Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/169/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Q. R., G.. XX.XX.XXXX, K. U. Č.. XX, XXX XX U., zastúpeného: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36833533, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35815256, Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a o zaplatenie sumy 1.894,23 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2012 domáhal určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.05.2012 v časti týkajúcej sa odvolania žalobcu z funkcie člena dozornej rady. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.894,23 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.08.2012 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že valným zhromaždením žalovaného bol zvolený za člena dozornej rady a túto funkciu vykonával s účinnosťou od 03.11.2010. Dňa 26.04.2012 sa konalo zasadnutie dozornej rady, na ktorom bolo prijaté uznesenie o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ) na 28.06.2012. Jedným z bodov programu uvedeného MVZ bolo „porušovanie zákonných povinností a stanov členmi predstavenstva SPP a.s.“. K zvolaniu MVZ s predmetným bodom programu viedlo dozornú radu sústavné a opakované porušovanie povinností zo strany predstavenstva spoločnosti, ktoré odmietalo poskytovať dozornej rade požadované informácie ohľadom stavu spoločnosti, dokonca jej bolo bránené vo vykonávaní jej kontrolných kompetencií. Následne po tomto zvolaní MVZ predstavenstvo pristúpilo tiež k zvolaniu MVZ s pozvánkami datovanými dňa 30.04.2012 a s termínom konania MVZ dňa 30.05.2012 o 9,00 hod., ktorého bodom programu bola otázka personálneho obsadenia orgánov spoločnosti za slovenskú stranu. Po zvolaní MVZ na 30.05.2012 došlo za účelom predĺženia doby zvolenia členov predstavenstva zastupujúcich zahraničných akcionárov ešte k doplneniu programu MVZ na základe žiadosti akcionára Slovak Gas Holding B.V. zo dňa 09.05.2012 o ďalší bod: „Odvolanie a voľba členov predstavenstva SPP nominovaných akcionárom Slovak Gas Holding B.V. za účelom zjednotenia funkčného obdobia všetkých členov predstavenstva, určenie predsedu predstavenstva.“ Žalobca bol na MVZ, ktoré sa konalo dňa 30.05.2012 odvolaný z funkcie člena dozornej rady. Za výkon svojej kontrolnej činnosti z titulu funkcie člena dozornej rady mal nárok na mesačnú odplatu 2.656,- eur, t .j. 1.894,23 eur netto (po odrátaní odvodov). Žalobca vykonával funkciu člena dozornej rady ako najvyššieho kontrolného orgánu spoločnosti (čl. XII ods. 1 Stanov). Uvedenú funkciu vykonával riadne a v zmysle platných právnych predpisov a Stanov spoločnosti. Žalobcovi bolo zo strany predstavenstva opakovane bránené vo výkone svojich kontrolných právomocí, a to v rozpore s čl. XII ods. 3 Stanov, preto

dozorná rada pristúpila k uplatneniu si svojho oprávnenia podľa čl. XII ods. 1 Stanov na zvolanie MVZ na 28.06.2012. V úmysle zmariť tento postup členov dozornej rady, predstavenstvo zvolalo pozvánkami zo dňa 30.04.2012 ďalšie MVZ, avšak so skorším termínom konania - 30.05.2012. V snahe urýchlene zvolať predmetné MVZ, za účelom zmarenia výkonu kontrolných právomocí, sa však predstavenstvo dopustilo viacerých porušení zákona a aj povinností vyplývajúcich zo Stanov spoločnosti. Pozvánka je datovaná dňa 30.04.2012 a doručená mala byť dňa 03.05.2012. Lehota na zvolanie MVZ mala byť podľa č. VIII ods. 7 Stanov minimálne 30 dní, t. j. celých 30 dní pred zasadnutím MVZ. V zmysle § 122 ods. 1 Obč. zák. 30 dňová lehota začala plynúť dňa 04.05.2012 a posledným dňom 30 dňovej lehoty je 02.06.2012, a teda MVZ sa mohlo konať najskôr dňa 03.06.2012. Ak by predmetná pozvánka bola doručená aj v deň jej vyhotovenia, t. j. dňa 30.04.2012, 30 dňová lehota by začala plynúť dňa 01.05.2012 a posledným dňom tejto lehoty by bolo dňa 30.05.2012, a teda MVZ by sa mohlo najskôr konať dňa 31.05.2012. Akcionári uvedený nedostatok (nedodržanie lehoty na zvolanie MVZ) žiadnym spôsobom nekonvalidovali, no napriek tomu žalovaný sa pokúsil vytvoriť v zápisnici z MVZ zo dňa 30.05.2012 fikciu riadneho zvolania MVZ, a to tým, že v zápisnici je uvedené : „pozvánku zo dňa 30.04.2012 ... predstavenstvo zaslalo všetkým akcionárom v zmysle zákona a stanov Spoločnosti.“ Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, tento zápis vôbec nekorešponduje rozhodným skutkovým okolnostiam. Predstavenstvo v rozpore s čl. VIII ods. 8 Stanov nepriložilo k pozvánke žiadne prílohy a materiály, ktoré mali byť predmetom rokovania MVZ dňa 30.05.2012 (min. nominačné listiny navrhovaných nových členov orgánov spoločnosti). Predstavenstvo v rozpore s § 184 ods. 6 Obch. zák. neposkytlo akcionárom na nahliadnutie v sídle spoločnosti mená navrhovaných členov do orgánov spoločnosti, a to po dobu 30 dní pred zasadnutím MVZ. Žalobca vykonával kontrolnú činnosť z titulu funkcie člena dozornej za odplatu, pričom nárok na odplatu mal mať po dobu svojho trojročného funkčného obdobia. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol obchodnoprávnym vzťahom, a preto je vylúčené, aby žalovaný svojvoľne a protizákonne postupoval k ukončeniu tohto právneho vzťahu. Ak teda došlo k platnému založeniu odplatného obchodnoprávneho vzťahu, žalobca nadobudol legitímnu nádej, že po dobu funkčného obdobia bude poberať za kontrolnú činnosť príjem, vo forme odplaty za výkon funkcie člena dozornej rady a najmä, že k ukončeniu tohto právneho vzťahu dôjde len zákonným spôsobom. Vzhľadom na to, že členov dozornej rady podľa čl. XII ods. 6 Stanov volí a odvoláva valné zhromaždenie spoločnosti, zákonný spôsob ukončenia právneho vzťahu s členom dozornej rady implicitne predpokladá: a) riadne zvolanie valného zhromaždenia, b) kvórum vyžadované pre uznášaniaschopnosť, c) potrebný počet hlasov za prijatie uznesenia. Vzhľadom na to, že uvedené tri podmienky zákonného spôsobu odvolania musia byť splnené kumulatívne, absencia čo i len jednej z týchto podmienok spôsobuje akt odvolania vadným - neplatným. V dôsledku nezákonného postupu žalovaného bolo zasiahnuté do práv žalobcu a to bez právneho dôvodu v rozpore s § 3 ods. 1 Obč. zák., lebo neplatné uznesenie o odvolaní z funkcie člena dozornej rady nemôže byť zákonným právnym dôvodom, ale len domnelým - putatívnym právnym dôvodom. Ku konvalidácii uvedených vád nemôže dôjsť aj keby akcionári žalovaného súhlasili s konaním MVZ bez striktného dodržania všetkých povinností vyplývajúcich zo zákona a/alebo Stanov. Na tomto mieste je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právnym vzťahom medzi akcionármi a spoločnosťou (žalovaným) a právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Jedná sa o dva rozdielne právne vzťahy, a teda ak sa akcionári vzdajú svojich práv garantovaných zákonom a/alebo Stanovami, je neprípustné, aby uvedené vzdanie sa práv malo negatívne právne účinky na tretie osoby (členov dozornej rady), ktoré nie sú účastníkmi vzťahu, ktorého sa predmetné vzdanie sa práv priamo týka. V § 131 ods. 1 Obch. zák. sú taxatívne vymedzené osoby oprávnené na podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Žalobca (podľa registra ako bývalý člen dozornej rady) síce formálne nefiguruje medzi osobami oprávnenými na podanie žaloby podľa § 131 Obch. zák., avšak z pohľadu žalobcu je napadnutie neplatnosti uznesenia jeho jedinou možnosťou ako zvrátiť nezákonnosť, ktorá bola založená dotknutým uznesením, preto žalobcovi nemožno odňať túto jedinú možnosť domáhať sa právnej ochrany, keďže by sa takýto postup súdu mohol kvalifikovať ako odňatie možnosti súdnej ochrany. S prihliadnutím na všetky hmotnoprávne skutočnosti tejto veci, má naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určenie neplatnosti uznesenia MVZ o odvolaní z funkcie člena dozornej rady. Naliehavý právny záujem odôvodňuje tým, že určenie neplatnosti je jediným právnym prostriedkom, ktorým je možné zvrátiť protiprávny stav a na podklade, ktorého bude možné (po vynesení vyhovujúceho rozsudku) pristúpiť k zápisu zmeny do obchodného registra. V súčasnosti je teda zrejmá nezhoda medzi faktickým a právnym stavom v zápise členov dozornej rady v obchodnom registri, pričom uvedenú nezhodu je možné odstrániť len na podklade určovacieho rozsudku. Vzhľadom na to, že žalobca bol neplatne odvolaný z funkcie člena dozornej rady, naďalej mu trvá jeho nárok na mesačnú odplatu vo výške 2.656,- eur, t .j. 1.894,23 eur netto.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, poverenej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pozvánkou zo dňa 30.04.2012 predstavenstvo žalovaného zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie na deň 30.05.2012 o 9.00 hod. v sídle žalovaného, v zasadačke budovy PC na 7. poschodí s programom: 1. Otvorenie a kontrola uznášaniaschopnosti mimoriadneho valného zhromaždenia; 2. Voľba orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia (predsedu, zapisovateľa, overovateľov a osoby poverenej sčítaním hlasov); 3. Odvolanie a voľba členov predstavenstva spoločnosti za slovenského akcionára, určenie podpredsedu predstavenstva; 4. Odvolanie a voľba členov dozornej rady spoločnosti za slovenského akcionára; 5. Záver. Pozvánka bola akcionárom zaslaná dňa 30.04.2012. O priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia bola spísaná Notárska zápisnica N 318/2012, Nz 19215/2012, NCRls 19664/2012, z ktorej vyplýva, že sa ho zúčastnili všetci akcionári, t. j z celkového počtu 52.287.322 hlasov boli prítomní akcionári, ktorí mali spolu 100 % hlasov všetkých akcií a valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Ďalej z nej vyplýva, že uznesením 3/V/2012 bol žalobca odvolaný z funkcie člena dozornej rady s tým, že uznesenie bolo prijaté 100 % počtom hlasov akcionárov (52.287.322).

4. Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že ako akciová spoločnosť má dvoch akcionárov, a to spoločnosť Slovak Gas Holding B.V. a Fond národného majetku Slovenskej republiky tak, ako je zrejmé zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia. V prejednávanej veci nie je sporné, že dňa 30.05.2010 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom sa okrem iného rozhodovalo aj o odvolaní žalobcu z funkcie člena dozornej rady žalovaného. Na MVZ sa zúčastnili všetci akcionári žalovaného, ktorí disponovali 100 % všetkých hlasov na MVZ tak, ako je potvrdené notárom v zápisnici z MVZ na druhej strane. Ako vyplýva zo zápisnice spísanej notárom, konkrétne zo zápisu k bodu 4. Programu na strane tretej a štvrtej zápisnice, v rámci bodu 4 programu bol MVZ predložený návrh Fondu národného majetku SR ne odvolanie a menovanie členov dozornej rady za slovenského akcionára, ktorým bol aj žalobca. Zo zápisnice je jednoznačné, že o návrhu tohto akcionára na odvolanie a voľbu členov dozornej rady hlasovali obaja akcionári žalovaného a to tak, že zdvihnutím svojich hlasovacích lístkov jednomyseľne schválili prijatie uznesenia, ktorým došlo k odvolaniu dotknutých členov dozornej rady (en bloc), vrátane žalobcu a voľbe nových členov dozornej rady (en bloc). Teda proti návrhu nehlasoval nikto a nikto sa ani nezdržal hlasovania. V súlade s § 183 Obch. zák. v spojitosti s § 131 ods. 1 Obch. zák. sú vecne aktívne legitimovaní na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti výlučne nasledovné subjekty: c) akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia; d) akcionár, ktorý sa valného zhromaždenia nezúčastnil; e) člen predstavenstva (aktuálny); f) likvidátor (aktuálny, ak je ustanovený); g) správca konkurznej podstaty (aktuálna, ak je ustanovený); h) vyrovnací správca (aktuálny, ak je ustanovený); i) člen dozornej rady (aktuálny). Okrem aktuálnych členov orgánov spoločnosti (predstavenstva, dozornej rady) majú toto právo aj ďalšie dva taxatívne určené subjekty, ktorými sú: a) bývalý akcionár, za podmienky, že sa ho uznesenie týka; a b) bývalý člen predstavenstva, rovnako za podmienky, že sa ho uznesenie týka. Žalobca nemôže mať na prejednaní a rozhodnutí veci naliehavý právny záujem, keďže predmetom konania je rozhodovanie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré nie je právnym úkonom. Nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na prejednaní a rozhodnutí veci ani vzhľadom na to, že neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia sa netýka práv nadobudnutých tretími osobami v dobrej viere podľa § 131 ods. 4 Obch. zák. Pretože, ak by malo dôjsť k určeniu, že časť uznesenia MVZ, ako žaluje žalobca, je neplatná, potom by takýto výrok priamo zasahoval do oprávnených záujmov tretích osôb (osôb zvolených do funkcie členov dozornej rady tým istým rozhodnutím), ktoré žalobca inak svojou žalobou ani nespochybňuje, pretože žiada len parciálnu neplatnosť uznesenia MVZ a teda považuje uznesenia MVZ v zostávajúcich častiach za platné. Ak by bolo žalobe vyhovené, takýto následok bude ale vyvolaný a keďže takýto právny následok nemôže rozhodnutie súdu vyvolať, súd musí žalobu z dôvodu neprípustnosti zamietnuť. Ako je zrejmé zo žaloby, záujmom žalobcu v tomto konaní je zaplatenie konkrétnej peňažnej sumy. V prípade, ak má súd posudzovať žalobu ako žalobu určovaciu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a teda existuje potreba prioritného skúmania naliehavého právneho záujmu žalobcu, táto žaloba neplní svoje poslanie preventívnej žaloby, pretože navrhovaným určením by nedošlo k eliminovaniu stavu ohrozenia práva žalobcu alebo neistoty v právnom vzťahu (funkcie určovacej žaloby), ale práve naopak, stav neistoty sa prehĺbi s ohľadom na práva a právom chránené záujmy tretích osôb, konkrétne novozvolených členov dozornej rady (tým istým uznesením MVZ). Žalobca požaduje výlučne čiastočnú neplatnosť dotknutého uznesenia MVZ a nie neplatnosť celého uznesenia. Uvedené len potvrdzuje žalobcov záujem, ktorý

je obmedzený výlučne na domnelý peňažný nárok, teda nie záujem ustáliť svoje postavenie voči žalovanému a ostatným členom dozornej rady a predstavenstva, ktorí boli tým istým uznesením odvolaní a zvolení do svojich funkcií a tým sa zbaviť neistoty, či právny pomer medzi ním a spoločnosťou stále trvá, alebo zanikol, pretože čiastočná neplatnosť uznesenia túto istotu ani poskytnúť nemôže, keďže v jej dôsledku by, v prípade kladného rozhodnutia súdu, popri žalobcovi bola vo funkcii člena dozornej rady aj osoba, ktorá bola zvolená do tejto funkcie a platnosť voľby ktorej spochybnená nebola. Tento postup však žiadnu istotu nevytvorí, ale prehĺbi ju. Právna úprava teda nepriznáva bývalému členovi dozornej rady aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu a súčasne nie je možné vzhľadom na rozsah žalobného návrhu a dotknutého uznesenia MVZ žalobe vyhovieť. Petit žaloby je neprípustný, zmätočný a zároveň nevykonateľný a súčasne ho nemožno dispozičným úkonom žalobcu ani rozšíriť. Zároveň súd nemôže rozhodnúť o neplatnosti celého uznesenia MVZ, pretože by takým rozhodnutím prekročil žalobný návrh, čo je v prejednávanej veci neprípustné. Žalobca svojím petitom žiada, aby súd určil neplatnosť časti uznesenia valného zhromaždenia v časti týkajúcej sa odvolania žalobcu z funkcie člena dozornej rady. V zmysle § 131 ods. 1 Obch. zák. aktívne legitimovaná osoba môže podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Nie je možné požadovať určenie neplatnosti len časti uznesenia. Ak existujú dôvody neplatnosti uznesenia, musí byť napadnuté celé uznesenie. V zmysle § 184 ods. 3 Obch. zák. sa valné zhromaždenie akciovej spoločnosti s akciami na meno zvoláva písomnou pozvánkou. Pozvánka sa zasiela najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia všetkým akcionárom. V zmysle čl. VIII ods. 7 stanov predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie písomnými pozvánkami najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pozvánky na MVZ boli zaslané v zákonnej lehote všetkým akcionárom spoločnosti tak, ako vyplýva z podacích lístkov. Pozvánky boli zaslané dňa 30.04.2012, teda v zákonnej lehote v zmysle § 184 ods. 3 Obch. zák. a čl. VIII ods. 7 stanov, pretože MVZ bolo zvolané na 30.05.2012. Právna úprava zasielania pozvánky je jednoznačná a jediným predpokladom pre dodržanie určenej lehoty je zaslanie pozvánky, teda v prejednávanej veci podanie pozvánky na poštovú prepravu na adresu akcionára 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Na uvedenom nemení nič ani úprava stanov, ktorá nejde nad rámec zákonnej úpravy, ktorá sa plne aplikuje pri zasielaní pozvánky. Na MVZ sa zúčastnili obaja akcionári spoločnosti a ani jeden z nich nepodal námietku, protest proti zvolaniu MVZ, naopak, obaja akcionári jednomyseľne hlasovali za prijatie všetkých uznesení na MVZ, čo je len dôkazom o súhlase akcionárov s konaním valného zhromaždenia, programom a prijatými uzneseniami. V prejednávanej veci nejde o situáciu, kedy by niektorý z akcionárov bol prehlasovaný, resp. hlasoval by proti prijatiu uznesenia, teda vôľa akcionárov by bola odlišná, čo by mohlo implikovať nesúhlas akcionára s konaním valného zhromaždenia. Z hlasovania akcionárov je preto nesporné, že považovali MVZ za riadne zvolané, a to nie cez konštatovanie podpredsedu predstavenstva v zápisnici, ale práve cez jednomyseľné hlasovanie za prijatie všetkých uznesení. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.10.2003 sp. zn. Obdo V 30/2001 prejavom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným o tom, že netrvá na niektorej zložke predpísaného formálneho postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, môže byť formálna vada zvolania valného zhromaždenia zhojená. Prejav vôle musí urobiť spoločník, vo vzťahu ku ktorému predpísaný formálny postup dodržaný nebol. V zmysle uvedeného judikátu teda konvalidácia pri nedodržaní niektorej zložky formálneho postupu zvolávania možná je. Ide síce o zvolávanie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ale rovnako aplikovateľné aj na akciové spoločnosti. Podmienkou zhojenia je prejav vôle spoločníka (akcionára), vo vzťahu ku ktorému predpísaný formálny postup dodržaný nebol. Ak teda v prejednávanej veci sa obaja akcionári MVZ zúčastnili, hlasovali zhodne za prijatie všetkých uznesení potom aj zhojili prípadné formálne nedostatky zvolania MVZ. Pre prejav vôle sa nevyžaduje konkrétna forma a preto takýto prejav možno s odkazom na § 35 ods. 1 Obč. zák. urobiť aj konkludentne, teda v danej veci účasťou na MVZ, hlasovaním za prijatie uznesení, bez protestov v zápisnici, pričom tento spôsob nespôsobuje žiadne pochybnosti o vôli akcionárov prijať rozhodnutia v zmysle programu. Právo na zvolanie valného zhromaždenia je jedným zo základných práv akcionárov spoločnosti. Nejde o právo členov orgánov spoločnosti, teda ani právo člena dozornej rady a to ani za okolnosti, že stanovy vyžadujú, aby sa pozvánka na VZ zaslala členom dozornej rady. Podľa článku VIII ods. 8 stanov žalovaného k pozvánke zaslanej predstavenstvom musia byť priložené materiály, ktoré budú predmetom rokovania valného zhromaždenia. Predmetom rokovania MVZ, v zmysle určeného programu, bolo výlučne odvolanie a voľba určených členov predstavenstva a dozornej rady. Predmetom rokovania neboli konkrétne materiály, ani záležitosti, ku ktorým by boli potrebné materiály, ktoré sa v zmysle stanov doručujú spolu s pozvánkou. Je potrebné rozlíšiť medzi rokovaním valného zhromaždenia o: a) materiáloch, ktoré sú samé o sebe predmetom rokovania a prípadne aj následného rozhodovania (čl. VIII ods. 8 stanov), ktorými sú napr. účtovná závierka

spoločnosti, ktorú valné zhromaždenie schvaľuje, výročná správa spolu so správou o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku a ďalšie dokumenty, ktoré sú samé o sebe predmetom rokovania; b) veciach, na ktoré sa nevyžaduje doručenie akýchkoľvek podkladov; c) veciach, pri ktorých má akcionár osobitné zákonné právo byť vopred informovaný a to konkrétne vo veciach (i) zmeny stanov, kedy podstata navrhovaných zmien musí byť uvedená v samotnej pozvánke a návrh zmien stanov na nahliadnutie v sídle spoločnosti, (ii) voľby členov orgánov spoločnosti, kedy mená nominantov na voľbu musia byť na nahliadnutie v sídle spoločnosti; d) veciach, v ktorých má akcionár osobitné právo na informácie podľa stanov, ktoré bolo založené na základe § 184 ods. 8 Obch. zák. Stanovy žalovaného neupravujú poskytnutie zoznamu osôb navrhovaných za členov orgánov spoločnosti iným spôsobom, než akým majú byť sprístupnené podľa Obchodného zákonníka a v prejednávanej veci neexistuje žiadne prepojenie medzi § 184 ods. 8 Obch. zák. a čl. VIII ods. 8 stanov, pretože pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu z pozície člena dozornej rady nešlo o rokovanie o konkrétnom materiáli ako predmete rokovania. Na MVZ sa rozhodovalo výlučne o odvolacích a nominačných personálnych veciach a stanovy, ako ani nevyžaduje, aby v tomto prípade prílohou pozvánky bol akýkoľvek dokument. V prípade nominačných vecí, uvedené platí výlučne pre voľbu a nie odvolanie členov orgánov, je povinnosť splnená, ak pozvánka obsahuje upozornenie (§ 184 ods. 7 Obch. zák.), že (i) zoznam osôb nominovaných za členov orgánov (teda tých, ktorí majú byť volení) je na nahliadnutie v sídle spoločnosti počas lehoty na zvolanie VZ (§ 184 ods. 6 Obch. zák.) a (ii) akcionár má právo vyžiadať si kópie zoznamu nominovaných osôb (teda tých, ktorí majú byť volení). Pozvánka na MVZ tieto upozornenia obsahuje. Žalobca namieta nedoručenie zoznamu osôb navrhovaných za členov dozornej rady spoločnosti, hoci sa jeho takýto dokument netýka, pretože žalobca nebol osobou, ktorá mala byť volená, ale osobou, ktorá mala a bola odvolaná. na MVZ. Ak by aj zoznam nominantov (nie zoznam osôb na odvolanie) mal byť doručený spolu s pozvánkou, takýto postup nemohol obmedziť práva člena dozornej rady, preto nie je splnený predpoklad na určenie neplatnosti uznesenia podľa § 131 ods. 2 Obch. zák. Zákon ani stanovy porušené neboli, pretože zoznam osôb, ktoré boli zvolené za členov orgánov bol k dispozícii na nahliadnutie akcionárom v lehote na zvolanie MVZ podľa § 184 ods. 3 Obch. zák. Akcionári spoločnosti mali možnosť oboznámiť sa so zoznamom nahliadnutím a rovnako požiadať o zaslanie jeho kópie podľa § 184 ods. 7 Obch. zák. Rovnako aj v tomto prípade žalobca ako bývalý člen dozornej rady namieta údajný formálny nedostatok pri zvolaní MVZ, pri ktorom sú plne aplikovateľné argumenty a závery vyvodené v predchádzajúcej časti vyjadrenia. V súlade s vyššie uvedeným, MVZ bolo zvolané v súlade so zákonom a stanovami a preto nie je na mieste tvrdenie, že došlo k akémukoľvek zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ak aj malo dôjsť k formálnym vadám, čo odmieta, potom došlo k ich zhojeniu v dôsledku jednomyseľného hlasovania oboch akcionárov za všetky uznesenia na MVZ a treba uviesť, že namietané domnelé vady nemohli mať vplyv na rozhodovanie akcionárov, pretože zaslaním pozvánky, ktorá sa dostala do sféry dispozície akcionárov boli splnené zákonné predpoklady pre účasť na MVZ a sprístupnením zoznamu akcionárov v sídle spoločnosti a možnosťou vyžiadať si kópiu zoznamu na doručenie boli splnené súčasne aj zákonné predpoklady pre aktívnu účasť akcionára na MVZ, čím sa vytvorili predpoklady na riadne uplatnenie práv akcionára na MVZ. Formálne nedostatky, ak majú byť vo všeobecnosti dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, môžu byť namietané výlučne akcionárom a nie členom orgánu spoločnosti, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov SR. Kreačná - volebná právomoc vo vzťahu k členom orgánov spoločnosti je na valnom zhromaždení a to rovnako v prípade voľby, ako aj odvolania člena orgánu. Nemá žiadnu právnu relevanciu rozlišovanie medzi vzťahmi spoločnosť - akcionári, a spoločnosť - členovia orgánov, pretože vôľa spoločnosti sa na valnom zhromaždení kreuje cez vôľu akcionárov a rozhodnutie by bolo prijaté, aj ak by nedošlo k údajným nepodstatným formálnym pochybeniam. Právnu relevanciu má práve vnútorný vzťah akcionárov k prejednávanej veci a nie formálny nedostatok, ktorý môže byť zapríčinený vždy len treťou osobou. Výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon tohto domnelého práva žalobcu je celkom zjavne bezdôvodný a je v rozpore s dobrými mravmi tým, že má snahu zasahovať do autonómne vytvorenej a na MVZ prejavenej vôle oboch akcionárov, ktorí majú záujem na konštantnosti svojho rozhodnutia. Záujem žalobcu v tejto veci nemôže ísť nad rámec záujmov akcionárov, čo je potvrdené aj judikatúrou a predovšetkým zmyslom a účelom právnej úpravy akciovej spoločnosti. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť. O vecnej, teda súvislosti v materiálnom zmysle však nemožno vôbec uvažovať za situácie, kedy obaja akcionári jednomyseľne hlasovali za prijatie dotknutého uznesenia, pretože materiálna súvislosť je reprezentovaná práve účasťou akcionárov na MVZ a ich jednohlasným súhlasom s odvolaním žalobcu, zatiaľ čo žalobca sa dovoláva výlučne formálnej súvislosti medzi údajným porušením zákona a dotknutým uznesením.

5. Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák., každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa § 183 Obch. zák., o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 184 ods. 1 Obch. zák., najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej len "prítomný akcionár"). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie jednému splnomocnencovi, tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.

Podľa § 184 ods. 2 Obch. zák., valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

Podľa § 184 ods. 3 Obch. zák., pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou. Stanovy môžu určiť aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom majiteľovi akcie na doručiteľa oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej lehote na ním uvedenú adresu a na jeho náklady, ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených záložné právo v prospech spoločnosti aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti sú povinné uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, pričom verejné akciové spoločnosti s akciami na doručiteľa sú povinné oznámenie uverejniť aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia vo všetkých zmluvných štátoch Dohody o Európskom hospodárskom priestore v lehote podľa prvej vety. Náklady spojené so zvolaním a s konaním valného zhromaždenia znáša spoločnosť.

Podľa Čl. VIII ods. 7 Stanov, predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie písomnými pozvánkami najmenej tridsať (30) dní pred konaním valného zhromaždenia. Pozvánka musí obsahovať všetky náležitosti ustanovené platnými právnymi predpismi.

Podľa § 187 ods. 1 písm. d) Obch. zák., do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti tej časti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný z funkcie člena dozornej rady, nakoľko nebola dodržaná najmenej 30 dňová lehota, kedy mala byť pozvánka doručená akcionárom, neboli priložené materiály k pozvánke k jednotlivým bodom programu a tiež neboli uložené materiály o menách navrhovaných členov orgánov spoločnosti v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie MVZ. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.894,23 eur s príslušenstvom ako mesačnej odplaty žalobcu za výkon funkcie člena dozornej rady spoločnosti, z ktorej bol neplatne odvolaný.

7. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov.

„Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)

Žalobca svoje oprávnenie na podanie predmetnej žaloby odvodzuje od svojho postavenia bývalého člena dozornej rady. Žalobca už síce nie je zapísaný v obchodnom registri ako člen dozornej rady, avšak aktívna legitimácia na podanie žaloby mu zostala zachovaná, aj keď osoba bývalého člena dozornej rady nie je taxatívne uvedená medzi oprávnenými osobami podľa § 131 ods. 1 Obch. zák. Pokiaľ by súd pripustil opačný výklad a bývalý člen dozornej rady by nebol oprávnený na podanie takejto žaloby, v podstate by mu odňal jediný prostriedok právnej ochrany. Pasívne vecne legitimovanou osobou je samotná spoločnosť, teda žalovaný.

8. Prekluzívna lehota na podanie žaloby bola zachovaná, keďže uznesenie MVZ bolo prijaté 30.05.2012, pričom posledný deň lehoty pripadol na 30.08.2012, kedy bola žaloba podaná.

9. Informácia o konaní valného zhromaždenia je základnou skutočnosťou, o ktorej má mať akcionár vedomosť. Sprostredkovanie vedomosti o tejto skutočnosti je regulované právnymi normami, ktorých dispozitívnosť závisí od druhu akciovej spoločnosti. Spôsob akým predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie je upravené stanovami žalovaného v ustanovení článku VIII. ods. 7, ktoré nejde nad rámec zákonnej úpravy (§ 184 ods. 3 Obch. zák.). Zvolávanie valného zhromaždenia sa podľa stanov žalovaného nelíši od zákonnej úpravy, pretože zvolanie sa vykonáva zaslaním písomnej pozvánky. Ak teda predstavenstvo podľa stanov zvoláva valné zhromaždenie písomnými pozvánkami najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia, nemožno dospieť k záveru, že ide o odlišnú úpravu ako je stanovená zákonom (§ 184 ods. 3 Obch. zák.), podľa ktorej predstavenstvo zasiela pozvánku najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia.

„Spôsob zvolávania valného zhromaždenia závisí od formy akcií, ktoré spoločnosť vydáva. Spoločnosti s akciami na meno sú povinné zvolať valné zhromaždenie písomnými pozvánkami, ktoré musia odoslať akcionárom 30 dní pred konaním valného zhromaždenia.“ (Oľga Ovečková a kolektív, , Komentár, Druhé doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION 2008)

„Obligatórnou súčasťou stanov spoločnosti je aj spôsob zvolávania valného zhromaždenia, ktorý závisí od formy akcií. Pri akciách na meno je predstavenstvo povinné zaslať pozvánku každému jednotlivému akcionárovi osobne na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov v ustanovenej lehote, najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia.“ (Jozef Suchoža, Ján Husár a kolektív, Obchodné právo, IURA EDITION 2009)

Pokiaľ žalovaný zaslal dňa 30.04.2012 pozvánku na valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 30.05.2012, urobil tak v lehote predpísanej stanovami spoločnosti. Z formálnoprávneho hľadiska tak boli splnené podmienky na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia.

10. V prípade, ak by aj táto lehota zachovaná nebola, účasťou všetkých akcionárov na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení a ich zhodným hlasovaním, by prípadné formálne nedostatky pri zvolávaní valného zhromaždenia boli zhojené. V prejednávanej veci sa mimoriadneho valného

zhromaždenia zúčastnili všetci (v danom prípade iba dvaja) akcionári (majitelia akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota tvorí 100 % základného imania spoločnosti). Ani jeden z akcionárov nevyslovil nesúhlas s konaním valného zhromaždenia pre nedodržanie formálnych náležitostí (lehota, zaslanie materiálov) pre jeho zvolanie. Okrem toho mohli byť do programu rokovania valného zhromaždenia so súhlasom všetkých akcionárov zaradené aj také záležitosti, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu pri jeho zvolávaní (§ 185 ods. 2 Obch. zák.).

„Formálne nedostatky pri zvolávaní valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré by inak mohli byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti na ňom prijatých uznesené, môžu byť zhojené zhodným prejavom vôle všetkých akcionárov.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obo 340/98; ZSP 67/2000)

11. K zániku členstva v dozornej rade dochádza okrem iného aj odvolaním prostredníctvom orgánu oprávneného na voľbu, t. j. valným zhromaždením. Akcionári svoje právo na riadení spoločnosti realizujú okrem iného aj ovplyvňovaním personálneho obsadenia orgánov spoločnosti, a to voľbou a odvolávaním členov dozornej rady, resp. predstavenstva. Valného zhromaždenia, na ktorom bol odvolaný člen dozornej rady sa zúčastnili obaja akcionári disponujúci 100 % akcií a ani jeden z akcionárov nevyslovil nesúhlas s konaním valného zhromaždenia pre nedodržanie formálnych náležitostí. Akcionári tým jednoznačne a nespochybniteľne deklarovali vôľu prejednať stanovený program, vrátane bodu o odvolaní členov dozornej rady. Vyslovenie neplatnosti napadnutej časti uznesenia by bolo v rozpore so záujmami akciovej spoločnosti a v rozpore s vôľou oboch akcionárov a nepriaznivo by zasiahlo do práva akcionárov rozhodovať o riadení spoločnosti.

12. Nakoľko žalobca nebol odvolaný z funkcie člena dozornej rady spoločnosti neplatne, nevznikol mu ani nárok na zaplatenie mesačnej odplaty (ušlého zisku) v žalovanej sume, ktorú žalobca požadoval po odvolaní z funkcie.

13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.