Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: T. X., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Jurovatý, so sídlom Hollého 1983/23, Piešťany, proti žalovanej: VIALLE PLUS, s.r.o., IČO 36 532 975, so sídlom SNP 56, Levice, zastúpenej splnomocnencom: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., IČO 36 863 645, so sídlom SNP 2130/56, Levice, o zaplatenie 531,24 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 666,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 666,94 eura od 01.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 10,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 8.11.2012 doručenou súdu dňa 8.11.2012 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 531,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 531,24 eura od 1.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že u žalovanej bola zamestnaná nepretržite v pracovnom pomere od 1.5.2007 s miestom výkonu práce Y. X. do dňa 30.9.2011 a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2007, v znení dodatku zo dňa 28.04.2008, najskôr v pracovnom pomere na dobu určitú odo dňa 01.05.2007 do 31.07.2008 a na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.07.2008 v znení dodatkov zo dňa 23.12.2008, zo dňa 23.12.2009 a zo dňa 27.12.2010, odo dňa 01.08.2008 na dobu neurčitú a vykonávala prácu v pracovnej pozícii čistička. Dňa 6.9.2011 uskutočnila žalovaná na pracovisku v Y. X. poradu so zamestnancami, ktorej obsahom bolo prerokovanie nutnosti prepúšťania zamestnancov z dôvodu zníženia výmery podlahovej plochy priestorov u zmluvného partnera žalovanej - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., ktorému žalovaná poskytuje čistiace a upratovacie služby. V nadväznosti na to bola viacerým zamestnancom, ako aj žalobkyni, predložená Dohoda zo dňa 8.9.2011 o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.9.2011. Dohodu žalobkyňa a rovnako aj ďalší dotknutí zamestnanci, uzatvorili so žalovanou prinajmenšom za neobvyklých okolností, t.j. na základe vyhrážok pod psychickým nátlakom a s prejavom vôle, ktorý tak bol čiastočne neslobodný. Skutočnosť o znížení výmery upratovacích plôch u zmluvného partnera žalovanej ku dňu 01.10.2011, potvrdil zmluvný partner - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. svojím listom zo dňa 05.04.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva časová a vecná súvislosť medzi znížením upratovacích plôch a znížením stavu zamestnancom žalovanej na pracovisku v Y. X.. Napriek skutočnosti, že na strane žalovanej ako zamestnávateľa išlo jednoznačne o skončenie

pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tieto dôvody žalovaná účelovo do dohody o skončení pracovného pomeru neuviedla a v tejto súvislosti tak vedome ignorovala jednoznačné nároky žalobkyne na zaplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce a to vo výške násobku jej priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba žalobkyne ako zamestnanca. Vzhľadom na trvanie pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej (najmenej jeden rok a menej ako päť rokov), žalobkyni tak vznikol právny nárok na vyplatenie odstupného vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, t. j. v celkovej výške 531,24 eura. Žalobkyňa vyzvala žalovanú Listom zo dňa 30.9.2011 doručeným žalovanej dňa 5.10.2011 na zaplatenie odstupného. Nakoľko je žalovaná v omeškaní so splnením peňažného dlhu, uplatňuje si žalobkyňa úroky z omeškania odo dňa 1.11.2011.

2.Žalovaná so žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalovaná uzatvorila so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, nakoľko žalobkyňa nežiadala uvedenie dôvodu prečo sa ukončuje pracovný pomer. Návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru vyšiel zo strany žalobkyne z dôvodu výhodnejšej ponuky práce u tretieho subjektu za lepších podmienok. Žalovaná na základe požiadavky žalobkyne vypracovala Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.9.2011 a k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe vzájomnej dohody zmluvných strán pracovno-právneho vzťahu a nie z organizačných dôvodov. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že dňa 06.09.2011 sa uskutočnila porada so zamestnancami v Y. X., žiadna porada sa v tento deň s takýmto obsahom neuskutočnila. K podpisovaniu dohody zo strany žalobkyne došlo za prítomnosti zodpovedných zamestnancov žalovanej a to H. K., Márie Kucharovičovej, Q. V.. Dohodu o skončení pracovného pomeru si žalobkyňa prečítala a následne podpísala bez akýchkoľvek výhrad. Žalobkyňa nenapadla v zákonom stanovenej lehote platnosť a obsah Dohody o skončení pracovného pomeru, a preto je právny úkon účinný a rozviazanie pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu je nemenné.

3.Podaním zo dňa 02.12.2015 žalobkyňa zmenila svoj návrh tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanej zaplatiť jej sumu 707,05 eur a úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 707,05 eur od 01.11.2011 do zaplatenia. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe predloženého mzdového listu žalobkyne za obdobie roka 2011 je možné určiť priemerný mesačný zárobok žalobkyne v rozhodnom období tak, že je potrebné vychádzať z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu žalobkyni v rozhodujúcom období, t.j. v mesiaci apríl 2011 v sume 319,98 eur, v mesiaci máj 2011 v sume 318,37 eur a v mesiaci jún v sume 158,50 eur, spolu tak v sume 796,85 eur a na druhej strane z počtu skutočne odpracovaných hodín žalobkyňou v rozhodujúcom období, t.j. v mesiaci apríl 2011 135 hodín, v mesiaci máj 2011 150 hodín a v júni 2011 82,50 hodín, spolu 3687,50 hodín. Žalobkyňa mala v pracovnej zmluve dohodnutý 37,5 hodinový týždenný pracovný čas, pri ktorom je priemerný počet odpracovaných hodín za jeden kalendárny mesiac 163,05 eur. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období predstavuje sumu 2,1682 eur (brutto zárobok v rozhodujúcom období 796,85 eur delený hodinami skutočne odpracovaných žalobkyňou v rozhodujúcom období 367,50 eur). Vynásobením priemerného hodinového zárobku žalobkyne vo výške 2,1682 eur priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2011 na jeden kalendárny mesiac, t.j. 163,05 hodiny, vychádza priemerný hrubý mesačný zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období v sume 353,525 eur. Odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku žalobkyne tak predstavuje sumu 707,05 eur.

4.Okresný súd Trnava uznesením č.k. 9Cpr/1/2013-117 zo dňa 18.12.2015 pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobkyne zo dňa 02.12.2015.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 8.11.2012, s Vyjadrením žalovanej zo dňa 29.1.2013, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov T. J., C. I., N.. N. P., W. V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Pracovnou zmluvou zo dňa 30.4.2007, s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.4.2008, s Pracovnou zmluvou zo dňa 28.7.2008, s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2008, s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2009, s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.12.2010, s Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.9.2011, so Žiadosťou o poskytnutie údajov - odpoveď zo dňa 5.4.2012, s Potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 12.10.2011, s Listom - skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 30.9.2011, s Dohodou o skončení pracovného pomeru bez podpisov a datovania, s Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 26.3.2014, s mzdovým listom žalobkyne za rok 2011, so zmenou žaloby zo dňa 02.12.2015, zápisnicou

z pojednávania zo dňa 04.05.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27Cpr/2/2014, ako i s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

6.Žalobkyňa v konaní uviedla, že u žalovanej pracovala do 30.9.2011 ako čistička a jej pracovnou náplňou bolo čistenie a upratovanie, miesto výkonu práce mala objekt A1. Začiatkom septembra 2011 mali schôdzu na pracovisku v jedálni, ktorú zvolala hlavná vedúca čističiek H. K., tejto schôdze sa zúčastnilo cca 50 zamestnancov, tu na schôdzi im pani H. K. oznámila, že z dôvodu rušenia upratovacích plôch sa bude znižovať počet zamestnancov s tým, že koho sa to bude týkať, si zavolá osobne. L. H. K. im nepovedala nič bližšie o znížení rozsahu upratovacích plôch, ani o znížení počtu zamestnancov, iba uviedla, že sa to bude týkať väčšieho počtu zamestnancov. Po pár dňoch žalobkyni telefonicky pani H. K. povedala, aby sa dostavila do jej kancelárie dňa 8.9.2011 na konci pracovnej zmeny, kde jej dala pani H. K. do ruky dohodu, aby si ju prečítala a podpísala. Prítomná v kancelárii bola ešte pani Q. V., ktorá tiež pracovala u žalovanej. Žalobkyňa sa opýtala H. K., či si môže dohodu vziať domov a prečítať si ju, na čo je odpovedala, že v žiadnom prípade nie. Keďže žalobkyňa váhala, pani H. K. jej povedala, že jej odporúča, aby túto dohodu podpísala, nakoľko keď ju nepodpíše, ona po nej pôjde, niečo si nájde a dá jej výpoveď pre neplnenie pracovných povinností a preto ju nezaevidujú na úrade práce a nedostane žiadne peniaze. Potom žalobkyňa dohodu podpísala. Podľa vedomostí žalobkyne bol ku dňu 30.9.2011 skončený pracovný pomer so 7 zamestnancami. V zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ zákonnú povinnosť v dohode o skončení pracovného pomeru uviesť dôvody, ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a - c) Zákonníka práce a to bez ohľadu na to, či zamestnanec žiada tieto dôvody v takejto dohode uviesť. Z uvedeného vyplýva táto povinnosť zamestnávateľa priamo zo zákona, ale na druhej strane neuvedenie týchto dôvodov skončenia v dohode nerobia takúto dohodu neplatnou. K uvedenému judikátu žalovanou rozhodnutie NS SR z 30.9.1992 pod sp. zn. 4Cdo 78/92 citovanému žalovanou v jej vyjadrení v žalobe je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie sa týka odlišnej právnej a skutkovej situácie a jeho aplikácia žalovanou je preto len účelová a zároveň nelogická.

7.Žalovaná v konaní uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu. Účastníci uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, jednalo sa o klasickú dohodu a nie je ďalej čo preukazovať. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.9.2011 bola uzatvorená na podnet žalobkyne. Žalobkyňa neuviedla žalovanej, z akého dôvodu žiada skončiť pracovný pomer, žalobkyňa tiež nežiadala uviesť do dohody o skončení pracovného pomeru z 8.9.2011 dôvod skončenia pracovného pomeru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že dňa 6.9.2011 sa uskutočnila porada u žalovanej, kde mali byť zamestnanci informovaní o znížení upratovacích plôch a o nutnosti zníženia počtu zamestnancov. Žalovaná sa nevie vyjadriť k listu zo dňa 5.4.2012 adresovaného od Y. a.s. I. X., keďže tento list nebol písaný na podnet žalovanej a I. X. je zrejme manželom žalobkyne. Obsah tohto listu zo dňa 5.4.2012 je úplne irelevantný, keďže sa netýka predmetu tohto sporu a niet čo dokazovať. V tom čase skončenie pracovného pomeru so 7 zamestnancami u žalovanej ku dňu 30.9.2011 bolo z dôvodu, že všetci chceli odísť od zamestnávateľa. Žalovaná vykonáva v rámci podnikania hlavne upratovacie práce a v čase, keď bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru mala žalovaná cca. 500 zamestnancov, teda fluktuácia zamestnancov u žalovanej bola bežná. Rovnako sa mení výmera upratovacích plôch v závislosti od objednávky, napr. Y. a.s., ale aj iných elektrární v T. a podobne. Žalobkyňa nepodala žalobu o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru a jej konanie považuje žalovaná za účelové, keď nárok na odstupné si uplatnila až viac ako jeden rok po uzavretí tejto dohody. Nikdy nenamietala platnosť dohody o skončení pracovného pomeru a pri jej uzatváraní nežiadala ani uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. Neexistuje žiadne písomné ani ústne rozhodnutie u žalovanej o znížení stavu zamestnancov.

8.Svedkyňa T. J. v konaní uviedla, že žalobkyňu pozná z videnia, keďže u žalovanej obe pracovali, žalovaná bola jej zamestnávateľom. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej pracovný pomer u žalovanej skončil ku dňu 30.9.2011, rovnako ako u žalobkyne, svedkyňa pracovala u žalovanej približne 2,5 roka ako upratovačka s miestom výkonu práce Q. Y. X.. K rovnakému dňu skončil pracovný pomer u žalovanej viacerým osobám, bolo to asi 8 osôb a všetky pracovali u žalovanej ako upratovačky. Koncom augusta alebo začiatkom septembra v roku 2011 boli upratovačky zavolané hlavnou vedúcou H. K. na poradu do jedálne na V1 v Y. X.. Vedúca H. K. im povedala, že nakoľko sa znižujú výmery upratovacích plôch asi o 30.000 m2, môžu čakať výpovede, pričom im nepovedala, ani koľkých ľudí sa budú výpovede týkať, ani odkedy majú čakať výpovede. Dňa 9.9.2011 dostala svedkyňa telefonát, aby sa dostavila k hlavnej vedúcej H. K., ktorá jej dala 100 eur s tým, že má svedkyňa podpísať

dohodu, inak jej v ten deň dá ešte zápis, že hrubo porušila pracovnú disciplínu. Svedkyňa sa rozplakala, no nakoniec dohodu podpísala.

9.Svedkyňa C. I. v konaná uviedla, že žalobkyňu pozná z videnia ako kolegyňu u zamestnávateľa, ktorým bola žalovaná. Svedkyňa ďalej uviedla, že u žalovanej pracovala 6 rokov ako upratovačka v kanceláriách Y., a.s. v Y. X. a pracovný pomer jej skončil v septembri 2011. Začiatkom septembra 2011 zvolala hlavná vedúca H. K. schôdzu upratovačiek, ktorá sa konala v jedálni na V1. Na tejto schôdzi im hlavná vedúca H. K. povedala, že sa bude prepúšťať, že sa to týka každej jednej z nich. Dňa 9.9.2011 bola svedkyňa zavolaná do kancelárie hlavnej vedúcej H. K., kde mala nachystanú dohodu s tým, aby ju podpísala a ak dohodu nepodpíše, dá jej kárne a urobí tri zápisy o tom, že niečo pracovne porušuje. Svedkyňa dohodu podpísala.

10.Svedkyňa W. V. v konaní uviedla, že z videnia pozná žalobkyňu, keďže sa stretávali na schôdzach u zamestnávateľa - žalovanej, u ktorého pracovala 5 rokov, keď v roku 2011 bola prepustená. U žalovanej pracovala svedkyňa ako upratovačka, pracovala v objekte elektrární Y. X.. Pracovný pomer u žalovanej svedkyňa skončila tak, že podpísala dohodu, ale bolo to nasilu. Začiatkom septembra 2011 sa konala schôdza upratovačiek v jedálni na pracovisku, bolo ich tam možno 100, boli tam ešte dve majsterky a vedúca pani H. K.. Pani H. K. im povedala, že sa budú musieť rozlúčiť s určitými upratovačkami, keďže metre štvorcové plochy na upratovanie sa skracujú a nemôžu ich toľko veľa zamestnať, keďže sa skracujú metre štvorcové. Táto schôdza sa konala v utorok alebo v stredu a asi týždeň na to si svedkyňu dala zavolať pani H. K. k nej do kancelárie. Pani H. K. svedkyni povedala, že sa budú musieť s ňou rozlúčiť, pretože sa skracujú metre štvorcové a že podpisujú to, o čom sa hovorilo na schôdzi. Pani H. K. držala 100 eur v ruke s tým, že tieto svedkyni dá a má to podpísať. Svedkyňa túto dohodu s plačom podpísala.

11.Svedok N.. N. P. v konaní uviedol, že žalobkyňu nepozná a k žalovanej nemá žiaden vzťah. Svedok ďalej uviedol, že v minulosti bol a aj naďalej je zamestnaný u zamestnávateľa Y., a.s., teraz ako vedúci odboru správy netechnologického majetku a logistiky. So žalovanou mal Y., a.s. uzavretú zmluvu o dielo na výkon upratovacích a čistiacich prác s tým, že mali zadané plochy, ktoré sa majú upratovať a čistiť podľa tabuliek na rozsah služieb upratovania a čistenia. So žalovanou mali uzavretú zmluvu o dielo zo dňa 13.4.2007 s účinnosťou od 1.5.2007 s tým, že jej platnosť bola predlžovaná následnými dodatkami. V roku 2011 táto zmluva o dielo bola platná a následne sa i ďalej predlžovala jej platnosť. Na rok 2011 mali v zmysle zmluvy o dielo v znení dodatkov dohodnutú výmeru na upratovanie a čistenie v rozsahu 15.521.125 m2. V priebehu roka 2011 vzhľadom na skutočnosť, že V1 prešla z prevádzkovanej elektrárne na vyraďovanú elektráreň, znížil Y., a.s. celkovú výmeru plôch určených na upratovanie a čistenie o 30 % s účinnosťou k 1.10.2011, nakoľko im to umožňovala zmluva o dielo. K 01.10.2011 tak došlo k zmene rozsahu upratovania s tým, že žalovanej zaslali nový výkaz plôch určených na čistenie a upratovanie, z ktorých bola časť v rozsahu cca 30 % z pôvodnej plochy vyňatá. Toto s zníženie sa stalo dňa 31.8.2011, ktorá skutočnosť je zaznamenaná aj v denníku služieb. Žalovaná toto zníženie plochy akceptovala a odo dňa 1.10.2011 sa vykonávalo upratovanie a čistenie v menšom rozsahu. Žalovaná pre Y., a.s. vykonávala upratovacie a čistiace práce do 31.3.2012.

12.Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.05.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27Cpr/2/2014 vyplýva, že svedkyňa H. K. uviedla, že do 31.12.2013 pracovala u žalovanej ako objektový vedúci- majster, bola nadriadená p. W., priamej vedúcej žalobkyne. Potvrdila, že Y. s.r.o. znižoval výmery upratovacích plôch v roku 2011 a ona dostala od žalovanej pripravené Dohody o skončení pracovného pomeru pre pracovníčky, ktoré im potom dávala podpisovať. Stavy zamestnancov sa znižovali v súvislosti so znížením výmery upratovacej plochy. Či bola pracovná porada k prejednaniu zníženia stavu zamestnancov si nepamätala. Pri podpisovaní Dohôd si volala dotknuté pracovníčky po jednej, koľko ich bolo si presne nepamätala. Všetci, ktorých si zavolali podpísali ukončenie pracovného pomeru. Ona sama im len oznámila, že z ústredia žalovanej prišli Dohody, stavy sa znižujú. K odchodnému od žalovanej nedostala žiadne pokyny. Poprela, že by v hotovosti vyplácala pracovníkom peniaze v súvislosti s ukončením pracovného pomeru.

13.Predmetom konania je nárok na zaplatenie odstupného v sume 707,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 707,05 eura od 1.11.2011 do zaplatenia.

14.Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru), pracovný pomer možno skončiť dohodou.

15.Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

16.Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

17.Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov.

18.Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

19.Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

20.Podľa ustanovenia § 76 ods. 7 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

21.Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru), mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

22.Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

23.Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu

splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

24.Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

25.Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

26.Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

27.Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

29.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30.Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

31.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

32.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33.Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35.Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 1.8.2008 pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy uzavretej písomne dňa 28.7.2008 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce čistička a s dohodnutým miestom výkonu práce P. L. Y. X.. Dňa 8.9.2011 uzavreli účastníci konania dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.9.2011. Listom zo dňa 30.9.2011 doručeným žalovanej dňa 5.10.2011 vyzvala žalobkyňa žalovanú na zaplatenie odstupného v lehote 10 dní od doručenia tohto listu z dôvodu, že na strane žalovanej ide jednoznačne o skončenie pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce napriek tomu, že toto nie je uvedené v dohode o skončení pracovného pomeru a zároveň jej poslala na podpis nové znenie dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorom je uvedený skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru. Ku dňu 30.9.2011 bol tiež skončený pracovný pomer s T. J.,

C. I., Y. P., P. Y., W. V., Y. X., a to na základe dohôd o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.9.2011 uzavretých podľa § 60 Zákonníka práce. Od 01.10.2011 bola žalobkyňa evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

36.Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne, avšak písomná forma nie je podmienkou jej platnosti. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, a pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou.

37.Pokiaľ ide o nadbytočnosť zamestnanca, tento sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997). Dôvody nadbytočnosti pritom môžu spočívať v tom, že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu.

38.Ak medzi účastníkmi dochádza k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod na skončenie pracovného pomeru nie je uvedený priamo v dohode, nerobí túto dohodu neplatnou, a nie je teda vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné v zmysle § 76 ZP. Je totiž povinnosťou zamestnávateľa uviesť organizačné zmeny ako dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou, a to aj vtedy, ak to zamestnanec výslovne nepožaduje. V takom prípade však zamestnanec nesie dôkazné bremeno a musí preukázať, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na skončenie pracovného pomeru dohodou, a teda že medzi týmito organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť.

39.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná, a to z dôvodu, že žalobkyňa ako zamestnanec vyššie uvedené dôkazné bremeno uniesla. Žalobkyňa bola na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2007 v znení jej dodatkov a následne Pracovnej zmluvy zo dňa 28.07.2008 zamestnankyňou žalovanej od 01.08.2008, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Tento pracovný pomer bol skončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.09.2011 uzatvorenej medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom, pričom v predmetnej dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru.

40.V konaní pritom bolo svedeckými výpoveďami bývalých zamestnankýň žalovanej, listom spoločnosti Y., a.s. zo dňa 05.04.2012, doplneným výpoveďou svedka N.. N.H. dostatočne preukázané, že dôvodom uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou bola nadbytočnosť žalobkyne ako zamestnanca z dôvodu rozhodnutia žalovanej ako zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov. Uvedené rozhodnutie zamestnávateľa bolo dôsledkom zníženia výmery upratovacích plôch, a tým rozsahu upratovacích služieb ich objednávateľom - spoločnosťou Y., a.s. K zníženiu výmery upratovacích plôch pritom došlo od 01.10.2011, keď ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne (ako aj ďalších 6 zamestnankýň) došlo k 30.09.2011, z čoho je zrejmá časová súvislosť. Danosť takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene bola pritom preukázaná svedeckými výpoveďami svedkýň T. J., C. I. a W. V., ktoré uviedli, že pred uzatváraním dohôd sa konala schôdza, na ktorej ich vedúca oboznámila o znížení výmery upratovanej plochy a s tým spojenou potrebou prepúšťať zamestnancov, pričom došlo ku skončeniu pracovného pomeru minimálne so siedmymi zamestnancami, z čoho je zrejmé, že išlo o rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov.

41.Z vyššie uvedeného má teda súd za to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bola nadbytočnosť žalobkyne z dôvodu organizačných zmien žalovanej v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

42.Obranu žalovanej, že iniciatíva na ukončenie pracovného pomeru vyšla zo strany žalobkyne, považoval súd len za účelovú, a táto bola vyvrátená vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami, ako

aj potvrdením ÚPSVaR Piešťany zo dňa 26.03.2014 (č.l. 87), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola po skončení pracovného pomeru vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola pritom vopred pripravená žalovanou a predložená na podpis žalobkyni bez toho, aby táto mohla ovplyvniť jej obsah.

43.Ak aj zmluva o dielo uzavretá medzi spoločnosťou Y., a.s. a spoločnosťou žalovanej neurčovala povinnosť určitého počtu zamestnancov u žalovanej na tú ktorú upratovaciu plochu, na čo poukazovala žalovaná, zo všetkých preukázaných súvislostí je zrejmé, že žalovaná sama uznala za potrebné znížiť počet zamestnancov po znížení výmery upratovaných plôch a rozhodla o uvedenej organizačnej zmene.

44.Keďže súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej bol ukončený ku dňu 30.9.2011 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, vznikol žalobkyni voči žalovanej zákonný nárok na vyplatenie odstupného v súlade s § 76 ods. 1 (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru). Vzhľadom k dĺžke trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej (najmenej jeden rok a menej ako päť rokov) má žalobkyňa nárok na odstupné vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku v súlade s § 62 ods. 3 písm. a) v spojení s § 76 ods. 1 veta posledná ZP.

45.Pri výpočte náhrady mzdy súd určil rozhodujúce obdobie na mesiace apríl až jún 2011, pričom vychádzal z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi v rozhodujúcom období (v mesiaci apríl 2011 vo výške 304,90 eura, v mesiaci máj 2011 vo výške 288,20 eura a v mesiaci jún 2011 vo výške 158,50 eura, avšak po odrátaní náhrady za sviatky a ostatné, nakoľko náhrady sa za mzdu v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažujú); spolu 751,60 eura) a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období (v apríli 2011 - 135 hodín, v máji 2011 - 150 hodín, v júni 2011 - 82,50 hodín; spolu 367,50 hodín). V danom prípade mala žalobkyňa v pracovnej zmluve dohodnutý 37,5 hodinový týždenný pracovný čas. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní v roku - 365,25 dňa, z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa : 7 dní) - 52,179 týždňa, z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (52,179 : 12) - 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného pracovného času zamestnanca, čo je v danom prípade 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca (37,5 hodín) - 4,348 x 37,5 hod. = 163,05 hod., čo znamená, že pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, 163,05 hodiny. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období predstavuje 2,0452 eura (751,60 : 367,50). Vynásobením priemerného hodinového zárobku 2,0452 eura priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac 163,05 hodiny, vychádza priemerný hrubý mesačný zárobok žalobkyne 333,47 eura. Odstupné za dva mesiace teda predstavuje sumu 666,94 eura, ktorú sumu súd žalobkyni priznal a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46.Pretože žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplatiť žalobkyni odstupné riadne a včas, nakoľko ho nevyplatila po skončení pracovného pomeru 30.09.2011 v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, teda do konca nasledujúceho mesiaca, t.j. 31.10.2011, dostala sa s peňažným plnením do omeškania, vzhľadom k čomu má žalobkyňa popri istine právo aj na úrok z omeškania. Tento si uplatnila v súlade s vykonávacím predpisom, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 01.11.2011 predstavovala 1,50 %, preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne avšak len z priznanej sumy 666,94 eura od 01.11.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol. Priznanie úrokov z omeškania odôvodňuje súd aj poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 2 Cdo 76/2011 zo dňa 31.05.2012, podľa ktorého „inštitút úrokov z omeškania vo všeobecnosti a aj v pracovnom práve plní charakter zabezpečovací, sankčný a kompenzačný“.

47.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni bola zo sumy 707,05 eur s príslušenstvom priznaná suma 666,94 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 94 % a hrubý úspech žalovanej 6 %, a teda konečný čistý úspech žalobkyne je 88 % (94 % - 6 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 88 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48.Podľa § 5 ods. 1 písm. s) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

49.Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.

50.Žalobou zo dňa 8.11.2012 doručenou súdu dňa 8.11.2012 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 531,24 eura s príslušenstvom a zároveň zaplatila súdny poplatok za žalobu vo výške 31,50 eur. Podaním zo dňa 02.12.2015 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 707,05 eur s príslušenstvom, čím vznikla žalobkyni povinnosť doplatiť súdny poplatok z rozšírenej žaloby vo výške 10,50 eur ako 6 % zo sumy 175,81 eur, preto súd vo výroku IV. uložil žalobkyni povinnosť doplatiť súdny poplatok za rozšírenú žalobu vo výške 10,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.