Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-61-2013.pdf
PDF · 191.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: Z.. G.. H. F., Q.. XX.XX.XXXX, J. XX, U., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. ANDREA TAKÁTS ILČÍKOVÁ, s.r.o., Palisády 14, Bratislava, IČO 50 167 057, proti žalovanej: Z.. N. X., Q.. XX.XX.XXXX, Y. T. XX, U., zastúpená JUDr. Janou Kompišovou, advokátkou so sídlom Jakubovo nám. 9, Bratislava, o zaplatenie 11951,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 53,39 eur a o zaplatenie 409,73 eur z a s t a v u j e.
II. Súd v zastavenej časti konania p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške:
- 282,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.12.2011 do zaplatenia,
- 563,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.1.2012 do zaplatenia
- 563,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.2.2012 do zaplatenia
- 563,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.3.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.4.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.5.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.6.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.7.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.8.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.9.2012 do zaplatenia
- 663,87 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.10.2012 do zaplatenia
- 420,28 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.11.2012 do zaplatenia
- 231,84 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 17.06.2014 do zaplatenia
- 1.254,96 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.6.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
V. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.04.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 02.2013, naposledy zmenenou na pojednávaní dňa 15.06.2016, sa žalobca voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.3.2011 do zaplatenia, 214,99
Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.4.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.5.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.6.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.7.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.8.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.9.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.10.2011 do zaplatenia, 214,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.11.2011 do zaplatenia, 663,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.12.2011 do zaplatenia, 663,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.1.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.2.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 13.3.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.4.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.5.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.6.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.7.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.8.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.9.2012 do zaplatenia, 663,87 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.10.2012 do zaplatenia, 420,28 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 8.11.2012 do zaplatenia, 212,10 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 26.11.2012 do zaplatenia, 358,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 17.06.2014 do zaplatenia, 1.256,48 Eur s 5,05% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.6.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uplatnil dlžné nájomné za obdobie od 03/2011 do 11/2011, nakoľko nájomné bolo platené vo výške zníženej o 214,99 eur a za obdobie 12/2011 do 03/2012 nájomné v celkovej dojednanej výške 663,87 eur ako aj náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.12.2011 do 13.03.2012. Titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobca uplatnil za obdobie od 13.03.2012 do 19.11.2012 ako cenu pôvodne dojednaného nájmu sumu 663,87 eur mesačne a náklady za služby spojené s užívaním bytu vo období od 13.03.2012 do 19.11.2012.
3. Žalobca uviedol, že so žalovanou dňa 12.03.2007 uzatvoril zmluvu o nájme bytu; dňa 13.02.2007 bol k uvedenej zmluve dojednaný dodatok č. 1. Nájomná zmluva (ďalej v texte rozsudku len „Zmluva“) bola dojednaná na dobu určitú do 12.03.2008, nájomné bolo dojednané vo výške 663,87 eur (20000,- Sk). Nájomníčka užívala prenajatú vec aj po skončení nájmu a žalobca nepodal návrh na vypratanie, Zmluva sa tak obnovila za rovnakých podmienok ako pôvodná zmluva. Uvedená situácia sa opakovala až do r. 2011, doba nájmu uplynula 12.03.2012. Žalovaná byt vypratala dňa 19.11.2012. Žalovaná opakovane porušovala povinnosti zo Zmluvy, v roku 2011 si svojvoľne znížila dohodnutú výšku nájomného, odmietla platiť náhradu za služby spojené z užívaním bytu a nájomné, ktoré hradila bolo platené oneskorene. Od novembra 2011 až do vypratania bytu v novembri 2012 žalovaná neplatila žiadne úhrady, teda ani nájomné ani náklady za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná v období od marca 2011 do novembra 2011 hradila mesačné nájomné znížené o 214,99 eur, t. j. sumu 448,88 eur a zálohové platby 199,16 eur.
4. Pokiaľ si žalovaná svojvoľne upravila výšku nájomného ako primeranú zľavu z nájomného, podľa vyjadrení žalovanej vo výške 25 %, ktorá bola však v skutočnosti 32 %, teda 1/3 nájomného, takýto postup nebol dôvodný. Pri dôvodoch pre zníženie nájomného - netesniace balkónové dvere, stierka a zlý spád odtoku umývadla, žalobca poukázal na čl. II ods. 3 Zmluvy, v ktorom žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila s predmetom nájmu a akceptuje jeho technický stav v čase uzatvorenia zmluvy. Technický stav bytu musel byť žalovanej známy aj z toho titulu, že uvedený byt aj s partnerom p. X. užívali už pár mesiacov pred uzavretím zmluvy. Žalovaná bola s uvedeným stavom uzrozumená, a teda tieto „vady“ nemôžu zakladať nárok na zľavu z nájomného. V prípade žalovanej nejde o kvalifikované vady, ktoré by podstatným spôsobom alebo po dlhšiu dobu podstatne zhoršovali užívanie bytu; žalovaná mohla od žalobcu požadovať maximálne odstránenie závad v byte (§ 691 Občianskeho zákonníka, ďalej v texte rozsudku len „OZ“, pozn. súdu). Rovnako vzhľadom k okolnostiam danej veci nemožno uplatnenú zľavu z nájomného vo výške 1/3 z nájomného považovať za primeranú. Základný motív, pre ktorý žalovaná uplatnila zľavu z nájomného, videl žalobca v tom, že žalovaná sa domnievala, že nemala platiť platby spojené s užívaním bytu okrem tých, ktoré boli výslovne uvedené v Zmluve, a nakoľko tieto údajné „preplatky“ jej žalobca nevydal, zľava z nájomného mala zlegalizovať zníženie platieb, kompenzovať požiadavku žalovanej na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia. Uplatnenie zľavy bolo iba zámienkou k tomu, aby si žalovaná mohla uspokojiť podľa jej ľubovôle nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z celkom iného titulu. Rovnako v uvedenom čase sa partner žalovanej p. X. ocitol vo finančných problémoch, keď likvidoval viaceré z jeho obchodných spoločností, a teda zo strany žalovanej boli vyhľadávané zámienky a dôvody, aby mohla predmetný byt užívať bezodplatne. Všetky závady žalovaná namietla až v priebehu roka 2011, avšak z opisu uvedených vád je zrejmé, že tieto mali existovať už v čase podpisu Zmluvy. Pokiaľ by žalovaná na uvedené závady prišla až po podpise Zmluvy, mala postupovať podľa § 687 ods. 1 OZ, ale žiadne nedostatky žalobcovi v tomto smere vytknuté neboli. Povinnosť prenajímateľa podľa § 687 ods. 1 OZ je povinnosťou jednorazovou viazanou na vznik práva k nájmu bytu, jej splnenia sa nemožno domáhať počas trvania nájomného pomeru. Nakoľko žalovaná po uzavretí Zmluvy nerozporovala splnenie povinnosti žalobcu odovzdať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, technický stav bytu podpisom Zmluvy akceptovala, nemôže sa nápravy uvedených vád a už vôbec nie v ich dôsledku zľavy z nájomného, domáhať po 5 rokoch od vzniku nájomného vzťahu. Žalovaná bola povinná okamžite oznámiť žalobcovi potrebu vykonania tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť mu ich vykonanie, inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
5. Primeranosť technického stavu dverí bola potvrdená svedkom Radovanom Černákom, ktorý dvere premazal a vykonal prítlaky, aby cez dvere nefúkalo. Tiež nie je vylúčené, že nutnosť vykonania prítlakov bola spôsobená nesprávnou manipuláciou s dverami, nakoľko žalovaná s partnerom nezatvárali dvere správnym spôsobom, čo im však žalobca na mieste vysvetlil a ukázal. Žalovaná si bola vedomá, že si neprenajíma byt v novostavbe, že bytový dom má svoj vek, rovnako aj jeho zariadenie. Pokiaľ mala žalovaná za to, že žalobca nezabezpečil riadne vykonanie opravy dverí, mohla túto vykonať sama a následne si započítať náklady spojené s opravou napr. s nájomným. Žalovaná v súvislosti s uplatnenou zľavou z dôvodu prefukovania cez balkónové dvere si túto uplatnila bez ohľadu na ročné obdobie, hoci pri priaznivom počasí neprefukovalo, cez dvere prefukovalo, len ak silno fúkalo. Z uvedeného vyplýva neprimeranosť uplatnenej zľavy ako aj z jej nepomeru vo vzťahu k celkovej výmere bytu a výmere dotknutej izby. Ďalším dôvodom uplatnenia zľavy mala byť nekvalitná stierka a nutnosť jej obnovy resp. maľovky. Stav maľovky bol rovnaký ako v čase prevzatia bytu, teda nejednalo sa o zhoršenie či zmenu oproti pôvodnému stavu, a preto nie je na mieste žiadať zľavu z nájomného. Cena nájmu vychádzala zo stavu bytu, ktorý žalovaná poznala a akceptovala. Žalobca zdôraznil, že drobné úpravy v byte súvisiace s jeho údržbou a jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca, pričom náklady spojené s bežnou údržbou bytu predstavujú náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní ako napr. aj maľovanie. Podľa Zmluvy bola dojednaná výške nákladov spojených s bežnou údržbu vo výške 1000,- Sk mesačne, pričom žalovaná údržbu predmetného bytu v zásade nevykonávala. Pokiaľ teda žalovaná pociťovala po piatich rokoch nájmu potrebu maľovky, mala ju zabezpečiť vo vlastnej réžii. Vo vzťahu k uplatnenej zľave pre neodtekajúce umývadlo a s tým spojené časté výpadky plynového kotla, žalobca prvotne poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma závadami. Neodtekajúce a upchávajúce sa umývadlo v kuchyni priamo súvisí so starostlivosťou o to, aby sa do sifónu nedostávali pevné časti odpadu za použitia sitka. Ak sitko používané nebolo, je možné a prirodzené, že umývadlo v kuchyni sa upchávalo. Za drobné opravy súvisiace s užívaním bytu, na ktoré je povinný nájomca, sa považuje aj čistenie zanesených odpadových rúr z bytu do kanalizačného potrubia. V prípade, že problém s odtokom bol dlhodobý a jeho príčinou bol zlý spád odtokovej rúry, táto skutočnosť musela byť žalovanej z predchádzajúceho užívania bytu známa, súčasne žalovaná akceptovala technický stav uvedeného bytu v čase uzavretia Zmluvy; pokiaľ bol byt nespôsobilý na riadne užívanie, mala byť táto skutočnosť oznámená ihneď, nie až po 5 rokoch. Výpadky plynového kotla nemožno považovať za časté, žalovaná predložila len dva doklady súvisiace s plynovým kotlom, z ktorých jeden súvisí s jeho opravou, ktorú opravu hradil žalobca a druhý doklad je vystavený za bežnú údržbu pred vykurovacou sezónou (kontrola a čistenie).
6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe túto navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca si do vyúčtovania za spotrebu energií zahrnul aj služby, za ktoré nebola povinná platiť s poukazom na obsah Zmluvy (napr. osvetlenie, upratovanie a pod.). Vzniesla voči nárokom žalobcu kompenzačnú námietku celkovo vo výške 10157,71 eur, pozostávajúcu z preplatkov na platbách za energie celkovo 4964,89 eur, rátanú ako rozdiel medzi realizovanými zálohovými platbami a vyúčtovaním reálnej spotreby, nakoľko žalovaná mala za to, že zo Zmluvy vyplývala povinnosť platiť len spotrebu za elektrinu, plyn, vodu, avšak žalobca jej účtoval aj ďalšie platby a to podľa vyúčtovaní predložených správcom bytového domu, ktoré povinnosť hradiť nemala, a teda z uvedeného dôvodu jej vznikali preplatky. Celkovo pri spotrebe energií za rok 2007 vznikol preplatok 1212,87 eur, za rok 2008 preplatok 945,21 eur, za rok 2009 preplatok 1121,93 eur, za rok 2010 preplatok 1008,63 eur, za rok 2011 preplatok 676,25 eur. Ďalšou
sumou uplatnenou na započítanie je zľava z nájomného 4514,79 eur, ktorú žalovaná uplatnila ako zľavu z nájomného pre vady predmetu nájmu za obdobie od marca 2011 do novembra 2012 vo výške 214,99 eur/mesiac. Tretia časť zápočtu predstavovala suma 232,74 eur titulom úročenia preplatku na energiách za rok 2010, ďalej sumu 94,29 eur titulom úročenia preplatku na energiách za rok 2011 a 351,- eur ako náklady za opravu kotla a 100,- eur za opakované pripojenie bytu k elektrickej sieti, vyrátaných ako paušalizované náklady spojené s opakovaným pripojením k odberu elektrickej energie a sprievodnými rušivými javmi (napr. pokazené potraviny po znefunkčnení chladničky a mrazničky).
7. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovanej žalobca vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal, že premlčacia doba ohľadne preplatkov z konečného vyúčtovania začala plynúť vždy najneskôr od momentu splatnosti preplatku z konečného vyúčtovania. Konečné vyúčtovanie vykonával žalobca každý rok najneskôr v kalendárnom mesiaci október, kedy mu bolo doručované vyúčtovanie spotreby plynu. Povinnosť vrátiť preplatky resp. zaplatiť nedoplatky bola v Zmluve dohodnutá najneskôr do 30 dní po vyúčtovaní platieb jednotlivými dodávateľmi. Z uvedeného vyplýva, že nároky na preplatky za spotrebu energií za roky 2007 - 2010 sú premlčané. Vo vzťahu k sume 4514,79 eur uplatnenej ako kompenzáciu titulom zľavy z nájomného, tento postup žalobca považoval za nedôvodný, nakoľko žalovaná už túto údajnú pohľadávku úspešne uspokojila znížením platieb nájomného a následným neplatením, teda nemôže z uvedeného titulu evidovať už žiadnu pohľadávku voči žalobcovi, keďže žiadna takáto pohľadávka neexistuje. Ohľadne započítania pohľadávky titulom opravy kotla 351,- eur a 100,- ako paušálnej náhrady za znovupripojenie k elektrickej energii žalobca vzniesol námietku premlčania, námietku nedostatku aktívnej legitimácie, nakoľko platiteľom uvedenej opravy nebola žalovaná, ale p. X., druhý doklad za opravu kotla je vystavený na žalobcu, ktorý opravu aj platil, naviac žalovaná si úhradu za údržbu plynového kotla už započítala, keď nájomné za mesiac august 2010 ponížila o sumu 140,- eur za údržbu plynového kotla. Suma 100,- nebola preukázaná žiadnym relevantným dokladom o vykonanej úhrade.
8. Pokiaľ žalovaná odmietla platiť za služby spojené s užívaním bytu, ktoré vykonáva správca bytového domu, uvedené nekorešponduje s čl. III ods. 2 Zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany výslovne dohodli, že poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu budú zúčtované na základe skutočnej spotreby po predložení faktúr. Žalobca poukázal, že pokiaľ je medzi zmluvnými stranami nesúlad vo výklade zmluvy, je potrebné túto nejasnosť vykladať v neprospech zmluvnej strany, ktorá zmluvu formulovala, pričom predmetná zmluva bola predložená žalovanou resp. jej partnerom Z.. X.K. R. realitnej kancelárie. Za služby spojené s užívaním bytu sa považuje vykurovanie, dodávka teplej vody, upratovanie spoločných priestorov v dome, užívanie domovej práčovne, osvetlenie spoločných priestorov v dome, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola a smetí, odvoz splaškov a čistenie žúmp a vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou príp. aj ďalšie služby. Je zrejmé, že strany si v Zmluve dojednali okrem platieb za spotrebu elektrickej energie, plynu, teplej a studenej úžitkovej vody aj platby za ďalšie služby spojené s užívaním bytu. Uvedenému záveru svedčí aj prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, keď žalovaná až v liste z 01.10.2012 prvýkrát spochybnila dôvodnosť účtovania ďalších služieb spojených s užívaním bytu.
9. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 53,39 eur a o zaplatenie 409,73 eur späť, a to v súvislosti so špecifikáciou a konkretizáciou žalovanej sumy na výzvy súdu.
10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov G. F., Z.. X. X., N. Č., Y. Q.G., K. listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu a to najmä: zmluva o nájme bytu s dodatkom č. 1, výpis z LV č. XXXX, protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu od správcu za r. 2007-2012, vyúčtovacie faktúry za dodávku el. energie za r. 2007-2012, vyúčtovacie faktúry za dodávku plynu za r. 2007-2012, výpisy z bankového účtu žalobcu, čestné vyhlásenie R.. U.. Súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom p. X. K.hľadne okolnosti uzatvárania nájomnej zmluvy, zamietol z dôvodu, že jeho opätovný výsluch nepovažoval vzhľadom k predmetu sporu, za účelný a hospodárny.
11. Žalobca pri výsluchu ako strana sporu uviedol, že s manželkou vlastnia nadštandardný 4-izbový byt, v ktorom sa nachádza zimná záhrada, šatník aj garážové státie, Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 06.12.2006 bol byt prenajatý p. X.. Dňa 12.03.2007 bola uzavretá nájomná zmluva so žalovanou. Byt bol bez závad, žalovaná ho riadne užívala v rokoch 2007 - 2009, problémy nastali v roku 2010,
keď žalovaná prestala platiť platby, resp. s nimi meškala. Žalovaná odmietala osobný aj telefonický kontakt, chcela komunikovať len prostredníctvom mailu. Dokonca v jednom prípade, keď bol žalobca na schôdzi vlastníkov, ho žalovaná do bytu nepustila. Od decembra 2010 začala žalovaná platby uhrádzať s omeškaním, preto bola listom zo dňa 20.02.2011 upozornená, aby platby uhrádzala včas. Od marca 2011 do júna 2011 bola žalovaná stále v omeškaní s platbami, s tým, že si ich svojvoľne znížila o 1/4, a preto jej bola daná výpoveď dňa 16.06.2011, ktorú prevzal p. X.. X. zníženiu platieb došlo z dôvodu, že byt bol nespôsobilý na užívanie, v máji 2011 bolo žalobcovi oznámené, že netesnia balkónové dvere, pričom žalobca prizval k uvedeným dverám zástupcu spoločnosti, ktorá dvere dodala, v roku 2011 bola vykonaná oprava. Pokiaľ žalovaná žiadala obnoviť stierky a maľovky pretože opadávali, v byte behávali 4 deti a hrávali sa tam s loptou, teda k uvedenému problému mohlo prísť, avšak nájomníčka si uvedené mohla zabezpečiť aj sama, žalobca nemal dôvod to robiť vzhľadom k zlej komunikácii so žalovanou. Ďalšou požiadavkou žalovanej bolo odstránenie závady spočívajúcej v upchávajúcom sa umývadle v kuchyni, toto žalobca nerobil, nakoľko to bola len otázka vyčistenia sifónu, čo si mala žalovaná urobiť sama. V minulosti v r. 2010 žalobca na požiadavku žalovanej urobil žalúzie, nebol to žiaden problém. Žalovaná sa domnievala, že byt nie je spôsobilý na riadne užívanie a tak si zrážala 1 nájomného. Žalovaná v byte bývala do 19.11.2012, kedy došlo k odovzdaniu bytu, za obdobie od júna 2011 do novembra 2012 platila platby len čiastočne. Po tom, ako žalovaná opustila byt boli v ňom nedostatky, bolo zámerne dohodnuté stretnutie na odovzdanie bytu večer, bez denného svetla; v predsieni chýbala žiarovka, vchodové dvere v kuchyni boli rozbité, v kuchyni bola poškodená stolička, zničené boli aj žalúzie, čo sa však mohlo stať aj ich používaním. Ďalej boli vŕtaním poškodené obklady v kúpeľni, čo však so žalovanou nebolo riešené, ale z jej strany to bolo nekorektné. Veci mal žalobca len v jednej izbe, jednalo sa o jednu dvojposteľ, ktorá bola v izbe 4 mesiace uložená na stojato.
12. Žalovaná pri výsluchu ako strana sporu uviedla, že nájomnú zmluvu so žalobcom uzavrela dňa 12.07.2007. Predmetný byt našiel partner žalovanej, p. X., s ktorým spolu s dvomi deťmi v byte bývala. Hneď pri odovzdaní bytu boli spísané závady, ktoré tam boli, z ktorých závad bolo odstránené len uzatváranie bidetu. Byt bol nezariadený, v jednej izbe sa nachádzal nábytok žalobcu, ktorý si mal žalobca zobrať, čo však urobil až po jednom roku, dovtedy túto izbu nemohli užívať. Dohodnuté nájomné platila do februára 2011, od marca 2011 došlo k zníženiu nájomného z niekoľkých dôvodov. Prvotne žalobca odovzdával vyúčtovanie energií až po dvoch rokoch, kedy prišli na to, že platia aj za iné položky, ako boli uvedené v zmluve. Toto bolo niekedy koncom roka 2010 s tým, že komunikácia so žalobcom nebola dobrá, žalovaná mu nedôverovala, komunikoval s ním jej partner. V byte boli iné vady, bola tam iba stierka, nebola tam maľovka, preto si detskú izbu vymaľovali sami. V jednej z troch spální netesnili balkónové dvere, na čo žalobcu upozorňovali, v izbe sa znižovala teplota, museli v nej viac kúriť, čím sa zvyšovali náklady. Žalobca bol na uvedené viackrát upozornený p. X.Č., K. alebo telefonicky, čo žalobca riešil tak, že prišiel ukázať ako majú uvedené dvere zatvárať, až neskôr prišiel mechanik dvere opraviť, ale povedal, že dvere je potrebné vymeniť, že aj ostatní susedia v dome to tak urobili. Na uvedenú vadu upozorňovali od roku 2008, neskôr aj písomne. Problémy boli aj s odtokom v umývadle v kuchyni, čo sa nedalo odstrániť vyčistením sifónu. odtok bol zle vyspádovaný, taktiež batéria nefungovala, v byte bol starý bojler a na to, aby mali teplú vodu v kuchyni, museli odpúšťať vodu v kúpeľni. Niekedy sa stalo, že toto museli dať opraviť, čo platili sami, náklady vydokladovali žalobcovi, ktorý ich preplatil a to tak, že bol znížený nájom. Stále dúfali, že dôjde v náprave uvedených vád, ale žalobca ich ignoroval, preto si od marca 2011 znížili náklady z toho dôvodu, že nemohli v podstate užívať jednu izbu, v ktorej boli balkónové dvere. Na zníženie nájomného upozornili žalobcu listom zo dňa 25.05.2011, znížené nájomné platili do novembra 2011. Žalobcovi posielali výzvy na predloženie vyúčtovaní, bola im však daná výpoveď z nájmu, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti. Dokonca dostali list od právneho zástupcu žalobcu H.. T., že im vyhádže veci na ulicu a odpojí ich od energií, k odpojeniu od elektrickej energie aj došlo, pričom žalobca im mailom oznámil, že pokiaľ nebudú platiť, bude nútený ich odpojiť od elektrickej energie. Z vyúčtovaní, ktoré im boli predložené zistili, že majú preplatok na energie a platili za veci, ktoré neboli dohodnuté v zmluve. Urobili si výpočet, na ktorý žalobca reagoval tak, že vyúčtovanie nechcel opraviť a ani vrátiť peniaze. Aj uvedený postup bol dôvod, pre ktorý si znížili nájomné. Následne im žalobca už predkladal vyúčtovania v zmysle Zmluvy, ktoré vyúčtovania namietali, na čo žalobca reagoval tak, že jeho sa to netýka. Zálohové platby za energie vo výške 199,19 eur neplatili od decembra 2011 až do doby skončenia nájmu. Žalobcovi dali po skončení nájmu vlastné vyúčtovanie ako aj návrh na mimosúdnu dohodu, ktoré neakceptoval. Problémy s vodou, bojlerom, balkónovými dverami, odtokom sa riešili priebežne a opakovane od začiatku doby nájmu, v byte boli aj iné vady napr. nefunkčné dvere od chladničky a mrazničky, parketové lišty, pričom na problém s balkónovými dverami bol žalobca upozornený roky pred písomným upozornením. V kúpeľni si nemali kam zavesiť uteráky, a preto tam
navŕtali držiaky, avšak zakúpili sklenenú zástenu za niekoľko tisíc, ktorá v byte ostala. O poškodených vchodových dverách nemala vedomosť, v kuchyni odovzdali rovnaký počet stoličiek, koľko bolo pri príchode, jedna bola zlepená, pričom sa jednalo o lacné stoličky, ktoré sa používali.
13. Svedkyňa G. F., manželka žalobcu uviedla, že najskôr bol byt prenajatý p. X., K. decembra 2006, následne od 12.03.2007 žalovanej. Pri odovzdaní bytu prítomná nebola, ale byt bol v dobrom technickom stave, všetko bolo v poriadku. Žalovaná žiadala, aby s ňou komunikovali len mailom, nie inou formou. Prvýkrát sa so žalovanou stretla až dňa 16.11.2012 pri odovzdaní bytu. Vo februári 2011 dostal žalobca mail od žalovanej alebo p. X., v ktorom žiadali o vymaľovanie, uvádzali, že im neodteká drez, v jednej izbe nepriliehajú balkónové dvere, takže majú veľký únik tepla. V máji 2011 bolo zo strany nájomníkov oznámené, že si znižujú nájomné z dôvodu uvedených vád. Túto situáciu riešila svedkyňa, v júli 2011, keďže si nechali čas na rozmyslenie, bolo nájomníkom oznámené, že ich požiadavky sú neadekvátne a nesúhlasia so znížením nájomného. V decembri 2011 bol u nich p. X., dohodli sa, že do bytu príde technik ohľadne balkónových dverí, ktorý uvedené dvere opravil, iné opravy balkónových dverí vykonávané neboli; žalobca vysvetlil nájomcom, ako treba otvárať a zatvárať balkónové dvere, ale p. X. trval na ich výmene. Pri odovzdávaní bytu bola prítomná, vertikálne žalúzie boli špinavé, boli vylomené dvierka na mrazničke, obklad v kúpeľni bol poškodený, poškodené boli aj vstupné dvere, stolička tiež, steny v jedálni boli označené loptičkami, keďže v byte bývali 4 malé deti, hoci tieto tam nebývali stále. Zimná záhrada vyzerala ako skladisko športových potrieb. So žalovanou sa nič nespísalo, nič sa neriešilo, lebo táto na nič nereagovala; snažili sa to riešiť s p. X., ale tento bol agresívny. Počas doby nájmu bola svedkyňa v byte len 2x, a to v júni 2011 a novembri 2012. Nájomné bolo platené na spoločný účet svedkyne so žalobcom, toto bolo do decembra 2010 platené pravidelne, potom platby začali meškať, jednotlivé vyúčtovania boli zasielané mailom buď žalovanej alebo p. X., preplatky neboli do roku 2010, od roku 2010 začali vznikať problémy. Vyúčtovania robila svedkyňa, jednotlivé platby žalovanej vyplývali zo Zmluvy. Žalovaná ani neoznámila, že sa jej narodilo dieťa, až v júni 2011 pri osobnej návšteve bola táto skutočnosť zistená, pričom Zmluva bola uzavretá na 2 dospelé osoby a dve deti, takto to bolo nahlásené aj správcovi, teda že v byte bývajú štyri osoby, nie päť.
14. Svedok Ing. X. X., partner žalovanej, uviedol, že počas celej doby trvania nájmu bol v byte prítomný. Predtým mal uzavretú nájomnú zmluvu so žalobcom on, ale bolo to len pár mesiacov, aj v tom čase s ním bývala žalovaná. Žalovaná stav bytu nekontrolovala, reálne sa tam nasťahovali vo februári/marci 2007, predtým si tam sťahovali veci a tiež si žalobca odvážal nejaké veci. V čase, keď sa do bytu sťahovali už bola uzavretá Zmluva žalovanej so žalobcom. So žalobcom komunikoval len on, nakoľko žalovaná odmietla komunikáciu, so žalobcom nič nevyriešila, mala z neho zimomriavky. Komunikácia so žalobcom bola problematická, byt nemal byť zariadený, napriek tomu v ňom ostali nejaké veci, ktoré boli uložené v jednej izbe, ktorú nemohli užívať, tieto boli odvážané postupne, v priebehu viac ako 1 roka. Keď sa do bytu sťahovali, neboli spísané žiadne vady, až po nasťahovaní a v priebehu bývania sa vady začali ukazovať. Vady sa žalobcovi oznamovali telefonicky, drobné závady si opravovali sami, ako to bolo dohodnuté aj v Zmluve. Zo strany žalobcu bola ochota závady, ktoré v byte vznikli, riešiť, ale nie všetky sa vyriešili a jeho ochota ustupovala. V byte ostali 3 veľké vady, a to nefunkčná batéria v kuchyni a s tým súvisiaci zle odtekajúci drez a kotol. Ďalej na stenách v byte boli len stierky, tieto opadávali, čo všetci dýchali, deti sú alergici, sami si vymaľovali aspoň detskú izbu, čo sa žalobcovi nepáčilo, nesúhlasil, aby sa vymaľoval celý byt, detská izba bola vymaľovaná modrou farbou, ktorá sa páčila deťom. Balkónové dvere v spálni netesnili, prefukovalo cez ne, svedok komunikoval s ostatnými vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome a všetci mu povedali, že tieto dvere už majú vymenené a taktiež kotol, pretože dom bol už starší. V uvedenej izbe, aj napriek tomu, že mali radiátor pustený naplno, bola teplota nižšia o 3-5 °C; túto izbu nemohli užívať, spávali v obývačke. V r. 2011 sa im so žalovanou narodilo dieťa, toto malo byť pri nich, ale to sa v tejto miestnosti nedalo. Izbu preto používali len príležitostne, napr. keď nebolo veterné počasie. Žalobca najskôr slovne prejavil ochotu o opravu, dokonca sľúbil dvere vymeniť, do bytu prišiel technik, ktorý však dvere neopravil, dokonca sám povedal, že dvere treba vymeniť. Z týchto veľkých vád nebola odstránená ani jedna, žalobca povedal, že odstraňovať to netreba. Nájomné sa platilo riadne v zmysle Zmluvy, ale keď žalobca nechcel urobiť tieto veľké opravy a naviac zistili, že im účtoval všetko, pričom podľa Zmluvy mala byť účtovaná len voda, elektrina, plyn, teda zistili, že mali veľké preplatky, uplatnili si zľavu na nájomnom. Toto oznámili žalobcovi listom, v ktorom ho upozornili aj na bezdôvodné obohatenie. Keď z bytu odchádzali, žiadne vady sa nespísali.
15. Svedok N. Č., R. spoločnosti TEXO partner s.r.o., uviedol, že ho oslovil žalobca, že potrebuje „doštelovať“ balkónové dvere, časové obdobie presne uviesť nevedel. Svedok tieto dvere premazal a urobil prítlaky, aby cez dvere nefúkalo. Predtým cez dvere fúkalo na 80 %, po prítlakoch to bolo už menej, ale jednalo sa o staršie dvere, možno 15-20 ročné a pokiaľ bolo priaznivé počasie, bolo všetko v poriadku, ale pokiaľ silno fúkalo, cez dvere prefukovalo stále. Či dvere tesnia sa dá testovať, tak, že sa dvere otvoria, vloží sa papier A4 medzi rám a krídlo, potom sa dvere zatvoria a skúša sa, či sa dá papier vytiahnuť ľahko alebo nie. Išlo o veľké balkónové dvere, v strede bez stĺpiku, pri ktorých sa môže stať, a to aj v prípade nových, že môže prefukovať, závisí to od toho či je to na vyššom poschodí a ako silno fúka. Na to, koľko rokov mali uvedené dvere, boli normálne.
16. Svedkyňa Y. Q., známa žalovanej uviedla, že žalovanú navštevovala s deťmi, najmä cez sviatky, keď mali deti narodeniny. Keď sa deti opierali o steny, tak boli biele, svedkyňa im aj hovorila, aby sa neopierali o steny. Išlo o 4-izbový byt, žalovaná s priateľom spávali v obývačke, jednu miestnosť nevyužívali, nachádzali sa v nej balkónové dvere, bola v nej zima, pretože od týchto dverí ťahalo, asi netesnili. Svedkyňa cítila, keď pri týchto dverách stála, akoby cez ne fúkalo. Pýtala sa žalovanej, či jej to nevadí, žalovaná povedala, že áno, ale bližšie to nerozoberali. Pocitovo bol v tejto miestnosti chlad. V jednej izbe boli deti žalovanej, druhá izba bola prázdna, chodievali do bytu aj deti partnera žalovanej, hrávali sa tam aj deti svedkyne, táto izba bola zariadená. V obývačke bola rohová sedačka, ku ktorej sa musel pridať ešte diel na spanie, jedálenský stôl so stoličkami, klavír, menšia nábytková stena. V byte bol aj kotol a dosť dlho trvalo, než začala tiecť teplá voda, k čomu sa žalovaná na otázku svedkyne vyjadrila, že to „blbne“.
17. Nakoľko žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o zaplatenie 53,39 eur a o zaplatenie 409,73 eur, späť súd v tejto časti konanie zastavil. Pokiaľ žalovaná vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v časti 409,73 eur vyjadrila nesúhlas so zastavením konania, súd ňou uvádzané dôvody nepovažoval za vážne, pre ktoré by v uvedenej časti nebolo možné zastaviť.
18. Žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom uzavreli dňa 12.03.2007 zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bolo prenechanie 4 izbového bytu na U. I. č. XX T. U., vo vlastníctve žalobcu za účelom bývania na dobu a za podmienok uvedených v tejto zmluve a to pre dve dospelé osoby a dve deti.
19. Žalovaná vo februári 2011 mailom oznámila žalobcovi, že v byte nepriliehajú balkónové dvere, neodteká drez a žiadala o vymaľovanie bytu, čo vyplýva z výpovede p. F.. Žiadosť o opravu uvedených vád bola adresovaná žalobcovi aj skoršie, a to telefonicky a osobne (výpoveď p. X.). Žalovaná v máji 2011 oznámila žalobcovi, že si počnúc mesiacom marec 2011 znižujú nájomné z dôvodu uvedených závad, s čím žalovaný nesúhlasil, ktorý nesúhlas oznámil žalovanej listom (výpovede žalovanej, p. F.).
20. Žalobca v decembri 2011 zabezpečil technika (p. Č.), ktorý dvere vyladil. (výpoveď p. F.). Predtým cez dvere fúkalo na 80 %, po prítlakoch to bolo už menej, ale jednalo sa o staršie dvere, možno 15-20 ročné a pokiaľ bolo priaznivé počasie, bolo všetko v poriadku, ale pokiaľ silno fúkalo, cez dvere prefukovalo stále (výpoveď p. Č.).
21. Žalovaná v priebehu roka od marca 2011 platila nájomné znížené o sumu 214,99 eur, od decembra 2011 do marca 2012 (kedy zanikol nájomný vzťah) neplatila mesačné nájomné v sume 663,87 eur vôbec. Nezaplatila ani žalobcom vyúčtované nedoplatky za platby spojené s užívaním bytu za roky 2011, 2012: obdobie trvania nájomného vzťahu od 01.01 - 12.03.2012 a obdobie užívania bytu po skončení nájomného vzťahu 13.03.2012 - 19.11.2012.
22. Podľa čl. III bod 1 Zmluvy, nájomca sa zaväzuje platiť za užívanie bytu prenajímateľovi nájomné vo výške 14.000,- Sk za každý aj začatý mesiac nájmu. Na základe dohody zmluvných strán bude nájomca okrem nájomného uhrádzať prenajímateľovi ako samostatnú položku 6.000,- Sk ako zálohu za spotrebu elektrickej energie, plynu, teplej a studenej úžitkovej vody. Podľa čl. III bod 2 Zmluvy, poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu budú zúčtované na základe skutočnej spotreby po predložené faktúr od dodávateľov. Nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi nedoplatky za el. energiu, plyn a vodu v termíne splatnosti. Prenajímateľ sa zaväzuje vrátiť nájomcovi preplatky za elektrickú energiu, vodu, plyn po konečnom vyúčtovaní (najneskôr do 30 dní po vyúčtovaní platieb jednotlivými dodávateľmi).
Podľa čl. III bod 3 vety prvej Zmluvy, nájomné spolu so zálohou za energie je splatné vždy do 7. dňa mesiaca, za aktuálny mesiac, za ktorý sa nájomné platí. Podľa čl. III bod 4 Zmluvy, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po ich splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi škodu tým vzniknutú plus úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Tým nie je dotknutý nárok prenajímateľa na náhradu škody, ktorá by tým vznikla. Podľa čl. V bod 2 Zmluvy, nájomca je oprávnený vykonať akékoľvek stavebné úpravy v byte a iné zmeny v byte len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Podľa čl. V bod 3 Zmluvy, drobné úpravy v byte nepresahujúce 1000,- Sk ako aj náklady spojené s bežnou údržbou bytu uhrádza nájomca. Za náklady spojené s bežnou úhradou bytu sa považujú náklady neprevyšujúce sumu 1000,- Sk mesačne (napr. výmena žiarovky, vodovodného tesnenia a pod.). Nájomca nemá voči prenajímateľovi nárok na náhradu takto vynaložených nákladov. Podľa čl. V bod 4 Zmluvy, nájomca je povinný okamžite oznámiť prenajímateľovi potrebu vykonania tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť mu ich vykonanie, inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. V prípade, ak tieto opravy napriek oznámeniu prenajímateľ nevykoná, je oprávnený ich vykonať nájomca, nájomca má nárok na úhradu nákladov vynaložených pri týchto opravách v cenách obvyklých, ktoré nájomca preukáže napr. platným účtom alebo faktúrou. Podľa dodatku č. 1 k zmluve o nájme bytu sa Zmluva v čl. III mení tak, že nájomca sa zaväzuje platiť za užívanie bytu prenajímateľovi nájomné vo výške 20.000,- Sk za každý aj začatý mesiac nájmu. Na základe dohody zmluvných strán bude nájomca okrem nájomného uhrádzať prenajímateľovi ako samostatnú položku 6.000,- Sk ako zálohu za spotrebu elektrickej energie, plynu, teplej a studenej úžitkovej vody.
23. Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Podľa § 687 ods. 1, 2 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis. Podľa § 689 OZ, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
24. Nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená na dobu určitú, do 12.03.2008, pričom nájomný vzťah založený Zmluvou v znení dodatku 1 zanikol dňa 12.03.2012. Pre prijatie tohto záveru konajúci súd vychádzal jednak zo zhodných tvrdení strán sporu, jednak z prejavov ich vôle dojednať nájomnú zmluvu s totožným obsahom ako Zmluva, hoci táto sa neobnovila postupom v zmysle § 676 ods. 2 OZ, nakoľko použitie uvedeného ustanovenia je v zmysle § 710 ods. 2 OZ je pri nájme bytu vylúčené.
25. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. V takom prípade prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v podrobnostiach pozri rozhodnutie NSSR sp. zn. 5 Cdo 144/2007 z 30. mája 2008). Vzhľadom k tomu, že v konaní samotný žalobca uvádzal, že zmluva o nájme bytu sa každoročne obnovovala, teda nájom trval za rovnakých podmienok ako bolo dojednané v Zmluve v znení dodatku č. 1, čo žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela, pričom do obdobia február 2011 platila dojednané nájomné, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu trval nájomný vzťah s obsahom totožným v zmysle Zmluvy v znení dodatku 1, a to do 12.03.2012.
26. Medzi stranami sporu v konaní bolo sporné prvotne to, či žalovaná bola povinná platiť aj na iné služby spojené s užívaním bytu, okrem služieb expressis verbis uvedených v Zmluve (čl. III bod 2), keď žalobca mal za to, že žalovaná bola povinná uhrádzať aj za služby, ktorých vyúčtovanie vykonáva správca bytového domu, žalovaná bola tej mienky, že zo Zmluvy jej vyplývala povinnosť platiť len zálohové platby na spotrebu elektrickej energie, plynu, teplej a studenej úžitkovej vody.
27. Ústavný súd v náleze z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 konštatoval, že „prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“
28. V náleze z 03.07. 2008 sp. zn. I. ÚS 242/07, ÚS SR vyjadril, že „..základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“
29. Z nájomnej zmluvy dojednanej medzi stranami sporu je zrejmé, že ako plnenia spojené s užívaním bytu boli vymedzené dodávky elektrickej energie, plynu, teplej a studenej úžitkovej vody. Skutočnosť, že v čl. III bod 2 a 4 je v Zmluve uvedené slovné spojenie služby spojené s užívaním predmetu nájmu resp. plnenia poskytované s užívaním bytu, nič nemení na záveru, ku ktorému dospel konajúci súd, a to, že zo Zmluvy nevyplýva povinnosť žalovanej hradiť za iné plnenia ako sú tam vyslovene uvedené (čl. III bod 1 Zmluvy).
30. Podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu podľa § 686 ods. 1 OZ je výška nájomného ako aj výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. V zmysle § 2 ods. 3 OZ, ktoré ustanovenie vyjadruje dispozitívnosť noriem súkromného práva, si strany sporu mohli medzi sebou dojednať aj vlastný rozsah plnení poskytovaných s užívaním bytu, ktoré bude povinný platiť nájomca, keďže tieto plnenia nie sú pre každý byt rovnaké. Výšku za úhradu týchto plnení je potrebné v nájomnej zmluve špecifikovať, inak nedostatok určitosti v tomto ohľade môže spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme bytu. Teda pokiaľ bola v Zmluve použitá formulácia služby spojené s užívaním predmetu nájmu resp. plnenia poskytované s užívaním bytu, v uvedených bodoch Zmluvy nie je už uvedená výška úhrady za takto všeobecne označené plnenia, naopak práve v čl. III bod 1 je uvedená presná výška úhrady a konkrétne aj to, za ktoré plnenia spojené s užívaním bytu, nakoľko predsa aj dodávky plynu, elektrickej energie, ako aj vody predstavujú plnenia spojené s užívaním bytu.
31. V prípade, ak by súd prijal argumentáciu žalobcu, že použitím slovných spojení služby spojené s užívaním predmetu nájmu resp. plnenia poskytované s užívaním bytu v inej časti zmluvy ako v článku III bod 1 Zmluvy, bola dojednaná povinnosť žalovanej platiť aj za iné položky okrem tam taxatívne uvedených, uvedený záver by mal za následok neurčitosť a zmätočnosť určenia výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, a teda neplatnosť právneho úkonu, nakoľko zo Zmluvy by nebola zrejmá výška úhrady za tieto „iné služby“, a teda ani výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
celkovo. Konajúci súd tak uprednostnil výklad zmluvy svedčiaci jej platnosti pred výkladom zakladajúcim neplatnosť zmluvy.
32. Pre podporu vyššie uvedeného záveru súd v širších súvislostiach poukazuje aj na systematiku Zmluvy, keď práve v čl. III bod 1 je upravená výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, body 2 a 4 uvedeného čl. sú venované postupu pri vyrovnávaní preplatkov a následkom omeškania. Taktiež, pokiaľ by mali byť zo strany žalovanej platené aj iné za plnenia spojené s užívaním bytu, nie je zrejmé, akým spôsobom by boli riešené prípadné nedoplatky resp. preplatky pri týchto plneniach, nakoľko účastníci zmluvy upravili postup len pri vyúčtovaniach za elektrickú energiu, vodu a plyn, čo tiež svedčí vyššie uvedenému záveru súdu.
33. Žalobca mal za to, že pri výklade zmluvy je potrebné jej nejasné resp. sporné ustanovenia vykladať v neprospech toho, kto uvedené ustanovenia v zmysle použil. Súd nespochybňuje uvedenú výkladovú metódu, podľa ktorej ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Avšak v prejednávanej veci bola zmluva predložená treťou osobu, sprostredkovateľom - realitnou kanceláriou, žiadna so strán sporu uvedenú zmluvu nekoncipovala. Závery o výklade sporných ustanovení zmluvy v neprospech žalovanej neobstoja najmä preto, že žalovaná žiadnym spôsobom do formulácie zmluvy nezasahovala, ako ani nevyvíjala činnosť smerujúcu k jej dojednaniu, nakoľko v tejto oblasti bol činný p. X., ktorý nie je stranou sporu, ani účastníkom Zmluvy. Aj pokiaľ by dotknutá Zmluva bola vykladaná „v neprospech“ žalovanej, a teda „v prospech“ žalobcom tvrdeného výkladu, nič by to nemenilo na závere o následnej neurčitosti dojednania o výške úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.
34. V súvislosti s uvedeným záverom súd pristúpil k vyhodnoteniu dôvodnosti postupu žalovanej, ktorá voči žalobcovi započítala pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom preplatku na spotrebe energií za rok 2007 preplatok 1212,87 eur, za rok 2008 preplatok 945,21 eur, za rok 2009 preplatok 1121,93 eur, za rok 2010 preplatok 1008,63 eur, za rok 2011 preplatok 676,25 eur.
35. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca vzniesol ohľadne preplatkov za roky 2007 - 2010 námietku premlčania, súd vyzval žalovanú, aby presne špecifikovala, kedy u uvedených pohľadávok uplatnených na započítanie nastala splatnosť, s poukazom na čl. III bod 2 Zmluvy. Žalovaná uvedenú splatnosť špecifikovať nevedela, s tým, že vyúčtovania jej žalobca odovzdával s veľkým časovým odstupom, na základe čoho neuniesla dôkazné bremeno ohľadne ňou tvrdených skutočností, a to, že pohľadávka žalobcu zanikla vzájomným započítaním, keď nebolo v konaní preukázané, že pohľadávky, ktoré žalovaná na započítanie uplatnila je možné v zmysle § 581 ods. 2 OZ započítať, teda že sa jedná o pohľadávky nepremlčané. Ako dôvodne uplatnené na započítanie súd vyhodnotil len pohľadávky titulom preplatkov za roky 2010 a 2011, keďže započítanie nastáva okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli a ohľadne týchto pohľadávok, hoci nebola súdu preukázaná presná doba ich splatnosti, súd berúc do úvahy dvojročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia dospel k záveru, že tieto pohľadávky možno započítať, keď žalobca žalobou uplatnil pohľadávky splatné v priebehu roka 2011 a 2012, avšak nie vo výške uplatnenej žalovanou.
36. Ako preplatok za rok 2010 uznal sumu 834,46 eur (vychádzajúc pri sume, ktorú bola žalovaná povinná platiť za vodu z vyúčtovania predloženého dodávateľom, t.j. správcom bytového domu), žalovaná bola povinná uhradiť sumu 363,98 eur, teda nie 189,81 eur ako si uplatnila pri započítaní, rovnako ako preplatok za rok 2011 uznal sumu 481,45 eur. Pri sumách za spotrebu plynu a elektriny vychádzal z predložených vyúčtovaní a rovnako žalobca tieto sumy nerozporoval, súhlasil s nimi. Pokiaľ žalovaná dôvodila, že sa zaviazala platiť len za dodávku pitnej vody, uvedený záver nevyplýva z obsahu Zmluvy. Taktiež pokiaľ žalovaná odmietla platiť za odvedenie a čistenie odpadovej vody, súd opakovane poukazuje na obsah Zmluvy, kedy boli dohodnuté platby za spotrebu elektrickej energie, plynu, teplej a studenej úžitkovej vody, pričom niet rozumného dôvodu predpokladať, že pokiaľ voda bola žalovanou spotrebovaná, pojem spotreba sa vzťahuje len na vodu, ktorú reálne žalovaná a členovia jej domácnosti
z vodovodného potrubia odčerpali (napr. pitím). Pod pojem spotreba, podľa názoru konajúceho súdu, je nevyhnutné subsumovať aj ďalšie spôsoby použitia vody (stravovanie, hygiena a pod.), s ktorým použitím je následne spojený aj odvod odpadovej vody a jej čistenie, a teda aj povinnosť žalovanej znášať náklady na tieto služby. Celková suma započítania tak predstavuje 1315,91 eur.
37. Ďalšou sumou uplatnenou na započítanie je zľava z nájomného 4514,79 eur, ktorú žalovaná uplatnila ako zľavu z nájomného pre vady predmetu nájmu za obdobie od marca 2011 do novembra 2012 vo výške 214,99 eur/mesiac. Uvedenú pohľadávku na započítanie súd neuznal, nakoľko žalovaná nie je veriteľom uvedenej pohľadávky, veriteľom týchto pohľadávok je žalobca, keďže sa jedná o nedoplatky, ktoré sú predmetom tohto konania, teda o sumy, kde je žalovaná dlžníčkou. Odhliadnuc od skutočnosti, že právo uplatniť zľavu z nájomného náleží nájomcovi a medzi stranami nebolo sporné, že nájomný vzťah skončil 12.03.2012, žalovaná uvedené sumy žalobcovi neuhradila, a teda nemá voči nemu pohľadávku na započítanie. Nejedná sa o situáciu kedy by žalovaná žalobcovi uhradila plnú sumu nájomného a následne by uplatnila zľavu z nájomného, ktorú by požadovala na vrátenie od žalobcu.
38. Tretia časť zápočtu predstavovala 232,74 eur titulom úročenia preplatku na energiách za rok 2010, ďalej sumu 94,29 eur titulom úročenia preplatku na energiách za rok 2011, ktorú sumu súd neuznal, nakoľko nebol v konaní žiadnym spôsobom špecifikovaný spôsob jej výpočtu, a teda žalovaná v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako nebolo dôvodné započítanie pohľadávok 351,- eur ako náklady za opravu kotla a 100,- eur za opakované pripojenie bytu k elektrickej sieti, vyrátaných ako paušalizované náklady spojené s opakovaným pripojením k odberu elektrickej energie a sprievodnými rušivými javmi (napr. pokazené potraviny po znefunkčnení chladničky a mrazničky), keďže náklady za opravu kotla si žalovaná už uplatnila úhradou nájomného v zníženej sume, čo vyplynulo z jej výpovede ako aj v výpisu z účtu žalobcu a rovnako jeden blok za opravu kotla bol vystavený na meno žalobcu, druhý blok na p. X., teda žalovaná nemá ani v jednom prípade pohľadávku na započítanie. K rovnakému záveru o neopodstatnenosti započítania pohľadávky súd dospel vo vzťahu k sume 100,- eur, keď v konaní žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané vynaloženie uvedenej sumy na označený účel.
39. V ďalšom sa konajúci súd zaoberal dôvodnosťou postupu žalovanej, ktorá postupom podľa § 698 ods. 1 OZ uplatnila zľavu z nájomného vo výške 214,99 eur mesačne.
40. OZ bližšie nevymedzuje pojmy podstatne alebo po dlhší čas vo vzťahu k existencii odstrániteľnej vady príp. vád, ktoré zhoršujú užívanie bytu, tieto je potrebné vykladať s prihliadnutím na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu.
41. V prejednávanej veci bola zľava z nájomného uplatnená z dôvodu prefukovania cez balkónové dvere, v dôsledku čoho nebola jedna izba v prenajatom byte využívaná, pre neexistujúce maľovky a stierky, ktoré opadávali a pre zle vyspádovaný odtok v kuchyni, čo následne spôsobovalo problémy s kotlom.
42. Žalobca v priebehu konania dôvodil, že žalovaná poznala stav bytu a pri jeho preberaní neboli vytknuté žiadne vady.
43. Súd za nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu, pokiaľ uvádzal, že pri preberaní bytu bol tento odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie, nakoľko žalovaná si uplatnila zľavy z dôvodu nie toho, že byt nebol odovzdaný nespôsobilý na riadne užívanie, ale z toho titulu, že sa v priebehu nájmu vyskytli vady, ktoré podstatne alebo po dlhší čas zhoršujú užívanie bytu. Naviac byt bol nájomcovi odovzdaný v roku 2007, pričom zľavu z uvedených vád žalovaná uplatnila v roku 2011, a to po neodstránení týchto vád žalobcom, pričom je nepochybné, že v priebehu plynutia času dochádza pri veciach k ich opotrebovaniu, nemožno teda prezumovať, že všetky namietané vedy existovali už v čase vzniku nájomného vzťahu. Výskyt uvedených vád potvrdili vo svojich výpovediach žalovaná, p. X., R.. Č. G. R.. Q..
44. Povinnosťou prenajímateľa je byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, ktorej povinnosti sa nezbavuje odovzdaním bytu nájomcovi, uvedená povinnosť trvá v priebehu trvania nájomného vzťahu, hoci by pri prevzatí bytu nájomcom neboli žiadne vady vytknuté, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že podľa svojej povahy sa konkrétna vada nemusí prejaviť hneď pri jednoduchej vizuálnej kontrole resp. sa vada môže vyskytnúť v priebehu nájmu.
45. Z výpovede R..X. vyplynulo, že v priebehu trvania nájomnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovaným, si do predmetného bytu nosili so žalovanou veci a sťahovali sa, pričom v byte začali bývať, až keď už bola nájomcom žalovaná. Uvedené vady sa prejavovali postupne, pričom stále dúfali, že dôjde k ich náprave, ale žalobca ich ignoroval, preto si od marca 2011 znížili náklady z toho dôvodu, že nemohli v podstate užívať jednu izbu, v ktorej boli balkónové dvere (výpoveď žalovanej, výpoveď p. X.). Skutočnosť, že jedna izba v byte nebola využívaná a žalovaná s priateľom spávali v obývačke vyplýva aj z výpovede p. Q., rovnako ako to, že dlho trvalo, kým v byte začala tiecť teplá voda pre problémy s kotlom. Z povahy uvedených vád vyplýva, že tieto nie je možné kvalifikovať ako vady, ktoré sú zrejmé z jednoduchej vizuálnej kontroly bytu (napr. ako v prípade, keď chýba bojler na ohrev vody prípadne sú evidentne poškodené iné zariadenia nevyhnutné pre riadne užívanie bytu) a prejavia sa ako aj ich trvanie (teda, že sa nejdená o prechodné zhoršenie kvality bývania) až po určitom čase. Nie je teda podstatné, či uvedené vady boli v byte už v čase vzniku nájmu alebo sa jedná o vady, ktoré sa objavili neskôr.
46. Pokiaľ žalobca namietal, že v prípade názoru žalovanej, že nezabezpečil riadne vykonanie opravy dverí, mohla túto vykonať sama a následne si započítať náklady spojené s opravou napr. s nájomným, konajúci súd poukazuje, že § 691 OZ upravuje postup pri refundácii nákladov na odstránenie závad brániacim riadnemu užívaniu bytu, pokiaľ ich neodstráni prenajímateľ. Právo na zľavu z nájomného v zmysle 698 OZ sa však vzťahuje na situáciu, keď vada, ktorá kvalifikovane zhoršuje užívanie bytu (t. j. podstatne, po dlhší čas), nie je napriek predchádzajúcemu upozorneniu nájomcu odstránená, tieto nároky stoja popri sebe, nie sú vo vzťahu špeciality. Teda ak prenajímateľ aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu nájomcu uvedené vady neodstráni, za náhradu účelne vynaložených nákladov tak spraví v nevyhnutnej miere nájomca (§ 691 OZ), avšak v dôsledku podstatne zhoršeného užívania bytu alebo zhoršeného užívania bytu po dlhší čas pre výskyt tejto vady vzniká súčasne u nájomcu nárok na zľavu z nájomného (§ 698 ods. 1 OZ), a to až do času, kým uvedené vady nie sú odstránené (cit. ust dokiaľ prenajímateľ..neodstráni), prípade do času kým ich neodstráni sám nájomca postupom podľa § 691 OZ.
47. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli dané podmienky pre postup v zmysle § 698 ods. 1 OZ, keď kvalifikovanú vadu ustálil súd najmä v netesniacich balkónových dverách, ktoré netesnili (pred opravou cez ne prefukovalo na 80 %), pričom náprava bola zo strany žalobcu zjednaná až v mesiaci december 2011, avšak aj po vykonaní opravy cez dvere stále prefukovalo, v dôsledku čoho nebola využívaná jedna izba, ktorý skutkový stav súd vyhodnotil ako zhoršené užívanie bytu po dlhší čas. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že pokiaľ bolo priaznivé počasie, cez dvere neprefukovalo, súd túto vyhodnotil ako právne bezvýznamnú pre prijatý záver. Nie je súdu zrejmé, ako by bolo vhodné resp. možné uvedenú izbu riadne užívať v súlade s týmto argumentom. Zrejme zdržiavať sa v nej len v prípade priaznivého bezveterného počasia, čo však súd nepovažuje za postup, ktorý možno od nájomcu spravodlivo požadovať, keďže sa nemožno spoliehať, že v konkrétnom časovom období bude priaznivé počasie. Pokiaľ sa jedná o ostatné vytýkané vady, v konaní nebolo bezpečne preukázané, že umývadlo v kuchyni by bolo zle vyspádované, čo spôsobovalo problémy s kotlom, nakoľko svedkyňa p. Q.Ž. I. len, že kotol blbol, nie je zrejmá príčina ako ani intenzita týchto porúch, rovnako neurčito uvedenú závadu kvalifikovala žalovaná, pričom v konaní boli preukázané len dve opravy kotla, z toho jedna z júla 2010 a druhá februára 2012, ktoré možno považovať, a to najmä vzhľadom na časový odstup. Tieto vady tak súd považoval za bežné vady, teda nie vady v zmysle § 698 ods. 1 OZ, rovnaký záver možno vztiahnuť aj vo vzťahu k vplyvu nedostatku maľovky na kvalitu užívania predmetného bytu.
48. Pokiaľ žalovaná uplatnila zľavu na nájomnom vo výške 214,99 eur/mesačne, súd túto nepovažoval za primeranú (viac ako 32 % z výšky nájomného), a to aj s ohľadom na pomer celkovej výmery nevyužívanej izby a rozlohy bytu, únik tepla, s ktorým následne súvisia aj zvýšené náklady, pričom ako primeranú zľavu z mesačného nájomného ustálil sumu 100,- eur (15 %).
49. Žalobca v konaní titulom bezdôvodného obohatenia uplatnil nárok na zaplatenie sumy 663,87 eur mesačne za mesiace apríl 2012 - november 2012 (len pomerná časť v súlade s počtom dní kedy žalovaná byt užívala vo výške 420,28 eur), ktorý nárok považoval konajúci súd za dôvodný, vychádzajúci z výšky nájomného, ktoré bolo medzi stranami sporu skôr dojednané, pričom v tejto súvislosti nebol dôvodný argument žalovanej na uplatnenie primeranej zľavy z nájomného, nakoľko toto právo v zmysle § 698 ods. 1 OZ náleží nájomcovi. Žalovaná po skončení nájmu byt užívala bez právneho dôvodu, pričom za jeho užívanie neplatila žiadnu úhradu, nemôže sa tak domáhať priznania primeranej zľavy z nájomného.
50. Žalobca ďalej v konaní uplatnil sumy: 212,10 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 26.11.2012 do zaplatenia za spotrebované energie za obdobie za rok 2011, 358,99 Eur s 0,05% poplatkom z omeškania denne z dlžnej sumy od 17.06.2014 do zaplatenia za spotrebované energie od 01.01.2012 - 12.03.2012, 1.256,48 Eur s 5,05% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.6.2014 do zaplatenia za spotrebované energie od 13.03.2012 do 19.11.2012 za obdobie užívania bytu bez právneho dôvodu.
51. Súd z týchto uplatnených súm neuznal sumu nedoplatku za energie za rok 2011- 212,10 eur s príslušenstvom, nakoľko uvedený nedoplatok bol účtovaný žalovanej aj zo sumy plnení, za ktoré v zmysle Zmluvy platiť nemala, v skutočnosti za rok 2011 mala žalovaná na energiách preplatok v sume 481,45 eur (bod 34 tohto rozsudku). V tejto časti súd žalobu zamietol, a to čo do uplatnenej sumy istiny ako aj príslušenstva
52. Z uplatnenej sumy 358,99 Eur za spotrebované energie od 01.01.2012 do 12.03.2012 priznal 231,84 eur s príslušenstvom, vychádzajúc z vyúčtovaní predložených jednotlivými dodávateľmi, berúc do úvahy len položky, ktoré bola žalovaná povinná platiť v zmysle Zmluvy. Súd tak dospel k záveru, že pri počte 72 dní, počas ktorých žalovaná byt užívala titulom nájmu, je cena elektrickej energie 0,55 eur/deň (vychádzajúc z celkovej spotreby elektrickej energie uvádzanej žalobcom na č. l. 236 a následne z vyúčtovaní predloženými dodávateľom na č. l. 239, 240 pri počte dní 324 t. j. do 19.11.2012), cena plynu 1,62 eur/deň (vychádzajúc z vyúčtovania na č. l. 241 vrátane DPH 20% pri počte dní 324, t. j. do 19.11.2012), cena vody 1,05 eur/deň (vychádzajúc z vyúčtovania predlženého žalobcom a č. l. 236 a správcom bytového domu na č. l. 242), teda celkovo suma 231,84 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to čo do uplatnenej sumy istiny ako aj príslušenstva
53. Z uplatnenej sumy 1256,48 eur súd priznal 1254,96 eur s príslušenstvom, nakoľko pri súčine sumy účtovanej žalobcom ako výšku denných nákladov 4,98 eur a počtu dní, počas ktorých žalovaná byt užívala bez právneho dôvodu t. j. 252 dní (berúc do úvahy náklady skutočne vynaložené na byt, nakoľko v uvedenom období už Zmluva zanikla), vyšla súdu suma 1254,96 eur, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal, v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to čo do uplatnenej sumy istiny ako aj príslušenstva.
54. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov tak dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na nezaplatené nájomné 114,99 eur (súd uznal zľavu z nájomného len 100 eur, teda prevyšujúcu časť bola žalovaná povinná uhradiť) s príslušenstvom počnúc mesiacom marec 2011 do mesiaca november 2011, nezaplatené nájomné zľavnené vo výške 563,87 eur znížené o primeranú zľavu 100,- počnúc mesiacom december 2011 do mesiaca marec 2012, výšku skôr dojednaného nájomného 663,87 eur počnúc mesiacom apríl 2012 do mesiaca október 2012 a sumu 420,28 eur ako pomerné skôr dojednané nájomné za mesiac november 2012 (663,87/30 dní v mesiaci x 19 dní; súdu vyšla suma 420,45 eur) a úhradu nedoplatkov za energie za obdobie 01.01.2012 - 12.03.2012 v sume 231,84 eur a úhradu nedoplatkov v sume 1254,96 eur.
55. V konaní bola dôvodne vznesená námietka započítania sumy 1315,91 eur, a teda súd v tejto časti vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú (pohľadávka zanikla započítaním) a žalobcovi nepriznal sumy nezaplateného nájomného 114,99 eur za mesiace marec 2011 až november 2011 (9x114,99 eur - 1034,91) a ďalej zo sumy „zľavneného“ nájomného za mesiac december 2012 nepriznal ostávajúcu sumu 281 eur. V tejto časti bola žaloba, čo do žalobcom uplatnených prevyšujúcich nárokov zamietnutá aj s príslušenstvom.
56. Súd tak žalovanú zaviazal k zaplateniu 282,87 eur titulom ostatku nedoplatku na nájomnom za mesiac december 2011 (563,87 eur - 281 eur z titulu započítania) ako aj k zaplateniu nezaplateného nájomného vo výške 563,87 eur počnúc mesiacom január 2012 do mesiaca marec 2012, k zaplateniu výšky skôr dojednaného mesačného nájomného 663,87 eur počnúc mesiacom apríl 2012 do mesiaca október 2012 a sumu 420,28 eur ako pomerné skôr dojednané nájomné za mesiac november 2012 (663,87/30 dní v mesiaci x 19 dní; súdu vyšla suma 420,45 eur, neprekračujúc návrhy strán, priznal žalobcom uplatnenú sumu vo zvyšku žalobu zamietol) a úhradu nedoplatkov za energie za obdobie 01.01.2012 - 12.03.2012 v sume 231,84 eur a úhradu nedoplatkov v sume 1254,96 eur.
57. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju preto zaviazal aj k zaplateniu poplatku z omeškania v zmysle § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s 697 OZ, vychádzajúc pri nedoplatkoch nájomného z dohodnutej lehoty splatnosti nájomného podľa čl. III bod 4 Zmluvy. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia priznal súd zákonné úroky v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom omeškanie u žalovanej nastalo deň po splatnosti nájomného, vychádzajúc zo splatnosti splátok dojednaných v pôvodnej Zmluve. Pri nedoplatkoch energií (a to už či za trvania nájomného vzťahu alebo po jeho skončení), žalobca uplatnil poplatok z omeškania resp. úrok z omeškania rátajúc omeškanie žalovanej odo dňa, kedy jej na pojednávaní pred tunajším súdom dňa 10.06.2014 boli odovzdané vyúčtovania za poskytované služby; s plnením dlhu titulom nedoplatku energií za obdobie od 01.01.2012 - 12.03.2012, vychádzajúc zo Zmluvy, sa žalovaná dostala do omeškania 17.06.2014, omeškanie s plnením nedoplatku „energií“ za obdobie užívania bytu bez právneho dôvodu nastalo u žalovanej 12.06.2014. Na základe uvedeného súd priznal príslušenstvo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prejednávanej veci mala každá zo strán vo veci čiastočný úspech, súd žiadnej z strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
59. Nakoľko v priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 53,39 eur a o zaplatenie 409,73 eur, pričom o nároku na náhradu trov konania v jeho zastavenej časti, súd, striktne skúmajúc zavinenie na zastavení konania, dospel k záveru, že zavinenie je potrebné pričítať žalobcovi, ktorý žalobu v uvedenej časti vzal späť, a to najmä v súvislosti s tou skutočnosťou, že ním uplatnený nárok nebol v priebehu konania ani na opakované výzvy súdu dostatočne špecifikovaný, uvedená povinnosť bola splnená až špecifikáciou doručenou súdu dňa 26.04.2016, výsledkom ktorej špecifikácie bolo čiastočné späťvzatie žaloby (409,73 eur). Skoršie čiastočné späťvzatie žaloby (53,39 eur) na pojednávaní konanom 10.06.2014 žalobca odôvodnil tým, že žalované boli zálohové platby, pričom medzičasom dostal vyúčtovanie energií. V zmysle § 132 CSP (ako aj § 79 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016) je vecou žalobcu, aby ním podaná žaloba bola dostatočne určitá a uplatnený nárok náležite špecifikovaný. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť v zásade pre nejasnosti ohľadne žalovanej sumy a spôsobu jej výpočtu, následné zastavenie konania v uvedenej časti je potrebné pričítať žalobcovi. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je dôvodné postupom podľa § 256 ods. 1 C. s. p. priznať nárok na náhradu trov konania protistrane. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie.