Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-171-2016.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/171/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, syna rodičov L. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., K. XX a Z. G., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 1P 25/2008-56 zo dňa 7.4.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5P 76/2009-90 zo dňa 24.3.2011 a to tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého F. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 90,- Eur na sumu 100,- Eur, počnúc od 1.7.2016 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 30.9.2016 vo výške 30,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky maloletého v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcom rozsahu návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 28.6.2016 domáhala, aby zvýšil výživné pre maloletého F. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, čo odôvodnila zvýšením výdavkov na maloletého. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že jeho príjmy nepostačujú na akékoľvek zvýšenie výživného. Kolízny opatrovník sa nevyjadril. Súd dňa 10.10.2016 prejednal a rozhodol vec bez účasti matky maloletého. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením účastníkov ako aj maloletého F., spisom 4P 18/2013, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom.
2. Rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C 36/2006-34 zo dňa 25.7.2007 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého F., toho zveril matke, upravil styk maloletého s otcom a zaviazal otca povinnosťou prispievať maloletému na výživu mesačnou sumou vo výške 49,79 Eur (1.500 Sk). Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P 25/2008-56 zo dňa 7.4.2009 súd otcovi zvýšil na 66,39 Eur mesačne počnúc od 1.5.2008 do budúcna. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5P 76/2009-90 zo dňa 24.3.2011 súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého F. na 92 Eur mesačne počnúc od 1.9.2010 do budúcna. Maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou vo Veľkej Británii, kde jeho matka býva a pracuje. Matka zarobí 150 libier na týždeň, pričom jej náklady predstavujú 130 libier týždenne na nájom a energie, 20 libier týždenne na cestovné do práce. Nemá záväzky ani pohľadávky. Má priateľa, ktorý jej pomáha. Uviedla, že má mesačné výdavky v súvislosti s výživou maloletého a to 100 libier na stravu, 40 libier na oblečenie a obuv a 40 libier na iné náklady. Zároveň má ja nepravidelné výdavky, kúpila mu tento rok uniformu za 70 libier a školskú obuv za 10 libier, dáva mu vreckové a prispieva mu na školské výlety. Otec má príjem 400 Eur týždenne, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorej dáva 90 Eur mesačne, mesačne na vlastné potreby minie
20 Eur na hygienu, 20 Eur na mobil, 10 Eur na oblečenie, 20 - 25 Eur týždenne na stravu. Má dlhy voči Sociálnej poisťovni vo výške 1.500 Eur.
3. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
4. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
5. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že pri zohľadnení potrieb maloletého, jeho zdravotného stavu a veku a najmä v porovnaní s príjmami jeho otca je primeraná výška výživného zo strany otca na neho vo výške 100 Eur mesačne, pričom za rozhodujúcu zmenu pomerov súd považuje 1.7.2016, odkedy je otec povinný takouto sumou na výživu maloletého prispievať. Náklady na životné potreby maloletého sa od posledného zvýšenia podstatne zvýšili, pretože odvtedy uplynula doba viac než 5 rokov. Za ten čas mu pribudli nové náklady na školu, poistenie, mobil, voľný čas a naopak, vtedy existujúce náklady napr. na stravu, oblečenie a obuv sa podstatne zvýšili a to v dôsledku veku maloletého, ale aj postupného zvyšovania cien, keďže v roku 2011 boli ceny takmer všetkých vecí a služieb, ktoré maloletý využíva, podstatne nižšie. Zároveň však nedošlo k podstatnému zvýšeniu príjmu otca maloletého, pričom otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
9. Primerané potreby maloletého vzhľadom na jeho vek a ostatné okolnosti súd určil na sumu približne 200 eur, pričom však matka má vyššie príjmy, než mala v predchádzajúcom období a len jednu vyživovaciu povinnosť, na základe čoho súd rozdelil hmotné náklady na maloletého medzi oboch rodičov rovnako a z tohto dôvodu zvýšil otcovi výživné pre maloletého na sumu 100 Eur mesačne od 1.7.2016 do budúcna, v prevyšujúcom rozsahu návrh na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 1.7.2016 do 30.9.2016.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bude v tejto lehote podané na Krajskom súde v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.