol oblečený tak ako doma, nemal ani ponožky, len nohavice a tričko. Keď sa hádali, keď mala „nervy“ zvykla hovoriť, „zober sa a choď preč“ aj obžalovanému, aj jej druhovi, keď mal vypité, hádali sa za hocičo. Keď obžalovaný takto zvykol odísť, ona sa ukľudnila, potom sa vrátil a ona ho pustila dnu. Na otázku, či vedela, že ide obžalovaný domov po tom, čo ho prvýkrát vyviedla polícia, uviedla, že priateľ jej vravel, že obžalovaný jej ide niečo vysvetliť, ona si to chcela vysvetliť, no nestihli sa porozprávať, pretože prišla polícia a zadržala ho. Na otázku, či mala súhlas od poškodenej Z., aby tam obžalovaný býval, uviedla, že ho nepotrebuje, lebo všetci sú dedičia. Hádky, ako táto sa opakovali týždenne, zakaždým syna prijala späť. Chce, aby u nej syn opäť býval, našiel si prácu a liečil sa, musí jej prispievať na domácnosť. V čase skutku nemala z obžalovaného obavy len po sebe kričali, nepovedala pred policajtmi, že sa syna bojí. Poškodenej bola opätovne prečítaná zápisnica z 09.04.2016, kde uvádza, na strane 8. že“ „ keď kričala na O. , aby odišiel, tak stále hovoril, aby zamkla dvere, že sa porozprávajú, ale ona sa s ním rozprávať nechcela, nakoľko stále klame, má z neho strach, bojí sa ho, stále pýta len peniaze.“ Druhýkrát políciu volala jej priateľka, ktorá ich asi počula, keď spolu telefonovali.
Poškodená M. Z.Á., sestra I. C. a výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, na hlavnom pojednávaní uviedla, že sestre dovolila bývať v byte, lebo sa stará o ich brata. Obžalovaný tam nemal bývať, bez
jej vedomia tam býval, lebo mu to dovolila jeho matka - I. C.. Vie o tom, že matka obžalovaného tohto vyhadzovala a potom opätovne prijímala späť, takto to v jej domácnosti chodievalo. Ona osobne nepovolila, aby tam obžalovaný býval, no vždy sa dozvedela, keď tam prebýval, nič z toho nerobila, pokiaľ nerobil problémy. Právne kroky nepodnikala. Jeho matky sa pýtala, načo ho tam necháva, keď robil neporiadok a problémy. Asi pred rokom a aj niekedy v marci 2016 aj osobne obžalovanému povedala, že nech odíde a nemá v byte čo robiť, neskôr sa dozvedela, že tam opäť býva. Kvôli tomu sa so sestrou aj hádavali.
Svedok M. N., druh matky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď prišiel druhýkrát obžalovaný, otvoril mu, vedel, že ide dovnútra, obžalovaný mu povedal, že to s podozrením, pre ktoré ho skôr predviedli, bol omyl. Asi povedal aj poškodenej, že „ide O.. V rámci odstraňovania rozporov výpovede z prípravného konania, pripustil, že skutok po príchode obžalovaného prebiehal tak „že poškodená povedala, že nechce, aby tam obžalovaný býval a pýtala aj kľúče od bytu, keď prišiel druhýkrát, že keď obžalovaný vbehol do bytu, utekal do obývačky, kde sedela jeho matka v kresle, tam sa na ňu vyrútil, mala v ruke oriešky, tie sa rozsypali, nie že by jej ublížil, ale tak na ňu začal, že prečo ho udala, a zavolala na neho policajtov, vytrhol jej telefón z ruky, lebo ona telefonovala, a I. C.G. sa utekala na chodbu skryť za neho lebo sa bála, svedok povedal obžalovanému nech mu dá telefón , ten mu ho dal a on ho schoval do vrecka“. Poškodená tiež na obžalovaného kričala, aby vypadol, že tam nemá čo robiť, obžalovaný odišiel do izby, potom prišla polícia, tí ho hneď zobrali, po tom, čo im ukázala, kde je obžalovaný. Poškodená nehovorila, že by sa syna bála. Vie, že dávnejšie ho vyhodila z bytu, vždy ho naháňala, aby si našiel prácu. Aj jeho raz poslala poškodená „preč“. Obžalovaný nebol „až tak“ agresívny. Matke nikdy fyzicky neublížil. Na otázku obžalovaného, či jeho matka slangovo hovorievala „ pobaľ sa a choď von!“ odpovedal, že viac krát, ale nemyslela to vážne, to vtedy keď mala nervy, on také veci ani neregistruje. Nepamätá si výzvy policajtov, keď obžalovaného vyvádzali. Keď prišli policajti druhýkrát obžalovaného zadržali, keď bol v izbe a balil si veci, už si s poškodenou nestihli nič vysvetliť. K poškodenej Z. uviedol, že táto vedela, že tam obžalovaný býva, mal sa len slušne chovať. Jemu tiež nevadilo, že tam obžalovaný býva.
Svedok, službukonajúci policajt OOPZ Prievidza, N.. O. N., na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného obmedzili na osobnej slobode, poškodená niekoľkokrát zopakovala, že nechce, aby sa obžalovaný v byte zdržiaval, k poškodenej boli volaní viackrát, vždy to malo podobný scenár. Tento krát však mal obžalovaný búchať na dvere a násilne vniknúť dovnútra. Keď zasahovali prvýkrát aj si pobalil veci, povedal, že viac vecí nechce s balením mu pomohla aj matka, nechal ich na chodbe, že sa po ne vráti. Svedok uviedol, že mal dojem, že sa poškodená syna bojí. Zákroky u C. bývali častejšie, synovia matku napádali, pýtali peniaze, zakaždým obžalovaného vyviedli, potom sa vrátil, nevie, či ho matka pustila. Počas prvého zákroku bol veľký krik, správala sa voči policajtom arogantne. Druhýkrát už ho hneď zadržali, matka len vravela, že ho nechce vidieť, nech ide preč. Už prvýkrát keď zasahovali , obžalovaného poučili, že keď sa vráti dopustí sa prečinu, aj matka aj obžalovaný boli poučení.
Svedok F. C., brat obžalovaného a syn poškodenej I. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že matka sa s obžalovaným hádavala, raz aj jeho vyhodila, keď bol bez roboty. Nebol svedkom skutku. Ku vzťahom obžalovaného s poškodenou I. C. uviedol, že obžalovaný sa nesprával agresívne, fyzicky na matku neútočil. Keď sa hádavali, matka im zvykla hovoriť, aby odišli, boli doma štyria chlapi. Keď bol obžalovaný s ním v Čechách, po tom čo ich matka vyhodila, sama poškodená mala synovi volať , aby sa vykašlal na robotu a vrátil. Keď sa pohádali dve tri hodiny na to už spolu pozerali film. Odísť zvykla aj matka v rozčúlení alebo sa spolu nebavili.
Súd vykonal znalecké dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Viktora Segedu, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 43/2016 z 06.06.2016, kde konštatoval, že obžalovaný v čase skutku netrpel duševnou poruchou v pravom zmysle slova, t.j. žiadnou psychózou. Je a bol v čase skutku závislý od opiátov a metamfetamínov. Zistená závislosť nemala v inkriminovanom čase vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania činu mohol rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať jeho konanie. V prípade, že obžalovaný požil opiáty resp. metamfetamíny, tak urobil z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením, požité látky nemali forenzne významný vplyv na jeho správanie. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, v spojitosti s užívaním návykovej látky z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec navrhol obžalovanému uloženie ústavnej ochrannej liečby. Znalec ďalej uviedol, že ani liečba obžalovaného v spojitosti s
podávaním lieku SUBOXONE a Neurol nemala forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného, SUBOXONE je agonista receptorov, ktoré inak obsadzujú opiáty, pričom za jeho použitia sa môžu dostaviť euforické účinky no nie tzv. flash., Neurol má slabé sedatívne účinky, spôsobuje redukciu úzkosti. Znalec nepotvrdil, že by užívanie uvedených liečiv malo vedľajšie účinky v podobe výpadkov pamäti, poruchy vnímania. Uviedol, že nepriaznivé vedľajšie účinky sa môžu dostaviť v prípade nevhodnej kombinácie liekov ako napr. Tramal a SUBOXONE. Obžalovaný uvádzal, že si nepamätá, že by mu matka hovorila, že sa domov nemá vracať v čase skutku, čo odôvodňoval výpadkami pamäte v spojitosti s užívaním lieku SUBOXONE
Podľa dedičskej dohody č.l. 95-96 5D/116/2010-20 z 24.6.2011, informácie o užívateľovi družstevného bytu č.l. 97, rozhodnutia o povolení vkladu č.l. 98, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX č.l. 99-105, REGOB I. C. č.l. 135 a REGOB M. Z. č.l. 136, bola a je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX X. C. XXXX/XX a formálnou užívateľkou bytu M. Z., pričom predmetný byt nadobudla po poručiteľke S. G., s tým, že bola povinná vyplatiť každému z dedičov a to I. C., I. C., Z. G., N. G. V. M. G. dedičský podiel v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia teda od 28.07.2011.
Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody z 08.04.2016 na č.l. 5 súd zistil, že osobná slobody obžalovaného bola obmedzená 08.04.2016 o 12:55 h a úradného záznamu na č.l. 7 na mieste skutku.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonanie dôkazu výsluchom navrhnutých svedkov I. C., I. C., Z. G., N. G., pretože skutočnosti, ktoré súd významné pre rozhodnutie vo veci možno preukázať už vykonanými dôkazmi, právny stav predmetnej nehnuteľnosti bol dostatočne preukázaný, pričom bez ohľadu na výpovede uvedených svedkov nemožno tento formálny stav spochybniť, pričom so zvykovým užívaním predmetného bytu sa súd vyporiada v odôvodnení rozhodnutia.
Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby, obhajoba oslobodiť spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd upravil skutkový stav tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku. Tento sa líši o tú dôležitú skutočnosť, ktorá bola preukázaná až na hlavnom pojednávaní, teda že svedok M. N. vedel, kto vstupuje do bytu a o tejto skutočnosti mala vedomosť aj poškodená I. C., a teda s jej vedomím obžalovaný vstúpil do bytu a v ňom napriek výzvam poškodenej na opustenie bytu zotrvával až do 12.55 h. kedy bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode. Skutočnosť, že svedok N. vedel, kto vstupuje do bytového domu a následne do bytu, potvrdil samotný svedok, ktorý ho do domu a bytu dobrovoľne pustil, pričom ako osoba účastná aj pri prvom vyvedení obžalovaného musel vedieť o vôli poškodenej, pokiaľ by bola zrejmá a jednoznačná. Pokiaľ by táto prejavovala vôľu zabrániť vstupu obžalovaného do bytu, o to viac, že mala prejavovať obavy zo správania obžalovaného, je nelogické, aby tohto jej druh do vchodu a bytu púšťal. Na viac možno považovať za preukázané, že druh poškodenej tejto ohlásil, že jej syn sa vracia, to táto sama potvrdila, teda pokiaľ by chcela zabrániť jeho vstupu do bytu, mohla tak učiniť. Aby bolo možné právne posúdiť daný skutok z hľadiska toho či sa jedná o trestný čin, je potrebné zohľadniť aj vzájomné medziľudské vzťahy medzi obžalovaným a jeho matkou, druhom matky a ďalšími členmi rodiny, tieto tiež boli riadne preukázané až v konaní pred súdom, pričom napokon mali významný vplyv na hodnotenie dôkazov. Bolo preukázané, že medzi matkou a obžalovaným dochádzalo k hádkam, aj z dôvodu závislosti obžalovaného na drogách, skutočnosti, že zrejme sčasti aj odôvodnene poškodená neverila dôvodom, prečo syn od nej nie raz pýtal peniaze, a že tieto vynakladá na drogy. Tiež mu vyčítala, že nepracuje, a v podstate sa na nej priživuje. Pri hádkach pripustila a nasvedčujú tomu aj výpovede svedkov, že syna často „vyhadzovala“ z bytu. Následne ho po „upokojení situácie“ prijala späť. Takto sa správala aj vo vzťahu k druhovi aj druhému synovi, pričom je zrejmé, že výzvy na opustenie bytu už nikto nebral vážne, a už vôbec nie definitívne. Odhliadnuc od morálneho aspektu, skutočnosti, že matka bola nútená živiť dospelého syna, ktorý by jej mal prispievať na domácnosť nie peniaze od nej požadovať, a skutočnosti, že tento je závislý na opiátoch a metamfetamínoch, čo sa odzrkadľuje na jeho správaní, nie len čo do pýtania peňazí od matky pod rôznymi zámienkami, je potrebné uviesť, že správanie obžalovaného nevykazuje zákonné znaky žalovaného ani iného trestného činu či priestupku.
Vlastníkom bytu, do ktorého mal podľa obžaloby neoprávnene obžalovaný vniknúť a v ňom zotrvať je M. Z., sestra faktickej užívateľky bytu I. C.. Hoci táto na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti aj zakázala obžalovanému, aby tam zotrval, tiež uviedla, že mala vedomosť, že tam prebýva so súhlasom jeho matky a jej sestry I. C., ktorá ho do bytu púšťala. Oprávnenosť užívania bytu I. C. nebola spochybnená, a v tejto súvislosti nemožno vylúčiť, hoci je formálnou vlastníčkou M. Z., že k definitívnemu vzájomnému vyporiadaniu dedičov v zmysle dedičského rozhodnutia ešte nedošlo - finančné vyrovnanie, teda „dedičom“ sa cíti byť aj I. C., aj z tohto dôvodu nepovažuje za potrebné, aby M. Z. zasahovala do toho, či jej syn môže alebo nemôže v uvedenom byte bývať. Túto skutočnosť súd uvádza len preto, že súd vykladá pasivitu poškodenej Z. ku skutočnosti, že mala vedomosť o pobyte obžalovaného v byte, ako jej konkludentný súhlas s uvedeným stavom, kde o skutočnosti, či obžalovaný bude v byte bývať rozhoduje oprávnená užívateľka bytu I. C.. Teda od jej súhlasu s užívaním bytu možno odvíjať aj oprávnenosť užívania ďalších osôb (jej druha alebo obžalovaného). Z postoja poškodenej I. C., či vyjadrila nesúhlas so vstupom do bytu či zotrvaním v ňom obžalovanému, kde veľmi rozporuplne vypovedala aj na hlavnom pojednávaní možno vyvodiť, že obžalovaný z jej doterajšieho správania nemohol vedieť, do akej miery sa jej správanie líši od správania v minulosti, kde pri hádke tohto posielala „zobrať sa a odísť“, pričom keď aj odišiel, následne keď sa vrátil, ho prichýlila späť. Súd má za to, že skutková podstata žalovaného zločinu musí napĺňať formálne znaky, ktoré z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného predstavujú úmysel páchať trestnú činnosť, pričom musí byť zrejmý aj vnútorný postoj poškodeného - či a akej ochrany sa poškodený vôbec domáha. Súd má za to, že predmetom ochrany pre uvedený zločin je ochrana obydlia a nie „výchovný trest“ obžalovanému. Práve za takýmto výchovným účelom poškodená I. C. z bytu obžalovaného vykazovala, teda aby si „našiel prácu“ ako sama uvádza, a potom sa vrátil. Políciu nevolala s úmyslom ochrany obydlia, ale v prvom prípade, lebo si myslela, že ju syn klame ohľadom dôvodu, prečo chce od nej peniaze, a pri druhom zásahu ona ani zásah polície nežiadala, aktívne v tomto zmysle zasiahla jej priateľka na telefóne. Hoci súd neuveril tvrdeniam obžalovaného o tom, že si nepamätá, že ho poškodená vyzývala k opusteniu bytu, poukazujúc na vyjadrenie znalca o forenzne nevýznamnom vplyve závislosti či liečby obžalovaného na ovládacie či rozpoznávacie schopnosti, súd má za to, že u obžalovaného nie je preukázaná subjektívna stránka trestného činu - úmysel, a to ani nepriamy spáchať predmetný trestný čin, pretože skutok z hľadiska správania poškodenej nebol odlíšiteľný od iných hádok, ktoré končili tým, že matka syna posielala z bytu preč, pričom do času hádky sa v byte nachádzal oprávnene.
Tiež bolo preukázané, že obžalovaný ani nemohol naplniť svojim konaním zákonné znaky žalovaného trestného činu, pretože v prvom prípade nebolo preukázané, že do bytu vstúpil neoprávnene, po hádke, stále ako osoba, ktorá musela nejakým spôsobom rozlíšiť či ide o bežnú hádku alebo formálnu výzvu na opustenie bytu a zákaz vstupu doň, uposlúchol výzvu polície, a byt opustil (samotná poškodená mu pomáha baliť veci), a následne v súvislosti s druhým zásahom polície, oprávnene do bytu vstúpil, pretože ho vedome do bytu pustil druh matky s jej súhlasom či vedomím (ak by ho aj pustil bez jej vedomia, konal by bez príkazu, ale opäť ako osoba, ktorá koná za užívateľa bytu) a v byte ako uvádza aj sama poškodená zotrval, pričom hoci opäť došlo k hádke, kde ho vyzývala, aby byt opustil, poškodená pritom spochybňovala svoje vlastné tvrdenia, či ho na opustenie z bytu vyzývala. Pritom aj policajt aj poškodená uviedli, že pri druhom zásahu, už nebol čas na diskusie a obžalovaný bol hneď zadržaný. Takto sa de facto opakovala situácia, ako pri prvom zásahu polície - teda oprávnený vstup obžalovaného a následná hádka s tým, že poškodená zrejme mala v úmysle syna dať z bytu vyviesť, k čomu ako vyplýva z výpovede policajta políciu neraz využila.
Ako najpodstatnejšiu skutočnosť v súvislosti so žalovaným skutkom súd uvádza to, že ak sa sám poškodený vyjadruje rozporuplne ohľadom skutočnosti či obžalovaný má alebo nemá právo zotrvať v obydlí, (sama poškodená v podstate uvádza, že chce aby s ňou obžalovaný býval, ak si nájde prácu), prejav vôle poškodeného nie je jasný v tom, že obžalovaný právo vstupu do obydlia nemá, nesvedčí mu žiaden právny titul, a pokiaľ do obydlia vstúpi, zasahuje do jeho základného práva na nedotknuteľnosť obydlia, nemožno mať za to, že v otázke vážnosti takéhoto prejavu vôle má mať istotu obžalovaný - teda si byť aj vedomý, že poškodený si naozaj jeho prítomnosť v obydlí neželá a do obydlia nemá vstupovať či ho má urýchlene opustiť, hoci by sa aj formálne poškodený vyslovil slovom, aby z obydlia obžalovaný „odišiel“, bez ďalšieho správanie obžalovaného vykladať ako neoprávnené zotrvanie v obydlí. O to viac, že obžalovaný nie je cudzou osobou, ale rodinným príslušníkom, ktorý v uvedenom obydlí dlhodobo býva so súhlasom poškodeného. Z uvedeného dôvodu na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pretože skutok, tak ako bol skutkový stav preukázaný na hlavnom pojednávaní nie je trestným činom, pričom skutok (vo
svojej podstate rodinná hádka) nenapĺňa ani znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, čo by bolo dôvodom na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.