Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/50/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. J., R.. XX.XX.XXXX a maloletého J. J., R.. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - T. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. W. XXX a otec - J. J., R.. XX.XX.XXXX, N. Č. W., T.. Č.. K., W. B.. X, Maďarsko, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto

rozhodol:

I. Súd mal. K. J., R.. XX.XX.XXXX a mal. J. J., R.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť na výživu mal. K. sumu 60 eur mesačne a mal. J. sumu 40 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 25.02.2016.

III. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 25.02.2016 do 10.10.2016 voči mal. K. v sume 449,69 eur a voči mal. J. v sume 299,80 eur.

IV. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur pre mal. K. a 12,50 eur pre mal. J., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 25.02.2016 sa matka maloletých detí domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom tak, aby súd maloletých zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou po 100 eur mesačne, ktoré sumy by otec mal byť schopný zo svojho príjmu platiť. Návrh odôvodnila tým, že nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2015 a otec na deti ničím neprispieva, sama má príjem len z rodičovského príspevku. (2) K návrhu sa vyjadril otec maloletých tak, že s ním nesúhlasí, deti nemá záujem živiť, ani navštevovať, pričom nie je biologickým otcom staršieho z detí.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rodičia maloletých detí sú manželia, na tunajšom súde súbežne prebieha aj konanie vo veci rozvodu ich manželstva pod sp. zn. 6P/47/2016, konanie nebolo doposiaľ ukončené. Podľa predložených rodných listov maloletých detí, otcom oboch je J. J.. V predmetnom konaní matka - navrhovateľka (dňa 12.05.2016) okrem iného vypovedala, že staršie dieťa je už školopovinné, s čím má spojené zvýšené výdavky, na mladšieho syna má zvýšené výdavky na mlieko, lieky, hygienické potreby. Poukázala na to, že otec výživné neplatí, musela predať notebook a telefón, aby mohla uživiť deti. V styku s deťmi otcovi nebráni, sama ho vyzýva, aby deti navštívil. Otec vypovedal, že tri mesiace už nepracuje, s deťmi sa

nestretáva, lebo sa bojí svokra. Od nasledujúceho mesiaca mal sľúbenú prácu s príjmom cca 100.000 HUF (cca 330 eur) mesačne, žil z príjmu svojej súčasnej partnerky, s ktorou očakávali narodenie dieťaťa asi o mesiac a pol. Je vyučený maliar.

(5) Matka vypovedala, že má príjem z rodičovského príspevku (203,20 eur), do novembra 2015 poberala materské (spolu na materskom jej od marca 2015 bola vyplatená sumy 2.695,60 eur - v priemere 317,13 eur mesačne) a poberá prídavky na dve deti (47,04 eur). S deťmi býva u svojich rodičov, na bývanie prispieva sumou 100 eur mesačne, je nemajetná. K zvýšeným výdavkom na deti uviedla, že starší syn chodí do školy, mladšie dieťa rýchlo rastie.

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že do februára t. r. pracoval ako živnostník v stavebnej firme (subdodávateľ), ale po tom, ako ho v práci napadol svokor, prestal do práce chodiť. Mesačne mal príjem 500 až 600 eur, daňové priznanie za rok 2015 nepodal, lebo ho nevedel urobiť. Má ďalšie vyživovacie povinnosti - k mal. P., R.. XXXX na ktorú platí súdom určené výživné 50 eur mesačne (podľa súdneho rozhodnutia bolo výživné otcovi určené sumou 100 eur mesačne) a k mal. D., R.. C. S. t. r., pričom s maloletým a jeho matkou žijú v spoločnej domácnosti v Maďarsku. Maloletý je zdravý, zvýšené výdavky naňho rodičia nemajú. Otec je nemajetný, v súčasnosti stále bez práce a bez príjmu.

(7) Podľa informácie vyžiadanej od firmy (BSS, s. r. o., Bratislava, IČO 17 311 918), pre ktorú otec pracoval, vyúčtoval otec firme vždy za mesiac jednu celkovú faktúru za vykonané práce - za rok 2015 spolu v sume 9.410,65 eur (čo predstavuje mesačne v priemere 770 eur brutto), v januári t. r. vyúčtoval sumu 683,80 eur a vo februári t. r. sumu 685,40 eur.

(8) Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia z 06.08.2016 uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu, zdravý fyzický, psychický aj sociálny vývoj detí.

(9 Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(10) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(11) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(12) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(15) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(16) Rodičom dieťaťa, a teda aj osobou okrem iného zákonom viazanou vyživovacou povinnosťou k dieťaťu je po právnej stránke osoba, uvedená ako rodič v rodnom liste dieťaťa (v prípade určenia, kto je otcom dieťaťa tu súd poukazuje na § 91 ods. 1, 2 zákona o rodine), bez ohľadu na to, či je aj biologickým rodičom.

(17) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, nakoľko sa na nej rodičia sami v plnom rozsahu nedohodli. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by deti nemali ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o deti riadne starala aj doposiaľ.

(18) Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (detí) približne v rozsahu 25%, najviac 30% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). V danom prípade otec nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce. Nepreukázal zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať, preto mu súd určil výživné podľa naposledy dosahovaného príjmu (keď za netto príjem určil 2/3 fakturovaných súm - cca 510 eur mesačne), keďže je schopný taký príjem dosahovať a podľa vlastného vyjadrenia prácu svojvoľne zanechal. Tiež však bolo potrebné zohľadniť ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb detí a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou o ne, pričom určená výška je aj v záujme detí a dokáže pokryť ich (základné) odôvodnené potreby.

(19) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom takto na výživnom vznikol dlh (keďže si vyživovaciu povinnosť za dané obdobie neplnil v žiadnom rozsahu) voči mal. K. za 7 mesiacov x 60 eur + 5 dní za február 2016 - 60/29 x 5 + 10 dní za mesiac október - 60/31 x 10 a voči mal. J. za 7 mesiacov x 40 eur + 5 dní za február 2016

- 40/29 x 5 + 10 dní za mesiac október - 40/31 x 10, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov.

(20) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(21) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)