Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/90/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľa B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXX/X, O. M., právne zastúpeného JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, Zimná 62, Spišská Nová Ves proti manželke, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala B. N., U.. Q., C.. XX.XX.XXXX, D. S. O. M., za účasti mal. detí: X. C.. XX.XX.XXXX, K. C.. XX.XX.XXXX, D. C.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Súd manželstvo B. N., C.. XX.XX.XXXX a B. N., U.. Q., C.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta O. M., vo zväzku 7, ročník 2006, na strane 39, pod poradovým číslom 25, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa z v e r u j e mal. X. N. C.. XX.XX.XXXX, B.. K. N. C.. XX.XX.XXXX X. B.. D. N. C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca - navrhovateľa, ktorý je oprávnený a povinný mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a matka - manželka, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala je p o v i n n á prispievať na výživu mal. X. výživným vo výške 60,- EUR mesačne, na výživu mal. K. výživným vo výške 60,- EUR mesačne a na výživu mal. D. výživným vo výške 40,- EUR mesačne, na všetky deti počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka - manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva povinná na každé z týchto mal. detí uhrádzať k rukám otca

- navrhovateľa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Matka - manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva je oprávnená sa stýkať s mal. X. N. C.. XX.XX.XXXX, B.. K. N. C.. XX.XX.XXXX X. B.. D. N. C.. XX.XX.XXXX každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod., počnúc od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že otec - navrhovateľ je povinný tieto mal. deti v stanovený čas pred bydliskom otca - navrhovateľa, matke - manželke, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva riadne pripravené odovzdať a matka - manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva je povinná tieto mal. deti v čase určenom ako koniec styku tieto odovzdať otcovi - navrhovateľovi pred jeho bydliskom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. X., B.. K. X. B.. D. do jeho osobnej starostlivosti otca a matku - manželku, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. X. výživným vo výške 60,- EUR mesačne, na výživu mal. K. výživným vo výške 40,- EUR mesačne a na výživu mal. D. výživným vo výške 40,- EUR mesačne, na všetky deti počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku a to vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň

žiadal, aby súd upravil styk matky - manželky, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva s deťmi a to tak, aby bola oprávnená sa stýkať s maloletými deťmi každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod., počnúc od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavrel asi po ročnej známosti dňa XX.XX.XXXX v O. M.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z tohto manželstva sa im dňa 23.12.2007 narodil syn X., dňa 14.10.2009 dcéra K. a dňa 05.06.2012 dcéra D.. Manželský zväzok spolu uzavreli z lásky. Počas manželstva bývali v rodinnom dome vlastnícky patriacom jeho matke a jej bratovi. Toto bývanie im ponúkli a zabezpečili jeho rodičia, ktorí zároveň hradili a aj v súčasnosti hradia všetky mesačné náklady spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Ich vzájomné spolužitie bolo spočiatku pekné, pokojné a harmonické. Po narodení ich druhého dieťaťa, mal. K., sa začali objavovať prvé nezhody týkajúce sa hlavne finančnej oblasti a spoločného hospodárenia. Manželka postupne bez jeho vedomia otvorila sedem úverových kariet a takto získané peňažné prostriedky zrejme použila na svoje osobné účely. Keďže manželka si vzniknuté úverové záväzky riadne neplnila, bol on kvôli pokrytiu dlhov nútený uzatvoriť zmluvu o spotrebnom úvere so spoločnosťou VÚB Banka, a.s. , kde výška mesačnej splátky predstavuje sumu 115,--EUR. Takýmto správaním manželka spôsobila, že kvôli nedostatku peňazí nebol on schopný zabezpečiť základné životného potreby sebe i ich deťom a už vôbec nie splácať vzniknuté záväzky. V snahe pomôcť boli jeho rodičia ochotní splatiť dlžnú sumu z jednej úverovej karty vo výške 2.700,--EUR, no manželka ani po týchto udalostiach predmetné karty nezrušila, finančné prostriedky z nich naďalej vyberala, čím dlhy závratne narástli a ich konečné splatenie je v nedohľadne. Ich vzťah sa pod vplyvom týchto okolností naďalej len zhoršoval a medzi nimi čoraz častejšie dochádzalo k prudkým názorovým výmenám , nehodám a neustálym hádkam. S manželkou si prestali rozumieť , pričom kvôli jej nezodpovednému správaniu sa zásadne rozchádzali v názoroch na život. Manželka strácala záujem pre rodinný život, ich deťom nevenovala takmer žiadnu pozornosť a celé hodiny trávila svoj čas na sociálnych sieťach. S cieľom získania ďalších peňazí odpredala časť ich spoločných vecí v podobe šperkov do záložne, pričom účel použitia takto získaných finančných prostriedkov mu nie je známy. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti a dňa 2.3.2015 sa presťahovala do Krompách.

3. Manželka, ktorá návrh nepodala, sa k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Ako miesto pobytu manželky navrhovateľ vo svojom návrhu označil adresu: I., T. X. Z uvedenej adresy manželky sa súdu vrátila súdna zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/198/2015 sudca tohto senátu zistil, že lustráciou v registri obyvateľstva bolo zistené, že manželka mala vedený prechodný pobyt na adrese: O. XX (L.. A. I.). Na uvedenej adrese manželka prevzala súdnu zásielku dňa 11.10.2015, kedy jej táto bola doručená cestou Obvodného oddelenia PZ A. I., avšak pojednávania vytýčeného na deň 24.11.2015 sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Následne z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/198/2015 bolo zistené, že súd dal v uvedenom konaní sp.zn. 16P/198/2015 manželke doručovať súdne zásielky na uvedenú adresu opätovne cestou Obvodného oddelenia PZ A. I.. Podľa správy uvedeného oddelenia z 21.11.2015 sa manželka na uvedenej adrese nezdržiavala a vykonaným šetrením nebola zistená adresa jej pobytu. Podľa správy zamestnávateľa manželky, spoločnosti M. O. - K. - O. O..U..L.., založenej v spise sp.zn. 16P/198/2015, táto sa mala zdržiavať na ich ubytovni na adrese P. V., Q. XX, XXX XX V.. Súd dal manželke v konaní sp.zn. 16P/198/2015 doručovať súdne zásielky na uvedenú adresu cestou Obvodného oddelenia PZ V.. Podľa správy uvedeného oddelenia z 17.03.2016 sa manželka na uvedenej adrese nenachádzala a nebol zistený žiaden kontakt na jej osobu. Podľa správy zamestnávateľa manželky, spoločnosti K. - O. X..O.., nachádzajúcej sa v spise sp.zn. 16P/198/2015, manželka bola v tejto spoločnosti zamestnaná naposledy na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v období od 13.12.2015 do 28.01.2016, ako výrobný pracovník, kedy tento pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej dobe na základe § 72 Zákonníka práce. Zo spisu zároveň vyplynulo, že najbližšími príbuznými manželky sú jej rodičia S. Q.Á. X. Š. Q., L. S. T. X, I., ktorí však odmietli vykonávať funkciu opatrovníka menovanej v predmetnom konaní. Iní blízki príbuzní matky súdu nie sú známi. Uznesením sp.zn. 16P/90/2015 - 75 zo dňa 17.05.2016 tunajší súd ustanovil manželke opatrovníka pre konanie, Mesto O. M.. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 8.6.2016. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad manželky v tomto konaní. Zároveň dňa 14.6.2016

manželka telefonicky tunajšiemu súdu oznámila údajnú adresu svojho súčasného pobytu „J. Č.. XX, M.“. Súdu sa súdne zásielky z uvedenej adresy vrátili dňa 14.9.2016 s poznámkou „Nevyžádano“ a podľa šetrení vykonaných dožiadaným Okresným súdom M.-B. sa malo jednať o adresu „J. XX, M.“., kde však manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod, nebola zastihnutá a z tejto adresy sa podľa oznámenia pošty zo dňa 26.9.2016 adresovanému tomuto dožiadanému súdu odsťahovala. Vzhľadom k tomu, že manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva, má evidovaný pobyt bezdomovkyne v Meste O. M., súd zároveň tejto doručoval predvolanie na pojednávanie konané dňa 10.10.2016 aj postupom v zmysle § 107 ods. 3 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, kedy tieto oznámenia uvedeným spôsobom boli zrealizované dňa 19.8.2016. Následne v súlade s týmito ustanoveniami Civilného sporového poriadku sa predvolanie na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku v predmetnej veci považovalo za doručené manželke, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva, uplynutím 15-tého dňa od zverejnenia tohto oznámenia, t.j. uplynutím dňa 3.9.2016 a vo veci bolo možné riadne konať a rozhodnúť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/198/2015 a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXXa toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. O. M., vo zväzku 7, ročník 2006, na strane 39, pod poradovým číslom 25.

7. Z tohto manželstva sa im narodili tri deti, a to mal. X. N. C.. XX.XX.XXXX, B.. K. N. C.. XX.XX.XXXX X. B.. D. N. C.. XX.XX.XXXX.

8. Podľa výpovede navrhovateľa s manželkou sa poznali dva roky pred uzavretím sobáša a brali sa z lásky. Spočiatku ich spolužitie bolo v poriadku a žiadne problémy neboli ani po tom, čo sa im narodil X.. Navrhovateľ pracoval a manželka bola na materskej dovolenke. Po narodený mal. K. podľa výpovede navrhovateľa si tento všimol, že materská jeho manželky začala niekam odchádzať, o čom nemal žiadne informácie. Naďalej však ešte žili normálne. Po narodení D. však prestali s manželkou viesť intímny život. Navrhovateľ spočiatku vedel o drobných pôžičkách a dlhoch manželky. Podľa jeho výpovede však následne zistil, že manželka má aj väčšie dlhy, ktoré mu zamlčala. V účastníckej výpovedi ďalej uviedol, že manželka jeho ako aj ich deti od Vianoc 2014 začala ignorovať. Sedela len za počítačom na internete, nevarila a prestala aj vodievať deti do škôlky. Podľa jeho výpovede táto ho dokonca mala aj udať na polícii, že ju mal údajne zbiť, čo však on poprel. Bol pre tieto jej obvinenia riešený tiež priestupkovo, avšak uvedené konanie bolo zastavené. Tieto tvrdenia navrhovateľa potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy č. L.-M.-L.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 18.3.2015, v zmysle ktorého bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený navrhovateľ, zastavené z dôvodu, že spáchane skutku, o ktorom sa koná, mu nebolo preukázané.

9. Manželka, ktorá nepodala návrh, podľa výpovede navrhovateľa od 1.3.2015 opustila spoločnú domácnosť. Skutočnosť, že manželia nevedú spoločnú domácnosť osvedčujú jednak správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča o šetreniach vykonaných v domácnosti maloletých detí, ktoré boli realizované, ako v tomto rozvodovom konaní (prvá správa v tejto veci bola vypracovaná už dňa 12.6.2015 a v tom čase manželka - matka detí už nebola zastihnutá doma), tak aj v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, jednak aj samotná správa Mesta O. M. a v neposlednom rade aj samotná skutočnosť, že sa súd musel postupne doručovať súdne zásielky manželke na rôzne ňou menené adresy jej pobytu, na ktorých však nepreberala poštu, aj keď sa podľa následných šetrení na nich mala pôvodne zdržiavať, čo následne vyústilo do toho, že jej musel byť ustanovený najprv procesný opatrovník pre toto konanie a po zmene právnej úpravy procesných predpisov musel súd zabezpečiť doručenie súdnej zásielky menovanej náhradným spôsobom.

10. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov konania, navrhovateľ spolu s deťmi býva v poschodovom rodinnom dome, kde obývajú prízemie pozostávajúce z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Na poschodí býva strýko navrhovateľa. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni. Navrhovateľ hradí inkasný poplatok v sume 191,--EUR mesačne, čo osvedčuje aj navrhovateľom predložený SIPO doklad, a splátky úveru v sume 79,--EUR mesačne. Zabezpečuje deťom riadnu výchovu a starostlivosť.

11. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti N., O..U..L.., u ktorej podľa jej potvrdenia za obdobie od augusta 2015 do júla 2016 vrátane dosiahol čistý príjem v celkovej výške 4.824,54 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu cca 402,05 EUR. Zároveň podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 117,--EUR mesačne a podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tiež poberá prídavky na všetky tri maloleté deti v celkovej výške 70,56 EUR mesačne.

12. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva, podľa lustrácie v Sociálne poisťovni bola zamestnaná v spoločnosti K. - O. X..O.. a to v období od 30.11.2015 do 8.12.2015, kde za mesiac november dosiahla hrubý príjem (vymeriavací základ) vo výške 30,01 EUR a za mesiac december vo výške 320,63 EUR a v období od 13.12.2015 do 28.1.2016, kde za mesiac december dosiahla hrubý príjem (vymeriavací základ) vo výške 78,75 EUR a za mesiac január vo výške 532,37 EUR. Podľa správy uvedeného zamestnávateľa založenej v spise 16P/198/2015 bola v tejto spoločnosti zamestnaná naposledy na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v období od 13.12.2015 do 28.1.201,6 ako výrobný pracovník, kedy tento pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej dobe na základe § 72 Zákonníka práce. Zároveň podľa tejto správy dosiahla čistý príjem za mesiac december 2015 vo výške 285,30 EUR a za mesiac január 2016 vo výške 433,67 EUR. Podľa šetrení vykonaných dožiadaným súdom v Českej republike - Okresním soudem M.-B. potom, čo uviedla adresu svojho pobytu v Českej republike, neboli o nej zistené žiadne informácie.

13. Mal. X. v súčasnosti už navštevuje 3. ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za prvé dva mesiac bol vo výške 34,51 EUR. Navštevuje tiež Základnú umeleckú školu, hudobný odbor. Poplatok tejto škole je 25,--EUR na školský polrok. Používa okuliare, pravidelne navštevuje očnú ambulanciu v Levoči. Inak je zdravý.

14. Mal K. v súčasnosti už navštevuje 1. ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za prvé dva mesiac bol vo výške 34,51 EUR. V súvislosti s nástupom do prvého ročníka základnej školy boli zvýšené výdavky spojené so zabezpečením školskej tašky, školských potrieb, a pomôcok, športových potrieb na telesnú výchovu, hygienické potreby, prezúvky, oblečenie, obuv a ostatné potreby dieťaťa, to všetko v sume cca 150,--EUR. Maloletá je zdravá.

15. Mal. D. navštevuje materskú školu. Poplatky za stravu sú vo výške 25,--EUR mesačne a školné v sume 6,-- EUR mesačne. Maloletá je zdravá.

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

22. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

23. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

25. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

26. Súd z vykonaného dokazovania dospel, k záveru že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.

27. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.

29. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od júna 2015, kedy šetreniami vykonanými Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v ich pôvodne spoločnej domácnosti bolo potvrdené, že manželka navrhovateľa v tejto domácnosti neprebýva a že sa odtiaľ odsťahovala. Podľa samotného návrhu navrhovateľa i jeho účastníckej výpovede manželka dokonca mala spoločnú domácnosť opustiť už v marci 2015. Návrh v tomto konaní sa pôvodne podarilo manželke doručiť, táto sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadrila a teda ani nepoprela tieto tvrdenia navrhovateľa, takže sa dá usudzovať, že toto spoločné spolužitie účastníkov mohol byť prerušené práve už od uvedeného mesiaca. Výchovu detí účastníkov za celý ten čas zabezpečoval a aj naďalej zabezpečuje len navrhovateľ.

30. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Z vykonaného dokazovania je však preukázané, že účastníci už minimálne od spomínaného júna 2015 nevedú spoločnú domácnosť a nežijú spolu. Pobyt manželky navrhovateľ nie je známy, resp. adresy jej doterajších pobytov táto neustále menila a v mieste bydliska navrhovateľa a ich spoločných detí neprebývala.

31. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní. Navrhovateľ tvrdil, že intímny život s manželkou nevednú od narodenia ich dcéry D.. Táto sa narodila dňa 05.06.2012. Súd, aj vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie a správane sa manželky, ktorá sa zatajuje a mení miesta svojho pobytu, má za to, že tento údaj sa javí zrejme pravdivým.

32. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že náklady na domácnosť obývanú navrhovateľom a deťmi

účastníkov uhrádza v plnej miere len samotný navrhovateľ. Ten dokonca spláca aj podĺžnosti, ktoré narobila manželka bez jeho vedomia.

33. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.

34. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.

35. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci minimálne od júna 2015 reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto, ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Manželka navrhovateľa napriek tomu, že má vedomosť o vedení tohto konania, keďže jej návrh bol riadne doručený, sa súdu zatajuje, neuvádza adresy svojho pobytu. K návrh na rozvod sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, resp. ani žiadnym iným spôsobom prípadne nenaznačila svoju snahu na zachovaní tohto manželského zväzku. Samotný navrhovateľ na návrhu na rozvod manželstva počas tohto konania zotrval. Z takéhoto správania sa účastníkov je možné jednoznačne vyvodiť, že títo nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno z strany žiadneho z nich očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.

36. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

37. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

38. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

39. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

40. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

41. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

42. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

43. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

44. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

45. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

46. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

47. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

48. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

49. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

50. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

51. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

52. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

53. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

54. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s navrhovateľom,

ten sa o ne riadne stará, vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Manželka navrhovateľa o deti neprejavuje absolútne žiaden záujem a jej pobyt v súčasnej dobe ani nie je známy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa.

55. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

56. Navrhovateľ je toho času poberateľom invalidného dôchodku vo výške 117,--EUR mesačne a príjmu zo zamestnania v priemernej výške cca 405,--EUR mesačne. Tiež poberá na deti aj prídavky. Okrem týchto detí, o ktorých sa rozhoduje v tomto konaní, už inú vyživovaciu povinnosť nemá.

57. Náklady na maloleté deti predstavujú jednak náklady súvisiace s návštevou základnej školy v prípade mal. X. X. B.. K. a jednak náklady na návštevu materskej školy v prípade maloletej D.. Z týchto nákladov sú to predovšetkým náklady na stravné, a jednak náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa vo veku maloletých, t.j. strava mimo školy, resp. škôlky, oblečenie, obuv, zabezpečenie bývania.

58. Manželka navrhovateľa, teda matka maloletých detí naposledy pracovala v spoločnosti K. - O. X..O.. na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, kedy tento pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej dobe na základe § 72 Zákonníka práce. Z uvedeného pracovného pomeru dosiahla príjem vo výške 285,30 EUR za mesiac december 2015 a vo výške 433,67 EUR za mesiac január 2016. O deti nejaví absolútne žiaden záujem a vyhýba sa súdnym konaniam tak ako to bolo vyššie uvedené. Za takéhoto stavu veci bol súd toho názoru, že je na manželke navrhovateľa, aby súd preukázala, že nie je v jej schopnostiach dosahovať taký príjem, aký dosiahla u svojho posledného zamestnávateľa v januári 2016 a ktorý predstavoval sumu 433,67 EUR.

59. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

60. Manželka navrhovateľa má vedomosť o tom, že má maloleté deti a, že je potrebné zabezpečovať ich výživu. Jej nezodpovedný prístup k zabezpečovaniu starostlivosti o tieto deti, kedy o ne neprejavuje absolútne žiaden záujem, ponechala ich výlučne len v starostlivosti navrhovateľa a toho času na ich výživu neprispieva žiadnou čiastkou, súd nemôže hodnotiť na ťarchu týchto maloletých detí. Je schopnosť zamestnať sa bola osvedčená existenciou jej pracovného pomeru, čo by zamestnanca u posledného zamestnávateľa, u ktorého podľa jeho správy bola dokonca zamestnaná na dobu neurčitú. Jej príjem síce len za jeden mesiac (január 2016) avšak až vo výške 433,67 EUR, svedčí o tom, že je v

jej schopnostiach dosahovať ho v takej výške, aby dokázala uhrádzať výživné všetkým jej maloletým deťom vo výške, ktorej sa dožaduje navrhovateľ a ktorá vzhľadom len na náklady prezentované v súvislosti s návštevou týchto detí školy, resp. materskej školy (stravná jednotka na jedno dieťa sa pohybuje vo výške cca 25,--EUR ) sa nejaví ako neprimeraná.

61. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých , ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky, t.j. manželky navrhovateľa a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí sú toho času v osobnej starostlivosti navrhovateľa, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany matky, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy posledný preukázaný príjem matky a skutočnosť, že táto už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného z jej strany na mal. X. na sumu 60,- EUR mesačne, na mal. K. na sumu 60,- EUR mesačne a na mal. D. na sumu 40,- EUR mesačne.

62. Súd v prípade mal. K. prekročil návrh navrhovateľa, ktorý pôvodne žiadal na toto dieťa výživné len vo výške 40,--EUR, nakoľko v tomto konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode nie je viazaný návrhom a pri posudzovaní nárokov tohto dieťaťa súd vzal na zreteľ, že medzičasom mal. K. začala navštevovať základnú školu, rovnako ako jej starší súrodenec - brat X., a v súvislosti s tým, sa tak zvýšili aj náklady na ňu samotnú. Súd preto ustálil výšku výživného na toto dieža na sumu 60,--mesačne.

63. Pokiaľ ide o úpravu styku manželky navrhovateľa, t.j. matky s maloletými deťmi, súd tento upravil v zmysle návrhu navrhovateľa. Manželka sa k tomuto návrhu nevyjadrila a ani nedala vlastný návrh na úpravu tejto otázky. Úpravu styku detí s matkou navrhnutá navrhovateľom sa v súčasnej dobe za situácie, kedy sa táto o deti nezaujíma, nenavštevuje ich a ani nijako sa s nimi nekontaktuje súd považuje za dostatočnú.

64. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

65. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

66. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

67. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.