Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-7Csp/2/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: I. Z., T.. XX. B. XXXX D. B., T. Y., T. H. I. X, H., t. č. na bližšie neznámom mieste v B., T. Y., o zaplatenie 119,19 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd nemá právomoc vo veci konať.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 119,19 € s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5% ročne zo sumy 17,89 € od 21. apríla 2020 do zaplatenia, zo sumy 23,48 € od 19. mája 2020 do zaplatenia, 5 zo sumy 37,39 € od 19. júna 2020 do zaplatenia, a zo sumy 18,49 € od 21. júla 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu, žalovaná využívala ním poskytované služby, pričom nezaplatila štyri mesačné odplaty za využívané služby a dojednanú zmluvnú pokutu. Upomínací súd na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, ale ten žalovanej sa na žiadnu adresu nepodarilo doručiť. Príslušný súd následne súd doručoval žalovanej žalobu, ale tiež neúspešne.

2. Vzhľadom na to, že vo veci išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (žalovaná sa k žalobe nevyjadrila) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 €, mienil súd rozhodnúť podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania. Napokon však na nariadenom pojednávaní, na ktorom mal byť len vyhlásený rozsudok dospel k záveru, že je potrebné vysloviť nedostatok svojej právomoci a konanie zastaviť.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).

5. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. c) Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 147, 10.6.2009, s. 5 - 43) (ďalej len „Luganský dohovor II“) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nemožno považovať za súčasť jeho

podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak: (…) vo všetkých ostatných prípadoch zmluva bola uzatvorená s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v štáte viazanom týmto dohovorom určeného podľa bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

6. Podľa čl. 16 ods. 2 Luganského dohovoru II druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Toto ustanovenie je zhodné s ustanovením čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 351, 20.12.2012, p.1) v platnom znení (ďalej len „nariadenie 1215/2012“).

8. Podľa čl. 26 ods. 1 Luganského dohovoru II, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom štáte viazanom týmto dohovorom, žalovaná na súde iného štátu viazaného týmto dohovorom a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto dohovoru.

9. Súd, prihliadajúc na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, dospel k záveru, že v danej veci nemá právomoc, pričom právomoc nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky a to s poukazom na čl. 18 ods. 2 Luganského dohovoru II.

10. V danej veci je predmetom konania zaplatenie odplaty za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanej ako spotrebiteľovi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“). Žalovaná pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom konala ako spotrebiteľ a právny predchodca má postavenie dodávateľa. Vzťah právneho predchodcu a žalovaného je preto vzťahom spotrebiteľským. Na povahu tohto vzťahu nemá vplyv, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej a že novým veriteľom sa stal žalobca.

11. Podľa Súdneho dvora, pojem „bydlisko spotrebiteľa“ použitý v čl. 18 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že označuje bydlisko spotrebiteľa ku dňu podania žaloby (uznesenie z 3. septembra 2020, mBank S. a. proti PA, C-98/20, bod 37).

12. V situácii, keď spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou opustí svoje bydlisko predtým, než sa proti nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, sú príslušné rozhodnúť o žalobe súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa (porov. rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2011, Hypoteční banka, C-327/10, EU:C:2011:745, bod 47).

13. Luganský dohovor II má takmer rovnaké znenie ako zodpovedajúce články nariadenia 1215/2012 a treba dbať na konvergentný výklad rovnocenných ustanovení týchto nástrojov (v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2023, PT, C-343/22, EU:C:2023:276, bod 27).

14. Podľa Súdneho dvora systematický výklad ustanovení oddielu 4 hlavy II Luganského dohovoru II, ktorý sa týka právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv, si nevyžaduje existenciu cezhraničnej činnosti podnikateľa v okamihu uzatvorenia zmluvy (napr. rozsudok z 30. septembra 2021, Commerzbank AG, C-296/20, EU:C:2021:784, bod 52). Nemá preto relevanciu, že predchodca žalobcu mal v čase uzatvorenia sídlo v Slovenskej republike, kde mala v čase uzatvorenia zmluvy s predchodcom žalobcu aj žalovaná. Podstatné je, kde majú strany sídlo v čase vzniku sporu.

15. Podľa Súdneho dvora pravidlo právomoci súdu v mieste bydliska spotrebiteľa, bez ohľadu na prípadné premiestnenie tohto bydliska, nie je len výsledkom procesu normatívnej úpravy, ktorého jednou z podôb sú napríklad aj pravidlá Luganského dohovoru II, ale zodpovedá tiež obvyklej právomoci určenej na základe bydliska žalovaného, upravenej v článku 2 ods. 1 tohto dohovoru (cit. rozsudok C-296/20, bod 54). Preto podľa Súdneho dvora čl. 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie určuje právomoc súdu aj v prípade, keď podnikateľ a spotrebiteľ, ktorí sú stranami spotrebiteľskej zmluvy, mali v deň uzavretia tejto zmluvy sídlo a bydlisko v tom istom

štáte viazanom týmto dohovorom, a keď cezhraničný prvok právneho vzťahu vznikol až po uzavretí tejto zmluvy z dôvodu premiestnenia bydliska spotrebiteľa do iného štátu viazaného týmto dohovorom (cit. rozsudok C-296/20, bod 60). O taký prípad ide v danej veci.

16. Zmluvnou stranou Luganského dohovoru II je aj Nórske kráľovstvo. Zo skutočností zistených v rámci prípravy pojednávania vyplýva, že žalovaná má posledné známe bydlisko na území Nórskeho kráľovstva, kde sa narodila, čiže na území členského štátu Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“). Už v čase doručenia žaloby súdu dňa 29. novembra 2022 (č. l. 49) sa žalovaná nenachádzala na území Slovenskej republiky, kde v roku 2020 skončila štúdium medicíny na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Podľa údajov na svojom profile na sociálnej sieti linkedin.com (https:// www.linkedin.com/in/maryam-ahmed-523714200) sa zdržuje v Nórsku, kde sa aj narodila, čo súd zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni, v ktorej bola registrovaná počas prvej registrácie na území Slovenskej republiky. To je zrejme aj dôvod, pre ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej zásielku ani na jednu zo známych adries, na ktorých sa zdržiavala na území Slovenskej republiky (I. X, H., Z. M. XXXXX/XXD, H.). Vzhľadom na to, že žalovaná je štátnou občiankou členského štátu EZVO, čo potvrdil súdu aj orgán cudzineckej polície (č. l. 83), pobyt takejto osoby podlieha na území Slovenskej republiky podľa o pobyte cudzincov len registrácii, z čoho ale nemožno odvodiť bez ďalšieho, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava. Záver, že sa žalovaná na území Slovenskej republiky zdržiava je v priamom rozpore so zistenou skutočnosťou, že ukončila vzdelávanie a podľa svojho zverejneného profilu na internete sa žalovaná zdržiava v Nórskom kráľovstve, hoci súdu nie je známe, na ktorom mieste.

17. So zreteľom na uvedené skutočnosti týkajúce sa bydliska žalovanej a s poukazom na citovaný Luganský dohovor II a judikatúru Súdneho dvora k tomuto dohovoru je daná právomoc súdov členského štátu podľa domicilu žalovanej, čiže právomoc súdov v Nórskom kráľovstve, pretože do dňa vydania tohto uznesenia sa žalovaná konania nezúčastnila. Ide teda o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd nemal inú možnosť než podľa čl. 26 ods. 1 Luganského dohovoru II samostatným výrokom vysloviť, že nemá právomoc a konanie zastaviť podľa .

18. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Vzhľadom na to, že podaním žaloby na súd, ktorý vo veci nemá právomoc zavinil žalobca z procesného hľadiska zastavenie konania, patrila by s poukazom na náhrada trov konania žalovanej. Súd však z obsahu súdneho spisu zistil, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že sa žalovanej náhrada trov konania nepriznáva (porov. R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018 sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.