Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-93-2013.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom P. G. XXXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Mária Miháliková, advokátka, so sídlom Horný Val 9/19, Žilina, proti žalovanému: FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom Mostová 381, Partizánske, IČO: 36783323, právne zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. Matej Valjent, so sídlom v Partizánskom, ul. Jesenského 232, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh žalobcu, že zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. X nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vo vchode XX, na Ul. P. G., v kat. území I., ako aj k spoluvlastníckemu podielu XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený CKN parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v 1-ci.
O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom domáhala určenia, že zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným ešte v roku 2010 je neplatná. Ďalej sa domáhala aj toho, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX vo vchode XX na Ul. P. G. je takisto neplatná. Okrem toho žiadala aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.300 eur. V stručnosti poukázala na neplatnosť režimu podľa obchodného práva. Zmluva bola uzatvorená v zmysle Obch. zákonníka. Táto skutočnosť bola pre ňu nevýhodnejšia, ako keby bola uzatvorená v zmysle Obč. zákonníka. Ďalej sa domáhala neplatnosti úverovej zmluvy aj pre absenciu esenciálnych náležitostí. Takisto poukázala na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v tejto zmluve. Z toho dôvodu, že záložná zmluva je vo vzťahu k úverovej zmluve záväzkom akcesorickým, nemôže v prípade určenia neplatnosti úverovej zmluvy obstáť ani záložná zmluva; nemôže existovať samostatne bez hlavného záväzku. Preto žiadala aj určiť, že zmluva o záložnom práve je takisto neplatná. Čo sa týka finančného zadosťučinenia poukázala na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007. V dôsledku postupu žalovaného bol u nej vyvolaný stres ako u spotrebiteľa privodený permanentným stavom neistoty, obavami o výške dlhu a jeho neustáleho narastania, ako aj strachom zo straty bytu.
2. Žalobca žiadal návrh žalobkyne v plnom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka právneho
režimu zmluvy o úvere, táto bola síce uzatvorená podľa Obch. zákonníka, ale to neznamená, že sa na ňu nevzťahuje aj právny režim Obč. zákonníka. Žalobkyňa bola riadne oboznámená so všetkými zmluvnými podmienkami zmluvy o úvere. Zmluva o úvere podľa jeho názoru neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku a neobsahuje ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o úvere. Čo sa týka výšky dohodnutej zmluvnej pokuty uviedol, že bude rešpektovať prípadné využitie moderačného práva súdu o jej znížení. Podľa jeho názoru však pokuta vo výške 65,75 eur ročne je primeraná. Žalobkyňa žiadnym spôsobom doposiaľ nepreukázala, že by zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva bola v rozpore s dobrými mravmi. On pri uzatváraní obidvoch zmlúv vychádzal výlučne zo samotného návrhu zo strany žalobkyne pri maximálnej miere ochrany k oprávneným záujmom žalobkyne a pri uzatváraní práv dbal vo vysokej miere na jej práva.
3. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že súd už v tejto veci raz rozhodol, a to rozsudkom 2C/93/2013-92 dňa 24.11.2014, ktedy súd určil, že zmluva o úvere 419/2010 zo dňa 7.4.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Zároveň súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. X nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vo vchode XX, na Ul. P. G., v kat. území I., ako aj k spoluvlastníckemu podielu XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený CKN parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 7.4.2010 je neplatná. Zároveň súd návrh žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.300 eur zamietol. Následne žalovaného zaviazal k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1.828,70 eur.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Žiline svojím uznesením 8Co/386/2015-118 dňa 30.9.2015 rozhodol, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. X nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vo vchode XX, na Ul. P. G., v kat. území I., ako aj k spoluvlastníckemu podielu XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený CKN parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.4.2010 je neplatná a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výrokoch, ktorými súd určil, že zmluva o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 7.4.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a ktorým návrh žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.300 eur zamietol, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
5. Súd druhej inštancie vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že v konkrétnom prípade podmienkou procesnej prípustnosti určovacích žalôb je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Podľa súdu druhej inštancie záložné právo je právom akcesorickým. Slúži teda na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t.j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t.j. ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku (rozsudok NS SR sp. zn. 1Obo/39/2008 z 16.12.2009). Neznamená to teda, že ak je zmluva o úvere neplatná, je neplatná aj zmluva o záložnom práve ako uvedené posúdil súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku. Okrem toho tento sa, pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, nezaoberal naliehavým právnym záujmom podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
6. V intenciách súdu druhej inštancie opätovne súd vykonal dokazovanie len výsluchom právneho zástupcu žalovaného, právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, o odročenie nežiadal a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd sa následne oboznámil už len so samotnou zmluvou o úvere, zmluvou o zriadení záložného práva, rozhodnutím OÚ, katastrálny odbor, výpisom z LV, uznesením Krajského súdu v Žiline 8Co/386/2015 a zistil nasledovné:
7. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie tunajšieho súdu 2C/93/2013-
92 sa v časti stalo právoplatné, a to v časti výroku, ktorým súd určil, že zmluva o úvere č. XXX/XXXX zo dňa 7.4.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. V časti, kde súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, tak v tejto časti bol zrušený súdom druhej inštancie. Takisto ostala právoplatná aj časť petitu rozsudku, kedy súd návrh žalobkyne o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
8. V tomto štádiu konania bol predmetom sporu len žalobný návrh, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva je k predmetnému bytu neplatná.
9. Ako to už súd konštatoval vyššie, vychádzal predovšetkým z uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorý dal do pozornosti súdu prvej inštancie, aby žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR, tak ako je to vyššie konštatované, t.j. vo vzťahu k zabezpečovaciemu záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku. To znamená, že ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku.
10. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení,
že zriadenie vecného bremena k bytu je neplatné. Súdu preukazoval a dal do pozornosti aktuálne znenie LV č. XXXX pre kat. úz. I., vedenom na OÚ I., z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni a k jej bytu č. X nie je evidované už záložné právo v prospech žalovaného, pričom ako titul výmazu tohto záložného práva je práve rozsudok súdu prvej inštancie. Žiadal, aby v tejto časti bol súdom návrh zamietnutý. Ohľadne trov konania žiadal, aby vzhľadom na pomer úspechu priznal, resp. rozdelil trovy v 1/3 v prospech žalobcu a v 2/3-nách v prospech žalovaného.
11. Ako to už bolo povedené, žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil, písomne sa ospravedlnil, požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Je nepochybné, že uznesenie súdu druhej inštancie mu bolo doručené. Nezaujal žiadne stanovisko k tomuto rozhodnutiu súdu druhej inštancie a nezdôvodnil naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP.
12. Z pripojeného aktuálne LV je zrejmé, že došlo k zrušeniu záložného práva. Toto záložné právo už nie je evidované na LV, pričom titul výmazu záložného práva bol rozsudok 2C/93/2013-92. Naliehavosť právneho záujmu teda tu neexistuje, pretože aj pokým by súd rozhodol, že by určil, že zriadenie vecného bremena je neplatné, bolo by to nadbytočné, keď na základe vyššie citovaného rozsudku bolo určené, že samotná zmluva o úvere je neplatná. Naliehavosť právneho záujmu teda v tomto konkrétnom prípade na strane žalobcu absolútne absentuje.
13. Vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v tejto časti súd žalobný návrh žalobkyne zamietol.
14. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, t.z., ak mala strana vo veci súd úspech len čiastočne, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Je nepochybné, že jednak žalobca, ale aj žalovaný mal v tejto veci úspech. Jednalo sa o čiastočný úspech zo strany žalovaného aj žalobcu. Súd vzhľadom na toto konania potom pomerene rozdelil náhradu trov konania. Súdu sa javilo vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán, že v danom prípade je vhodné trovy konania pomerene rozdeliť v 1-ci. To znamená, že to bude žalovaný, ktorý bude povinný uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v 1-ci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).