Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-136-2015.pdf
PDF · 85.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 27. septembra 2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda sa domáhala náhrady majetkovej škody vo výške 2 333,14,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 466,63,-Eur. Žalobca vyčíslil uplatnenú majetkovú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré mal použiť na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, na udržanie a správu informačného systému vo výške 40,-Eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom vo výške 50,-Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15.-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1 100,-Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobkyne a stratu jej legitímnych očakávaní a dôvery konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej za škodu, vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu trov konania.
2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietala predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.
3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu cestou jeho právneho zástupcu a žalovaného. Žalobca, jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť
ospravedlnili. Žalovaný sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil. Z tohto dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, obsahom spisu exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 6. augusta 2010 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o. súdnemu exekútorovi E.. K. F. R. R. B. XX, XXX XX L., vykonať exekúciu proti povinnému E. F. o vymoženie pohľadávky vo výške 541,72,- Eur s príslušenstvom na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 23. apríla 2010 sp. zn. R. XXXXX/XX, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Dňa 19. októbra 2010 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 15. februára 2011 súd uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
6. Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). Podľa § 44 ods. 8 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (do 18.10.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu, ktoré svojim obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej moci porušia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, v danej veci na žalobkyni.
9. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.
10. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné predmetnú žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V danom prípade súd uznesením v zákonne stanovenej lehote rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
11. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán, a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.
12. Žalobca návrhom z 18. februára 2016 žiadala konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len O.s.p. / do právoplatného skončenia konania o prejudicionálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010.
13. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zo 7. októbra 2013 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľky H. V. proti odporcom 1. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a 2. POHOTOVOSŤ s.r.o. o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, súd konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudicionálnych otázkach podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., lebo mal za to, že je nevyhnutné požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežných otázkach predložených odporkyňou v 1. rade. Okrem toho žalobkyňa návrh na prerušenie konania odôvodnila aj tým, že zodpovedanie prejudicionálnych otázok v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 má aj v predmetnom konaní zásadný význam. Skutočnosť, že v uvedenom konaní odporkyňa navrhla znenie prejudicionálnych otázok, nezaväzuje súd na položenie týchto otázok Súdnemu dvoru.
14. Je potrebné uviesť, že navrhnuté prejudicionálne otázky sa zaoberajú podmienkami zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva vo vzťahu k skutkovému stavu tvrdenému spotrebiteľkou a charakterom uplatneného nároku v konaní pred Okresným súdom Prešov. V predmetnom konaní na tunajšom súde sa žalobkyňa domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
15. Vzhľadom na povahu účastníkov jednotlivých konaní, predmety konania a charakter uplatňovaných nárokov, súd dospel k záveru, že prípadné rozhodnutie o navrhnutých prejudicionálnych otázkach v konaní na Okresnom súde Prešov by nemalo zásadný význam pre prejednanie a rozhodnuitie veci na tunajšom súde. Okrem toho súd nemal preukázané, že na Okresnom súde Prešov je vedené konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, súd návrh na prerušenie konania zamietol.
16. Súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky / ďalej len „ ústavný súd „ / návrh na začatie konania c/ podal návrh na začatie prejudicionálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 3/ o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej / § 162 ods. 1 písm. a, b, c, ods. 3 Civilného sporového konania / ďalej len CSP /.
16. V zmysle citovaného ustanovenia z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.